Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213043 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1510213043.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Z. K., nar. XX.XX.XXXX, G. X, V., práv. zast. MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, proti odporcovi E. Š., nar. XX.XX.XXXX, Č. N. XX/X, V., práv. zast. Mgr. Hanou Horňákovou, advokátkou, Fibichova 13, Bratislava o zaplatenie 20.000 EUR s príslušenstvom a odmenou 66,67 EUR zo zmenky a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 43/2011-304 zo dňa 8.12.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 43/2011-304 zo dňa 8.12.2014 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania, v sume 454,24 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že platobný rozkaz č. k. 3Zm 229/2010-20 zo dňa 24.3.2011 ponechal v platnosti. Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, a to trovy právneho zastúpenia 3 747,15 EUR a iné trovy konania vo výške 500,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež rozhodol, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Namietal nedobromyseľnosť navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky, k prevodu zmenky podľa neho došlo s úmyslom zmariť mu možnosť uplatniť kauzálne námietky a tým ho poškodiť. Odporca poprel existenciu záväzku zo zmenky, lebo s prvým majiteľom zmenky nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu a tiež uviedol, že originál zmenky mu nebol doteraz predložený na platenie, veriteľ preto ani nemohol očakávať zaplatenie zmenky v deň splatnosti. Nakoniec namietol, že podpis na zmenke nie je jeho podpisom, nie je si vedomý, že by zmenku podpísal, ide o podpis napodobený alebo sfalšovaný, a keďže na zmenke chýba podpis vystaviteľa, je zmenka neplatná. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Poukázal na abstraktný charakter zmenky, pre ktorý sa hospodárska kauza vzniku zmenkovej obligácie pri uplatňovaní práv zo zmenky nepovažuje za určujúcu, majiteľ zmenky nárok preukazuje len zmenkovou listinou. Za účelové považoval tvrdenie odporcu o nedobromyseľnosti pri nadobúdaní zmenky. Tvrdenie odporcu, že s prvým majiteľom zmenky nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu nie je podľa judikatúry námietkou, ktorá by dlžníka zbavila jeho povinnosti zmenku zaplatiť. Nakoniec navrhovateľ upozornil na to, že odporca namietal jednak absolútnu neplatnosť zmenky a jednak vzniesol kauzálne námietky, čo je podľa konzistentnej judikatúry neprípustné, takéto námietky sa považujú za námietku popierajúcu existenciu uplatňovanej zmenky. Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. O.s.p. nariadil pojednávanie a po vykonaní dokazovania ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi nahradil trovy námietkového konania a štátu náhradu trov nepriznal. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3CoZm/18/2013-272 z 12.3.2014 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Vzhľadom na to, že v prejednávacej veci došlo k prevodu zmenky, považoval za rozhodujúce v zmysle čl. I. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. preukázanie nedobromyseľnosti navrhovateľa pri jej nadobúdaní. Dobromyseľnosť súd prvého stupňa hodnotil so zreteľom na presvedčenie navrhovateľa, že odporca mal voči prvému majiteľovi zmenky Y.. M. záväzky, ktoré nesplnil, a vystavil v jeho prospech viacero zmeniek. V ďalšom konaní súd dokazovanie vykonal opätovným výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a vypočul svedka Y.. G. M.. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 14.6.2005, súd zistil, že sa jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť Y.. G. M. zmenkovú sumu 20.000 eur. Ako vystaviteľ je označený odporca a pri jeho mene sa nachádza autografný podpis. Na jej rube je zapísaný indosament na rad navrhovateľa, čím navrhovateľ preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky. Námietka neplatnosti zmenky pre absenciu podpisu vystaviteľa ako podstatnej náležitosti zmenky, bola nedôvodná. Zmenka podpis vystaviteľa obsahuje. Znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 272/2012 zo dňa 4.10.2012, bola námietka nepravého podpisu odporcu na zmenke vyvrátená. Nedôvodnosť námietky popierajúcej právo navrhovateľa na zaplatenie