KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 6. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/74/2016 z 29. 6. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2016, sp. zn. 10Co/74/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1511206576.6

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511206576
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511206576.6

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, Bajkalská
28, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Huttová, Bezekova ul. č. 13, Bratislava, proti
odporcom: 1/ H. O., A.. XX. XX. XXXX, W. A. J.. Č.. XX, W., 2/ N. O., A.. XX. XX. XXXX, W. A.
J.. Č.. XXXXX/XXA, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká ul. č. 16, Prešov, zastúpený advokátom: JUDr.
Ambróz Motyka, Nám. SNP č. 7, Stropkov, o zaplatenie istiny 1. 356, 14 eur s príslušenstvom, na
odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. mája 2012, č.
k. 7C/59/2012 - 82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok súdu prvého stupňa zo
dňa 03. mája 2012, č. k. 7C/59/2012 - 82 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. augusta 2012,
č. k. 7C/59/2012 - 176 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1. 006, 27 eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1. 006, 27 eur od 12. 07. 2010 do zaplatenia a trovy konania v sume
60, 37 eur, do troch dní a návrh vo zvyšku istiny 349, 87 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 349, 87 eur od 12. 07. 2010 do zaplatenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. §
488, § 491 ods. 1, § 545a Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, nakoľko
odporca porušil zmluvné podmienky, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o poskytovaní telekomunikačných
služieb verejnej rádiotelefónnej siete v systéme T- Mobile Slovensko, uzavretej dňa 02. 07. 2004 (zmluva
č. XXXXXXXX) a zo zmluvy uzavretej dňa 10. 05. 2008 (zmluva č. XXXXXXX), keď navrhovateľovi
neuhradil faktúru č. XXXXXXXXXX a faktúru č. XXXXXXXXXX a užívanie služieb verejnej rádiotelefónnej
siete a služby za rýchly internet. Poukázal na skutočnosť, že v súlade s dodatkami k uzavretým zmluvám,
bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu vo výške hodnoty poskytnutých zliav za
mobilné telefóny zn. Nokia 6300 vo výške 188, 87 eur a zn. Sony Ericsson K5301 vo výške 155, 68
eur, za službu rýchly internet v sume 331, 94 eur. Zamietnutie návrhu vo zvyšku istiny s príslušenstvom
odôvodnil neprimeranou výškou zmluvnej pokuty s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. 142 ods. 3 O. s. p. a vecne tým, že
pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh v sume 60, 37 eur.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
istinu 645, 95 eur (1. 006, 27 - 360, 32) s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší
účastník a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh v časti o zaplatenie
sumy 360, 32 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12. 07. 2010 do zaplatenia zamietnuť a o
trovách konania rozhodnúť tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Svojim odvolacím
návrhom ďalej žiadal uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v



