Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/716/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510226479 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1510226479.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. W., 2/ Q. O., obaja v zast.: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, proti odporkyni: M. E., G.. XX. XX. XXXX, K.: Na I. XXX/XX, K., v zast.: Mgr. Dávid Štefanka, advokát so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k.: 14C/343/2010-180 zo dňa 11. 06. 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 14C/343/2010-180 zo dňa 11.06.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľom s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že že B. W. (pôvodne zapísaný na LV č. XXX, k. ú. Č.), zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, je výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX, orná pôda o výmere 8608 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Č., toho času zapísaného na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Súd prvého stupňa ďalej určil, že Q. O. (pôvodne zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Č.), zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, je výlučnou vlastníčkou pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1746 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Č., toho času zapísaného na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Odporkyňu zaviazal povinnosťou uhradiť Slovenskému pozemkovému fondu trovy konania, pozostávajúce v sume 1.325,- eur, titulom súdneho poplatku za návrh a návrh na nariadenie predbežného opatrenia a v sume 464,23 eur, titulom trov právneho zastúpenia, na účet bývalého právneho zástupcu Slovenského pozemkového fondu M.. O. K.. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 95 ods. 1, 2 O. s. p., § 34 ods. 14, § 16 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb., § 134 ods. 1, 2, 4, § 868, § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Slovenský pozemkový fond zastupujúci neznámych vlastníkov, a to B. W. (pôvodne označeného W., ktorého opravu žiadal urobiť Slovenský pozemkový fond na pojednávaní dňa 11. 6. 2013, zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. Č. ako W. B.) a Q. O. (pôvodne zapísanú na LV č. XXX kat. úz. Č.), v zastúpení právnym zástupcom návrhom zo dňa 19. 11. 2010 došlým súdu žiadal, aby súd určil, že B. W. je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 8608 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. Č., toho času zapísaného na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu a súčasne, aby súd určil, že Q. O. (pôvodne zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. Č.) je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1831 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. Č., toho času zapísanej na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 7. júla 2010 bolo Slovenskému pozemkovému fondu doručené oznámenie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. Z-005190/2010 z 28. júna 2010 o vykonaní zápisu údajov o právach k nehnuteľnostiam na základe Osvedčenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice č. G. XX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX zo 16. 4. 2010 vydanej notárkou B.. V. G., na základe ktorého bola na LV č. XXX, kat. úz. Č. zrušená správa Slovenského pozemkového fondu k pozemkom evidovaným na uvedenom LV na navrhovateľku v II. rade. Slovenský pozemkový fond nebol požiadaný o vyjadrenie k vydržaniu pozemkov zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. Č.. Po nahliadnutí do zbierky listín vedenej k LV č. XXX kat. úz. Č. mu bolo poskytnuté Osvedčenie o vydržaní, vrátane geometrického plánu č. 18/2010 na obnovenie hraníc pôvodných parciel č. XXXX a XXXX/X vyhotoveného spoločnosťou Strabon, s. r. o., dňa 15. 3. 2010 a návrh na záznam Osvedčenia o vydržaní zo 16. 4. 2010. Z osvedčenia o vydržaní a návrhu na záznam Osvedčenia o vydržaní zo 16. 4. 