Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/123/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200187 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511200187.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová v právnej veci žalobcu: V., K..E.. so sídlom Suché mýto 1, 811 01 Bratislava, IČO 36 816 337, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s,r.o., IČO: 36 866 881, so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 proti žalovanému: G. R., nar. XX.X.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom L. XXXX/XX, XXX XX R., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom pre konanie Ľubicou Vrchovskou. zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, v konaní o zaplatenie 683,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.09.2013, č.k. 11C 220/11-40, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.09.2013, č.k. 11C 220/11-40 p o t v r d z u j e v celom rozsahu. II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 11.09.2013 č.k. 11C 220/11-40 rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na jeho č. XXXXXXX/XXXX, vedený vo H., K..E.. sumu 79,95 Eur pod VS XXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca žiadal o vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu dlžnú istinu 683,03 Eur, súdny poplatok 40,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 209,43 Eur titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15.5.2008. V žalobe uviedol, že žalobca žalovanej poskytol úverový limit vo výške 733,88 Eur, čerpanie ktorého sa uskutočnilo poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet určený v zmluve o úvere. Žalovaná splátky neplatila riadne a včas, preto žalobca odstúpil od zmluvy o úvere. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 583,94 Eur, v ďalších splátkach nepokračoval. Žalovaná suma 683.03 Eur pozostáva z úveru vo výške 526,28 Eur, úroku za poskytnutie úveru v sume 95,99 Eur, poistného v sume 34,93 Eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru v sume 25,83 Eur. Súd prvej inštancie o žalobe doručenej dňa 10.1.2011 rozhodol dňa 12.1.2011 platobným rozkazom č.k. 26Rob 16/2011-15, ktorý bol dňa 14.4.2011 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej do vlastných rúk (§ 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.). Žalovaná je v mieste registrovaného trvalého bydliska neznáma. Miesto jej súčasného pobytu sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť. Preto jej súd prvej inštancie pre toto konanie v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Pre splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením § 101 O.s.p. súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných strán sporu. Vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná dňa 14.5.2008 podpísala (prijala) návrh zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, vyhotovený a podpísaný žalobcom dňa 7.5.2008 na predtlačenom formulári, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový limit v sume 20.000.- Sk / 663.88 Eur (v návrhu pravdepodobne preklepom uvedený úverový limit 733,88 Eur), ktorá bola dňom 16.5.2008 evidovaná na úverovom účte žalovanej ako čerpanie tejto sumy žalovanou. Návrh zmluvy obsahoval údaj o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne, poistnom vo výške 0.65 % aktuálneho dlhu voči veriteľovi za každé poistné obdobie. Hodnota RPMN 29% bola uvedená vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý síce neobsahuje podpis žalovanej, dôvodne však možno predpokladať, že tento je tiež súčasťou vyššie označenej úverovej zmluvy. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3. Všeobecných obchodných podmienok (VOP) poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. vedený v F. R., K..E.., označený priamo vo formulárovej zmluve o úvere. Dokumentom bez názvu, vyhotoveným dňa 8.12.2010, mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 24.6.2008,27.8.2008 a 26.9.2008 bankovým prevodom bola prijatá splátka v sume 4 x 26,52 Eur, dňa 24.11.2008 suma 53.04 Eur, dňa 15.12.2008 suma 28,65 Eur, dňa 12.1.2009 suma 27,- Eur, dňa 13.3.2009, 28.4.2009, 27.5.2009. 