sume 141, 79 eur na účet právneho zástupcu, do troch dní alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia dvoch samostatných
nárokov pozostávajúcich zo sumy 360, 32 eur, za nezaplatené elektronické komunikačné služby a zo
sumy 995, 82 eur, za dojednané zmluvné pokuty podľa čl. 3 dodatkov k zmluvám o pripojení a nakoľko
súd prvého stupňa svojim rozhodnutím priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie istiny 1. 006, 27
eur s príslušenstvom, skladajúci sa zo sumy 360, 32 eur za nezaplatené elektronické komunikačné
služby a zo sumy 645, 95 eur za dojednané zmluvné pokuty, ktoré moderoval a ich výšku 995, 82 eur
znížil v rozsahu hodnoty poskytnutých zliav za mobilné telefóny a vo zvyšku návrh zamietol, mal za
to, že nakoľko zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou, nebolo možné v spotrebiteľských zmluvách aplikovať ani inštitút moderačného
práva. Za právne významnú skutočnosť vedľajší účastník považoval to, že zmluvná pokuta u toho
istého navrhovateľa bola v iných veciach, právoplatne skončených vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 03. 2012, sp. zn. 16Co/31/2012, sp.
zn.16Co/32/2012 a sp. zn. 3Co/26/2012), čím došlo k vytvoreniu zákonnej prekážky na to, aby túto
zmluvnú pokutu mohol navrhovateľ používať naďalej akýmkoľvek spôsobom, keďže priznať plnenie z
takejto zmluvnej podmienky je neprípustné. Vedľajší účastník vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že v
konaní vystupuje na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom a preto ust. § 201 druhá veta O. s. p. je
vo vzťahu k nemu, nakoľko do konania vstupuje podľa § 93 ods. 2 O. s. p. obsoletné, keďže sa vzťahuje
iba na vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil podľa § 93 ods. 1 O. s. p, t. j. z dôvodu, že má
právny záujem na výsledku sporu. Vedľajší účastník navrhol, aby v prípade pochybnosti o jeho legitimácii
podať odvolanie, si odvolací súd vyžiadal stanovisko odporcu k tomuto odvolaniu. Vedľajší účastník
zároveň navrhol podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s jeho
argumentáciou týkajúcou sa jeho oprávnenia vo veci podať odvolanie a ohľadom zmluvnej pokuty ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky, konanie prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky:
a) Či sa má čl. 6 ods. 1 a čl. 7 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že sa nemá použiť vnútroštátne procesné pravidlo, akým je
ustanovenie § 201 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré neumožňuje právnickej osobe, zameranej na
ochranu práv spotrebiteľov v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p. podať
odvolanie proti rozsudku ukladajúcemu plnenie spotrebiteľovi z neprijateľnej podmienky, ak spotrebiteľ
nebol informovaný o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci
Cofidis C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl.
6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá
aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni
naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými podmienkami zavedenej smernicou Rady
93/13/EHS. S ohľadom na závery, vyjadrené v rozsudku COFIDIS, nemá odvolací súd podľa odvolateľa
na procesnoprávnu normu, § 201 O. s. p. vôbec prihliadať, resp. má jej použitie z dôvodu, že odporuje
kogentným normám európskeho práva a jej uplatnenie bráni poskytnutiu ochrany spotrebiteľovi pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS) úplne vylúčiť, b), Či ide o
porušenie práva Európskej únie, ak vnútroštátny súd právoplatne určil zmluvnú podmienku dodávateľa,
ktorú v spotrebiteľskej zmluve uzatvára vo viacerých prípadoch za neprijateľnú z objektívnych dôvodov
v zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a iný vnútroštátny súd, následne uloží spotrebiteľovi povinnosť plniť z rovnakej neprijateľnej
podmienky.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že žiada odvolanie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu odmietnuť z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou sobou
a zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 165, 70 eur. Navrhovateľ uviedol, že v posudzovanej veci nebola splnená na
strane vedľajšieho účastníka subjektívna procesná podmienka na podanie odvolania, pretože nedošlo
k naplneniu ani jedného z prípadov uvedených v ust. § 201 O. s. p. v spojení s ust. § 93 O. s. p.

Vzhľadom na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane pôvodne žalovaného odporcu P. O., A.. XX. XX.
XXXX, A. W. S. Č.. XXX, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu umiestnený v DE. T. X., J.. Š.
Č.. XXXX/XX, odvolací súd zisťoval stanovisko hlavného účastníka, t. j. odporcu, či súhlasí s prejavom
vôle vedľajšieho účastníka, ktorý podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a nakoľko odporca v
septembri 2012 utrpel ťažkú mozgovú príhodu, bol imobilný a neschopný sa orientovať v čase, ustanovil
mu uznesením zo dňa 15. augusta 2013, č. k. 2Co/329/2012 - 198 na odvolacie konanie opatrovníka,



jeho dcéru, D. O., A.. XX. XX. XXXX, ktorá sa však proti danému uzneseniu odvolala z dôvodu, že
odporcu (otca) v konaní zastupovať odmieta, a preto Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.
februára 2014, č. k. 2Co/329/2012 - 206 uznesenie, ktorým bola D. O. ustanovená za opatrovníka, zrušil.

