Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/351/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509210596 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1509210596.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateliek: X/ U. F., F.. XX.X.XXXX, T. T., K.. U. Č.. XX a 2/ U. T., F.. XX.X.XXXX, T. T., K.. J. Č.. XX, obe zastúpené JUDr. Sylviou Švecovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ul. Štefunkova č. 9, proti odporkyni: P.na M., F.. XX.X.XXXX, T. T., K.. U. Č.. X, zastúpená JUDr. Jurajom Trokanom, advokátom so sídlom v Trnave, Ul. Radlinského č. 1, o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností a iné, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. apríla 2012 č. k. 14C/239/2009 - 425 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým navrhovateľky žiadali určiť, že ich právny predchodca P. M., zomrelý dňa 26.10.2008, bol ku dňu smrti vlastníkom v návrhu uvedených nehnuteľností, ako aj motorového vozidla Škoda Fabia combi a vkladných knižiek, dospejúc k záveru, že poručiteľ v čase smrti už nebol ich vlastníkom. Konanie v časti uloženia povinnosti katastrálnemu úradu z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil. Navrhovateľky zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia i trovy štátu. Po vykonaní pomerne rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že poručiteľ v čase uzavretia darovacích zmlúv v prospech odporkyne - svojej dcéry a sestry nebohého otca navrhovateliek -nebol schopný posúdiť následky svojho konania, vnímať obsah darovacích zmlúv. Vychádzajúc z lekárskych správ a zo znaleckého posudku o ľahšej ovplyvniteľnosti konania dospel k záveru, že nebola preukázaná ani časová tieseň poručiteľa pri uzatváraní darovacích zmlúv s následkom vplyvu na jeho ovládacie schopnosti, resp. nátlak. Demencia ako diagnóza diagnostikovaná nebola a medikamentózna liečba nemala na psychický stav darcu výraznejší vplyv. Uzavreté darovacie zmluvy preto považoval za perfektný právny úkon v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 i § 39 OZ, uskutočnený v predpísanej forme (40 ods. 1 a § 40 ods. 6 OZ), v dôsledku čoho poručiteľ v čase smrti nebol vlastníkom sporných nehnuteľných vecí a rovnako bol spôsobilý na dispozíciu s automobilom a úsporami. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľky, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu, pričom súčasne „upresnili“ návrh v tom smere, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom i bližšie nešpecifikovaného zariadenia rodinného domu a šperkov. Súdu prvého stupňa vyčítali, že nerozhodol o predmete konania, keď v záhlaví rozsudku sa nesprávne uvádzalo požadované určenie pred zmenou návrhu. Za nesprávne považovali skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o zdravotnom stave poručiteľa a jeho spôsobilosti uzatvoriť platné darovacie zmluvy. Zdôraznili, že v čase darovania vecí v prospech odporkyne poručiteľovi z dôvodu onkologického ochorenia fakticky zlyhával organizmus. Znalecký posudok považovali len za sumár lekárskych správ iných lekárov. Súdu prvého stupňa tiež vyčítali, že v konaní ako svedkyňu nevypočul klinickú psychologičku C.. P. a matku navrhovateliek. Domnievali sa tiež, že pokiaľ by darca bol skutočne spôsobilý prejaviť svoju vôľu slobodne a vážne, nedaroval by dcére rodinný dom bez zriadenia práva doživotného bývania. Podobne pokiaľ by darca nechcel, aby jeho majetok zdedili i navrhovateľky ako vnučky po synovi, darca by ich vydedil. Za nesprávny považovali tiež rozsah priznaných trov právneho zastúpenia (za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie zo dňa 17.3.2012, cestovné a náhradu za stratu času) a výrok o povinnosti navrhovateliek zaplatiť trovy štátu v súvislosti s lustráciou úspor darcu v bankách. Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesprávne označený predmet konania v záhlaví rozsudku považovala len za zrejmú nesprávnosť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním navrhovateliek, vo veci nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach v dostatočnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti (§132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom pri prejudicálnom posúdení platnosti darovacích zmlúv poručiteľa v prospech odporkyne. Z týchto dôvodov odvolací súd ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom poukazuje na argumentáciu súdu prvého stupňa, s ktorou sa stotožňuje, a na jej doplnenie i s ohľadom na odvolacie námietky navrhovateliek uvádza ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci sa navrhovateľky ako dedičky po darcovi domáhali určenia, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom v návrhu riadne označených nehnuteľností, ako aj osobného automobilu a bližšie nekonretizovaných úspor na vkladných knižkách, pretože darovacie zmluvy, ktorými ich starý otec previedol na dcéru nehnuteľnosti, automobil a úspory považovali za neplatné z dôvodu duševnej poruchy darcu podľa § 38 ods. 2 OZ. S ohľadom