úroku šesť percent odo dňa splatnosti zmenky, ktoré vyplýva z čl. I. § 48 ods. 1 bod 2. zmenkového zákona, skonštatoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Povinnosť platiť úrok vzniká v prípade, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená. Ide o zákonný úrok, ktorý nemá povahu úroku z omeškania. Nakoniec odporca namietol, že zmenka nemá žiadnu kauzu, lebo s prvým majiteľom zmenky Y.. M. nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil a neexistoval žiaden dôvod, pre ktorý by mal zmenku vystaviť. Navrhovateľ by preto konal vedome na škodu odporcu, ak by pri nadobúdaní zmenky vedel, že ide o tzv. planú zmenku a že by sa odporca, nebyť indosácie, mohol námietkou nedostatku kauzy úspešne brániť proti povinnosti zmenku remitentovi zaplatiť. Navrhovateľ uviedol, že spoločníkmi obchodnej spoločnosti fluid zone s.r.o. nebol len on a Y.. M., ale aj odporca, ktorý mal majoritný podiel. Odporca mal záväzky voči spoločnosti, ktoré si neplnil a vystavil viacero zmeniek. Z výpovede Y.. M. súd zistil, že navrhovateľovi, odporcovi a ďalším trom osobám predal obchodné podiely v obchodnej spoločnosti, ktorú vlastnil (fluid zone s.r.o.). Na zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu bol dohodnutý splátkový kalendár, splátky mali byť platené štvrťročne a ku každej splátke bola vystavená zmenka s konkrétnym dňom splatnosti. Konateľom spoločnosti sa stal odporca, ktorý mu odovzdával peniaze aj za ostatných spoločníkov, po vyplatení splátky vrátil vystaviteľovi originál príslušnej zmenky a vrátenie si vyznačil na kópii. Po dohode s odporcom sa v deň splatnosti žalovanej zmenky dostavil do sídla spoločnosti, odporca neprišiel, telefonicky sa ho preto pýtal, ako to bude s platením, odporca telefonicky požiadal navrhovateľa, aby zmenku zaňho vyplatil, s tým, že odporca v krátkom čase peniaze navrhovateľovi vráti. Navrhovateľ preto išiel do banky, vybral peniaze a za odporcu mu zmenku v hotovosti zaplatil. Originál zmenky vydal navrhovateľovi a zaplatenie si vyznačil na svojej kópii. Keď sa asi po polroku dozvedel, že odporca peniaze navrhovateľovi nevrátil, prepísal zmenku rubopisom na navrhovateľa. Z opätovnej výpovede navrhovateľa súd zistil, že Y.. M. pôvodne predal obchodné podiely v spoločnosti fluid zone s.r.o. len dvom spoločníkom, odporcovi a E. M.. Navrhovateľ sa spoločníkom stal až neskôr. Až dodatočne zistil, že bude musieť obchodný podiel splatiť zmenkami. Navrhovateľ uviedol, že v súvislosti so žalovanou zmenkou sa ho odporca pýtal, či mu nemôže požičať peniaze na jej zaplatenie, s prísľubom, že mu peniaze vráti do pol roka. V deň splatnosti zmenky odporca nebol vo fluid zone s.r.o. Navrhovateľ za odporcu Y.. M. zmenku zaplatil a Y.. M. mu po zaplatení vydal zmenku. Zmenku naňho Y.. M. prepísal po tom, čo mu odporca peniaze nevrátil. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že obchodný podiel navrhovateľ nadobudol od Y.. M.. Z jednotlivých dôkazov, ani z ich vzájomnej súvislosti nevyplývalo, že by navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu odporcu, nepreukázalo sa ani tvrdenie odporcu, že nebol s Y.. M. v žiadnom záväzkovom vzťahu, nič mu nedlžil a nemal preto ani dôvod zmenku vystaviť. Skutočnosť, že Y.. M. predal odporcovi obchodný podiel v spoločnosti fluid zone s.r.o., bola preukázaná nie len výpoveďami svedka a navrhovateľa, ale aj výpisom z obchodného registra. Z tých istých dôkazov vyplynula tiež súvislosť žalovanej zmenky s prevodom obchodného podielu na odporcu. Zmenka bola vystavená 14.6.2005, Y.. M. mal len do tohto dňa vykonávať funkciu konateľa, a hoci valné zhromaždenie odsúhlasilo zriadenie záložného práva na obchodné podiely spoločníkov až 12.8.2005 a tieto právne skutočnosti boli v obchodnom registri zapísané až 6.9.2005, je zrejmé, že odporca pri nadobudnutí obchodného podielu odplatu za prevod Y.. M. nezaplatil. Odporca pravdivosť svedeckej výpovede, ani výpovede navrhovateľa, nespochybnil. Neuviedol žiadne skutočnosti, nepredložil dôkazy a ani nenavrhol vykonať iné dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že odplatu za prevod obchodného podielu buď Y.. M. zaplatil, resp. že sa splátky nemali platiť zmenkami. Na výpoveď svedka odporca reagoval len novými námietkami. Keďže podľa svedka bola zmenka pri splatnosti už zaplatená, mal odporca za to, že zmenkový záväzok zanikol. Zmenku platil navrhovateľ, nie však vo svojom mene, ale týmto spôsobom mu poskytol pôžičku. Ich vzájomný vzťah, vyplývajúci z pôžičky, už so zmenkou nesúvisí. Zmenka bola indosovaná až pol roka po tom, čo záväzok z nej splnením zanikol. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca bol podľa § 175 ods. 1 O.s.p. povinný v námietkach uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietal. Konanie sa riadi koncentračnou zásadou, vyplývajúcou z ustanovenia prvej vety § 175 ods. 4 O.s.p., v dôsledku čoho nie je možné na námietky uplatnené po uplynutí troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu prihliadať. Odporca sa proti povinnosti zmenku zaplatiť vo včasných námietkach nebránil tým, že zmenku pri splatnosti zaplatil, čím záväzok zanikol, práve naopak, tvrdil, že s remitentom nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil a neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal zmenku vystaviť. Dodatočné tvrdenie nebolo možné považovať za spresnenie včasných námietok. Ide o úplne novú námietku, na ktorú nebolo možné prihliadať. Z koncentračnej zásady zákon nepozná výnimky. Na námietku by preto súd nemohol prihliadať ani vtedy, ak by sa odporca skutočne o zaplatení zmenky dozvedel až z výpovede svedka. Súd uviedol, že odporca nevyužil možnosť, ktorá vyplýva z § 58 ods. 1 O.s.p., a keďže je v súdnom konaní zastúpený advokátkou, nemal súd podľa § 5 ods. 2 O.s.p. povinnosť poučiť ho o tomto procesnom práve. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by zaplatenie zmenky pri splatnosti bolo pre odporcu novou skutočnosťou. Svedok Y.. M., ktorého výpovede sa odporca v otázke zániku záväzku dovoláva, uviedol, že to bol práve odporca, ktorý prišiel s riešením, aby navrhovateľ zaňho zmenku vyplatil. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by, z dôvodov uvedených v námietkach, tento nesporný záväzok odporcu celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi bolo priznané oslobodenie od poplatkov, dôvod oslobodenie mu odňať, ako žiadal navrhovateľ, súd nezistil. Keďže podľa výsledkov konania navrhovateľ nemal povinnosť nahradiť štátu trovy, rozhodol súd tak, že štátu náhrada trov konania nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, a to v celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. K odôvodneniu súdu prvého stupňa týkajúceho sa posudzovania odporcovej námietky nedostatku kauzy žalovanej zmenky uviedol, že zo svedeckej výpovede Y.. M. na pojednávaní dňa 13.10.2014 a výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 8.12.2014 možno celkom zjavne vyvodiť nedobromyseľnosť Y.. M. a navrhovateľa pri indosovaní zmenky, ako aj pri vymáhaní záväzku z nej, čím konali vedome na škodu odporcu. Uviedol, že navrhovateľ napriek tomu, že vedel o tom, že záväzok zo zmenky už zanikol uhradením, ďalej so zmenkou nakladal, nechal ju na seba indosovať a domáhal sa jej zaplatenia od odporcu v tomto súdnom konaní, čím si chcel uľahčiť vymáhanie vrátenia údajne poskytnutej pôžičky odporcovi. Odporca namietal, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s tým, že predmetná zmenka bola indosovaná na navrhovateľa až pol roka po jej splatnosti a pol roka po úplnom uhradení záväzku z nej. Mal za to, že keďže zo zmenkou nebola v tom čase spojená už žiadna pohľadávka, nebolo ju možné ani previesť rubopisom na navrhovateľa. Podľa odporcu je preto otázne, či vôbec bola daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto súdnom konaní. Odporca sa nestotožňoval ani s tvrdením súdu, že z vykonaných dôkazov vyplývala súvislosť žalovanej zmenky s prevodom obchodného podielu na odporcu a skutočnosť, že za prevod obchodného podielu Y.. M. nezaplatil, nakoľko mal za to, že z vykonaných dôkazov táto skutočnosť vôbec nevyplývala. Odporca sa tiež nestotožňoval ani s tvrdením súdu, že nijakým spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil tvrdenie navrhovateľa a Y.. M., čo podľa neho nie je pravdou, pretože počas celého konania trval na svojich námietkach a tvrdil, že zmenka nemá žiadnu kauzu. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 1.3.2010, v ktorom NS SR dospel k záveru, že ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, musí znášať aj dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia. Podľa odporcu však navrhovateľ ani Y.. M. nijakým spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia týkajúce sa skutočnosti, že predmetná zmenka súvisí s prevodom predmetného obchodného podielu a ich výpovede nie sú dostatočné a z ich strany bolo potrebné predložiť aj ďalšie relevantné dôkazy. Odporcovi nebolo zrejmé, prečo súd prvého stupňa prenášal dôkazné bremeno na neho. Mal za to, že takto zistený skutkový stav nemohol viesť k záveru, že žalovaná zmenka mala zabezpečovať obchodnoprávny vzťah medzi Y.. M. a odporcom. Odporca uviedol, že o skutočnosti, že zmenka bola uhradená v deň jej splatnosti na základe údajnej dohody medzi ním a navrhovateľom sa dozvedel až z výpovedí Y.. M. a navrhovateľa, a preto svoju námietku nemohol uplatniť v pôvodných včas podaných námietkach. Podľa odporcu, nakoľko išlo o námietku zásadného charakteru, mal súd prvého stupňa na ňu prihliadať napriek koncentračnej zásade, pretože ňou reagoval na nové skutočnosti, avšak týmto postupom mu odňal prístup k súdu. Odporca sa odvolával na to, že ak by súd prvého stupňa v konaní prihliadol na všetky skutočnosti dospel by k záveru, že záväzok zo žalovanej zmenky v celom rozsahu zanikol ešte pred iniciovaním tohto súdneho konania a tak by musel zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Podľa názoru odporcu sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal s niektorými podstatnými okolnosťami, a to, že navrhovateľ pri svojej prvej výpovedi nevedel bližšie uviesť okolnosti, za ktorých zmenku nadobudol od Y.. M. ale jeho druhá výpoveď sa nápadne zhodovala s výpoveďou Y.. M. a tiež s rozporom medzi tvrdeniami Y.. M. a navrhovateľa na jednej strane a navrhovateľom predloženým potvrdením z X. V. o tom, že navrhovateľ vybral 20.000 Eur na úhradu predmetnej zmenky. Išlo však podľa odporcu o podstatné rozpory, ktoré mohli viesť k spochybneniu výpovedí Y.. M. a navrhovateľa. Na základe vyššie uvedeného tak odporca mal za to, že súd prvého stupňa dospel v konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam, odňal mu svojím postupom možnosť konať pred súdom a celú vec nesprávne právne posúdil, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zruší a odporcovi prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že odvolanie odporcu obsahuje viacero po právnej stránke neprávnych tvrdení, pričom za najzávažnejšie považoval tvrdenie, že súd prvého stupňa mal aj napriek koncentračnej zásade prihliadnuť na jeho novú námietku, nakoľko bola zásadného charakteru. Navrhovateľ uviedol, že súdne vymáhanie zaplatenia zmenky sa vyznačuje dôsledným uplatňovaním tejto zásady a na neskôr podané námietky nemožno prihliadať, v opačnom prípade by také konanie súdu bolo v zjavnom rozpore zo zákonom. Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ okrem iného uviedol rozsudok NS SR sp. zn. 1 M Obdo V/6/2008 zo dňa 31.3.2010 ako aj rozhodnutie Vrchního soudu Praha sp. zn. 5 Cmo 593/96. Uviedol, že z právnej úpravy ako aj z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe vyplýva, že akúkoľvek námietku, ktorú žalovaný uplatní po uplynutí lehoty na podanie námietok musí súd vyhodnotiť tak, že na ňu nemôže prihliadať, a to ani v prípade, že by mu za iných okolností privodila úspech v spore. Odporca mohol využiť postup podľa § 58 O.s.p., čo však neurobil, čo uviedol aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na preskúmanie včas podaných námietok odporcom súd vykonal všetky ním navrhnuté dôkazy a tvrdenie odporcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom považoval navrhovateľ za výslovne účelové. Ďalej vo svojom vyjadrení zaujal stanovisko k otázke dokazovania v konaní o námietkach. Poukázal na skutočnosť, že odporca bol v priebehu celého konania pasívny a nepreukázal dôvodnosť ani jednej námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu napriek tomu, že dôkazné bremeno pri preukazovaní kauzálnych námietok znáša vždy odporca, a preto súd nemohol rozhodnúť v jeho prospech. Navrhovateľ uviedol, že počas celého konania tvrdil, že je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou bez toho, aby musel preukazovať právny dôvod jej vzniku. Navrhovateľ svoje tvrdenia týkajúce sa dôkazného bremena podporil niekoľkými judikátmi (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2012, rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obo 3/2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Cdo 2383/98, uznesenie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 274/2009). Ďalej uviedol, že odporca mal preukázať, prečo sa aj napriek tomu, že zmenku vystavil a je platná, bráni jej zaplateniu a teda prečo ju podpísal aj napriek tvrdenej neexistencií kauzy. Poukázal na to, že keby bol odporca zbavený povinnosti zaplatiť zmenku len preto, že namieta, že navrhovateľovi nič nedlhuje, absolútne by sa tým popreli princípy zmenkovej obligácie a oslabila by sa úloha zmenky v platobnom styku. K tvrdeniu odporcu, že zo strany pôvodného majiteľa zmenky došlo k vedomému konaniu na škodu odporcu, keď došlo k indosovaniu zmenky až pol roka po jej splatnosti navrhovateľ uviedol, že platne možno indosovať zmenku kedykoľvek pred či po prijatí, pred a aj po splatnosti, pričom rozdiel je iba v účinkoch takéhoto indosamentu. Navrhovateľ poznamenal, že z vykonaného dokazovania nijako nevyplynula skutočnosť, že by s p. M. ako pôvodným majiteľom zmenky konali na škodu odporcu. Opätovne navrhovateľ skonštatoval, že ak chcel odporca nejakú skutočnosť vyvrátiť, mal o tom predložiť dôkaz a nie ju len verbálne znegovať a zvaliť zodpovednosť na súd. Pokiaľ ide o odporcom tvrdený rozpor vo výpovediach navrhovateľa a p. M., navrhovateľ uviedol, že žalovaný navrhol vykonanie týchto dôkazov a po tom ako sa mu nehodili skutočnosti nimi preukázané, spochybnil ich relevantnosť a dôveryhodnosť. Podľa názoru navrhovateľa, odporca nedostatočne rozlišoval medzi zmenkovým záväzkom a kauzou zmenky. Navrhovateľ mal za to, že v prvostupňovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka je platná a vystavil ju odporca a teda bolo zrejmé, že zmenkový záväzok existoval. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odporca zmenky podpísal. Odporca namietal existenciu kauzy zmenky, avšak svoje tvrdenia nepreukázal. Navrhovateľ uviedol a zároveň podporil konštantnou judikatúrou, že tvrdenie, že zmenka nikdy nemala kauzu nemôže samo o sebe zvrátiť platobnú povinnosť zo zmenky. Taktiež poznamenal, že len samotné tvrdenie, že odporca navrhovateľovi nič nedlhuje, je bezpredmetné. Na záver navrhovateľ poukázal na zjavnú účelovosť odporcových argumentov s cieľom vyhnúť sa plateniu, nakoľko sa jasne preukázalo, že zmenku podpísal a navrhovateľovi nič nezaplatil. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vo vyjadrení k odvolaniu vyčíslil. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje v celom rozsahu na jeho odôvodnenie. K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd dodáva, že nemohol prisvedčiť jeho tvrdeniu, že Y.. M. a navrhovateľ pri indosovaní zmenky konali na jeho škodu, nakoľko toto tvrdenie nebolo preukázané. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu okrem iného aj výsluchom svedka, Y.. M. a dospel k záveru, že sa nepotvrdilo tvrdenie, že by pri indosovaní zmenky konal na škodu odporcu. Navrhovateľ zaplatil zmenku za odporcu a keďže odporca mu dodatočne peniaze nevrátil, Y.. M. zmenku previedol na navrhovateľa. Súd má však preukázané, že odporca o tejto skutočnosti vedel, avšak ju v námietkach neuviedol. Odvolací súd tiež dodáva, že je dostatočne preukázané, že podpis na zmenke patril odporcovi, čo bolo potvrdené i znaleckým posudkom, ktorého závery boli overené aj ďalším znalcom, ktorý ich správnosť overil svojím podpisom. Odvolací súd na doplnenie správnosti svojho rozhodnutia tiež zdôrazňuje, že odporca mal v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviesť všetko, čo proti nemu namieta a k svojím tvrdeniam (v danej právnej veci kauzálnym námietkam) mal nie len právo tvrdenia ale aj povinnosť dôkazu, čo však v prejednávanej veci odporca nesplnil. Preto na jeho tvrdenia súd v zmysle koncentračnej zásady prihliadať nemohol. Preto Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal úspešnému navrhovateľovi, ktorému v tomto konaní vznikli trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 370,14 EUR + režijný paušál vo výške 8,39 EUR + 20% DPH /§ 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.