29.6.2009 a 8.7.2009 suma 6 x 26,52 Eur, dňa 28.9.2009 suma 53,- Eur, dňa 27.10.2009, dňa 26.11.2009 suma 2 x 26,52 Eur a dňa 24.2.2010 suma 104,- Eur, teda spolu suma 583.93 Eur. Od splátkového obdobia 03/2010 neboli vykonávané žiadne splátky. Žalobca k 30.11.2010 evidoval dlh žalovanej v celkovej sume 683,03 Eur vrátane poplatku za upomienky, poistného a úroku z úveru. Na zaplatenie dlžnej sumy žalovanej vyzýval listom zo dňa 1.10.2010. ktorým súčasne odstúpil od úverovej zmluvy a od poistenia s tým, že účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva ruší a úver sa stáva okamžite splatný (článok 8.4. VOP). Doručenie oznámenia o odstúpení od úverovej zmluvy žalovanej žalobca dôkazné nepreukázal. Podľa presvedčenia súdu prvej inštancie žalobca doručoval žalovanej list obsahujúci oznámenie o odstúpení od úverovej zmluvy postupom uvedeným v článku 12.4. VOP, pričom stačilo jeho doručenie poštou formou obyčajnej listovej zásielky. V zmysle čl. 4.4. VOP minimálna splátka úveru vo výške 26,52 Eur bola splatná mesačne, a to najneskôr do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa minimálna splátka platí. Prvá minimálna splátka úveru bola splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru klientom, v danom prípade najneskôr do 15.6.2008. Na účte žalovanej bola do 28.2.2010 evidovaná úhrada sumy 583,93 Eur. Žalobca vyčíslil k 1.10.2010 dlh žalovanej v sume 673.63 Eur / 20.294.- Sk, ku dňu 30.11.2010 evidoval dlh žalovanej vo výške 683.03 Eur, ktorý pozostáva z úverovej istiny 526,28 Eur, úrokov za poskytnutie úveru v sume 95,99 Eur, vypočítaných podľa článku 5 VOP, poistného v sume 34,93 Eur a poplatkov z omeškania v sume 25,83 Eur. V zmysle článku 5. VOP bola žalovaná povinná platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru, a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa. Úročenie úveru bolo dojednané ako denné a vykonávalo sa od momentu prevedenia peňažných prostriedkov na účet klienta až do dňa splatenia úveru, a to podľa aktuálnej výšky čerpania úveru evidovanej na úverovom účte dlžníka. V zmysle článku 4.3. VOP zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú, bol dojednaný úver, ktorého čerpanie a splácanie záviselo od dlžníka, nebolo možné presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu splácania úveru. Konečná splatnosť úveru nebola určená vzhľadom na uzavretie zmluvy o úvere na dobu neurčitú. V zmysle článku 7.2. VOP v prípade omeškania dlžníka s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol dlžník v omeškaní o viac ako 15 dní. Žalovaná za obdobie od 03/2010 minimálne splátky úveru neplatila. Vzhľadom na platobnú disciplínu žalovanej si žalobca uplatnil nárok na poplatok z omeškania v sume 25,83 Eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto uplatňované majetkové sankcie za omeškanie nemajú oporu v zákone. Medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami bol založený úverový vzťah. V danom prípade ide o právny vzťah strán sporu na základe spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu predloženej zmluvy súd vyvodil, že žalovanej ako fyzickej osobe boli poskytnuté finančné prostriedky na iný účel než výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a vzhľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd prvej inštancie posudzoval ako zmluvu uzatvorenú podľa zák. č. 258/2001 Z.z. a na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia od žalovanej. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, kde sa dopĺňali len osobné údaje žalovanej ako dlžníka a výška poskytnutých peňazí - úverového limitu. Otázky čerpania úveru, jeho splácania, úročenia, dôsledky porušenia zmluvných povinností, skončenia zmluvy o úvere sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. XXXXXXXX spolu s formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci ako zmluvné strany uzatvorili. Zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú, počet splátok úveru ani doba splácania úveru nebola presne vyčíslená. Konečná splatnosť nebola určená, podľa čl. 4.3. úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň trvania zmluvy o úvere, ak došlo k úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie zmluvy o úvere. Daný právny vzťah súd prvej inštancie posudzoval ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvu a v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka aplikoval tie ustanovenia, ktoré sú pre žalovanú spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadal na tie, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie za právne významný považuje právny úkon žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy o úvere, t.j. list zo dňa 1.10.2010 (v súdnom spise ako č.l. 13 ). Podľa Občianskeho zákonníka zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršujú. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi stranami sporu sú nevýhodnejšie pre spotrebiteľa ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť, že zmluvu v prejednávanej veci naformuloval žalobca a bol to žalobca, ktorý využil ustanovenia o odstúpení a to aj napriek existencii iných inštitútov práva, ktoré zmluvu v celom rozsahu a s účinkami od momentu jej uzavretia nerušia. Súd prvej inštancie nakoniec uzavrel, že ustanovenia čl. 8.4.VOP je pre žalovanú nevýhodnejšia ako úprava v ustanovení § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a strany majú právo žiadať to, čo si vzájomne plnili. V danom prípade teda vzniklo právo domáhať sa vrátenia časti nesplateného úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Súd prvej inštancie vzhliadol rozpor s dobrými mravmi aj v konaní žalobcu, keď údaj o úrokoch v zmluve vytlačil veľmi malým písmom a umiestnil ho tesne nad podpisy zmluvných strán, čo mohlo navodiť dojem, že ide o dojednanie menej rozhodujúceho obsahu. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý definuje konanie v rozpore s dobrými mravmi použiteľnú pre prejednávanú právnu vec, ako aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Poskytovateľ služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ pri poskytovaní služby vybočil z pravidiel morálky, nemohol mu súd prvej inštancie poskytnúť ochranu. Údaj o úrokoch napísaný podstatne menším písmom môže spotrebiteľ prehliadnuť, podceniť, takto napísaný údaj je spôsobilý ovplyvniť myslenie a správanie spotrebiteľa a jeho rozhodnutie. Poskytnutie úveru žalobcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi (spotrebiteľovi) na základe zmluvy zo dňa 14.5.2008, ktorá je vzhľadom na osoby účastníkov zmluvného vzťahu a podľa svojho obsahu zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. b/ a súvisiacich ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj rozsah plnenia žalobcu tohto právneho vzťahu ako aj rozsah plnenia žalovanej žalobca preukázal predloženými, vyššie označenými listinami. Žalovaná bola povinná dodržiavať zmluvné podmienky, najmä platiť splátky v dojednanej výške a v lehotách ich splatnosti. Keďže svoje platobné povinnosti neplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania. V dôsledku omeškania s platením splátok úveru žalovanou v zmluvne dohodnutej lehote ich splatnosti vzniklo žalobcovi v súlade s článkom 8 VOP právo na odstúpenie od zmluvy o úvere, ako aj právo požadovať od žalovanej splatenie úveru. Sankcie za omeškanie dlžníka sú upravené v článku 7 VOP. V zmysle úverových podmienok pre prípad omeškania dlžníka splnením peňažných záväzkov voči veriteľovi, dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho v prípade omeškania dlžníka s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol v omeškaní viac ako 15 dní. V čase uzatvorenia zmluvy pripravenej žalobcom vrátane úverových podmienok spoločnosti ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť, neexistovala žiadna právna skutočnosť, opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka na omeškanie so splácaním úveru. Dojednanie o úrokoch z omeškania 0,08 % denne (29,2 % p. a.) v zmysle úverových podmienok článku 7 VOP popri poplatku z omeškania 8 % z minimálnej splátky, splatnej mesačne a zmluvnej pokute až do sumy zodpovedajúcej 100 % v tej dobe dlžnej čiastky úveru (v prípade odstúpenia od zmluvy podľa bodu 8.4. VOP) nepochybne znamená podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Dojednania zmluvných sankcií vo forme zmluvnej pokuty a súčasne úroku z omeškania spolu s poplatkom z omeškania súd posúdil ako odporujúce dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. zásadám poctivého obchodného styku v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. Žalovaná, ktorá je nepochybne v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, by bola povinná podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške, ktorého úroková sadzba ku dňu 30.11.2010, ku ktorému bol žalobcom ustálený poplatok z omeškania, bola 9 %. Tento sankčný úrok zodpovedá zákonnej úprave v § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009. Žalobca sa však tejto majetkovej sankcie nedomáhal. Žiadal iba zaplatenie „poplatku z omeškania“, teda majetkovej sankcie, ktorá nemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Pre prípad úveru Občiansky zákonník poplatok z omeškania ako sankciu za omeškanie splnením peňažného záväzku neustanovuje. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. S odkazom na uvedené preto súd žalobcovi právnu ochranu neposkytol a nepriznal žalobcovi ako dôvodne žalovaný nárok na poplatok z omeškania a žalobu v tejto časti uplatneného nároku zamietol. Pokiaľ ide o žalované poistné, súd prvej inštancie má za to, že dojednania o poistnom v posudzovanej uverenej zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa bodu 9.1 VOP veriteľ uzatvoril rámcovú Zmluvu o poistení dlžníkov veriteľa pre prípad neschopnosti splácať úver, poistenie sa vzťahuje na dlžníkov, ktorí vyslovili súhlas s rámcovou zmluvou o poistení a spĺňajú k dátumu podpisu zmluvy podmienky pre pristúpenie k nej. Žalobca dôkazné nepreukázal, že spôsob kontrahovania poistenia bol v súlade s právnymi predpismi. Dlžník mal možnosť, no nemusel pristúpiť k poisteniu. Jeho výslovný prejav vôle v tejto otázke absentuje, Praktiku, podľa ktorej žalobcovi na vznik poistného vzťahu postačovalo nekonanie žalovanej spotrebiteľa, keď dlžník výslovne neprejavil vôľu uzavrieť aj poistný vzťah a podpis dlžníka na úverovej zmluve žalobca považoval za úkon pristúpenia k poistnej zmluve uzavretej medzi poisťovateľom a žalobcom, súd prvej inštancie vyhodnotil ako praktiku nekalú a zmluvné dojednanie ohľadom poistenia dlžníka v danom prípade za neprijateľnú podmienku. Zmluvu i všeobecné obchodné podmienky v tejto časti súd prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, akú výšku poistného má žalovaná platiť, či dlžník vyslovil súhlas s rámcovou zmluvou o poistení, či dlžník spĺňa podmienky k pristúpeniu k poisteniu, či poisťovateľ dal súhlas s poistením dlžníka. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci bol žalobcom tvrdený a ním dôkazne preukazovaný skutkový stav. Žalovaná ako strana sporu bola v konaní procesné nečinná, právny základ ani výšku žalovanej pohľadávky žalobcu titulom vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom nenamietala, nepopierala. Nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo poprieť základ žalovaného nároku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a prihliadajúc na výsledky dokazovania obsahom listín predložených žalobcom, súd prvej inštancie považoval žalovaný nárok za dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 79,95 Eur, t.j. rozdielu medzi sumou úverového limitu 663,88 Eur, poskytnutou dňa 16.5.2008 na úverový účet pre zákaznícke číslo 00.358.098.101 a sumou 583,93 Eur, ktorá bola splatená (vrátená) bankovým prevodom splátkami vykonanými od 24.6.2008 do 24.2.2004 podľa histórie úverového prípadu, tvoriaceho č.l. 8-12 v súdnom spise. Vo zvyšku žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. Aj keď v prípade úveru ide o absolútny obchod, bolo potrebné v prejednávanej veci uprednostniť ustanovenia právnej úpravy, ktoré sú súčasťou osobitnej úpravy spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V spore prevažne úspešnej žalovanej s mierou úspechu 88 % oproti úspechu žalobcu 12% súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania, keďže žalovaná si náhradu trov neuplatňovala a naviac v tomto konaní jej žiadne trovy ani nevznikli. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý namieta nesprávne právne posúdenie veci, ktoré odôvodňuje nasledovne. V prvej časti svojho odvolania žalobca uvádza, že uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX (ďalej „zmluva o úvere“). Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že sa oboznámila so zmluvou, súhlasí s ňou a uzatvárajú v súlade so svojou slobodnou a vážnou vôľou. Poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z VOP žalobcu (ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy o úvere), čl. 1.3.1, podľa ktorého „zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov u Obchodného zákonníka. Ďalej sa v predmetnej zmluve uvádza, že žalovaná berie na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o úvere sú VOP žalobcu, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere, a prílohy 1-3. a potvrdzuje, že sa s nimi riadne oboznámila, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Poukazujú na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), a tiež na ustanovenie § 273 ObZ, ktoré obsahuje úpravu inštitútu všeobecných obchodných podmienok. Dikcia zákona v ust. § 273 ods. 1 stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Toto ustanovenie je kogentné a