na uvedené tvrdenia navrhovateliek bolo pre posúdenie opodstatnenosti návrhu potrebné prejudiciálne riešiť otázku platnosti namietaných darovacích zmlúv z hľadiska schopnosti darcu posúdiť následky svojho konania (chápať význam a následok darovania) alebo schopnosti svoje konanie ovládať. Pre záver súdu, či darca touto schopnosťou disponoval, sa zvyčajne vykonáva znalecké dokazovanie, ako tomu bolo i v prejednávanej veci. I podľa názoru odvolacieho súdu znalecký posudok MUDr. R. H., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, gerontopsychiatria, č.1/2011 v spojení s jeho výsluchom nevyvoláva žiadne pochybnosti o správnosti záverov znalca o spôsobilosti darcu chápať význam darovania, a to bez výraznejšieho vplyvu medikamentóznej liečby na jeho psychický stav. Uvedený záver korešponduje lekárskym správam z obdobia darovania (obe zmluvy zo 16. júla 2008, vklad V 20941/08 dňa 9.10.2008 ohľadom pozemkov v kat. úz. Podunajské Biskupice, vklad V 20938/08 dňa 21.7.2008 ohľadom záhrady v Pod. Biskupiciach a domu so záhradou v Petržalke ), zo správ z hospitalizácií vyplýva, že darca bol pri vedomí, bez poruchy psychických funkcií (orientácia, myslenie, vnímanie, pamäť a intelekt) a s adekvátnym slovným kontaktom až takmer do svojho úmrtia dňa 26.10.2008. Keďže úlohou znalca bolo zhodnotenie zdravotného stavu zomrelého darcu, znalec prirodzene vychádzal len z existujúcich lekárskych správ, ktoré predovšetkým s ohľadom na hospitalizáciu darcu podrobne a komplexne zachytávajú stav darcu. Tento bol napriek onkologickému ochoreniu i pomerne vysokému veku vitálny, čo potvrdil i vypočutý svedok B.É., keď uviedol, že aj po diagnostikovaní rakoviny v letnom období ešte chodil na trh predávať produkty zo záhrady. Znalec v posudku síce poukázal na emočnú labilitu darcu a jeho ľahšiu ovplyvniteľnosť najmä v časovej tiesni, ako však správne uviedol súd prvého stupňa, konanie v časovej tiesni nebolo zo strany navrhovateliek nijako preukazované a preukázané. Bez potreby vykonania kontrolného znaleckého dokazovania tak nebolo bezpečne zistené, že darca nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Neobstojí námietka odvolateliek o nedostatočne zistenom skutkovom stave pre nevypočutie svedkyne C.. P., klinickej psychologičky, ktorá poukázala na podozrenie z možnej demencie darcu. K tejto námietke treba predovšetkým uviesť, že svedkyňa bola na pojednávanie predvolaná, z dôvodu jej neustanovenia sa na súd však nebola vypočutá a navrhovateľky na jej výsluchu ďalej netrvali. Nemožno tiež opomenúť, že demencia nebola diagnostikovaná lekárom - špecialistom a znalec vec s C.. P. telefonicky konzultoval. Ak teda darca pred svojou smrťou disponoval so svojim majetkom, tieto dispozície treba považovať za platné, v dôsledku čoho darca v čase svojej smrti nemohol byť naďalej vlastníkom nehnuteľných vecí, automobilu a úspor (ďalšie veci pre nerozšírenie návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. neboli predmetom konania). Súd prvého stupňa rovnako nepochybil, keď ako svedkyňu nevypočul matku navrhovateliek. Táto sa mala vyjadriť ku financovaniu rekonštrukcie darovaného rodinného domu, ktorá otázka pre posúdenie opodstatnenosti návrhu nemala žiaden význam. Nespôsobilosť darcu vonkoncom nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že navrhovateľky ako vnučky nevydedil, podobne ani zo skutočnosti, že si v prevádzanom dome nezriadil právo doživotného bývania. Napokon neobstojí ani námietka odvolateliek o tom, že súd nerozhodol o predmete konania po zmene návrhu. Je síce pravdou, že v záhlaví napadnutého rozsudku je ako predmet konania uvedené určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patria sporné veci (pred zmenou návrhu), avšak z prvého odseku odôvodnenia je nesporné, že súd rozhodoval o určení, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom sporných vecí. Inak v oboch určovacích prípadoch ide obsahovo o rovnaký predmet konania s obdobnými následkami pre účastníkov konania (prejednanie dedičstva v nesporovom konaní a zvyčajne následný spor o určenie vlastníctva v prospech dedičov). O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., pričom rozsah priznaných trov právneho zastúpenia v namietanej náhrade za stratu času je správny, za štyri polhodiny pri ceste Trnava - Bratislava a späť. Rovnako patrí aj za namietané úkony právnej služby, keďže nepochybne došlo k prevzatiu zastúpenia odporkyne a písomné podanie bolo zaslané súdu prvého stupňa na jeho výzvu. Správne súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľky i na náhradu trov štátu, vzniknutých so zisťovaním úspor poručiteľa, ktoré požadovali samotné navrhovateľky. S ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania súd prvého stupňa správne zastavil konanie v časti uloženia povinnosti katastrálnemu úradu (§ 96 ods.1, 2 O.s.p.). V odvolacom konaní úspešnej odporkyni odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. z dôvodu neuplatnenia náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.