Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/192/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509207722 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1509207722.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska ul. č. 1, Bratislava proti žalovanej: Z. H., G. G. W.. Č.. XX, G., zast. advokátom JUDr. Štefanom Haulíkom, Jesenského ul. č. 2, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 2. marca 2016, č. k. 10C/175/2009-280, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať X - F. G. Č.. XX nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu na G. W.. Č.. XX I. G.. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná bola nájomkyňou predmetného bytu na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z 24.05.1990. Žalobca výpoveďou z 20.01.2009 vypovedal žalovanej nájom tohto bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. pre dlhodobé neplatenie nájomného za obdobie 7/2008 až 1/2009. Výpoveď z nájmu bola žalovanej doručená uložením na pošte dňa 27.01.2009. Žalovaná nepožiadala o predĺženie výpovednej lehoty z dôvodu hmotnej núdze v zmysle § 710 ods. 4 Obč. zák. a preto jej výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.02.2009 a uplynula dňa 30.04.2009. Žalovaná naďalej neuhrádzala platby spojené s bývaním v predmetnom byte v lehote splatnosti, nedodržiava platobnú disciplínu a predmetný byt po 30.04.2009 užívala bez právneho dôvodu. Žalovaná síce dlh voči žalobcovi vyrovnala, naďalej však dochádzalo z jej strany k oneskorenému plateniu úhrad spojených s užívaním bytu. Predložila potvrdenie o tom, že v období od 1/2004 do 6/2009 bola poberateľkou dávok hmotnej núdzi, tieto však v súčasnej dobe nepoberá, bola nezamestnaná, v evidencii na Úrade práce, v súčasnosti pracuje a nájomné platí. Ako sama uviedla finančne jej vypomáhal v minulosti priateľ, v byte s ňou býva plnoletá dcéra, ktorá v čase začatia konania bola študentkou denného vysokoškolského štúdia. Žalobca uviedol, že žalovaná ani pred doručením výpovede, ani po nej a ani do uplynutia výpovednej lehoty nepreukázala, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Potvrdenie z 01.12.2010 síce preukazuje, že poberala dávky v hmotnej núdzi od 1/2004 do 6/2009 čo je viac ako 5 rokov, ale už samotný dátum vydania potvrdenia nasvedčuje tomu, že ho nemohla použiť v rozhodnom čase pre posúdenie splnenia jednej z 2 podmienok uvedených v ust.§ 711 ods. 5 Obč. zák. Na pojednávaní dňa 05.09.2012 predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 10.09.2008, podľa ktorého mala poberať dávky v hmotnej núdzi od marca 2001. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť žalovanej a tiež nie je dôkazom toho, že ho predložila za účelom preukázania hmotnej núdze žalobcovi v rozhodnom čase. Existenciu hmotnej núdze nepreukázala a neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Preto nemohlo dôjsť ani k predlženiu výpovednej lehoty o 6 mesiacov. Žalovaná zaplatila dlh v sume 560,15 eur dňa 29.08.2009, teda po uplynutí výpovednej lehoty, ktorá uplynula 30.04.2009, keďže k predĺženiu výpovednej lehoty podľa § 710 ods. 4 Obč. zák. nedošlo. Svedkyňa G.. H. H. - dcéra žalovanej vypovedala, že žalovaná bola dlhodobo nezamestnaná a tak tomu bolo i v rokoch 2008 a 2009. Žalovaná na jeseň 2008 odišla do V., kde opatrovala matku ich známeho až do jej smrti. Domov sa vrátila na jar 2009. V tom období mali povylamované schránky aj iní obyvatelia bytov a preto im poštárka zásielky nedoručovala. Svedkyňa nevedela presne uviesť, akým spôsobom sa žalovaná dozvedela o výpovedi z nájmu bytu. Potvrdila, že žalovaná uhradila dlh na nájomnom z finančných prostriedkov získaných za opatrovanie matky ich známeho a to na jeseň 2009. Dávky v hmotnej núdzi za svoju matku nepreberala. Svedok F.. S. S. - dlhoročný známy žalovanej uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalovaná bola dlho a aj v rokoch 2008 aj 2009 v ťažkej finančnej situácii a preto odišla na prelome týchto rokov do V., kde opatrovala chorú matku známeho, kde bola do marca 2009. Uviedol, že aj on sa snažil žalovanej pomáhať a táto mu požičané peniaze vrátila po návrate z V.a. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Výpoveďami žalovanej a svedkov H. H. M. F.. S. S. mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná sa v čase doručovania výpovede z nájmu predmetného bytu, teda v čase od 27.01.2009 do 17.02.2009 nezdržovala v mieste trvalého bydliska, ale zdržiavala sa v V.. Výpoveď z nájmu bytu jej preto nebola účinne doručená a to ani náhradným spôsobom (§ 710 ods. 3, v spojení s § 46 Obč. zák.). Zároveň nastal v čase doručovania u žalovanej taký stav, na základe ktorého sa objektívne nemohla dozvedieť o doručovanej zásielke. Dozvedela sa o nej až v marci 2009 po návrate z V.. Svedkovia F.. S. M. H. H. potvrdili, že sa i v tomto mesiaci zdržovala v zahraničí. Táto skutočnosť podporne vyplýva aj z listu Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo 16.02.2015, z ktorého je zrejmé, že dávku za mesiac február 2009 doručovanú v marci 2009 si žalovaná neprevzala. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Súd pri rozhodovaní o trovách konania úspešnej odporkyne zvažoval skutkové okolnosti, za akých bol podaný predmetný návrh na vypratanie bytu, pričom tento bol dôvodný s poukazom na ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. pri doručení výpovede z nájmu bytu odporkyni podľa § 46 O.s.p. Nakoľko v zmysle intencií rozhodnutí odvolacích súdov prvostupňový súd doplňoval dokazovanie aj čo do účinnosti doručenia výpovede odporkyni a dôkaz o neúčinnosti bol preukázaný až v priebehu konania, súd odporkyni napriek úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal.“ 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo 16.02.2015 vyplýva, že žalovaná sa pravidelne - najmenej raz mesačne musela zdržiavať v mieste trvalého bydliska z dôvodu vyplácania mesačných dávok v hmotnej núdzi. Dávka za mesiac december 2008 bola žalovanej vyplatená dňa 16.01.2009 a dávka za mesiac január 2009 dňa 17.02.2009. Iba dávku za mesiac február 2009 si žalovaná neprevzala a táto sa vrátila ako nedoručená. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že sú účelové výpovede žalovanej a svedkov o tom, že žalovaná bola od decembra 2008 do marca 2009 nepretržite z zahraničí. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na rozpornosť tvrdení žalovanej, ktorá najskôr uvádzala, že v schránke nemala žiadny oznam o doručení výpovede, hoci schránka bola riadne označená a zamknutá a neskôr uvádzala, že výpoveď z nájmu bytu jej nebola doručená z dôvodu, že schránku mala vylomenú. Žalovaná v priebehu súdneho konania v čase od roku 2009 do roku 2014 nikdy neuvádzala, že by sa v čase doručovania výpovede nezdržiavala v mieste trvalého bydliska. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej a svedkyne H. H., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba potvrdiť. 5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalovaná sa v čase doručovania výpovede z nájmu predmetného bytu v mieste doručovania nezdržovala a preto jej táto výpoveď nebola riadne a účinne doručená. S týmto záverom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí. Odvolací súd neuveril tvrdeniu žalovanej, že od decembra 2008 do marca 2009 sa zdržiavala v V., kde sa starala o matku jej známeho a toto jej tvrdenie považuje za účelové. Tieto jej tvrdenia potvrdila v konaní iba jej dcéra, ktorá - keďže býva v predmetnom byte so žalovanou - má nepochybne záujem na tom, aby nedošlo k vyprataniu žalovanej z tohto bytu. Okrem toho, ťažko uveriť tvrdeniu