Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/495/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507230799 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1507230799.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v spore žalobcov: X. L., rod. Y., a manžel A. L., obaja naposledy bytom L. XX, P., obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Evou Vodovou, so sídlom Wilsonova 4, Bratislava, proti žalovaným: 1. Správa a servis bytov, s.r.o., so sídlom Košická 6, Bratislava, IČO: 35 701 676, 2. IURIDIS, a.s., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 36 648 167, zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, o náhradu škody 214.379,74 eur, o odvolaní žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 22.6.2015, č. k. 11C/319/2007-824, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 11C/319/2007-824 zo dňa 22.6.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovia majú proti žalovaným nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č. k. 11C/319/2007-824 zo dňa 22.6.2015 (v poradí druhým) súd prvej inštancie, posúdiac vec podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 30.6.2007 (ďalej len ZoB), § 415, § 420, § 438, § 439, § 440, § 441, § 442 ods. 1, § 443 zákona č. 40/1994 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 3 ods. 8, § 6, § 7, § 10 ods. 1, § 11, § 12, § 13, § 16, § 17, § 19, § 33 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o notároch a notárskej činnosti, v znení účinnom v čase konania dražby (ďalej len ZoDD), uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne istinu 111.239,43 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z istiny od 19.11.2007 do zaplatenia. Žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám advokátky J.. F. L. trovy konania 30.492,58 eur, spočívajúce v súdnom poplatku 12.862,77 eur a v trovách právneho zastúpenia 17.629,81 eur, do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia žalovanej istiny, úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 22.11.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody, ktorá im vznikla v dôsledku protiprávneho konania oboch žalovaných. Žalovaní mali porušiť právne povinnosti uložené im zákonom a zmluvou, čím žalobcom mali spôsobiť škodu v žalovanej výške. Svoj návrh skutkovo odôvodnili tým, že na základe zmluvy zo dňa 5.1.1999 o prevode vlastníctva dňom 16.11.1999 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. X na X. poschodí domu na L. ul. č. XX, súp. č. XXXX, v P. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na zastavanom a priľahlom pozemku parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX o výmere XXX m2 v kat. území T. R., okres P. I. Žalobkyňa uviedla, že byt užívala s dvoma deťmi do roku 2002, následne odišli za manželom do B.. Na úhradu príspevkov do Fondu údržby a opráv a platieb na preddavky za služby súvisiace s užívaním bytu zriadila trvalý príkaz na úhradu vo výške 37,18 eur (1.120.- Sk), oproti predpisu vo výške 28,61 eur (862,- Sk). Vzniknutý rozdiel mal predbežne pokryť prípadné zvýšenie mesačných zálohových platieb. Od roku 2002 žije žalobkyňa s rodinou v B. a v byte sa ona ani jej manžel nezdržiavajú. V apríli 2007 bola žalobkyni doručená na adresu L. XX v Bratislave obyčajná poštová zásielka zo Správy katastra pre hlavné mesto P., obsahujúca čiastočný výpis z LV č. XXXX a LV č. XXXX, oba zo dňa 21.12.2006, z ktorých sa dozvedela, že novým vlastníkom vyššie označeného bytu titulom dražby zo dňa 20.11.2006 sa stal H. Y., bytom K. XX. Žalobcovia o dražbe bytu, ani o dôvode na jej vykonanie nemali žiadnu vedomosť. Dražba sa uskutočnila dňa 20.11.2006 v priestoroch sídla žalovaného v 2. rade, pričom predmetný byt vydražil jediný záujemca za cenu 29.542,59 eur (890.000,- Sk). Po ôsmich mesiacoch od dražby, dňa 18.7.2007 bola na účet žalobkyne poukázaná suma 22.724,42 eur (684.596,- Sk). Žalobcovia nemali vedomosť o tom, ako bol byt vyprataný a kde sa nachádzajú veci, ktoré v byte ostali a boli tam aj v čase dražby. Vydražený byt za sumu 29.542,59 eur vydražiteľ predal za túto cenu dňa 15.1.2007 spoločnosti ORAVAREAL, s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Táto spoločnosť dňa 27.3.2007 byt predala spoločnosti F.REAL, s.r.o. za sumu 96.262,36 eur (2,900.000,- Sk), ktorá dňa 2.5.2007 ďalej byt predala kupujúcej D. O. za sumu 112.859,32 eur. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci samej vydal (prvý) rozsudok dňa 1.7.2009, č. k. 11C/319/2007-332, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom sumu vo výške 111.239,43 s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 19.11.2007 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Uviedol v ňom, že rozhodnutie vo veci samej vyhlásil v neprítomnosti žalovaného 2, ktorý obštrukciami v podobe rôznych procesných návrhov a procesných prekážok výrazne ovplyvnil dĺžku i trovy konania. Súd procesné správanie sa žalovaného 2, aj keď zákonom dovolené, vyhodnotil ako zjavne účelový postoj zneužívajúci procesné prostriedky na úkor žalobcov. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že z účtu žalobkyne na účet správcu domu - žalovaného 2 bola pravidelne mesačne platená suma 37,18 eur (1.120,- Sk). Z dôvodu zvýšenia zálohových platieb v ďalších rokoch vznikol žalobcom oproti predpisu nedoplatok na platbách, ktorý žalovaný1 vyčíslil k 31.7.2005 vo výške 200,79 eur (6.049,- Sk), k 28.2.2006 vo výške 366,- eur (11.026,- Sk) a k 30.9.2006 vo výške 86,67 eur (2.611,- Sk). Upozornenie na uvedené nedoplatky zaslal žalobkyni listami z 23.8.2005, 3.3.2006 a 10.10.2006, doručovanými ako obyčajné listové zásielky na adresu L. XX, P.. Dňa 5.10.2006 uzatvoril žalovaný 1 ako navrhovateľ dražby zastupujúci záložných veriteľov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so žalovaným 2 ako dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby predmetného bytu za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 413,20 eur (12.448,- Sk) ku dňu 30.4.2006 zabezpečenej zákonným záložným právom, ktorá vznikla nedoplatkom na platbách do Z. a za služby súvisiace s užívaním bytu. Oznámenie o dražbe bolo dňa 13.10.2006 pod č. 1890/2006 registrované v Notárskom centrálnom registri dražieb. Dňa 20.11.2006 o 9.00 hod. v priestoroch svojho sídla vo L. Q. uskutočnil žalovaný 2 dražbu predmetného bytu, na ktorej sa zúčastnil jediný záujemca. Vyvolávacia cena bytu bola 73.026,62 eur (2,200.000,- Sk) a z dôvodu nezáujmu licitátor najnižšie podanie opakovane znižoval až na sumu 29.542,59 eur (890.000,- Sk), za ktorú sa vydražiteľom bytu stal prítomný účastník dražby Y. H.. Notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh dražby spísala pod č. V. XXXXX/XXXX notárka J.. R. J. so sídlom v K.. Ďalej v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo bez všetkých pochybností vykonaným dokazovaním preukázané, že správca - žalovaný 1 mal mandát na výkon záložného práva tak, ako to predpokladá ustanovenie čl. V bod 5 zmluvy o výkone správy, v ktorom si správca a vlastníci bytov dojednali spôsob výkonu správy. Právne postavenie záložných veriteľov majú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorým vzniklo zo zákona záložné právo. Žalovaný 1 tým, že podal návrh na dražbu bytu žalobcov ako osoba na takýto právny úkon neoprávnená, nedovoleným spôsobom prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce mu zo zmluvy a zo zákona, čím porušil povinnosti správcu. Vzhľadom na výšku dlžnej sumy, ktorú žalobcovia neuhradili, t.j. nedoplatky na platbách, volil žalovaný 1 neprimeraný právny prostriedok, keď neprihliadal na dôvody, pre ktorý nedoplatok vlastne vznikol, pravidelné mesačné platby, ktoré žalobkyňa poukazovala na účet žalovaného 1 zo svojho účtu, ako aj na všeobecnú hodnotu bytu ako zálohu, ktorá vysoko prevyšovala vymáhateľnú pohľadávku. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou preto v danom prípade považoval súd prvej inštancie za neprimeraný prostriedok pre vymoženie dlžnej sumy. Vychádzajúc z toho, že žalovaný 1 na podanie návrhu na dražbu bytu nemal mandát ani zo zákona, ani zo zmluvy o výkone správy domu, ani na základe osobitného splnomocnenia, resp. súhlasu s dražbou bytu od ostatných vlastníkov - záložných veriteľov, konal ako osoba neoprávnená v rozpore s ust. § 3 ods. 8 zákona o dobrovoľných dražbách. Dražbu bytu navrhol žalovaný 1 na vymoženie pohľadávky vo výške 413,- eur ustálenej ku dňu 30.4.2006 a zabezpečenej zákonným záložným právom v zmysle § 15 zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa listu z 10.10.2006 však žalovaný 1 evidoval voči žalobcom k 30.9.2006 nedoplatok na platbách za užívanie bytu vo výške 86,70 eur. Pokiaľ teda žalovaný 1 navrhol dražbu pre pohľadávku vo výške 413,- eur ku dňu 30.4.2006 a dražba sa uskutočnila dňa 20.11.2006 podľa zmluvy uzatvorenej dňa 5.10.2006, kedy dlh žalobcov podľa evidencie predstavoval sumu 86,70 eur, jeho vyhlásenie o výške pohľadávky je nepravdivé, v rozpore s ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie mal tiež za zistené, že žalobcovia sa od roku 2002 v mieste registrovaného trvalého pobytu nezdržiavali. Žalovaní mali vedomosť o splnomocnení, ktoré žalobkyňa udelila pani F. K. na zastupovanie a vykonávanie právnych úkonov týkajúcich sa nájmu a styku so správcom, preto podľa súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť k účinnému náhradnému doručeniu zásielok žalobcom, ktoré doručoval žalovaný 2 v súvislosti s dražbou bytu, a ktoré boli poštou vrátené s poznámkou doručovateľa ako neprevzaté v odbernej lehote. Pokiaľ žalovaný 2 považoval tieto zásielky za doručené, postupoval v rozpore s ust. § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj s ust. § 47 OSP. Podľa súdu prvej inštancie, v čase doručovania výzvy na umožnenie obhliadky, ani v čase plánovanom na uskutočnenie obhliadky bytu, nemal žalovaný 2 žiadny titul domáhať sa sprístupnenia bytu za účelom obhliadky bytu znalcom, ani aby túto obhliadku uskutočnil a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, keďže zmluvu o vykonanie dražby ako dražobník uzatvoril so žalovaným 1 ako navrhovateľom až dňa 5.10.2006. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovila znalkyňa S.. J. H. na žiadosť dražobníka - žalovaného 2 bez obhliadky bytu, a to len na základe dostupných informácií, ktoré jej podal žalovaný 2, na základe rozhovoru so správcom, so susedkou, ktorej meno si ani nepoznačila a náčrtu dispozičného riešenia bytu, pričom vybavenie bytu ohodnotila ako štandardné. Žalobkyňa však tvrdila, že byt bol zrekonštruovaný, mal nainštalované samostatné kúrenie, nové obklady, dlažby, nové vybavenie kúpeľne, kuchyne, v obývačke bol vybudovaný samostatný krb, teda byt svojim vybavením mal prevyšovať bežný štandard. Navyše, uvedením nesprávnej výmery podlahovej plochy bytu XX,X m2, namiesto XX,XX m2 bez balkónu, bola všeobecná hodnota bytu stanovená znalkyňou pre účely jeho dražby vo výške 29.542,59 eur. Žalovaný 2 nespochybnil tvrdenia žalobcov, že oznámenie o dražbe z 5.10.2006 nemá všetky zákonom predpísané náležitosti pre absenciu opisu predmetného bytu, opisu jeho príslušenstva, stavu v akom sa predmetný byt nachádzal, úradne overeného podpisu navrhovateľom dražby, ako aj uvedenie podlahovej plochy takmer trojnásobne menšej oproti skutočnosti. Nespochybňoval teda tvrdenia o porušení ust. § 17 zákona o dobrovoľných dražbách, a napriek týmto skutočnostiam žalovaný 2 v súlade s ust. § 19 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách neupustil od dražby, nekonal ani v súlade s ust. § 29 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď vydražiteľovi neodovzdal predmet dražby. Žalovaní pri vydaní výťažku dražby postupovali postupom upraveným pre výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom (§ 151 ma Občianskeho zákonníka) a uložili výťažok dražby znížený o náklady dražby do notárskej úschovy, čo malo za následok ďalšie zníženie vydraženej sumy o náklady úschovy, všetko na úkor žalobcov. Taktiež vyúčtovanie finančných prostriedkov v súvislosti s dražbou bytu, najmä však vyúčtovanie sumy 6.818,16 eur, ako rozdielu medzi výťažkom dražby 29.542,59 eur a sumou poukázanou dňa 18.7.2007 na účet žalobkyne vo výške 22.724,42 eur, žalovaní žalobcom nepredložili. Prevody finančných prostriedkov sa tak javia netransparentné a v rozpore s ust. § 32 zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaní dražbu bytu vykonali v rozpore so zákonom, porušením zákonných a zmluvných povinností. Správca bytov v dome, ako aj dražobník, porušili dražbou bytu právne povinnosti uložené im zákonom a zmluvou, v dôsledku čoho žalobcom spôsobili škodu, pričom u navrhovateľa dražby i dražobníka je stanovená osobitná zodpovednosť v zmysle § 33 zákona o dobrovoľných dražbách. Čo sa týka všeobecnej trhovej ceny bytu, túto súd prvej inštancie objektivizoval vo výške aritmetického priemeru najvyššej a najnižšej ceny potvrdenej Národnou asociáciou realitných kancelárií T. (V.) a ustálil tak škodu, ktorá žalobcom vznikla vo výške 1.875,46 eur/m2, čo po zohľadnení sumy, ktorá bola poukázaná na účet žalobkyne a rozlohu bytu predstavuje sumu 111.239,43 eur. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 563 OZ v spojení s ust. § 517 ods. OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď mal za to, že žalovaní boli povinní predmet záväzku splniť v čase, ktorý určili žalobcovia vo svojej výzve dlžníkovi. Za kvalifikovanú výzvu s prihliadnutím na výsledky dokazovania považoval súd prvej inštancie až žalobu, preto omeškanie ustálil s prihliadnutím na jej doručenie obom žalovaným, t.j. dňom 19.11.2007. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba 4,25 %, preto žalovaným uložil povinnosť zaplatiť majetkové sankcie vo výške 8,5 % p.a.. Podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 OSP priznal žalobcom aj právo na náhradu trov konania spolu vo výške 20.611,51 eur. 4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na odvolanie žalovaného 2 odvolací súd uznesením zo dňa 12.10.2010, 14Co/356/2009-391, v napadnutej časti (o zaplatenie 111.239,43 eur s prísl.) zrušil rozsudok, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Riadiac sa pokynmi a právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil súd prvej inštancie dokazovanie vo veci a zistil tieto ďalšie skutočnosti: • p. F. K. bola žalobkyňou splnomocnená na zabezpečenie úkonov súvisiacich s kontrolou a vedením financií (kontrolovala prichádzajúce a odchádzajúce platby). Vo vzťahu k správcovi domu bol nastavený trvalý príkaz, a kontrolovala, či platby riadne odišli a súčasne kontrolovala, či nájomca bytu platil riadne nájomné. Mala právo disponovať s účtom žalobkyne, kľúče od bytu žalobcov a od poštovej schránky však nemala. Nemala ani osobitné poverenie na konanie vo vzťahu k správcovi bytového domu. • Rodina žalobcov sa dlhodobo (od roku 2002) zdržiava mimo územia SR. • V roku 2006 na dodacej pošte pre ulicu L. XX adresátka X. L. nesplnomocnila žiadnu osobu na preberanie poštových zásielok jej adresovaných. • S.. H., ktorá byt oceňovala pre potreby dražby, v tomto byte nikdy nebola, ohliadku bytu osobne nevykonala. • Vydražiteľ bytu, Y. H., pred dražbou v draženom byte nebol, pred dňom 20.11.2006 sa so stavom bytu neoboznámil. Časový moment prevzatia vydraženého bytu si nepamätal, ani to, od koho byt prevzal, avšak bolo to asi 6 mesiacov od konania dražby a pravdepodobne od nájomníka, ktorý tam v tom čase býval. V byte, ktorý nepovažoval za užívaniaschopný, mal vykonať bežné udržiavacie práce (čistenie, maľovanie), vymeniť kotol, druh a značku si nepamätal. Svedok výšku nákladov, ktoré investoval do bytu dokladovo ani inak nevedel preukázať. Vydražený byt predal cca za 1 mil. korún. • Svedok R. X., nájomca bytu, uviedol, že v čase dražby v byte nebýval, mohla tam bývať pani X.. Potvrdil, že domová dôverníčka (p. D. A.) vedela o odchode žalobkyne do B.. • Vlastníci bytov (S. Q., Q. O.