Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208955 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511208955.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: Fincentrum, a.s., Mlynské Nivy 49/II. 16920, Bratislava, IČO: 36 752 606, zast.: Advokátska kancelária AENEA Legal, s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti odporcovi: O.. M. R., G.. XX.X.XXXX, XXX XX P. Č.. XXX, zast.: Mgr. Miroslav Golian, advokát, Budatínska 16, Bratislava, o zaplatenie 20.721,68 eur s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm 9/2012-116 zo dňa 14.5.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm 9/2012-116 zo dňa 14.5.2014 potvrdzuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 453,82 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 336/2011-32 zo dňa 9.12.2011 v platnosti v celom rozsahu. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 1Zm 336/2011-32 zo dňa 9.12.2011 súd uložil odporcovi ako vystaviteľovi zmenky povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 20.721,68 eur s úrokom 6 % ročne od 16.4.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 69,07 eur a trovy konania 2.153,12 eur. Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Námietky odôvodnil tým, že medzi ním a navrhovateľom nie je žiaden vzťah, a tiež suma vo výške 20.721,68 eur mu nikdy na účet neprišla. Ďalej namietol skutočnosť, že navrhovateľ mu ničím nepreukázal svoj nárok zo zmenky a namietol neuvedenie bližšej špecifikácie miesta platenia na zmenke. Navrhovateľ považoval námietky za irelevantné a nedôvodné. Poukázal na to, že súdu predložil platnú zmenku, na základe ktorej si svoj nárok uplatnil, preto žiadal zmenkový platobný rozkaz potvrdiť. Súd prvého stupňa posúdil námietku odporcu, že na zmenke chýba špecifikácia miesta plnenia, ako nedôvodnú. Poukázal na to, že na predmetnej zmenke je s dostatočnou určitosťou uvedené miesto platenia Bratislava a ako domicil je uvedené E. K., Q..A... V tejto súvislosti poukázal na § 75 ods. 4 a § 87 ods. 1 zmenkového zákona, ktorý predpisuje ako obligatórnu súčasť zmenky uvedenie údaju miesta, kde má byť platené. Platobné miesto na zmenke je dostatočne určené, ak je uvedené len označením obce alebo mesta. V danom prípade je vyznačené platobné miesto mestom Bratislava. Označenie domicilu - E. K., Q..A.. je upresnením miesta platenia a nespôsobuje neplatnosť zmenky. Z údajov uvedených na prvopise zmenky mal prvostupňový súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto skutočnosť odporca nenamietol, rovnako nespochybnil pravosť žalovanej zmenky; plneniu na základe zmenky sa bráni len tvrdením, že nemá vedomosť o žiadnych dohodách a záväzkoch vo vzťahu k navrhovateľovi a že od navrhovateľa neprevzal žiadnu sumu. Z námietok odporca nevyvodil žiaden záver, len na túto skutočnosť poukázal. Uvedené námietky súd prvého stupňa považoval za nedôvodné. Samotné toto tvrdenie odporcu nie je spôsobilé zvrátiť platobnú povinnosť zo zmenky. Toto tvrdenie by malo význam len za predpokladu, že by odporca zároveň tvrdil, že zmenku podpísal pod nátlakom alebo v omyle, čo v danom prípade odporca neuviedol. V rozpore so zákonom by bola požiadavka, aby navrhovateľ sám preukazoval kauzálny vzťah, ktorý predmetnú zmenku zabezpečoval. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcovi. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Predložením ich prvopisu navrhovateľ svoje práva majiteľa zmeniek preukázal. Listinné cenné papiere, ku ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú preto definované len samotnou zmenkovou listinou. Pokiaľ zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené nie sú správne alebo pravdivé. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vznikne zmenkový záväzok aj v prípade, ak zmenkoví dlžníci nemajú voči majiteľovi zmenky žiadne mimozmenkové záväzky, nie je preto možné považovať za dôvodnú námietku, že zmenka nemá kauzu. Formálnu prísnosť, ktorá je pre zmenky typická, nie je možné chápať tak, že každý údaj, ktorý je na zmenke napísaný, je potrebné skúmať do najmenšieho detailu a pre akýkoľvek nesúlad považovať zmenku za neplatnú. Platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, z hľadiska spôsobu ich vyjadrenia, sa aj v prípade zmenky posudzuje podľa § 37 Občianskeho zákonníka, takže za neplatné je možné považovať len tie údaje na zmenke, ktoré neboli vyjadrené určite a zrozumiteľne alebo boli vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa zmenka dostala do vnútorného rozporu a plnenie z nej sa tým stalo nemožným. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu. O náhrade trov konania o námietkach rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a uviedol, že listom zo dňa 16.4.2014 oznámil konajúcemu súdu kolíziu pojednávaní konaných v označenej právnej veci pred Okresným súdom Bratislava V a vo veci pred Okresným súdom Bratislava IV, ktoré konanie malo začať o 11 hod., keď termín pojednávania pred Okresným súdom Bratislava IV bol právnemu zástupcovi odporcu oznámený dňa 14.2.2014, teda oveľa skôr ako mu bol oznámený termín pojednávania pred označeným súdom. Právny zástupca odporcu sa na vytýčené pojednávanie v určený deň ako aj včas riadne dostavil, ale z dôvodu, že pojednávanie v predchádzajúcej veci bolo predĺžené, ako aj z dôvodu pojednávania nariadeného pred Okresným súdom Bratislava IV o 11 hod., nemohol sa právny zástupca odporcu na súde dlhšie zdržať a o 10,36 musel zo súdu odísť. Odporca ďalej uviedol, že stále odmieta hodnovernosť podpisu na vystavenej zmenke, a preto je potrebné v konaní vypočuť navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že zmenkový vzťah je abstraktným právnym vzťahom bez nutnosti preukázania kauzy. Odporca si nie je vedomý podpísania akejkoľvek zmenky komukoľvek, preto aj samotný podpis na zmenke spochybňuje. O tejto skutočnosti odporca súd informoval vo svojom odpore proti zmenkovému platobnému rozkazu, ale tiež aj samotnú banku, ktorá mala byť subjektom, ktorý mal zmenku navrhovateľovi vyplatiť. Odporca predpokladal, že oznámením spochybňujúcim jeho podpis na zmenke, konajúci súd toto oznámenie vyhodnotí ako spochybnenie oprávnenosti nároku navrhovateľa zo zmenky, a v konaní bude pokračovať tak, aby odporcom vyslovené pochybnosti boli vyvrátené alebo potvrdené predovšetkým prostredníctvom výsluchu odporcu, navrhovateľa, prípadne, aby bolo rozhodnuté o zistení pravosti podpisu znaleckým grafologickým dokazovaním. Odporca má za to, že bez jeho vypočutia ako aj vypočutia navrhovateľa nie je možné vo veci samej rozhodnúť, najmä ak odporca oznámil súdu, že sa chce konania zúčastniť. Okrem uvedeného má tiež za to, že jeho právny zástupca urobil všetko preto, aby mal súd dostatok informácií o kolízii s konaním na inom súde, z dôvodu ktorého sa právny zástupca na pojednávaní nemohol zdržať dlhšie ako polhodiny. Keďže uvedeným postupom došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.7.2014 uviedol, že je pravdou, že právny zástupca odporcu prvostupňovému súdu oznámil, že má o 11 hod. pojednávanie na Okresnom súde Bratislava IV, avšak zároveň v liste zo dňa 16.4.2014 výslovne uviedol, že sa pojednávania vo veci na Okresnom súde Bratislava V zúčastní. Právny zástupca odporcu ospravedlnil neúčasť odporcu pre zahraničnú pracovnú cestu v Prahe, avšak svoju neúčasť neospravedlnil, dokonca výslovne uviedol, že sa pojednávania zúčastní a o odročenie pojednávania nepožiadal. Prejednanie veci na pojednávaní, na ktoré boli odporca aj jeho právny zástupca riadne a včas predvolaní, pričom právny zástupca odporcu svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, nie