žalovanej, že v V. sa starala o matku známeho bezplatne s tým, že jej dcéra (študentka) sa v G. o seba finančne starala sama a to za situácie, keď dcéra žalovanej mala v čase december 2008 až marec 2009 18 rokov. Treba tiež vziať do úvahy, že konanie v tejto veci sa začalo dňa 21.05.2009. Žalovaná sa k veci vyjadrila na pojednávaniach konaných v dňoch 28.09.2009, 01.12.2010, 07.02.2011, ale ani na jednom z týchto pojednávaní sa nebránila tým, že by jej výpoveď z nájmu bytu nebola riadne doručená z dôvodu, že sa zdržiavala v V.. Jej obrana spočívala v tom, že nájomné riadne neplatila z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a svojich zdravotných problémov. Ani v odvolaní (č. l. 44, 48) proti prvému v poradí rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná netvrdila, že by sa v čase doručovania výpovede z nájmu bytu nezdržiavala v mieste doručenia a odvolanie založila na tom, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o forme bytovej náhrady. Ani po zrušení prvého v poradí rozsudku súdu prvej inštancie uznesením odvolacieho súdu z 21.05.2012, č. k. 6Co/233/2011-97 žalovaná svoj postoj nezmenila a na pojednávaní dňa 05.09.2012 uviedla, že do leta 2008 bola bez finančných prostriedkov a preto neplatila nájomné; okrem iného tiež uviedla, že poštovú schránku v dome mala riadne označenú a zamknutú, čo odporuje jej neskoršiemu tvrdeniu, že schránka bola vytrhnutá. Odvolanie proti druhému v poradí rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná odôvodnila tým, že bola v hmotnej núdzi, že nájomné už riadne platí a že uloženie povinnosti predmetný byt vypratať by bolo neprimerane prísnym opatrením. Žalovaná prvý raz namietla, že jej výpoveď z nájmu bytu nebola riadne doručená z dôvodu jej pobytu v V., až na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 19.01.2015, teda po viac ako 5 rokoch trvania predmetného sporu. Z fotokópie doručenky na č. l. 10, 11 spisu vyplýva, že výpoveď bola žalovanej doručovaná na adresu jej trvalého pobytu, t. j. na adresu G. W.. Č.. XX, G.. Žalovaná pri doručovaní zásielky nebola zastihnutá a dňa 27.01.2009 bola zásielka uložená na pošte. Podľa relácie poštového doručovateľa žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote a táto bola dňa 17.02.2009 vrátená odosielateľovi, teda žalobcovi. Pritom v konaní bolo preukázané, že žalovaná v inkriminovanom čase poberala sociálne dávky, ktoré jej boli vyplatené práve dňa 17.02.2009 a preto sa prinajmenšom v tomto čase musela nachádzať v G.. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanej doručená náhradným spôsobom v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. (viď pozn. 5a k § 710 ods. 3 Obč. zák.). 6. Napriek skutočnostiam uvedeným v ods. 5 odôvodnenia je odvolací súd toho názoru, že žalobe nemožno vyhovieť. V konaní totiž bolo preukázané, že žalovaná je riadne zamestnaná v J., kde poberá príjem, z ktorého nemá problém zaplatiť nájomné a toto nájomné od decembra 2012 až doposiaľ riadne platí formou trvalého príkazu v J. poštovej banke. V súčasnosti žalobca eviduje z jej strany preplatok. V podstate teda zanikol dôvod, pre ktorý jej žalobca vypovedal nájom predmetného bytu a nie je tu reálny predpoklad, že by žalovaná opätovne prestala dodržiavať platobnú disciplínu. Preto aj keď jej žalobca platne a účinne vypovedal nájom sporného bytu a žalovaná nepodala žalobu o určenie neplatnosti výpovede v zmysle § 711 ods. 6 Obč. zák., vypratanie žalovanej by bolo voči nej neprimerane prísnym opatrením a ako také by bolo v rozpore s dobrými mravmi aj s prihliadnutím na to, že žalovaná nemá možnosť zabezpečiť si iné bývanie (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). 7. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 8. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).