-R., J.. I. T., Y.. R. Q., S. A., F. V., D. A.) nemali vedomosť o tom, že bola zvolaná schôdza vlastníkov bytov OD na L. XX, na ktorej mali odsúhlasiť, aby prostredníctvom správcu bol podaný návrh na vydraženie bytu žalobcov; nemali vedomosť o tom, kto poveril správcu (žalovaného 1) k podaniu návrhu na dražbu bytu; nikto vlastníkom bytov neoznámil dražbu, žiadny oznam nebol v dome vyvesený, na žiadnej schôdzi vlastníkov sa neriešil problém ohľadom bytu žalobkyne. Nikto z uvedených osôb nebol upovedomený o dražbe, o mieste a termíne konania dražby. Pani S. A. a pani F. V. mali vedomosť o tom, že žalobkyňa odišla do B., pani D. A. mala vedomosť o nájomcoch v byte pani L., na ktorú zisťovala kontakt od matky žalobkyne a od pracovníčky správcu. 6. Na základe výsledkov dokazovania v prvom konaní, ako aj po doplnení dokazovania v novom konaní, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní vykonali dražbu bytu žalobcov v rozpore so zákonom, porušením zákonných a zmluvných povinností, v dôsledku čoho spôsobili žalobcom škodu. Žalovaný 1 nemal mandát na podanie návrhu na vykonanie dražby, a žalovaný 2 ako dražobník nepostupoval v súlade s povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon. V súlade s ustanovením § 19 ods. 1 ZoDD neupustil od dražby, nekonal ani v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 ZoDD, keď vydražiteľovi neodovzdal predmet dražby. 7. Súd zdôraznil, že žalobcovia sa od roku 2002 v mieste doručovania písomností (registrovaného trvalého pobytu) nezdržiavali. Naviac, žalovaní mali vedomosť o splnomocnení, ktoré žalobkyňa udelila p. F. K. na zastupovanie a vykonávanie právnych úkonov týkajúcich sa nájmu bytu. Vedomosť správcu o tom, že žalobcovia sa zdržujú v B., nemohla byť následne dôkazne verifikovaná. Jediný konateľ správcovskej spoločnosti - S.. S. L., ktorý mal vedieť, kde sa žalobcovia zdržiavajú a mal mať aj ich presnú adresu v B. z písomností mu zasielaných žalobkyňou (z každoročného nahlasovania počtu osôb bývajúcich v byte podľa jednotlivých mesiacov), v ktorých bola uvedená korešpondenčná adresa žalobcov, a ktorý mal mať aj vedomosť o tom, že byt je prenajímaný, zomrel dňa 1.2.2008. O pobyte žalobcov v B. však mali vedomosť aj ostatní obyvatelia bytového domu. 8. Z toho súd vyvodil, že pokiaľ sa žalobcovia preukázateľne nezdržiavali v mieste doručovania, nemohlo dôjsť k účinnému náhradnému doručeniu zásielok adresovaných žalobcom, ktoré im doručoval žalovaný 2 v súvislosti s dražbou bytu, a ktoré boli poštou vrátené s poznámkou doručovateľa ako neprevzaté v odbernej lehote. Žalovaný 2 tak postupoval v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 ZoDD, ako aj s ustanovením § 47 OSP. 9. Súd tiež konštatoval, že po tom, čo sa novým spoločníkom žalovaného 1 stala spoločnosť SEUS, a.s. a došlo k zmene štatutárneho zástupcu a sídla spoločnosti, žalovaný 1 ostal procesne nečinným účastníkom. 10. Súd právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody. Ide o vzťah, ktorý vznikol pri činnosti na základe osobitného zákona, ktorým je zákon o dobrovoľných dražbách. Na uplatnený nárok na náhradu škody súd aplikoval všeobecný predpis - Občiansky zákonník, a to tie ustanovenia o náhrade škody, ktoré nie sú upravené v ustanovení § 33 ZoDD ako osobitnom právnom predpise. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané naplnenie predpokladov zodpovednosti v zmysle § 33 ZoDD u oboch žalovaných, príčinná súvislosť medzi konaním každého zo žalovaných a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada. 11. Súd zdôraznil, že žalovaných zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že nemohli zabrániť vzniku škody ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nich požadovať. Ani jeden zo žalovaných v tomto smere však dôkazné bremeno neuniesol. Zodpovednosť navrhovateľa dražby (žalovaného 1) za škodu spôsobenú nepravdivým vyhlásením dražobníka o tom, že predmet dražby je možné dražiť, je objektívnou absolútnou zodpovednosťou bez možnosti zbaviť sa tejto zodpovednosti. Obdobne to platí aj o vyhlásení navrhovateľa dražby, ktorý je záložným veriteľom, o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti je aj ustanovenie, ktoré stanovuje, že navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorá vznikla neoznámením osôb, ktoré majú na veci predkupné právo alebo vecné bremeno, dražobníkovi. Keďže obaja žalovaní ako subjekty zúčastnené na dražbe svojou na sebe závislou činnosťou spôsobili žalobcom škodu, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 438 ods. 1 OZ o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti. Spoločná zodpovednosť nie je vylúčená ani v prípade súbehu zodpovednosti na subjektívnom a objektívnom princípe. Keďže osobitné dôvody pre určenie delenej zodpovednosti v danom prípade súd nevzhliadol, delenú zodpovednosť žalovaných ako výnimku zo všeobecnej zásady svojím výrokom nestanovil. 12. K žalovaným 2 namietanej spoluzodpovednosti žalobcov súd uviedol, že žalobcovia síce ohlasovni pobytu neoznámili pobyt občana v zahraničí, avšak nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti nie je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súlade so zmluvou o výkone správy pobyt v zahraničí správcovi (navrhovateľovi dražby) oznámili. Žalovaný 1 mal vedomosť o tom, že sa žalobcovia zdržujú mimo územia republiky, a o tejto skutočnosti mohol a mal ako navrhovateľ dražby informovať žalovaného 2. Tiež žalovaný 2, dražobník, pokiaľ sa mu zásielky doručované do vlastných rúk žalobcov opakovane vrátili neprevzaté adresátom, mohol požiadať žalovaného 1 o informáciu a súčinnosť. Takýto postup bolo možné očakávať od dražobníka, u ktorého sa predpokladá, že má dostatočne odborne spôsobilý aparát, schopný usmerniť aj navrhovateľa dražby za účelom zachovania zákonom predpísaného postupu pre dražbu. Preto obranu žalovaného 2, v rámci ktorej uvádzal, že pri doručovaní písomností žalobcom a posudzovaní jeho účinnosti, vychádzal z údajov zistených v centrálnej evidencii pobytu občanov, nevyhodnotil súd ako dostatočný liberačný dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti. 13. Z vykonaného dokazovania mal tak súd prvej inštancie nepochybne za preukázané, že žalobcom konaním oboch žalovaných vznikla škoda. Výšku škody mal súd prvej inštancie objektivizovanú znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 21.8.2013 súdneho znalca E.. S.. R. X., ktorý predajnú cenu v čase uskutočnenia dražby určil sumou 135.852,75 eur. Po odpočítaní výťažku z predaja, ktorý už žalobcovia obdržali v sume 22.724,42 eur, by tak žalobcom patrila suma 113.128,32 eur. Žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhali zaplatenia sumy 214.379,74 eur. V prvom konaní súd prvej inštancie priznal žalobcom titulom náhrady škody sumu 111.239,43 eur a vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 103.140,31 eur návrh zamietol. Keďže žalovaný 2 podal odvolanie proti prvému rozsudku iba v časti, ktorou súd žalovaným uložil platobnú povinnosť, a žalobcovia odvolanie nepodali, zamietajúci výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie v novom rozhodnutí uložil žalovaným platobnú povinnosť v rozsahu 111.239,43 eur. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa ustanovenia § 563 OZ v spojení s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a nar. vl. č. XX/XXXX Z.z. v platnom znení, majúc za to, že žalovaní boli povinní predmet záväzku splniť v čase, ktorý určili žalobcovia vo svojej výzve dlžníkovi. Za kvalifikovanú výzvu s prihliadnutím na výsledky dokazovania súd považoval až žalobu, preto omeškanie ustálil s prihliadnutím na jej doručenie obom žalovaným, t.j. dňom 19.11.2007. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba 4,25 %, preto v zmysle citovaného vykonávacieho predpisu uložil žalovaným povinnosť zaplatiť majetkové sankcie, ktorých zaplatenia sa žalobcovia žalobou domáhali, vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby, t.j. vo výške 8,5 % p.a.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 OSP, a žalobcom priznal právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 387.504.- Sk (12.862,77 eur) a v trovách právneho zastúpenia advokátkou. 14. Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni žalobcov dňa 10.7.2015, žalovanému 1 dňa 17.7.2015 (podľa § 48 ods. 2 OSP), právnemu zástupcovi žalovaného 2 dňa 13.7.2015, a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 2 (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, IČO: 00 585 441) dňa 10.7.2015. 15. Proti rozsudku podal žalovaný 2 v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že povinnosť zaplatiť žalobcom istinu vo výške 111.239,43 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania uloží len žalovanému 1. rade, a konanie voči žalovanému 2 zastaví v plnom rozsahu. Eventuálne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dokazovanie a rozhodovanie. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2 ako dražobná spoločnosť nie je žiadnym spôsobom zodpovedná za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcom. Nie je iniciátorom dražby, a ani nemá oprávnenie samostatne začať dražbu. V zmysle § 7 ods. 2 ZoDD je navrhovateľ dražby, t.j. žalovaný 1 povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je spôsobilý na draženie. Konaním žalovaného 2 nedošlo ani k protiprávnemu konaniu, nakoľko žalobcovia mali právo podať žalobu na súd o neplatnosť dražby do troch mesiacov odo dňa príklepu, t.j. do 21.2.2007 (§ 21 ods. 2 ZoDD), ale toto svoje právo nevyužili. Nakoľko ide o prekluzívnu lehotu, jej uplynutím je dražba nehnuteľnosti platná. Žiadny zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov, kedy je dražobník povinný ustúpiť od dražby (§ 19 ods. 1 ZoDD), sa nedotýka predmetného súdneho sporu. V rámci zákona o dobrovoľných dražbách sa písomnosti doručujú adresátovi do vlastných rúk a platí tu „fikcia doručenia“ (§ 47 ods. 2 posledná veta OSP), čo sa stalo aj v tomto prípade. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že žalobcovia nie sú spoluzodpovední za vznik škody, keďže si nesplnili svoju povinnosť ohlásiť vycestovanie na dobu dlhšiu ako 90 dní. Samotné neohlásenie nezakladá spoluvinu, avšak nejedná sa o ich jediné porušenie povinností. Porušili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy tým, že neodvádzali zvýšené príspevky do Fondu údržby a opráv a platieb na preddavky za služby súvisiace s užívaním bytu v rokoch 2005 a 2006, čo nie je zanedbateľné časové obdobie. Mal za to, že žalobcovia o zvýšení príspevkov museli byť určitým spôsobom informovaní ako iní vlastníci bytov. Keďže neinformovali o svojom vycestovaní, nemali byť ako informovaní o zvýšení platieb do fondu. Keby postupovali v zmysle zákona, nevznikol by im nedoplatok za dva roky. Z tohto dôvodu nesúhlasil s tvrdením súdu, že nesplnenie si oznamovacej povinnosti žalobcov určenú im v zákone, nemohlo založiť ich spoluzodpovednosť na vzniku škody. Ustanovenie § 441 OZ sa vzťahuje na prípady, kedy škoda spôsobená poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne, resp. celkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko súd nedostatočne zistil skutkový stav, a nedôsledne zistil zodpovednosť žalovaného 2. Dražba bola vykonaná zákonným spôsobom a žalobcovia je nespochybnili žalobou o neplatnosť dražby. Súd nezohľadnil spoluzodpovednosť žalobcov, ktorí zapríčinili vznik ich nedoplatku na pravidelných platbách do Fondu údržby a opráv a platieb na preddavky za služby súvisiace s užívaním bytu v rokoch 2005 a 2006, na základe ktorého došlo k zákonnému vymáhaniu pohľadávky formou dražby. Mal tiež za to, že súdom určená náhrada škody tak, ako bola vyčíslená v napadnutom rozsudku, je neprimeraná a nezákonná. 16. Odvolanie žalovaného 2 bolo doručené právnej zástupkyni žalobcov dňa 12.8.2015, žalovanému 1 dňa 17.8.2015 (podľa § 48 ods. 2 OSP), a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 2 dňa 13.8.2015 (č.l. XXX spisu). 17. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného 2 písomne vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 25.8.2015 (č.l. XXX-XXX). Vyjadrili nesúhlas s odvolacími dôvodmi žalovaného 2 a žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň im priznal náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalovaného 2 ohľadne zákonného spôsobu dražby bytu, neexistencie dôvodu pre upustenie od dražby, ako aj dodržanie postupu pri doručovaní zásielok nemajú oporu ani v skutkovom, ani v právnom stave veci zistenom v priebehu súdneho konania. Podľa ich názoru bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dražbou bytu žalovaní porušili právne povinnosti uložené im zákonom o dobrovoľných dražbách a zmluvou o výkone správy domu uzatvorenou medzi vlastníkmi bytov v dome a správcom domu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1 ako správca domu podal žalovanému 2 ako dražobníkovi návrh na dražbu bytu, avšak na podanie tohto návrhu nemal mandát ani zo zákona, ani zo zmluvy o výkone správy domu, a ani na základe osobitného splnomocnenie, resp. súhlasu s dražbou bytu od ostatných vlastníkov - záložných veriteľov. Znamená to, že návrh na dražbu bytu podal síce v mene, ale bez súhlasu záložných veriteľov, teda konal ako osoba neoprávnená. Žalovaný 2 na základe návrhu neoprávnenej osoby túto dražbu vykonal, čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 8 a § 7 ods. 1 ZoDD. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 2 postupoval v rozpore so zákonom - ustanovením § 10 ods. 1 ZoDD a § 47 ods. 1 a 2 OSP, keď zásielky adresované žalobcom po vrátení poštou ako v odbernej lehote neprevzaté, považoval za doručené. Podmienka „zdržovania sa v mieste doručenia“ z dôvodu ich pobytu mimo územia SR od r. 2002 nebola naplnená, a preto k platnému náhradnému doručeniu zásielok nemohlo dôjsť. V konaní tiež bolo preukázané, že postup žalovaného 2 pri zabezpečení ohodnotenia predmetu dražby bol v rozpore so zákonom (§ 12 ods. 1 ZoDD). Zmluvu o vykonaní dražby uzatvoril žalovaný 1 so žalovaným 2 dňa 5.10.2006, a v rovnaký deň bolo vyhotovené oznámenie o dražbe. Obhliadka bytu sa mala uskutočniť dňa 23.9.2006. Výzvu na umožnenie obhliadky doručoval žalovaný 2 žalobcom dňa 13.9.2006. V čase doručovania výzvy, ani v termíne plánovanom na uskutočnenie obhliadky bytu, nebol žalovaný 2 ešte splnomocnený ani oprávnený na takýto úkon. Nemal žiaden titul na to, aby žalobcov vyzýval na sprístupnenie bytu za účelom obhliadky bytu znalcom, ani aby túto obhliadku uskutočnil a zaistil ohodnotenie predmetu dražby. Znalkyňa S.. J. H. vypracovala znalecký posudok len na základe dostupných informácií, ktoré jej podal žalovaný 2, správca a susedka, a len na základe náčrtu dispozičného riešenia bytu. Nesprávne bola uvedená rozloha bytu 23,8 m2, namiesto skutočnej podlahovej plochy bytu 71,43 m2, a cena bola v jej znaleckom posudku stanovená na 37.395,- Sk/m2. Vybavenie bytu ohodnotila ako štandardné, pričom byt svojim vybavením prevyšoval bežný štandard. Znaleckým dokazovaním o cene bytu, ktoré vykonal súd prvého stupňa v