Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/169/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508219364 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1508219364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: U.Š. Y., O. Q. XX, O. - X., zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom, bytom Vlárska 38, Bratislava, proti odporcovi: Š. B., O. Q. XX, O. - X., zastúpenému Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom, so sídlom Kozmonautická 9, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 25. októbra 2012, č.k. 15C 132/08-256, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., B. na J. Č.. XXX U. V.. Č.. XXX - orná pôda o výmere XXXX Q., V.. Č.. XXX - orná pôda o výmere XXXX Q., V..Č.. XXX - orná pôda o výmere XXXX Q., V..Č.. XXXX - orná pôda o výmere XXXX Q., V..Č.. XXXX - orná pôda o výmere XXXX Q. v celosti (1/1). Rozhodol tak v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 100/2012-244 zo dňa 09.05.2012, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16.02.2012, ktorým zastavil konanie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., keď po oboznámení sa so spismi sp.zn. 10C 294/96 a 24C 160/2002 zistil, že navrhovateľka sa v obidvoch konaniach návrhom podľa § 80 písm. c/ O.s.p. domáhala proti odporcovi určenia vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, a to v konaní 10C 294/96 v celosti a v konaní 24C 160/2002 v podiele 1/2 a v obidvoch konaniach súdy návrhy navrhovateľky zamietli z dôvodu, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Po zrušení uvedeného uznesenia odvolacím súdom a vrátením mu veci na ďalšie konanie, konal v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu o návrhu vo veci samej a na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v PK vložke č. 3 boli právni predchodcovia navrhovateľky jej starí rodičia a po smrti Š. B. B. Y. XXXX sa dedičkou po ňom stala jeho manželka U. C. na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 686/68, avšak táto skutočnosť z neznámych dôvodov nebola zapísaná v roku XXXX v evidencii nehnuteľností a dedičské konanie po U. C. B. Y. XXXX bolo zastavené pre nepatrný majetok. Ďalej mal za preukázané, že odporca sa stal v roku XXXX vlastníkom X/X totožných pozemkov zapísaných v V. B. Č.. X na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava IV č. D 506/85-23 zo dňa 19.09.1985 po poručiteľovi Š. C., zomr. 06.02.1985 a odvtedy nadobudnuté vlastníctvo riadne užíval, disponoval s ním a časti z neho odpredával. V Osvedčení o dedičstve č. D 839/93-23 Dnot 5/95 vydaného notárkou X.. X. S. dňa 25.01.1996 sú v súpise aktív po poručiteľke U. C., G.. XX.XX.XXXX zapísané „nehnuteľnosti nachádzajúce sa v S..Ú.. X. vo B.. Č.. X V..Č.. XXX (U. Ď.) V. O. X B. X/X-H., Ď.Š. X/X-H. nadobudnutá titulom D 686/68 Štátneho notárstva Bratislava-vidiek po K.. Š. C., teda podiel v celosti vo výmere XXXXX Q....“.. Takto označené nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva navrhovateľka na základe dohody dedičov, čo notárka osvedčila. Konštatoval, že nie je zrejmé aké doklady boli notárke predložené, avšak nesporné je, že v tomto roku už bol založený list vlastníctva Č.. XXX, na ktorom bol ako vlastník v podiele X/X zapísaný odporca. Kúpnou zmluvou z 01.06.1992 odporca predal H.. X. polovicu výmery pozemkov na parc.č. XXX, XXX, XXXX U. XXX/X. Konštatoval, že v roku XXXX stav aktív poručiteľky nebol totožný so stavom v roku XXXX, keď sa táto stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných B. V. B. Č.. X. Uviedol, že už počas konania o novoobjavenom dedičstve bolo potrebné riadne zistiť a špecifikovať majetok po poručiteľke, najmä vzhľadom na to, že od smrti poručiteľky uplynulo 22 rokov, príp. skúmať prečo pôvodné konanie bolo v roku XXXX zastavené pre nemajetnosť, pričom poukázal na to, že dedičia po poručiteľke, ktorí boli takmer totožní ako po poručiteľovi Š. C. (ich deti), si len 6 rokov po jeho smrti neboli vedomí dedičského rozhodnutia po ňom a už vtedy, v roku XXXX neskúmali, prečo poručiteľka U. C. nebola v evidencii nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. Dospel k záveru, že predmetom dedenia novoobjaveného majetku po poručiteľke v roku XXXX nebol majetok, ktorý už v zmysle § 132 ods. 1 Obč. zákonníka nadobudol niekto iný - kúpnymi zmluvami (Vodohospodárska výstavba a H.. X.) alebo rozhodnutím štátneho notárstva dedením odporca, preto ho navrhovateľka nemohla nadobudnúť titulom dedenia po tejto poručiteľke tak, ako bol pôvodne zapísaný v V. B. Č.. X. Ďalej uviedol, že bez ohľadu na tento titul nadobudnutia odporcovi svedčí aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka, a preto návrh navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 566,47 eur na účet právneho zástupcu, do troch dní. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že jej stará matka ako spoluvlastníčka X/X nehnuteľností sa podľa rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava- vidiek sp.zn. D 606/1968 po smrti jej manžela stala výlučnou vlastníčkou všetkých nehnuteľností do toho času vedených v V. Č.. X, avšak pre nedôslednosť štátneho notárstva alebo liknavosť Strediska geodézie a kartografie Bratislava-vidiek nebolo včas toto dedenie zapísané na list vlastníctva. Tak sa mohlo stať, že sa formálne vlastníkom X/X nehnuteľností stal odporca podľa rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava IV sp.zn. D 506/85 z 19.09.1985, pričom však išlo o zámenu mien, keď vlastník zapísaný v V. B. Č.. X mal priezvisko C., jeho manželka bola rodená C., kým otec odporcu mal priezvisko C. a jeho manželka bola rodená O.. Poukázala aj na zmluvu z 26.07.1981, ktorou otec odporcu predal viaceré parcely Vodohospodárskej výstavbe, a v ktorej zmluve sú ako predávajúci uvedené osoby priezviskom C. a zmluvu podpísali menom C.. Podľa jej názoru i keď dedenie jej starej matky po jej manželovi nebolo dlhú dobu zapísané na liste vlastníctva, niet pochybnosti o perfektnosti vlastníctva jej starej matky, a to aj vzhľadom na to, že v roku XXXX vklady a záznamy v evidencii nehnuteľností mali iba tzv. deklaratórny (evidenčný) význam. Z uvedeného vyplýva, že v roku XXXX žiadna osoba menom Š. C. nebol vlastníkom nehnuteľností evidovaných v V. B. Č.. X, a preto nemohol odporca nadobudnúť dedením vlastníctvo k nim a nemohol vlastníctvo ani ďalej prevádzať. I keď odporca bol na LV č. XXX vedený ako podielový spoluvlastník v X/X a s nehnuteľnosťou akoby vlastník nakladal, namietala, že odporca nebol dobromyseľný v držbe nehnuteľností, keď pri celkom obyčajnej, normálnej pozornosti bolo zistiteľné, že osoby zapísané v časti O.-V. nie sú jeho právnymi predchodcami, a teda, že niet medzi nimi a ním žiadneho právneho vzťahu, a preto nepatria nehnuteľnosti do dedičstva a nemôže ich dediť. Poukázala na kompletný (úplný) list vlastníctva č. XXX, z ktorého je zrejmé, že takmer súčasne bolo zapísané dedenie odporcu a zároveň aj dedenie jej starej matky, pričom založené LV sa zainteresovaným účastníkom doručovali, a musel teda odporca zistiť, že na LV je zapísaný s inou osobou, ktorá s ním nebola v nijakom právnom vzťahu, a teda že s jeho vlastníctvo niečo nie je v poriadku. Odporca preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Ďalej poukázal na to, že v minulosti boli pozemky združené v jednotnom roľníckom družstve, ľudia sa nazdávali, že pozemky im už nepatria vlastnícky, stará matka ich nemohla obrábať, zabúdalo sa na udržiavanie takéhoto ničomu neslúžiaceho vlastníctva a ona a jej príbuzní sú jednoduchí ľudia, nevyznala sa v týchto zložitých veciach a tak sa mohlo stať, že dedičské konanie po jej starej matke pre nemajetnosť bolo zastavené. Zrejme im mohlo postačovať rozhodnutie o dedičstve z roku XXXX, ktoré mali k dispozícii a nemohli vedieť, že takýto úkon, ktorý vykonáva štát, nie je podchytený v príslušnej evidencii a nemohli vedieť, že niekto si prisvojil im patriace nehnuteľnosti. Namietala aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania, keď podľa jej názoru v danom prípade sú splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi podľa § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď je dôchodkyňou bez iného príjmu a z vdovského dôchodku 404,- eur mesačne ťažko vyžije, nemá však z čoho hradiť trovy odporcu i odmenu jej právneho zástupcu, pričom odporca je na tom neporovnateľne lepšie, získal značné finančné prostriedky z predaja jej pozemkov. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa už dvakrát, a to uznesením zo dňa 12.05.2009 a uznesením zo dňa 16.02.2012 zastavil konanie z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej, avšak obe uznesenia boli odvolacím súdom zrušené, pričom podľa právneho názoru odvolacieho súdu nie je daná prekážka podľa § 159 ods. 3 O.s.p., a preto odvolací súd prikázal súdu prvého stupňa, aby vo veci meritórne rozhodol. Vzhľadom na právne závery odvolacieho súdu a vykonané dokazovanie považuje toto meritórne rozhodnutie za správne, avšak napriek tomu sa domnieva, že predmetné konanie malo byť zastavené z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej. Ďalej uviedol, že z ust. § 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že bez preukázania existencie naliehavého právneho záujmu, musí byť uplatnený nárok zamietnutý, a to aj napriek tomu, že inak by súd návrhu vyhovel. Existencia, či neexistencia naliehavého právneho záujmu vyplýva vždy zo skutkových okolností zistených, resp. preukázaných súdu. Ak už raz bolo, za tých istých skutkových okolností, právoplatne rozhodnuté, že naliehavý právny záujem neexistuje, resp. nebol preukázaný, a z tohto dôvodu bol uplatnený nárok zamietnutý, nemožno v novom konaní o tej istej veci a za nezmenených skutkových okolností odôvodňujúcich naliehavý právny záujem, dôjsť k záveru, že naliehavý právny záujem existuje, resp. bol preukázaný, pretože tomu bráni prekážka veci rozsúdenej (Dvořák Bohumil, Právní moc civilních soudních rozhodnutí, 1. vydání, C.H. Beck, Praha 2008 s. 127-128). Opačný záver by spôsobil to, že rovnaký nárok sa bude uplatňovať, bez zmeny skutkových okolností, na súde až dovtedy, kým sa nenájde súd, ktorý dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem existuje, resp. bol preukázaný. Namietal, že v danom prípade navrhovateľka podala návrh na súd v rovnakej veci ako bola vedená pod sp.zn. 10C 294/96, ktorý bo zamietnutý, pričom súd v tomto konaní posudzoval existenciu, resp., preukázanie naliehavého právneho záujmu, a teda minimálne v tomto rozsahu je daná prekážka veci rozsúdenej. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, avšak z iných dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení č.k. 7Co 160/2009-178 zo dňa 29.10.2010, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12.05.2009 č.k. 15C 132/2008 - 36, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. a aj právnym názorom odvolacieho súdu opätovne uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 100/2012-244 zo dňa 09.05.2012, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16.02.2012, č.k. 15C 132/2008-221, ktorým súd opätovne zastavil konanie podľa § 159 ods. 3 O.s.p., a ktorými rozhodnutiami zároveň odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom nariadil súdu prvého stupňa konať o návrhu vo veci samej. V súlade s uvedeným právnym názorom súd prvého stupňa konal o návrhu navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva vo veci samej a po vykonaní dokazovania meritórne rozhodol tak, že návrh zamietol z dôvodu, že predmetom dedenia novoobjaveného majetku po poručiteľke v roku 1996 nebol majetok, ktorý už v zmysle § 132 ods. 1 Obč. zákonníka nadobudol niekto iný, a to kúpnymi zmluvami alebo rozhodnutím štátneho notárstva dedením odporca, a preto ho navrhovateľka nemohla nadobudnúť titulom dedenia po tejto poručiteľke tak, ako bol pôvodne zapísaný v PK vložke č. 3, a teda vlastníkom príslušného podielu je odporca, pričom bez ohľadu na tento titul nadobudnutia vlastníctva svedčí odporcovi aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa však neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení jej vlastníckeho práva. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je zákonom stanoveným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby. Aj v prípade neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí súd meritórne o návrhu rozhodnúť, avšak nesplnenie tejto zákonom stanovenej podmienky má za následok zamietnutie návrhu. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 10C 294/96 sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi určenia jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v celosti a tento jej návrh bol zamietnutý rozsudkom zo dňa 27.01.2000 č.k. 10C 294/96-67 z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení vlastníctva. Následne sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi určenia jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/2 a tento jej návrh bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.11.2004 č.k. 24C 160/2002-79 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2005 č.k. 3Co 73/2005-106; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2005. V oboch uvedených konaniach sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na rovnakom skutkovom základe, a to, že jej patrí vlastníctvo predmetných nehnuteľností v celosti titulom dedenia po jej starej matke U.H. C. na základe dedičského rozhodnutia č. D 839/93 z 25.01.1996, a preto podľa jej názoru odporca nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel X/X k týmto nehnuteľnostiam dedením po jeho otcovi na základe dedičského rozhodnutia D 506/85, keď otec odporcu nikdy nebol vlastníkom týchto nehnuteľností. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovaním určení treba podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať z toho, že o žalobe medzi tými istými účastníkmi, o tom istom predmete konania, založenej na tých istých skutkových a právnych dôvodoch, už bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení vlastníckeho práva, a tým bola otázka existencie naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby navrhovateľky právoplatne vyriešená, a preto v tomto konaní o totožnej určovacej žalobe navrhovateľky pri posudzovaní dôvodnosti jej návrhu z hľadiska splnenia zákonom stanovenej základnej podmienky určovacej žaloby, ktorou je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, treba vychádzať z týchto právoplatných rozhodnutí. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nemožno vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, a preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh navrhovateľky zamietol. Vzhľadom na nesplnenie vyššie uvedenej základnej podmienky úspešnosti určovacej žaloby, irelevantné sú námietky navrhovateľky uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa nadobudnutia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dedením po jej starej matke a nedobromyseľnosti odporcu v držbe týchto nehnuteľností. Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o náhrade trov konania účastníkov, keď úspešnému odporcovi priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania. Skutočnosti, uvedené navrhovateľkou v jej odvolaní, neodôvodňujú podľa názoru odvolacieho súdu aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v danom prípade, pretože i keď navrhovateľka je dôchodkyňou, má pravidelný mesačný príjem a výška jej vdovského dôchodku v sume 404,- eur mesačne, nie je takou mimoriadnou okolnosťou, ktorú by bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože trovy konania si nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., a keďže mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal podľa § 151 ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.