2010 vyplýva, že na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, kat. úz. Č. bola pred zápisom Osvedčenia o vydržaní evidovaná ako výlučná vlastníčka pozemku parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1831 m2 navrhovateľka II (v správe Slovenského pozemkového fondu) a na LV č. XXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. úz. Č. bol ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 8632 m2 evidovaný navrhovateľ v I. rade (v správe Slovenského pozemkového fondu - ďalej len sporné pozemky). Z geometrického plánu zároveň vyplýva, že pôvodná parcela registra „E“ č. XXXX pôvodne zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. Č. zodpovedá parcele registra „C“ č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1746 m2 a pôvodná parcela registra „E“ č. XXXX/X, pôvodne zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. Č. zodpovedá parcele registra „C“ č. XXX/XX, orná pôda o výmere 8608 m2, pričom obe parcely sú v súčasnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. Č. v prospech odporkyne. K osvedčeniu o vydržaní nebolo priložené vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, ktoré je nevyhnutné v zmysle ust. § 63 zák. č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Odporkyňa okrem vyhlásenia svedkov ničím nepreukázala, že by sa ona a jej manžel ujali držby sporných pozemkov, ani to, že by ich počas vydržacej doby akokoľvek užívali, teda nebola splnená jedna zo základných podmienok vydržania. V čase darovania sporných pozemkov odporkyňa a jej manžel vedeli, že navrhovateľka v II. rade im darovala aj pozemky navrhovateľa v I. rade. Neexistuje nič, čo by preukazovalo oprávnenie navrhovateľky v II. rade nakladať s pozemkami navrhovateľa v I. rade a v osvedčení o vydržaní nie sú uvedené dôvody, pre ktoré by sa odporkyňa mohla domnievať, že navrhovateľka v II. rade toto oprávnenie mala. Q. O. darovala pozemky B.Á. W., ktoré jej nepatrili a odporkyňa nepredložila listinný dôkaz osvedčujúci takýto prevod, preto nemohli byť odporkyňa a jej manžel dobromyseľní, že im patria nehnuteľnosti. Obdarovaní si preto naozaj nemohli myslieť, že môžu dostať dar od osoby, ktorej vec vôbec nepatrí, preto odporkyňa a jej manžel už v čase darovania nemohli byť dobromyseľní v tom, že nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom. Z osvedčenia o vydržaní tiež nie je zrejmé, ako mala odporkyňa nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom prislúchajúci jej manželovi. Osvedčenie o vydržaní tiež neobsahuje podstatnú náležitosť vyžadovanú ust. § 63 Not. por., a to uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Odporkyňa navyše pri spisovaní Osvedčenia o vydržaní bola zastúpená jej synom W. E., na základe plnomocenstva. Domnieva sa, že zastúpenie pri spisovaní notárskej zápisnice osvedčujúcej vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je neprípustné, a teda z toho dôvodu neplatné. Je toho názoru, že odporkyňa nemohla vydržať vlastnícke právo k sporným pozemkom a vlastníkmi sporných pozemkov sú naďalej navrhovateľ v I. rade a navrhovateľka v II. rade. U oboch navrhovateľov neboli v katastri nehnuteľností pred zápisom Osvedčenia o vydržaní evidované okrem ich mien a priezvisk žiadne údaje a ako neznámi vlastníci boli evidovaní od zápisu registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. Č. (č. P. - X/XXXX). Navrhovateľ v I. rade a navrhovateľka v II. rade sú neznámymi vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy a Slovenský pozemkový fond je v zmysle ust. § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. osobou oprávnenou na podanie tohto návrhu, účelom ktorého je ochrana vlastníckeho práva navrhovateľov a ich prípadných právnych nástupcov. Napriek skutočnosti, že odporkyňa nesplnila podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k sporným pozemkom a neboli splnené ani všetky procesné náležitosti potrebné pre vydanie osvedčenia o vydržaní, bolo na základe osvedčenia o vydržaní na LV č. XXX, kat. úz. Č. vyznačené vlastnícke právo k parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1746 m2 a parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 8608 m2, ktoré zodpovedajú sporným pozemkom, výlučne