zmysle inštrukcie odvolacieho súdu, bolo preukázané, že obvyklá cena bytu v čase konania dražby sa pohybovala na podstatne vyššej úrovni, a to v priemere okolo 59.780,- Sk. V konaní bolo preukázané, že obhliadku bytu pred dražbou tak, ako to predpisuje zákonné ustanovenie § 13 ods. 1, 2 ZoDD, nebola vykonaná. Ani oznámenie o dražbe zo dňa 5.10.2006 vyhotovené žalovaným 2 nemalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Neobsahuje opis a stav predmetného bytu a jeho príslušenstva, ale len opis domu, v ktorom sa byt nachádza, a uvádza sa v ňom nesprávna podlahová plocha bytu. Žalovaný 2 nezaslal oznámenie všetkým osobám uvedeným § 17 ods. 5 ZoDD (ani vlastníkom bytu, ani ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome - záložným veriteľom). Na základe týchto skutočností bol žalovaný 2 povinný od dražby upustiť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. d) ZoDD. Porušenie tejto zákonnej povinnosti je v zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 ZoDD osobitne závažným porušením povinnosti. Žalovaný 2 porušil aj povinnosť uvedenú v ustanovení § 29 ods. 1 ZoDD, keď predmet dražby neodovzdal vydražiteľovi s odôvodnením, že sa na výzvu nedostavil ani on sám, ani žalobcovia (pôvodní vlastníci), a umožnil, aby si vydražiteľ byt následne sprístupnil sám. Pri vydaní výťažku postupoval žalovaný 2 opäť v rozpore so zákonom (§ 32 ZoDD), keďže záložní veritelia zastúpení žalovaným 1 nemali postavenie prednostných záložných veriteľov (ich záložné právo i keď vzniklo zo zákona, nebolo registrované - zapísané na príslušnom liste vlastníctva ako prvé). Deponovanie výťažku dražby do notárskej úschovy malo tak za následok ďalšie zníženie vydraženej sumy o náklady úschovy, na úkor žalobcov, prevody finančných prostriedkov v súvislosti s dražbou uskutočnili žalovaní netransparentne, vyúčtovanie žalobcom nepredložili. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách (§ 33) u navrhovateľa dražby i dražobníka je stanovená osobitná zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobili porušením ustanovení tohto zákona. S poukazom na uvedené majú žalobcovia za to, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne. 18. Vyjadrenie žalobcov bolo dňa 3.9.2015 zaslané právnemu zástupcovi žalovaného 2 a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 2 (č.l. XXX spisu). Aj keď potvrdenia o doručení tohto podania žalobcov (doručenky) žalovanému 2 a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 2, neboli do spisu založené, nemal odvolací súd pochybnosti o ich doručení vzhľadom na reakciu žalovaného 2 k podaniu žalobcov (č.l. XXXa spisu). 19. Vec s odvolaním žalovaného 2 bola predložená odvolaciemu súdu dňa 11.9.2015. 20. Podaním zo dňa 22.9.2015 (č.l. XXXa spisu), doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.10.2015, reagoval žalovaný 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu na vyjadrenie žalobcov zo dňa 25.8.2015. Uviedol, že s obsahom vyjadrenia zásadne nesúhlasí, pretože obsahuje množstvo nepravdivých, zavádzajúcich a nepreukázaných tvrdení. Trval na tom, že nenesie zodpovednosť za škodu, ktorá mala žalobcom vzniknúť, nakoľko medzi jeho konaním a vznikom škody na strane žalobcov nie je daná príčinná súvislosť. Žalobcovia závažným spôsobom porušili obecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ, a preto sú spoluzodpovední za vznik proklamovanej škody. Vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcov ohľadom porušenia procesných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré sú z jeho pohľadu žalobcami prezentované zámerne účelovo a sú interpretované jednostranne v ich prospech. Mal za to, že neporušil žiadny právny predpis, postupoval v priebehu celej dražby v súlade so zákonom a s náležitou odbornou starostlivosťou, preto považoval argumentáciu žalobcov za nedôvodnú. 21. Toto podanie žalovaného 2 bolo doručené žalobcom dňa 28.10.2015, žalovanému 1 dňa 8.11.2015 (podľa § 48 ods. 2 OSP), a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 2 dňa 28.10.2015 (č.l. XXX spisu). 22. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 23. Pretože inštitút vedľajšieho účastníka (§ 93 a nasl. OSP) k 1.7.2016 zanikol zo zákona, a spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, po účinnosti nového procesného predpisu neurobila voči súdu úkon, ktorým by prejavila svoju vôľu vystupovať ďalej v konaní ako intervenient (§ 81 a nasl. CSP) na strane žalovaného 2, odvolací súd ďalej s touto spoločnosťou už nekonal. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi prejednal odvolanie žalovaného 2 bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Nie je tak dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.12.2016. O verejnom vyhlásení rozsudku upovedomil e-mailom dňa 21.11.2016 aj právnu zástupkyňu žalobcov, ktorá o to požiadala dňa 2.9.2016 (č.l. XXX spisu). Právna zástupkyňa žalobcov bola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná. 25. Po preskúmaní odvolacích námietok žalovaného 2 dospel odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v súlade s ust. § 132 OSP. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu. Vec aj správne právne posúdil, a svoj právny záver aj riadnym spôsobom vysvetlil. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobe žalobcov vyhovel. Rozhodnutie je dostatočne skutkovo a právne odôvodnené. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 3 OSP) vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. 26. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so všetkými skutkovými zisteniami a právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu vo veci. S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné: 27. Žalovaný 2 vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva a žalovaný 2 ani nepreukázal, že by bol dôvodný aspoň jeden odvolací dôvod, ktorými odvolanie odôvodňoval. Nedôvodné sú tak odvolacie námietky, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). 28. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný 2 sa k žalobe písomne vyjadril, pred súdom aj vypovedal a aktívne sa zúčastňoval v konaní pred súdom. Po zrušení prvého rozsudku vo veci a vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle návrhov účastníkov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré z navrhnutých dôkazov boli vykonané (výsluch svedkov F. K., S.. E. Y., Q. R., G. E., Y. H., R. X.; listinné dôkazy - zápisnice o výsluchu svedkov S. Q., Q. O.-R., J.. I. T., Y.. R. Q., S. A., F. V., D. A., spísané dňa 16.6.2009, 1.7.2009, 6.7.2009, 8.7.2009, 9.7.2009 a 3.9.2009 vyšetrovateľom polície vo veci zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku; vyjadrenie pošty; zmluva o nájme bytu s nájomcom R. X.; vyjadrenie D. O., znalecké posudky č. XX/XXXX z 24.7.2008, č. XX/XXXX z 21.8.2013 a č. X/XXXX z 12.4.2007), a ktoré (a z akých dôvodov) vykonané neboli. Pre nemožnosť vykonania dôkazu alebo pre jeho nadbytočnosť súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne E. X. a notára J.. Y. Q., pričom dôvody pre nevykonanie navrhnutých dôkazov aj riadne odôvodnil. Aj s týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje. 29. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 30. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania, žalobcovia sa svojim žalobným návrhom domáhajú voči žalovaným 1 a 2 náhrady škody, ktorá im vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaných 1 a 2 v súvislosti s dražbou ich bytu. V konaní uniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení o porušení právnych povinností žalovaných, o vzniku a výške škody (konanie žalovaných malo dopad na majetkovú sféru žalobcov), a rovnako preukázali, že ku vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných. 31. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný 1 nebol oprávnený na podanie návrhu na dražbu bytu žalobcov ani zo zákona, ani zo zmluvy o výkone správy, a ani na základe osobitného splnomocnenia od vlastníkov bytov. Návrh na dražbu bytu podal ako osoba na to neoprávnená. Tým nedovoleným spôsobom prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navyše, dražbu bytu navrhol na vymoženie pohľadávky vo výške 12.448,- Sk (413,20 eur) napriek skutočnosti, že voči žalobcom evidoval k 30.9.2006 nedoplatok na platbách za užívanie bytu len vo výške 2.611,- Sk (86,67 eur). Zjavne tak jeho vyhlásenie ako navrhovateľa dražby o výške pohľadávky bolo nepravdivé a v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2 ZoDD. 32. Neobstojí tiež námietka o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k žalovanému 2. S touto námietkou sa podrobne zaoberal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a s jeho odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v prejednávanom prípade nedošlo, pretože žalovaný 2 je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcom. Flagrantným porušením ZoDD, a to najmä § 19 ods. 1 písm. d), keď žalovaný 2 neupustil od dražby, došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov a bola im spôsobená škoda. 33. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k spoluzodpovednosti žalobcov na vzniku škody. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaní o dlhodobom pobyte žalobcov v zahraničí vedeli, príp. vedieť mohli. Napriek tomu neboli žalobcovia účinne upovedomení o výške svojho dlhu - nedoplatku na platbách do FOU a za služby súvisiace s užívaním bytu, o obhliadke bytu pred dražbou, ani o dražbe ich bytu. Dražbe svojho bytu tak zabrániť nemohli. O dražbe bytu sa dozvedeli až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby, a preto sa dôvodne domáhali svojou žalobou náhrady škody voči žalovaným. 34. Pretože žalobcovia si svojou žalobou uplatnili náhradu škody, ktorá im bola spôsobená viacerými škodcami (oboma žalovanými), pričom v konaní bolo preukázané, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním každého zo škodcov a škodlivým následkom na strane žalobcov, za ktorý požadujú náhradu, správne súd prvej inštancie rozhodol, že uloženú povinnosť majú žalovaní 1 a 2 spoločne a nerozdielne. 35. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcov v merite veci, ako aj o trovách konania, vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalobcom, nárok voči žalovaným na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).