je možné považovať za postup súdu, ktorým by bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. K veci samej navrhovateľ uviedol, že v spise bol založený originál zmenky, z ktorej vyplýva jeho nárok voči odporcovi na zaplatenie žalovanej sumy, pričom poukázal na § 495 Občianskeho zákonníka. Súčasne uviedol, že nebol povinný svoj nárok preukazovať nejakým iným spôsobom alebo inými dôkazmi. Ak odporca predmetný nárok namietal, bolo na ňom, aby neexistenciu tohto nároku preukázal, keďže v námietkovom konaní nesie bremeno dôkazu odporca. V tejto súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Keďže dôkazné bremeno v námietkovom konaní nesie odporca, nestačí, ak odporca spochybní svoj podpis na zmenke. Samotné spochybnenie podpisu odporcu alebo nároku navrhovateľa nie je postačujúce. Odporca musí v prvom rade jednoznačne tvrdiť, že podpis na zmenke nie jeho, čo však odporca v námietke netvrdil, tvrdil len to, že si nie vedomý podpísania zmenky, rovnako ako to tvrdí aj v odvolaní. Následne musí odporca takéto tvrdenie preukázať, resp. musí označiť dôkazy, ktorými sa jeho tvrdenia preukážu. Navrhovateľ poukázal na právny záver Vrchného súdu v Prahe vyjadrený v rozhodnutí z 13.1.2006 sp. zn. 12 Cmo 233/2005, v zmysle ktorého „ak tvrdí zmenkový dlžník, že zmenku nepodpísal, má dôkaznú povinnosť k tomuto tvrdeniu zmenkový dlžník a nie je na majiteľovi zmenky, by preukazoval opak.“ Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca v rámci konania na prvostupňovom súde neprišiel ani na jedno pojednávanie a podal iba jedno písomné vyjadrenie k veci samej, a to námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 23.12.2011, t.j. počas 2,5 roka bol úplne nečinný a nevyužil žiadnu možnosť na bránenie svojho práva. V konaní o námietkach platí koncentračná zásada, preto odporca bol povinný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta, vrátane označenia všetkých dôkazov, už v písomne podaných námietkach. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca v podaných námietkach (ani neskôr) neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by sa mali na pojednávaní vo veci vykonať za účelom preukázania ním tvrdených skutočností. Až v odvolaní právny zástupca odporcu navrhol vypočutie odporcu a štatutárneho orgánu navrhovateľa a znalecké grafologické dokazovanie, pričom však ide o oneskorene vznesený návrh na vykonanie dôkazu. Odporca mohol vykonanie týchto dôkazov navrhnúť už oveľa skôr, dokonca ich mal navrhnúť ešte pred pojednávaním vo veci, aby mohli byť navrhované osoby na pojednávaní vypočuté. S poukazom na uvedené prvostupňový súd mohol na základe obsahu spisu rozhodnúť. Pre rozhodnutie vo veci nebolo nevyhnutné vykonanie žiadnych iných dôkazov, a dôkazy obsiahnuté v spise svedčili v prospech navrhovateľa. Na základe všetkých uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania odporcu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné: Odporca v podanom odvolaní namietal, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo po tom, čo bol skorší rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, nariadené pojednávanie na deň 14.5.2014 o 10,00 hod.. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi odporcu dňa 28.3.2014. Listom zo dňa 16.4.2014 oznámil právny zástupca odporcu, že v ten istý deň pojednávania má vytýčený iný termín pojednávania na Okresnom súde Bratislava IV o 11,00 hod., pričom predvolanie na toto pojednávanie mu bolo oznámené dňa 14.2.2014. Ďalej súdu oznámil, že sa nariadeného pojednávania síce zúčastní, ale bude sa môcť zúčastniť len 30 minút z dôvodu presunu na Okresný súd Bratislava IV. Súčasne uviedol, že odporca sa nebude môcť zúčastniť pojednávania pre zahraničnú cestu v Prahe. K uvedenému odvolací súd uvádza, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel (§ 119 ods. 2 O.s.p.). Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi odporcu doručené dňa 28.3.2014, pričom odvolací súd poznamenáva, že list zo dňa 16.4.2014 nespĺňa podmienky predpokladané v § 119 ods. 2 a 3 O.s.p.. Preskúmaním postupu súdu prvého stupňa je nutné konštatovať, že tento sa neprieči Občianskemu súdnemu poriadku, a preto prvostupňový súd nemohol odporcovi odňať možnosť konať pred súdom, keď odporca a jeho právny zástupca svojou neprítomnosťou sami zapríčinili, že nemohli realizovať svoje procesné práva v zmysle § 118 ods. 4, resp. § 123 O.s.p.. Okrem uvedeného je nutné uviesť, že právny zástupca odporcu skutočnosti uvádzané v liste zo dňa 16.4.2014 nepreukázal, keď nepredložil doklad o čase oznámenia pojednávania nariadeného na Okresnom súde Bratislava IV a ani doklad o zahraničnej pracovnej ceste odporcu. K veci samej odvolací súd uvádza, že z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave dňa 11.5.2010 zistil, že sa jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 20.721,68 eur. Ako vystaviteľ je označený odporca a k jeho menu je pripojený autografný podpis. Zmenka teda obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Odporca v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že „nemá vedomosť, že by niekedy podpisoval takýto cenný papier (zmenku) a ani akúkoľvek dohodu obsahujúcu podmienky na vyplnenie zmenky“. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že len samotná skutočnosť, že odporca nemá vedomosť, prípadne si nepamätá, že zmenku podpísal, nepostačuje na záver, že ho zmenka nezaväzuje. Odporca v námietkach netvrdil, že podpis vystaviteľa na zmenke nie je jeho podpisom, ani že by bol podpis sfalšovaný, napodobnený alebo na zmenku prenesený z inej listiny. Na preukázanie pravdivosti prípadného tvrdenia o falšovaní podpisu nenavrhol odporca v námietkach vykonať žiadne dôkazy. Námietkou falšovania podpisu odporca nespochybnil pravosť (platnosť) zmenky, ale pravdivosť jej obsahu, keďže nepravé podpisy nespôsobujú neplatnosť zmenky, ale v zmysle čl. I. § 7 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona osobu, ktorej menom bola zmenka podpísaná, nezaväzujú. Preto dôkazné bremeno na preukázanie námietky nepravého podpisu zaťažovalo odporcu. Podpis vystaviteľa je v zmysle čl. I. § 75 bod 7. a § 76 ods. 1 zmenkového zákona obsahovou náležitosťou vlastnej zmenky a listina, na ktorej táto náležitosť chýba, nie je platná ako vlastná zmenka. Pre platnosť zmenky však postačuje, ak je podpis platný po formálnej stránke, pri prvotnej cenzúre zmenky súd neskúma, či podpis vystaviteľa je skutočne aj podpisom osoby označenej na zmenke. Navrhovateľ predložil prvopis zmenky, ktorá je vystaviteľom podpísaná, čím uniesol v otázke pravosti listiny dôkazné bremeno. Ohľadom predmetnej námietky, ako aj ohľadom námietky o formálnych nedostatkoch zmenky je nutné konštatovať, že tieto sú formulované iba všeobecne, bez uvedenia konkrétnych dôvodov neplatnosti zmenky, pričom nie je v zmenkovom konaní povinnosťou súdu skúmať, ktorá náležitosť na zmenke chýba, prípadne z akého dôvodu považuje odporca zmenku za neplatnú (totožne rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo 16.7.2003, sp. zn. 9 Cmo 212/2003). Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a odporca žiadne ďalšie skutočnosti nenamietal, nemohol byť napadnutý rozsudok podrobený preskúmavaniu z iných dôvodov. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť odporcu poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti, ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 453,82 eur titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 370,14 eur, režijný paušál vo výške 8,04 eur, plus 20% DPH. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.