nie je možné zmeniť ho dohodou zmluvných strán. V danej právnej veci ide jednoznačne o tzv. „iné obchodné podmienky“. Keďže tieto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo k návrhu priložené a zároveň, aby s nimi zmluvné strany vyjadrili súhlas. Táto, zákonom stanovená podmienka bola splnená, keďže Všeobecne obchodné podmienky poskytnutia úveru sú vytlačené na druhej strane zmluvy o revolvingovom úvere a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čo je zakotvené aj v samotnom znení zmluvy). Dikcia zákona priamo v texte ust. § 273 ods. 1 stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Je teda zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy o úvere. Žalovaná podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že sa so zmluvou o úvere oboznámila, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so slobodou i s vážnou vôľou. Žalovaná svojim podpisom tiež zobrala na vedomie, že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1-3 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Žalovaná tiež svojim podpisom vyhlásila, že je spôsobilá plniť svoje záväzky zo zmluvy o úvere, nie je si vedomá žiadnych okolností, ktoré by jej bránili v plnení záväzkov a že všetky informácie a údaje, ktoré poskytla v žiadosti o úvere, v tejto zmluve a dokumentoch predkladaných v súvislosti s jej uzatvorením sú správne, aktuálne a pravdivé. Žalobca má za to, že žalovanú dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, bola žalovaná povinná zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle ustanovenia § 2 písm. c/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú „všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.“ V druhej časti odvolania žalobca namieta, že jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 683,03 Eur, pozostávajúcej z úveru vo výške 526,28 Eur , úroku za poskytnutiu úveru vo výške 95,99 Eur, poistného vo výške 34.93 Eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 25,83 Eur uplatnenej v žalobe je plne dôvodný a preukázaný, a to s poukazom na nasledovné. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie na predmetnú právnu vec, konkrétne na otázku odstúpenia od zmluvy o úvere aplikoval nesprávny právny predpis - Občiansky zákonník, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca v čl. 1.3.1 VOP uvádza, že zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, nie je možné Zmluvu o revolvingovom úvere ako celok považovať za občianskoprávnu zmluvu, ale podľa názoru žalobcu je možné na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikovať len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa výslovne týkajú úpravy Spotrebiteľských zmlúv, inak sa však zmluva o úvere posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Žalobca ďalej uvádza, že právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú (§ 1 ObZ, § 48 ods. 1 OZ). Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň dohodnúť si dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Podľa všeobecnej úpravy v § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku (ex tunc). Obchodný zákonník nehovorí o zrušení zmluvy, ale o zániku zmluvy, čo je obsahovo totožné. Rozdielne je však stanovený moment zániku (zrušenia) zmluvy, pretože zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej zmluvnej strane (ex nunc). V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2009, sp.zn. 1M Obdo V 2/2007, podľa ktorého na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák. Zmluvné strany si v rámci zmluvnej voľnosti upravili dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere v čl. 8.4. VOP, v zmysle ktorého zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 týchto VOP. Veriteľ je oprávnený odstúpiť s okamžitou účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä ak: (I) sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, (...). Účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver klienta, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, sa stávajú splatnými a klient je povinný ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Navyše, zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nevyplýva, že v prípade uzavretej zmluvy o úvere pôsobí Občiansky zákonník ako lex specialis k Obchodnému zákonníku, a to tiež s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého „zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. " Žalobca má za to, že vyššie citované ustanovenie nemôže byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 - § 54 OZ, § 612 - § 627 OZ) sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku. To, že zákonodarca nepočítal s kogentnosťou Občianskeho zákonníka pri všetkých spotrebiteľských zmluvách asi najviac logickým výkladom dokazuje ust. § 369 ods. 1 ObZ (najmä posledná veta) . V prípade, ak by zákonodarca vychádzal z jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka en bloc, posledná veta citovaného ustanovenia by strácala svoj význam, resp. zákonodarca by v tomto prípade duplicitne upravil to, čo upravil v ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené máme za to, že zákonodarca nemal v úmysle určiť jednostrannú kogentnosť Občianskeho zákonníka en bloc (teda aj pri odstúpení od zmluvy a účinkoch s tým spojených), ale len jednostrannú kogentnosť úpravy spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až § 54 OZ, prípadne ustanovenie o spotrebiteľskej kúpnej zmluve § 612 až § 627 OZ). S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že jeho nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s úrokom za poskytnutie úveru žalovaným je plne v súlade s citovanými zákonnými predpismi, na základe čoho žalobca namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a posúdenie nároku žalobcu ako nároku na bezdôvodné obohatenie. Nemožno opomenúť ani fakt, že uvedená argumentácia súdu prvej inštancie výrazne zhoršuje postavenie žalobcu ak zoberieme do úvahy, že v prípade neporušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas zo strany žalovanej by sa veriteľovi vrátili poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým peňažnými záväzkami v plnej výške. Žalobca má za to, že pri uvedenej argumentácii súdu prvej inštancie by sa v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej dostal do nevýhodnejšieho postavenia, ako by tomu bolo v prípade, ak by žalovaná svoje zmluvné povinnosti neporušila, čo je podľa žalobcu neprijateľné a v rozpore s princípmi právnej istoty. V tretej časti svojho odvolania žalobca namieta, že všetky ním uvádzané údaje je možne prečítať voľným okom a menšia veľkosť písma bola v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach zvolená z dôvodu veľkého rozsahu údajov a informácii, ktoré musia byť pokryté za účelom zabezpečenia ich súladu s príslušnými právnymi predpismi. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovanej bol daný dostatok času na oboznámenie sa so znením zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj so všetkými podstatnými údajmi ako je výška úrokovej sadzby za poskytnutie úveru, ročná percentuálna miera nákladov či ostatné poplatky spojené s poskytnutím úveru, a to s poukazom na čl. 2, bod. 2.3 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého je klient povinný skontrolovať údaje uvedené na zmluve a veriteľ je návrhom zmluvy o úvere viazaný po dobu 2 mesiacov od jeho odoslania, a teda v tejto lehote musí dlžník, ak chce zmluvu prijať, doručiť veriteľovi riadne vyplnenú a podpísanú zmluvu o úvere s príslušnými dokladmi. Žalobca ešte uvádza, že nemôže zodpovedať za skutočnosť, že žalovaná s ním uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere bez skontrolovania podstatných údajov spojených s vrátením poskytnutých finančných prostriedkov ako aj všeobecných obchodných podmienok, na ktoré zmluva odkazuje. V štvrtej časti svojho dovolania žalobca namieta, že súd prvej inštancie považuje dojednanie poistného za neplatné, má za to, že dojednanie o poistnom je v rozpore s dobrými mravmi. K tomu žalobca uvádza, že poistenie úveru je nepovinné. V prípade, že by si žalovaná neželala byť poistená, túto skutočnosť bola povinná vyznačiť na štvrtej strane Zmluvy o úvere v časti ODMIETNUTIE POISTENIA, v opačnom prípade sa na ňu ustanovenia o poistení vzťahujú. Žalovaná súhlasila s pristúpením k poisteniu, nakoľko skutočnosť, že odmieta poistenie. nevyznačila na vyhradenom mieste na zmluve. Poistenie zmluvy je upravené v samotnej zmluve o úvere a to na jej prvej strane v časti POISTENIE / PRISTÚPENIE K POISTENIU NA KRYTIE ÚVERU. V tejto časti je presne uvedené, že poistenie je dobrovoľné a podmienky poistenia sa vzťahujú na dlžníka len v tom prípade, že s poistením súhlasil (čiže skutočnosť, že poistenie odmieta nevyznačil na vyhradenom mieste). V prípade, že by dlžník nesúhlasil s pristúpením k poisteniu, táto skutočnosť by nespôsobovala zánik, prípadne zmenu zmluvy. Je tu tiež uvedené, že