v prospech odporkyne. Neskôr navrhovatelia I, II, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave, žiadali o zmenu návrhu, keď po podaní návrhu Slovenský pozemkový fond zistil, že parc. č. XXX/XX je v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidovaná s inou výmerou ako bola uvedená v návrhu na určenie vlastníckeho práva. Od podania návrhu na súde zároveň došlo k novelizácii zák. č. 162/1995 Z. z. tak, že v zmysle ust. § 42 ods. 2 písm. c/ musí identifikácia nehnuteľnosti v zmluve, verejnej listine alebo inej listine obsahovať aj údaj o tom, či ide o parcelu registra „C“ alebo „E“. Žiadali, aby súd pripustil zmenu návrhu nasledovného znenia: Súd určuje, že B. W. - po oprave W. (pôvodne zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. Č.), zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, je výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX, orná pôda o výmere 8608 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. Č., toho času zapísaného na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Súd určuje, že Q. O. (pôvodne zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. Č.), zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, je výlučnou vlastníčkou pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1746 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. Č., toho času zapísaného na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Odporkyňa je povinná nahradiť Slovenskému pozemkovému fondu trovy konania do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Súd postupujúc podľa § 95 ods. 1, 2 OSP, zmenu návrhu pripustil uznesením tunajšieho súdu č. k. 14C/343/2010-156 zo dňa 13. 2. 2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 21. 2. 2013. Odporkyňa žiadala, aby súd návrh zamietol, resp. odmietol z procesného hľadiska, lebo je toho názoru, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, keďže nemôže zastupovať mŕtvych. Navrhovateľka I sa narodila dňa XX. X. XXXX a zomrela dňa X. XX. XXXX a B. W., G.. X. X. XXXX, naposledy bytom K. - Č. Č.. XX a nemajú vedomosť o tom, že by žil. Odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania, alebo darovacej zmluvy spísanej na MNV Č. dňa 24. 9. 1954. Uvedenú zápisnicu považujú za darovaciu zmluvu podľa zák. č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný do 1. 4. 1964. Na účinnosť prevodu sa nevyžadoval zápis do evidencie nehnuteľností alebo pozemkovej knihy. Evidencia má iba deklaratórny účinok. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu č. 2Cdo/11/1999 a na to, že boli splnené podmienky vydržania, keďže držba bola dlhodobá, neprerušená a dobromyseľnosť držby bola daná. Odporkyňa prevzala nehnuteľnosti so svojim manželom v r.1954, vydržacia lehota začala plynúť dňa 29. 4. 1954 a uplynula by najneskôr k 1. 4. 1983. Ide o novelu č.131/1982 Zb., kde bolo znovu zavedené vydržanie. Pozemok, ktorého vlastníctvo je meritom veci užívala nepretržite od začiatku roka 1954, keď jej bol tento zverený Q. O., ktorá na to mala aj súhlas syna B. W.. Potvrdené to bolo i svedeckými výpoveďami Š. K., W. K., keď táto napríklad výslovne povedala, že pani W. (O.) jej povedala, že všetok majetok darovala E.. Dôkazom darovania je zápisnica z 24. 9. 1954, kde sú ako svedkovia podpísaní U. Š., Q. O.. Správnosť podpisov bola potvrdená tajomníkom vtedajšieho MNV p. Z.. V tom čase, teda vtedy platnej právnej úpravy, dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam až na základe zmlúv, dohôd, či iných dojednaní, čo je rozdiel oproti terajšej právnej úprave, keď spravidla vyžaduje zápis v katastri nehnuteľností. Aj na základe týchto skutočností odporkyňa dlhé roky hospodárila na uvedených pozemkoch, ako na svojich vlastných. Tieto zveľaďovala, pestovala na nich plodiny, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Namietala naliehavý právny záujem určovacej žaloby samotného žalobcu, keď Slovenský pozemkový fond, ako taký, sa nestáva vlastníkom nehnuteľností ani po úspešnosti tohto konania. Naliehavý právny záujem by mohli preukázať maximálne potomkovia, alebo právni nástupcovia pôvodných vlastníkov a týmto Slovenský pozemkový fond nie je. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu názoru, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná ust. § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. v plat. znení, ust. § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. v plat. znení, kde Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (teda navrhovateľ I, ktorého pozemky darovala odporkyni navrhovateľka II), zastupuje štát a neznámych vlastníkov, koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Z dôvodu nemožnosti presnej identifikácie všetkých vlastníkov pozemkov bol zák. č. 180/1995 Z. z. zavedený inštitút nezisteného vlastníka, ktorý sa uplatňuje na situácie, kedy je z príslušných pozemnoknižných vložiek možné zistiť posledného zapísaného vlastníka, ale nie je možné ho bližšie identifikovať (dátumom narodenia, aktuálnym miestom pobytu). Ide často krát o osoby v súčasnosti nežijúce, ktoré nemôžu byť vlastníkmi pozemkov a aj napriek tejto skutočnosti sú zapisované do katastra nehnuteľností. Inštitút neznámeho vlastníka treba chápať ako označenie posledného známeho vlastníka, na základe ktorého bude v budúcnosti možné identifikovať súčasného vlastníka. Slovenský pozemkový fond bol zo zákona poverený nakladaním s pozemkami nezistených vlastníkov iba zákonom vymedzeným spôsobom (ust. §§ 18 a 19 zák. č. 180/1995 Zb., ust. § 34 ods. 5 a ods. 7 zák. č. 330/1991 Zb.) a zároveň je povinný spravovať pozemky tak, aby nezisteným vlastníkom nebola spôsobená ujma na ich právach. Podľa ust. § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb., ust. § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. zákonodarca určil, že nezistených vlastníkov v takýchto konaniach zastupuje Slovenský pozemkový fond. Nevystupuje ako účastník konania, ale je zákonným zástupcom nezistených vlastníkov. Aktívna legitimácia navrhovateľa je preto z vyššie uvedených dôvodov vo veci daná. Pred posúdením uplatneného právneho nároku podľa ustanovení hmotného práva sa prvostupňový súd v prvom rade zaoberal otázkou, či v zmysle § 80 písm. c/ OSP navrhovatelia I, II, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, a preto aj nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokazovať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia je u všetkých určovacích návrhov jednou z nevyhnutných podmienok preto, aby súdu bolo umožnené v rozsudku návrhu meritórne vyhovieť. Tento právny záujem musí existovať aj v dobe, keď súd vyhlasuje rozsudok vo veci samej. Naliehavý právny záujem na žiadanom určení vlastníckeho práva je v danom prípade daný tým, že len rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva predmetných vlastníkov do katastra nehnuteľností a pre riadny výkon práv a povinností Slovenského pozemkového fondu ako správcu poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve neznámych osôb k sporným pozemkom. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Obč. zák. v platnom znení, t. j. po novele zák. č. 509/1991 Zb.). Takto nemožno nadobúdať vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 134 ods. 2 Obč. zák.). Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (§ 134 ods. 3 Obč. zák.). Pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby (§ 134 ods. 4 Obč. zák.). Podľa ust. § 868 Obč. zák., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. 1. 1992; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. 1. 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Toto ustanovenie platí, pokiaľ v ďalších prechodných ustanoveniach nie je uvedené niečo iné. V citovanom zákonnom ustanovení ide o ochranu nadobudnutých práv, kedy je zásadne neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré vznikli za platnosti doterajšieho práva. Či tu právny vzťah je a aký, u právnych vzťahov vzniknutých pred 1. 1. 1992, sa posudzuje podľa doterajších predpisov, rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely. Podľa ust. § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde sa základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať aj čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Ak nárok na uzavretie dohody o osobnom užívaní vznikol občanovi za platnosti doterajších predpisov (t. j. Obč. zák. účinného do 1. 1. 1992) vznik vlastníckeho práva vydržaním nie je možné posudzovať podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom od 1. 1. 1992. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., držbu a vydržanie až do novelizácie (zákonom č. 131/1982 Zb.), t. j. do 1. 4. 1983 neupravoval. Až uvedená novela Obč. zák. v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1. 4. 1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1. 4. 1984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. okrem iného podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela súčasne umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa. Umožnila vydržanie i voči štátu, i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou. Účinky vydržania totiž nastávajú; ak sú splnené jeho podmienky; priamo zo zákona (ex lege), bez akéhokoľvek ďalšieho právneho úkonu, keďže ide o osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Vyžaduje sa teda len splnenie zákonom požadovaných podmienok - predpokladov a to: 1) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2) držba musí byť oprávnená - t. j. držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí; pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená; teda oprávnenou držbou je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že mu vec patrí, pričom túto dobromyseľnosť treba posudzovať z hľadiska objektívneho, 3) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby; ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie takejto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci; pričom do plynutia tejto zákonom stanovenej doby je možné započítať aj oprávnenú držbu právneho predchodcu vydržiteľa. Všetky tieto podmienky - predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre takéto originálne nadobudnutie vlastníckeho práva musia byť splnené súčasne. Z citovanej právnej úpravy § 134 Obč. zák. teda možno vyvodiť, že vlastnícke právo vydržaním - k pozemkom nadobudne osoba, ktorá kedykoľvek po 1. 1. 1992 splní podmienky tohto ustanovenia; s prihliadnutím aj na dobu, počas ktorej mal oprávnený držiteľ, resp. jeho právny predchodca pozemok v držbe pred 1. 1. 1992; t. j. v dobe od 1. 4. 1983; nie aj čas, ktorý uplynul pred týmto dňom. V čase začatia užívania predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou, t. j. titulom darovania v r. 1954, od ktorého odvodzuje odporkyňa vznik svojho vlastníckeho práva vydržaním, platilo pre právny inštitút vydržania a vznik jeho právnych následkov - ust. § 135a Obč. zák.; pre držbu ust. § 135b Obč. zák.; zavedené novelou zák. č. 131/1982 Zb., umožňujúcou vydržanie iba k veciam, ktoré mohli byť predmetom osobného vlastníctva, a teda k pozemku (ktorý nemohol byť v osobnom vlastníctve) iba vtedy, ak by sa k nemu inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. K takémuto pozemku potom nadobudol vlastníctvo štát (§ 135a ods. 2 Obč. zák. v znení platnom do 1. 1. 1992). Podľa § 199 ods. 1 veta druhá Obč. zák. v znení platnom do 1. 1. 1992 sa na zriadenie práva osobného užívania pozemku nemohla (nesmela) použiť poľnohospodárska pôda. Podľa tejto úpravy vydržania t. j. § 135a ods. 3 Obč. zák. v znení platnom do 1. 1. 1992 nebolo teda možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním ani k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo z pozemku, ku ktorému mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Pozemok - parc. Registra „C“ č. XXX/XX - orná pôda o výmere 8 608 m2, nachádzajúca sa v kat. úz. Č. - LV č. XXX a parc. Registra „C“ č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1746 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. Č., LV č. XXX, obe vedené Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ku ktorým sa odporkyňa domáha vlastníckeho práva vydržaním, je poľnohospodárskou pôdou a pozemkom, ktorý bol zrejme v trvalom užívaní - JRD Rusovce podľa § 12 Nar. vl. č. 81/1958 - o správe národného majetku, teda pozemkom, ktorý až do 1. 