Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/203/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509218517 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1509218517.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, Panenská 7, Bratislava, zastúpeného JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovaným: X/ Q. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XXX, O., 2/ Q. B., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom V. XX/XX, B. O., zastúpená JUDr. Ladislavom Petrovičom, advokátom so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, o zaplatenie 3.831,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. januára 2012, č. k. 39C/16/2011-127, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.078,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.078,89 eur od 1. 4. 2008 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 8,5 % ročne zo sumy 3.774,36 eur od 1. 4. 2008 do zaplatenia konanie zastavil a vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol za súčasného uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 137,70 eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 427,17 eur titulom trov právneho zastúpenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanej 2/ súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 713,06 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, 3, § 2, § 3 ods. 1, 2, 5, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v rozhodnom čase, § 497, § 506 zák.č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej „Obchodný zákonník“), § 35 ods.1, § 40 ods. 1, § 43c ods.1, § 457, § 489, § 546 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne bezdôvodným obohatením žalovaného 1/ založenom na plnení prijatom z neplatnej zmluvy. Žalobcom predloženú formulárovú Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorou žalovaný 1/ požiadal v bode B) o poskytnutie klasického úveru vo výške 3.983,27 eur (120.000,- Sk) a v bode C) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytnutie úverového rámca vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk) a vydanie úverovej karty na jeho meno, vyhodnotil len ako návrh žalovaného 1/ na uzavretie zmluvy, ktorej zaevidovanie žalobca potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby, čo však aj vzhľadom na jej obsah a na obsah Všeobecných podmienok úveru nemožno považovať za akceptáciu zmluvného návrhu žalobcom. Uviedol, že predmetnú listinu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a ani za zmluvu o revolvingovom úvere. Či bude žalovanému 1/ poskytnutý na základe tohto návrhu spotrebiteľský úver, záviselo jedine od rozhodnutia žalobcu, ktorý sa k jeho samotnému poskytnutiu podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal. Poukázal tiež na to, že žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným 1/ uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 Obch. zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak k žalobe priložil Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle ust. § 43a Občianskeho zákonníka. Vo všeobecných podmienkach žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo pritom v bode II.- 2, III. -1-1 upravené, že „žiadosť sa po jej náležitom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy. Návrh klient predkladá Cetelemu priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu. Prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, odoslanie písomného oznámenia o prijatí, adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Prevodom peňažných prostriedkov sa rozumie okamih zadania príkazu na ich odpísanie z účtu žalobcu. Vznik potvrdí Cetelem klientovi písomne.“ Žalobca však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy, keď súdu nepredložil písomné potvrdenie prijatia návrhu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že aj uzatváranie obchodných zmlúv sa spravuje ustanoveniami § 43 až 47 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých návrh na uzavretie zmluvy musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa uzavrieť zmluvu s navrhovaným obsahom. Za prijatie návrhu sa potom považuje vyhlásenie osoby, ktorej bol návrh určený, alebo jej iné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s tým, že zmluva je uzavretá okamihom účinného prijatia návrhu na jej uzavretie. Prijatie návrhu vo všeobecnosti nemusí mať písomnú formu a postačuje, ak bol návrh na uzavretie zmluvy prijatý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako aj Obchodný zákonník umožňuje v § 275 ods. 4 vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy reálnym plnením. Týmto spôsobom však môže vzniknúť len taká zmluva, pre platnosť ktorej sa nevyžaduje písomná forma. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpisuje nielen písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, i keď prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine. Zmluva o spotrebiteľskom úvere pritom musí mať v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. písomnú formu, inak je neplatná. Platne by preto podľa súdu mohla vzniknúť len vtedy, ak by návrh na jej uzavretie žalobca prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí by doručil žalovanému. Akceptovanie návrhu reálnym plnením označil súd prvej inštancie v danom prípade za nepostačujúce (naviac ustanovenie všeobecných úverových podmienok v bodoch III. -1-1 a IV. -1-1 spájajúcich vznik zmluvy s okamihom odoslania písomného oznámenia klientovi, nezodpovedá ustanoveniu § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde). V prejednávanej veci žalobca považoval za dôkaz preukazujúci vznik zmluvy skutočnosť, že žalovanému 1/ poukázal na účet sumu 3.903,60 eur (v návrhu uvedená suma 3.983,27 eur) a splátky žalovaný 1/ čiastočne uhrádzal na určené číslo úverového účtu pod prideleným variabilným symbolom. Vzhľadom na už spomínanú obligatórnu písomnú formu zmluvy, je podľa názoru súdu prvej inštancie možné skutočnosť, že žalovaný 1/ mal k dispozícii peňažné prostriedky na svojom účte, ktoré čiastočne splácal, považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie spotrebiteľského úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dodal, že ani v prípade, ak by sa žalobcovi podarilo preukázať, že návrh zmluvy písomne akceptoval, nebolo by možné jeho návrhu vyhovieť. Zmluva totiž mohla vzniknúť len v tom rozsahu a s takými obsahovými náležitosťami, ktoré sú vedené v časti B) žiadosti, nakoľko tá je návrhom na uzavretie zmluvy. Len tento návrh mohol žalobca akceptovať, keďže prijatie návrhu so zmenami je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Pokiaľ teda žalobca ako veriteľ týmto spôsobom namiesto písomného potvrdenia vzniku zmluvy, prijatím návrhu plnil a za zmluvu o úvere považoval žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru bez osobitnej písomnej zmluvy, resp. tak ako je uvedené vo všeobecných podmienkach bez písomného oznámenia o vzniku zmluvy adresovaného klientovi, v ktorom by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., uzavrel, že nebola dodržaná písomná forma a takáto zmluva je neplatná. Žalobcom uplatnený nárok z toho dôvodu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Z výpisu z účtu žalobcu mal za preukázané, že žalovanému 1/ bola dňa 20. 11. 2006 poskytnutá suma 3.903,60 eur (nie 3.983,27 eur ako tvrdil žalobca). Uvedenú sumu prijatú žalovaným 1/ na základe neplatnej zmluvy by bol žalovaný 1/ povinný žalobcovi vydať a žalobca by bol povinný žalovanému 1/ povinný vrátiť sumu 824,71 eur, ktorú mal podľa písomného potvrdenia žalobcu, žalovaný 1/ uhradiť ako splátky úveru. Zo žalobného návrhu však vyplynulo, že žalobca žalovaným 1/ uhradenú sumu od svojej pohľadávky odpočítal, čo súd vyhodnotil ako úkon smerujúci k započítaniu. Keďže vzájomné pohľadávky do výšky, v ktorej sa kryjú započítaním zanikli (§ 580 Občianskeho zákonníka), k úhrade ostala len pohľadávka žalobcu vo výške 3.078,89 eur, na ktorej zaplatenie súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ a vo zvyšku žalobný návrh zamietol. K žalobcom uplatnenému úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že splatnosť pohľadávky na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy nie je ustanovená právnym predpisom, a preto bol v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka žalovaný 1/ povinný dlh splniť prvého dňa po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zaslal žalovanému 1/ dňa 6. 2. 2008 spolu s odstúpením od zmluvy aj výzvu na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 14 dní, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 11. 2. 2008. Pohľadávka sa preto stala splatnou dňa 25. 2. 2008 a nasledujúcim dňom sa žalovaný 1/ dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky tým, že svoj záväzok riadne a včas nesplnil (§ 365 ods. 1 Obchodného zákonníka). Dôsledkom omeškania dlžníka so zaplatením peňažného záväzku alebo jeho časti je v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť platiť úrok z omeškania, ktorý žalobca požadoval v rozsahu stanovenom vo všeobecných podmienkach úveru. Nakoľko záväzok v danom prípade vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani v prípade jej platnosti by nemohol byť úrok z omeškania vyšší, než určuje § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého bola výška úrokov z omeškania v roku 2008 stanovená vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a od 1. 1. 