v prípade pristúpenia k poisteniu sa dlžník zaväzuje nahradiť veriteľovi uhradené poistné za jeho poistenie, a to vo výške 0,65 % aktuálneho dlhu voči veriteľovi za každé poistné obdobie. Ustanovenia o poistení tiež obsahuje čl. 9 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca má za to, že žalovaná po prečítaní si Zmluvy o úvere, bola oboznámená s podmienkami pristúpenia k poisteniu. Pre úplnosť by sme taktiež chceli oboznámiť súd so samotným procesom uzatvárania zmluvy. Na základe žiadosti iniciovanej zo strany záujemcu o úver, ktorá sa doručí žalobcovi, sa táto žiadosť predschváli v súlade s internými postupmi žalobcu. V prípade, že je táto žiadosť o poskytnutie úveru zo strany žalobcu predschválená, žalobca vyplní základné náležitosti návrhu na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré obsahujú základné údaje o záujemcovi ako aj navrhovaný úverový limit. Tento návrh podpísaný zo strany žalobcu sa následne doručí záujemcovi s tým, aby sa so zmluvou oboznámil a následne uviedol, či odmieta poistenie, ako aj akú čiastku si želá poukázať na ním určený bankový účet. Jedno vyhotovenie doplneného a podpísaného rovnopisu, spolu s požadovanými dokladmi, t.j. fotokópiou občianskeho preukazu, potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmov záujemcu o úver, je tento povinný doručiť žalobcovi. Táto zmluva následne podlieha ešte finálnemu schváleniu, v rámci ktorého sa rozhodne či požadované finančné prostriedky budú poukázané na účet uvedený dlžníkom. V poslednej časti svojho dovolania žalobca poukazuje aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva na oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok Ústavy SR vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy SR). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že strane súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (napr. IV. ÚS 77/02). Žalobca má za to, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím zasiahol do základného práva žalobcu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, právo na súdnu ochranu, nakoľko žalobca má za to, že rozsudkom nesprávne posúdil prejednávanú vec. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy). 7. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 8. Zmluvné podmienky uzavreté spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ ). 9. Odvolací súd uvádza, že zákonom č. 150/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zaradil s účinnosťou od 01.04.2004, t.j. pred uzavretím spornej zmluvy zo dňa 15.05.2008 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. V zmysle uvedeného a v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľov podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy žalobcom listom zo dňa 01.10.2010 došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktoré je potrebné právne vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka, lebo je to pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšie. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie. Z uvedeného záveru je potom potrebné vyvodiť aj nároky žalobcu vo vzťahu k žalovanej tak, že zmluva sa zrušila od začiatku, t.j. ex tunc, a preto účastníci takejto zrušenej zmluvy sú povinní si navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 583,94 Eur, zostávajúca dlžná suma predstavuje už len 79,95 Eur, ktorú je povinná žalovaná žalobcovi zaplatiť. 10. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd ešte uvádza, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 OZ sa zmluva zrušila s účinkami od začiatku a tým zanikli práva a povinnosti z tejto zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti s tým spojené, teda bezdôvodné obohatenie. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie podľa ustanovenia § 457 OZ. Iný výklad, ktorý podáva žalobca v odvolaní a podľa ktorého je potrebné na odstúpenia od zmluvy aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa by zaväzovali nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane plnenia z pôvodnej úverovej zmluvy popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc by postavenie spotrebiteľa zhoršilo. Dôsledky odstúpenia od zmluvy na základe zmluvy dohodnutej medzi stranami sporu ako aj VOP sú tak nevýhodnejšie ako sú dôsledky odstúpenia podľa úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že splnením reštitučnej povinnosti žalovanej žalobcovi po odstúpení od zmluvy, žalovaná už nemá žiadne povinnosti uhrádzať akékoľvek nároky uplatňované zo zmluvy (od ktorej žalobca už odstúpil). 11. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že v danom konaní zistil jedno z najproblematickejších konaní žalobcu, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, a to že jeden z najdôležitejších údajov, a to úrokovú sadzbu napísal podstatne menším písmom v zmluve. Skutočne ide o miniatúrne, ba možno povedať až nečitateľné písmo. Už Ústavný súd Českej republiky vo veci I.ÚS 342/2009 konštatoval „že ak toto „kľúčové“ zmluvné dojednanie bolo napísané len drobným písmom“ a systematicky umiestnené pod (v danom prípade nad - poznámka odvolacieho súdu) grafickým obdĺžnikom, (obsahujúcim podpis dlžníka) a úverový limit, obsahuje väčšie písmo, a súčasne umiestnenie tesne nad podpismi zmluvných strán, mohlo by navodzovať už prima facie dojem menej relevantného obsahu. Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie, že ide o zrejmú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, osobitne v časti úrokov, ktoré žalobca uviedol miniatúrnym písmom. Treba zdôrazniť, že ide o dôležitý údaj, a je jedno ako dlho má spotrebiteľ návrh zmluvy k dispozícií. Údaj napísaný podstatne menším písmom môže spotrebiteľ nielen podceniť, ale vziať ako menej dôležitý, a nakoniec môže ho aj prehliadnuť. Uvedenú prax žalobcu v tomto prípade možno jednoznačne považovať za nekalú obchodnú praktiku. Označenie úrokovej sadzby miniatúrnym písmom, oproti ostatnému textu zmluvy, je spôsobilé ovplyvniť správanie sa spotrebiteľa smerujúce k jeho (ekonomickému) rozhodnutiu. Pre úplnosť treba uviesť, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané (viď § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že zo strany žalobcu vyššie popísané konanie možno považovať za určitú formu arogancie, keď úrokovú sadzbu tak dôležitý údaj (aj popri ročnej percentuálnej miere náhrad) uvedie miniatúrnym písmom, presnejšie povedané nečitateľným písmom. 12. Čo sa ďalej týka odvolacej námietky žalobcu ohľadne dojednania poistného, ktoré súd prvej inštancie vyhlásil za neplatné z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že sa v danej otázke stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané platné dojednanie zmluvných strán o povinnosti žalovanej poistné žalobcovi platiť. Žalovaná síce v zmluve o úvere vyhlásila, že k poisteniu v zmysle VPP pristupuje, uvedené vyhlásenie je však uvedené v zmluve len ako súčasť súvislého textu, písaného drobným písmom, v ktorom samotné dojednanie o povinnosti platiť veriteľovi uhradené poistné mohlo pozornosti žalovanej uniknúť. O to viac, že dojednanie je formulované v rámci vopred predtlačeného textu zmluvy, a to na rozdiel od iných dojednaní zmluvy, ktoré boli vypisované priamo v nadväznosti na konkrétne dojednania zmluvných strán, vo vzťahu ku konkrétnemu úveru. Vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je vzťahom spotrebiteľským, je neprípustné uvedeným spôsobom formulovať dojednania, ktoré majú podstatný vplyv na majetkovú sféru spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov je takto formulované dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, preto je neplatné. Taktiež mal odvolací súd za to, že takto formulované dojednanie nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, najmä v spojení s ustanovením článku 9.2. VOP. Podľa zmluvy predstavuje náhrada poistného 0,65 % aktuálneho zostatku dlhu za každé poistné obdobie, podľa VOP náhrada poistného sa uhrádza z minimálnej splátky úveru, a to pred úhradou úroku z úveru a istiny úveru. Dojednanie o výške poistného je teda neurčité a nezrozumiteľné, keďže výška poistného sa nedá jednoznačne a nepochybne určiť, preto je z uvedeného dôvodu dojednanie neplatné. Keďže dojednanie zmluvných strán o povinnosti žalovanej platiť žalobcovi náhradu poistného nebolo platné dojednané, súd prvej inštancie správne nárok žalobcu na zaplatenie 34,93 Eur zamietol. 13. Neopodstatneným odvolacím dôvodom žalobcu je i jeho tvrdenie o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu v SR predmetné základné právo neznamená právo strany na úspech v konkrétnom súdnom konaní, resp. povinnosť súdu akceptovať a vyhovieť všetkým návrhom strany. Inými slovami, nie je porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy SR to, ak súd v konkrétnom konaní nevyhovie žalobe strany, či už procesnému, alebo vo veci samej. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).