1. 1992 nebol spôsobilým predmetom vydržania podľa § 135a Obč. zák., v znení platnom v čase vzniku titulu užívania tohto pozemku navrhovateľom, takže aj za predpokladu, že by v čase do 1. 1. 1992 odporkyňa tento pozemok držala ako oprávnená držiteľka - nemohla by k nemu nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním podľa § 135a Obč. zák. platného do 1. 1. 1992 ani so započítaním oprávnenej držby jeho právnych predchodcov. Je preto nedôvodná obrana odporkyne, že nadobudla k týmto pozemkom vlastnícke právo vydržaním už k 1. 4. 1983; Odporkyňa a jej manžel nemohli byť v čase darovania dobromyseľní, keď vedeli, že Q. O. daruje i pozemky, ktoré nevlastnila, pozemky syna B. W. ( LV č. XXX kat. úz. Č. zo dňa 15. 8. 2005 W. B. (SPF), keďže ničím nie je preukázaný "titul", na základe ktorého by mali "držať" i túto časť pozemku - poľnohospodársku pôdu o výmere 8608 m2, parc. č. 714/49. Odporkyňa nezaložila do spisu žiaden relevantný dôkaz, že navrhovateľka II mohla nakladať s pozemkami navrhovateľa I a nevyplýva to ani z osvedčenia, od ktorého odvodzujú svoje vlastnícke právo vydržaním. Vydržanie vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku umožnila totiž až novela Obč. zák. č. 509/1991 Zb. - účinná od 1. 1. 1992, pričom aj touto novelou ustanovený spôsob nadobudnutia vlastníctva vydržaním vyžaduje okrem oprávnenej držby, aj spôsobilý predmet vydržania, aj uplynutie potrebnej - 10 ročnej vydržacej doby po celý čas držby. Zo žiadneho z ustanovení tejto novely však nemožno vyvodiť, že by do vydržacej doby bolo možné započítať i čas, po ktorý mal držiteľ v držbe takýto pozemok, t. j. predmet nespôsobilý na vydržanie pred 1. 1. 1992. Takéto započítanie oprávnenej držby neumožňuje ani prechodné ust. § 872 ods. 6 Obč. zák. v znení zák. č. 509/1991 Zb., pretože toto ustanovenie, pripúšťajúce započítanie doby, po ktorú bol pozemok nepretržite v držbe oprávnenej osoby pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, sa totiž vzťahuje iba na pozemok, ku ktorému bolo možné podľa doterajších predpisov nadobudnúť právo na uzavretie dohody v osobnom užívaní pozemku, t. j. iba pozemok predtým spôsobilý byť predmetom vydržania v prospech štátu. Ust. § 872 Obč. zák. v znení zák. č. 509/1991 Zb. sa teda nezaoberajú tými pozemkami, ktoré pred účinnosťou novely neboli spôsobilým predmetom vydržania, čo vylučuje ich použitie na tieto prípady. Iný výklad by znamenal pripustenie spätnej účinnosti novely, t. j. pripustenie toho, čo pred 1. 1. 1992 platná právna úprava neumožňovala. Ak teda odporkyňa držala predmetný pozemok - parc. č. XXX/XX o výmere 8608 m2 po B. W. a parc. č. XXX/XX o výmere 1746 m2 po Q. O. spolu s manželom - titulom darovacej zmluvy zo dňa 24. 9. 1954 (zápisnicou z príležitosti darovania, t. j. odovzdania nehnuteľnosti, spísanou na MNV v Č. dňa 24. 9. 1954) nemohla odporkyňa k ním nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním ani ku dňu 1. 4. 1983 (podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. účinného od 1. 1. 1992), keď ku dňu 1. 1. 1992 platná právna úprava tento pozemok nepovažovala za predmet spôsobilý pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, takýmto predmetom by sa stal až po 1. 1. 1992, keby bola odporkyňa dobromyseľná, čo je jedna z podstatných hmotnoprávnych náležitostí vydržania; teda do 1. 1. 1992 by držala odporkyňa niečo, čo vydržať nemohla; Odporkyni chýbala počas celej doby jej držby i ďalšia podmienka pre vydržanie - potrebná, resp. nevyhnutná tak podľa platnej úpravy do 1. 1. 1992 ako aj podľa teraz platnej úpravy - t. j. po novele Obč. zákonníka - po 1. 1. 1992, a to dobromyseľnosť, že jej tieto pozemky patria. Neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania dobromyseľnosti držby, že s manželom užívali pozemky ako svoje vlastné, keďže i v danom čase si obdarovaní nemohli myslieť, že môžu dostať dar od osoby, ktorej pozemky vôbec nepatria, teda už v čase darovania nemohli byť dobromyseľní v tom, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, takže započítanie ich držby tu neprichádza do úvahy. Podľa konštantnej judikatúry sa dobromyseľnosť držiteľa posudzuje tak, že dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré sú predmetom držby. Podľa právnej úpravy platnej v období pred smrťou navrhovateľky II Q. O. (W., zomr. X. XX. XXXX) musela mať darovacia zmluva písomnú formu. Potrebná bola jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy (§ 134 ods. 1, 2 Obč. zák.). Pokiaľ sa niekto stane držiteľom nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jeho prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba, ktorá sa opiera o takúto zmluvu nemôže viesť k vydržaniu. Z osvedčenia o vydržaní tiež nie je zrejmé, ako mala odporkyňa nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom prislúchajúci jej manželovi. Manžel odporkyne Y. E., zomrel dňa 13. 1. 1956, t. j. dva roky potom, ako odporkyňa s ním mala nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. V uznesení Štátneho notárstva v Bratislave č. D 861/56 zo dňa 9. 7. 1956 je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel takzvaných sporných pozemkov, ktoré mu boli navrhovateľkou II darované, neboli predmetom dedičstva. Keby bola odporkyňa v presvedčení, že je vlastníčkou sporných pozemkov, by v dedičskom konaní tieto uviedla. Minimálne sa po tomto dedičskom konaní dozvedela, že nenadobudla predmetné nehnuteľnosti a oprávnená držba by sa prerušila. Darovacia zmluva zo dňa 24. 9. 1954 spísaná navrhovateľkou II je absolútne neplatná pre jej nezrozumiteľnosť, keďže táto prevádza nehnuteľnosti, ktoré patrili i jej synovi a odporkyňa v konaní nepreukázala, že by mala navrhovateľka II takéto dispozičné právo nakladania s pozemkami svojho syna. Odporkyňa ani v celom konaní nepreukázala, že sa ujala držby v roku 1954, nepretržite túto aj s manželom užívala, čo je jedna zo základných podmienok vydržacej doby. Jej vyjadrenie, ako aj vyjadrenia svedkov Š. K., G.. XX. XX. XXXX a W. K., G.. XX. X. XXXX považuje súd za formálne. Tiež vyjadrenie svedka W. E., G.. XX. X. XXXX. V tom čase sa zriaďovali jednotné roľnícke družstva a takmer všetci hospodáriaci roľníci boli nútení do družstva vstúpiť. Ak by boli odporkyňa s manželom naozaj sporné pozemky skutočne nadobudli, vstúpili by s nimi do družstva, o čom by sa v osvedčení o vydržaní odporkyňa nepochybne zmienila. Syn odporkyne W. E., G.. XX. X. XXXX, ktorý zastupoval odporkyňu pri spisovaní notárskej zápisnice o vydržaní, i pri vypočutí ako svedok pred súdom najskôr vypovedal, že rodičia vstúpili do JRD, neskôr pri výsluchu odporkyne tvrdil, že rodičia nevstúpili do JRD. Súd nemohol vykonať výsluch notárky B.. V. G. so sídlom v Š., ktorá spísala notársku zápisnicu dňa 16. 4. 2010 k dôkazom predložených odporkyňou k osvedčeniu o vydržaní, či bola odporkyňa vypočutá osobne, ako nadobudla pozemky i po manželovi, či bola vypočutá, resp. či bol pri spísaní osvedčenia o vydržaní vypočutý iba zástupca odporkyne, keďže notárka oznámila súdu, že nemôže poskytnúť informácie s poukazom na ust. § 39 Not. por. a odporkyňa nedala súhlas k jej výsluchu. Súd nemohol vypočuť ani notárku, prečo nebolo dané podľa § 63 písm. c/ zák. č. 323/1992 Zb. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, že nemá k vlastníckemu právu výhrady, teda Slovenský pozemkový fond. Odporkyňa, ktorá bola na základe osvedčenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice č. N 73/2010, Nz 13038/2010, NCRls 13260/2010 zo dňa 16. 4. 2010, vydanej notárkou B.. V. G., na základe ktorého bola na LV č. XXX, kat. úz. Č. zrušená správa Slovenského pozemkového fondu k pozemkom evidovaným na uvedenom LV na navrhovateľku v II. rade a odporkyňa nepreukázala pred súdom vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky vydržania, hlavne dobromyseľnosť, nepretržitosť držby po stanovenú dobu, k osvedčeniu o vydržaní nebolo priložené vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý je právnickou osobou príslušnou na správu sporných pozemkov a v zmysle ust. § 63 písm. c/ Not. por. musí byť jeho vyjadrenie k vydržaniu predložené pri spisovaní osvedčenia o vydržaní, súd prejudiciálne vyhodnotil osvedčenie za neplatné. Napriek skutočnosti, že odporkyňa nesplnila podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k sporným pozemkom a neboli splnené ani všetky procesné náležitosti potrebné pre vydanie osvedčenia o vydržaní, bolo na základe osvedčenia o vydržaní na LV č. XXX, kat. úz. Č. vyznačené vlastnícke právo k parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1746 m2 a parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 8608 m2, ktoré zodpovedajú sporným pozemkom, výlučne v prospech odporkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržaním a vlastníkmi sporných pozemkov sú naďalej navrhovateľ v I. rade a navrhovateľka v II. rade. V prípade oboch navrhovateľov neboli v katastri nehnuteľností pred zápisom Osvedčenia o vydržaní evidované okrem ich mien a priezvisk žiadne údaje a ako neznámi vlastníci boli evidovaní od zápisu registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. Čunovo (č. P. - X/XXXX). O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, zásady úspechu Slovenského pozemkového fondu v konaní. Súd priznal advokátovi Slovenského pozemkového fondu plnú náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplatenia súdneho poplatku za návrh v sume 1.325,- eur (99,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh a 33,- eur titulom súdneho poplatku za predbežné opatrenie) a 464,23 eur titulom trov právneho zastúpenia. Voči rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľov sa v celom rozsahu zamieta, navrhovatelia sú povinní nahradiť odporkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporkyne V. Š., advokáta. Ako odvolací dôvod uviedla § 205 ods. 2 písm. d/ a § 205 ods. 2 písm. f/. Vo svojom odvolaní odporkyňa nesúhlasí s celým rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V. Odporkyňa má za to, že nadobudla riadnym spôsobom vlastníctvo k predmetným pozemkom parc. č. XXX/XX Q. XXX/XX v kat. území Č.. Odporkyňa má za to, že v tomto prípade nie je daná aktívna legitimácia žalobcov. Namieta tým, že žalobcovia nie sú spôsobilými byť účastníkmi konania, žalobu teda podal na súd niekto, kto nemal na to oprávnenie a tento nedostatok nebolo a nie je možné odstrániť. Ďalej uvádza, že v tomto prípade u B. W. Q. Q. O. nemôže ísť o neznámych vlastníkov, nakoľko obidvaja zomreli. Odporkyňa tvrdí, že splnila všetky podmienky dobromyseľnosti vydržania. Pozemky boli užívané odporkyňou a jej manželom od roku 1954 v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi. Súd sa podľa odporkyne taktiež nevysporiadal s argumentom právneho zástupcu odporkyne, že je treba uvažovať aj nad uplynutím vydržacej vydržacej doby ešte do účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka z roku 1964. Odporkyňa tvrdí, že v tomto prípade mohol byť pozemok v súkromnom vlastníctve a mohol byť predmetom vydržania. K odvolaniu odporkyne podal vyjadrenie Slovenský pozemkový fond. K námietke odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov poukazuje na ust. § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ďalej poukazuje na zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zakotvuje inštitút nezisteného vlastníka. Aktívnu legitimáciu navrhovateľov, ako nezistených vlastníkov je daná s poukazom na zápis vlastníctva v katastre nehnuteľností predtým, ako došlo k zápisu Notárskej zápisnice č. G. XX/XXXX G. XXXXX/XXXX. K vydržaniu vlastníckeho práva poukazuje Slovenský pozemkový fond na to, že v uvedenom prípade odporkyňa nepreukázala dobromyseľnosť v držbe s poukazom na rozhodnutie v dedičskom konaní po jej manželovi Y. E., z ktorého je zrejmé, že do predmetu dedičstva po ňom neboli zahrnuté pozemky, ktoré sú predmetom uvedeného konania a to na základe jej vyhlásenia. Ďalej tvrdí, že odporkyňa si bola vedomá toho, že jej manžel nie je vlastníkom uvedených nehnuteľností a vzhľadom na skutočnosť, že vlastníctvo mali nadobudnúť spoločne na základe tej istej právnej skutočnosti nemohla byť v presvedčení, že sa stala vlastníčkou. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.