2009 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nakoľko v časti úroku z omeškania prevyšujúceho výšku určenú v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka vzal žalobca pred otvorením pojednávania vo veci samej žalobný návrh späť, súk konanie v tejto časti podľa § 96 O.s.p. zastavil. Po čiastočnom späťvzatí návrhu si žalobca uplatňoval úrok vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.774,36 eur od 1. 4. 2008 do zaplatenia. Vzhľadom na omeškania žalovaného 1/ s plnením peňažného záväzku preukázaného vo výške 3.078,89 eur až od 26. 2. 2008, súd prvej inštancie vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh zamietol. 3. Zamietnutie nároku uplatneného voči žalovanej 2/ z dôvodu, že na úverovej zmluve prehlásila, že súhlasí s vyššie uvedenou žiadosťou partnera o spotrebiteľský úver, a že spoločne a nerozdielne s ním uhradí záväzky zo zmlúv o úvere vrátene príslušenstva na základe prijatia tejto žiadosti žalobcom, súd prvej inštancie odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal na to, že v žiadosti o úver nebola žalovaná 2/ označená ako klient, resp. žiadateľ o poskytnutie spotrebiteľského úveru, spoludlžník, čo preukazuje i forma písma na žiadosti (žalovaná 2/ bola označená odlišným a drobným písmom ako partnerka). Aj ručením by bolo možné zabezpečiť len pohľadávku, ktorá v čase ručiteľského záväzku existuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však nebola platne uzatvorená a plnenie na základe neplatného právneho úkonu bolo poskytnuté výlučne žalovanému 1/, ktorý žiadal o poskytnutie predmetného úveru. Žalobca pritom vo vzťahu k žalovanej 2/ nepreukázal existenciu solidárneho záväzku voči žalobcovi, a ani to, že by došlo k písomnému potvrdeniu zmluvy. Žalovaná 2/ nemala k dispozícii žiadosť a oznámené jej nebolo ani potvrdenie návrhu na uzavretie zmluvy, poskytnutie peňažných prostriedkov, odstúpenie od zmluvy či výzva na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov vyhodnotil sud nárok uplatnený voči nej ako nedôvodný. K námietke žalovanej 2/ o neplatnosti odstúpenia do zmluvy súd prvej inštancie dodal, že vzhľadom na neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neplatným je i právny úkon odstúpenia od (neplatnej ) zmluvy. 4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 v spojení s § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“). Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v konaní (80 % : 20 %), mu v rámci náhrady trov konania priznal 60 % trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 229,50 eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 593,30 eur priznaných podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby á 141,09 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17. 8. 2009, písomné podanie návrhu dňa 14. 10. 2009, účasť na pojednávaniach dňa 9. 9. 2011, 18. 1. 2012), režijný paušál: 2x á 6,95 eur + 7,41 eur + 7,63 eur, 20 % DPH. Odmenu za čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 30. 8. 2011 posúdil podľa § 146 ods. 2 O.s.p., keďže zastavenie konania v časti príslušenstva zavinil žalobca. Žalovanému 1/ však v tejto časti žiadne trovy nevznikli a žalovaná 2/ si ich náhradu v predmetnej časti neuplatnila. Vo veci samej plne úspešnej žalovanej 2/ súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 142 ods. 1, §146 ods. 2 v spojení s § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 141,09 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2. 6. 2011, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 6. 6. 2011, účasť na pojednávaniach dňa 9. 9. 2011 a 18. 1. 2012), režijný paušál: 3x á 7,41 eur + 1x á 7,63 eur, 20 % DPH v sume 118,84 eur. 5. Proti výrokom rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý pre nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že ním predložená Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10. 11. 2006, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, v spojení so všeobecnými úverovými podmienkami tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť zmluvy obsahuje všetky podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj podľa zák. č. 258/2001 Z.z., a to identifikáciu zmluvných strán, záväzok žalobcu poskytnúť úver, výšku poskytovaného úveru, záväzok žalovaných splácať úver, počet, splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN atď. Poukázal na to, že Žiadosť/Zmluva je podľa čl. II. Všeobecných úverových podmienok do jej akceptovania len návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka a takto je označená aj na lícovej strane zmluvy, pričom podľa bodu III.-1-1. Všeobecných úverových podmienok, je prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie písomného oznámenia o prijatí, adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytovaného úveru. V danom prípade boli splnené obe alternatívne podmienky, tak odoslanie písomného súhlasu s uzavretím zmluvy žalovanému 1/, pričom príslušný súhlas žalobcu s návrhom je vyjadrený aj na Žiadosti/ Zmluve. Úverová zmluva sa stáva perfektnou prijatím návrhu a v tomto zmysle je od počiatku označený návrh ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a navyše v predmetnom prípade bola splnená aj druhá alternatívna podmienka vzniku úveru, prevod peňažných prostriedkov, ktorý v konaní nikto nerozporoval. Súd prvej inštancie podľa žalobcu pochybil aj v tom, keď nárok uplatnený voči žalovanej 2/ vyhodnotil ako nedôvodný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom k tomu, že došlo k prijatiu žiadosti žalobcom, jeho súhlasom s návrhom vyjadreným priamo na Žiadosti/Zmluve, ako aj prevodom peňažných prostriedkov, je platné aj prehlásenie partnera o tom, že spoločne a nerozdielne uhradí záväzky zo zmluvy o úvere vrátane príslušenstva. Dodal tiež, že pre platnosť právneho úkonu je irelevantný spôsob, ako aj druh písma, ako je žalovaná 2/ označená, pokiaľ je jasná a zrozumiteľná jeho identifikácia. Záverom zhrnul, že všetky ním predložené listinné dôkazy sú plnohodnotnými dôkazmi podporujúcimi a preukazujúcimi jeho tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu. 6. Žalovaná 2/ žiadala vo vyjadrení k podanému odvolaniu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania tak, ako budú vyčíslené do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Zotrvala na tvrdení, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaná 2/ svojim podpisom na návrhu na uzatvorenie zmluvy vyjadrila len súhlas s tým, aby sa žalovaný zaviazal z úverovej zmluvy, nemala však záujem pôsobiť ako subjekt predmetného záväzku. V danom čase je už naviac so žalovaným rozvedená a v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva pripadol dlh z úverovej zmluvy žalovanému 1/. Zdôraznila tiež, že prijatím záväzku jedného z manželov nie je druhý manžel automaticky viazaný. Žalovaná 2/ musela v zmysle ust. § 145 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu prejaviť súhlas, avšak v zmysle ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola automaticky zaviazaná z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Za nepreukázané ďalej označila aj tvrdenia žalobcu o účinnom odstúpení od zmluvy. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 a zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 10. Osobitný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zák. č. 71/1986 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase obligatórne predpisoval písomnú formu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a preto z hľadiska mechanizmu vzniku zmluvy nemožno považovať za postačujúce opatrenie návrhu na uzatvorenie zmluvy pečiatkou a podpisom žalobcu ako príjemcu návrhu bez súčasného odoslania písomnej akceptácie návrhu, ako to predpokladá ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní navyše nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že žalovanému 1/ bolo písomne oznámené akceptovanie jeho návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka). Pokiaľ teda žalobca argumentoval tým, že k uzatvoreniu zmluvy došlo aj samotným poskytnutím úveru v zmysle ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka tak súd prvej inštancie správne v tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. a rovnako správne konštatoval, že v prípade zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy, ktorej nedodržanie je zákonodarcom sankcionované absolútnou neplatnosťou, nemôže zmluva platne vzniknúť len faktickým plnením (odovzdaním peňažných prostriedkov). Z dôvodu neexistencie písomnej zmluvy nebolo možné žalobou uplatnený nárok klasifikovať inak ako bezdôvodné obohatenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Pasívne vecne legitimovanou osobou, voči ktorej si možno uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto sa na úkor iného (v danom prípade žalobcu) bezdôvodne obohatil. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky boli poskytnuté titulom neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému 1/, žalovaná 2/ nebola pasívne vecne legitimovanou na vydanie bezdôvodného obohatenia. 11. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca odvolaciu argumentáciu založil na rovnakom skutkovom a právnom zdôvodnení ako v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie otázky vzniku/platnosti zmluvy, zatiaľ čo závery súdu prvej inštancie sú v tomto smere dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania a v jeho rozhodnutí aj veľmi podrobne vyargumentované. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vrátane vecne a právne správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).