Odvolací súd po zistení, že aj zariadenie (T. X. X. Y. N. pre X. X.), v ktorom bol odporca umiestnený, s
ustanovením za opatrovníka pre odvolacie konanie nesúhlasilo, uznesením zo dňa 24. februára 2014, č.
k. 2Co/329/2012 - 208, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 02. 2014 odporcovi ustanovil na odvolacie
konanie opatrovníčku W.. P. Q., súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava I, ktorá odvolaciemu súdu
oznámila písomne, že s odvolaním vedľajšieho účastníka nesúhlasí, resp., že sa k nemu nepripája.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. februára 2014, č. k. 2Co/329/2012 - 212 rozhodol tak, že
odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol a uložil mu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania v sume 165, 70 eur do troch dní, pričom vedľajší účastník na strane odporcu podal dňa 12.
05. 2014 proti tomuto uzneseniu dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.
februára 2016, sp. zn. 8 Cdo 264/2015 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára
2014, sp. zn. 2Co/329/2012 a uznesenie zo dňa 24. februára 2014, sp. zn. 2Co/329/2012 zrušil a vec
vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie z dôvodu, že za opatrovníčku odporcu ustanovil
súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava I, ktorá spadá pod funkčnú pôsobnosť Krajského súdu
v Bratislave, nakoľko ide o závislý vzťah vertikálnej podriadenosti, ktorý nedovoľuje, aby krajský súd
v prípade rozhodovania sporu ustanovil za opatrovníčku jemu podriadenú súdnu úradníčku. Dovolací
súd zároveň v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že správny postup odvolacieho súdu pri výbere a
ustanovení osoby opatrovníka v zmysle § 29 ods. 6 O. s. p., má v danom prípade dopad na zistenie toho,
ako sa odporca stavia k odvolaniu, ktoré podal vedľajší účastník na jeho strane s tým, že bez ustálenia
uvedeného stanoviska odporcu, sú akékoľvek závery o tom, či vedľajší účastník bol oprávnenou alebo
neoprávnenou osobou na podanie odvolania predčasné a nemožno ich preto považovať za správne.

Krajský súd v Bratislave vykonaným šetrením zistil, že pôvodne označený odporca, Marián Kováč zomrel
už dňa 02. 07. 2014 (t. j. spôsobilosťou byť účastníkom konania nedisponoval ani v čase rozhodovania
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) a z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 03. novembra 2014, sp. zn.
7D/99/2014, Dnot 243/2014 zistil, že dedičmi po poručiteľovi sú H. O., A.. XX. XX. XXXX - syn odporcu
a N. O., A.. XX. XX. XXXX - dcéra, ktorí dediť neodmietli, keď dediť odmietla D. O., A.. XX. XX. XXXX,
dcéra odporcu a zároveň, že dedičstvo po odporcovi je predlžené.

Podľa § 107 ods. 3 O. s. p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve,
pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

Podľa § 90 O. s. p., účastníkmi konania sú navrhovateľ( žalobca) a odporca ( žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Účastníctvo konania je jednou z najvýznamnejších skupinou osôb zúčastnených na konaní, bez ktorých
je občianske súdne konanie pojmovo nemysliteľné. Procesné práva a povinnosti, ktoré účastníci v konaní
majú, musia nutne súd viesť k tomu, aby si v každom štádiu konania uvedomoval, kto účastníkom
konania je a nie je. Navrhovateľom je ten, kto sa na súd obrátil s návrhom na začatie konania a odporcom
je ten, koho navrhovateľ vo svojom návrhu za odporcu označí.

V posudzovanej veci odporca P. O., proti ktorému návrh navrhovateľa podaný na súd prvého stupňa
dňa 22. 03. 2011 smeroval, zomrel v priebehu konania dňa XX. XX. XXXX, t. j. stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania a preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením na základe univerzálnej
sukcesie do práv a záväzkov doterajšieho odporcu vstúpili jeho deti, H. O. Y. N. O. (keďže dediť po
odporcovi neodmietli), s ktorými odvolací súd ďalej konal.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 29. 06. 2016 odvolaciemu súdu oznámil, že svoj návrh berie
späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, nakoľko odporca v priebehu konania zomrel a zanechal
predĺžené dedičstvo a preto je vylúčené, aby aj v prípade úspechu v tomto konaní, bola jeho pohľadávka
v budúcnosti uspokojená.



Odporcovia 1/ a 2/ vo svojich písomných podaniach zo dňa 27. 06. 2016 odvolaciemu súdu oznámili,
že so späťvzatím návrhu navrhovateľom súhlasia.

Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Navrhovateľ vzal návrh späť v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak predtým ako rozsudok
súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a preto odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. pripustil späťvzatie návrhu vo veci samej, rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 7C/59/2012

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje