Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/364/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511219694 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511219694.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: X. Y. S., O. O., E. X, zastúpeného JUDr. Jundřichom Stoszekom, advokátom, Bratislava, Černyševského 26, proti žalovaným: 1/ GEHRI, spol. s r.o., Bratislava, Lietavská 9, IČO : 35 842 610, 2/ ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO : 00 151 700, o splnenie povinnosti 861,77 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. 3. 2013 č.k. 24C/441/2011 - 124, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovaným 1/, 2/ právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 27. 3. 2013 č.k. 24C/441/2011 - 124 zaviazal súd prvej inštancie žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 861,77 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 23. 6. 2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania , a to súdny poplatok 51,50 €, trovy znaleckého dokazovania vo výške 100 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 425,81 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatňovaný nárok titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/ na motorovom vozidle žalobcu. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že došlo ku škodovej udalosti, a to poškodeniu zadného skla motorového vozidla žalobcu, vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla žalovaného 1/, pri jazde ktorého spod kolesa vozidla odskočil kameň a spôsobil na zadnom skle vozidla žalobcu vryp. Následkom vrypu došlo neskôr k rozsypaniu zadného skla; výšku škody žalobca zdokladoval predložením faktúr za výmenu skla a výmenu stierača. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 427 ods. 1, 2, § 428, § 517 ods. 1, 2, § 511 ods. 1 Obč. zák. , ako aj § 4 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 6 písm. a/, b/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ( platného a účinného do 30. 6. 2016 ). 2/ Súd prvej inštancie zároveň upravil učtáreň prvoinštančného súdu, aby preúčtovala sumu 100 € z preddavku zaplateného žalobcom na depozitný účet súdu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31. 7. 2012, VS : XXXXXXXXXX, účtovný doklad 20/7/2012, pol. reg. D14a, na príjmový účet súdu; rovnako tak, aby preúčtovala sumu 100 € z preddavku zaplateného žalovaným 2/ na depozitný účet súdu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24. 7. 2012, VS : XXXXXXXXXX, účtovný doklad 16/7/2012, pol. reg. D14a, na príjmový účet súdu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon zaviazal žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie sumy 70,28 € na účet prvoinštančného súdu titulom náhrady trov znaleckého dokazovania, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, podľa § 148 ods. 1 O.s.p. ( platného a účinného do 30. 6. 2016 ). 3/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný 2/; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, ako aj proti výroku o trovách konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom znalec príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou z technického hľadiska nevylúčil, avšak nepotvrdil. Žalovaný 2/ trval na svojom názore, že z vykonaného dokazovania vonkoncom nevyplýva príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/ a škodou vzniknutou na motorovom vozidle žalobcu. Súd sa vôbec nezaoberal časovým okamihom medzi údajným nárazom kamienka vymršteným spod kolies motorového vozidla žalovaného 1/ do zadného skla vozidla žalobcu a následným prasknutím predmetného skla po prejdení 7 km. Počas tejto doby žalobca jazdil so svojím autom niekoľko hodín ( resp. niekoľko minút ) a najazdil 7 km. Následne zaparkoval na B. T. B. O., ktorá je počas dňa veľmi frekventovaná a až na tomto mieste došlo k prasknutiu zadného skla. Súd sa vôbec nezaoberal tým, čo sa dialo počas tejto doby. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry aj právnej teórie a súdnej praxe však musí byť príčinná súvislosť daná ( preukázaná a jednoznačná ) a nielen tvrdená a domnelá. Podľa žalovaného 2/ teda kauzálny nexus nebol v konaní preukázaný. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný. Avšak aj v prípade preukázania príčinnej súvislosti je potrebné žalobu zamietnuť, a to z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. Prevádzkovateľ súce zodpovedá za škodu spôsobeného osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( § 427 Obč. zák. ), avšak Občiansky zákonník v zmysle § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie ( ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke ) a na škody s možnosťou liberácie ( škoda, ktorá nemá svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla , ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať ). Okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné ( technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom - zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a pod. alebo okolnosti v osobe vodiča ). Ostatné okolnosti, t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla, sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné. Žalovaný 1/ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzkovateľa požadovať. Žalovaný 2/ navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutých častiach zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. 4/ Na odvolanie žalovaného 2/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 71,11 €. Poukazoval na to, že sa žalovaný 2/ v odvolaní bráni tvrdeniami, ktorými sa bránil aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Príčinná súvislosť bola v konaní preukázaná presvedčivo výsluchom žalovaného 1/ a svedka, ktorý škodový dej videl a registroval. Priebeh sledu škodového deja osvedčil aj znalec z odboru cestnej premávky znaleckým posudkom. Tak ako je vylúčené, že si sklo rozbil žalobca, tak je vylúčené, že ho rozbili mimozemšťania. Žalobca počas jazdy s vozidlom do momentu rozbitia skla vylúčil inú príčinu rozbitia ( jeho podozrenie, že sa stal terčom strelca vylúčila polícia ). Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného 2/, že „...kameň ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu...“ nemožno považovať za právne relevantné. V tomto prípade nešlo o situáciu, kedy kameň hodil alebo doň kopol chodec, ale kameň bol odmrštený spod kolesa vozidla, s ktorým jazdil žalovaný 1/. Vozidlo bolo v pohybe, išlo po komunikácii označenej vodorovným a zvislým dopravným značením ( nie teda po účelovej komunikácii, napr. poľnej ceste ). Za takejto situácie potom nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného 2/, že kameň nemal pôvod v prevádzke. Škodou je napokon aj samotné primárne poškodenie skla bezprostredne po náraze kameňa, pretože by sa muselo predmetné sklo vymeniť celé bez ohľadu na to, či by došlo k úplnému rozsypaniu skla alebo nie a žalovaný 2/ v konaní uznal, že v takom prípade by s likvidáciou poistnej udalosti nemal žiadny problém, po vypracovaní znaleckého posudku však tento postoj zmenil. Skutočnosť, že ten kameň, ktorý odletel spod kolesa žalovaného 1/ udrel do zadného skla na vozidle žalobcu a zanechal tam devastačnú stopu, potvrdil nezaujatý svedok; teda už aj takto ustálený sled škodového deja by postačoval na meritórne rozhodnutie súdu bez potreby znaleckého dokazovania, o potrebu ktorého sa opieral žalovaný 2/. 5/ Svojím v poradí prvým rozhodnutím ( uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 11. 2013 č.k. 9Co/414/2013 - 151 ) odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ ako oneskorene podané odmietol, podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ), keď dospel k záveru, že žalovaný 2/ podal odvolanie 1 deň po márnom uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Žalovaného 2/ zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 71,11 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia ( § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku za odvolanie žalovanému 2/, a to vo výške 44,87 €, Daňovým úradom Bratislava, po právoplatnosti uznesenia ( s poukazom na ust. § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. ). 6/ Predmetné uznesenie odvolacieho súdu napadol včas podaným dovolaním žalovaný 2/, keď namietal, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas, telefaxom dňa 21. 5. 2013, t.j. posledný 15.deň odvolacej lehoty. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 7/ Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní žalovaného 2/ uznesením zo dňa 7. 5. 2014 sp.zn. 6 Cdo 161/2014 tak, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR uviedol, že v tzv. nežurnalizovanej časti spisu v obale označenom ako „Štatistický list O“ bolo založené telefaxom urobené podanie obsahujúce odvolanie žalovanej 2/ s dátumom jeho podania 21. 5. 2013 a s poznámkou, že bolo doplnené na č.l. 134, na ktorom sa nachádza originál odvolania odovzdaný na poštovú prepravu dňa 22. 5. 2013. Telefaxom urobené podanie obsahujúce odvolanie bolo tak urobené včas v posledný deň odvolacej lehoty a v súlade s ust. § 42 ods. 1 O.s.p. bolo v trojdňovej lehote doplnené predložením originálu. Odmietnutím odvolania žalovaného 2/ odvolací súd preto odňal žalovanej 2/ možnosť konať pred súdom. Konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p., preto NS SR podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania, a to voči obom žalovaným, hoci odvolanie podala len žalovaná 2/ ) v zmysle § 379 písm.c/ a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné. 10/ Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. , fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 11/ Podľa § 428 prvá veta Obč. zák., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. 12/ Otázkou ako riešiť spory o náhradu škody na skle motorového vozidla, spôsobenej vymrštením kameňa spod kolies iného motorového vozidla, sa súdna prax zaoberala opakovane, pričom túto otázku neriešila jednotne. Spornou zostávala otázka, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, majúcou pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda, či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z ust. § 428 Obč. zák. Vzhľadom na nejednotnosť v riešení danej právnej otázky v súdnej praxi prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR dňa 3. 6. 2014 Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 5/2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. 13/ V uvedenom Stanovisku Najvyšší súd SR uviedol, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ( § 427 až § 431 Obč. zák. ) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba ( prevádzkovateľ ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov ( § 428 Obč. zák. ). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ( ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie ) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. 14/ Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke ( pri ktorých liberácia vôbec nie je možná ) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu ( a to aj skryté ), ale aj okolnosti a nedostatky na stane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné. Majúc na zreteli uvedené, Najvyšší súd SR v spomínanom Stanovisku nemal pochybnosti o tom, že samotný pohyb ( valivý pohyb kolies ) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. 15/ Závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté vo vyššie uvedenom Stanovisku odvolací súd prijal za svoje a použil ich aj pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu. Dospel teda k záveru, že v prejednávanej právnej veci bola škoda na zadnom skle motorového vozidla žalobcu spôsobená kameňom vymršteným spod kolies motorového vozidla žalovaného 1/, a teda že táto škoda bola spôsobená v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla ( prevádzka vozidla tu spočívala v otáčavom pohybe jeho kolies, bez ktorého by nedošlo k vymršteniu kameňa a tým ani ku škode na zadnom skle motorového vozidla žalobcu ). Žalovaný 1/ tak zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou svojho motorového vozidla, pričom táto zodpovednosť je povahy objektívnej; svojej zodpovednosti sa žalovaný 1/ nemôže zbaviť, nakoľko škoda tu bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke dopravného prostriedku ( otáčaného pohybu kolies jeho motorového vozidla ). Zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu na zadnom skle motorového vozidla žalobcu je daná ust. § 427 ods. 1 a § 428 prvá veta Obč. zák. 16/ Skutočnosť, že škoda na zadnom skle motorového vozidla bola spôsobená kameňom vymršteným spod kolies motorového vozidla žalovaného 1/, bola v konaní preukázaná, keď o škodovej udalosti vypovedal nielen žalovaný 1/, ktorý potvrdil, že keď prechádzal svojím autom popri aute žalobcu, zachytil zvuk, zodpovedajúci kameňu, ktorý sa mohol vymrštiť spod kolesa jeho auta. Na vymrštenie kameňa ho upozornil pán stojaci pri dome ( svedok V. I. ), spolu boli auto žalobcu obzrieť, na skle auta žalobcu si všimol v rohu bodku; u svedka Petra Tótha preto nechal svoje telefónne číslo. Súdom prvej inštancie vypočutý svedok Peter Tóth potvrdil vo svojej výpovedi, že počas telefonovania vonku na ulici prešlo okolo neho tmavé auto žalovaného 1/, začul silnú ranu a videl spod ľavého kolesa motorového vozidla žalovaného 1/ vymrštený kameň dopadnúť na zadné sklo žalobcovho vozidla - jeho pravého spodného rohu. Na skle bola viditeľná len bodka, nie diera, sklo držalo. Svedok oslovil žalovaného 1/, boli spolu skontrolovať vozidlo žalobcu, žalovaný 1/ sa nebránil a nechal u neho pre potreby žalobcu na seba telefonický kontakt. Svedok tiež uviedol, že vozidlo žalovaného 1/ bolo jediné, ktoré vtedy prechádzalo okolo, počul silnú ranu a aj videl odrazený kameň od zadného skla auta žalobcu. Zhodné výpovede ako žalovaného 1/ tak i svedka preukazujú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/ a škodou spôsobenou na motorovom vozidle žalobcu. Spôsob poškodenia zadného skla na motorovom vozidle žalobcu, tak ako to tvrdili žalobca, žalovaný 1/ a svedok I., závery znaleckého posudku č. 51/2012 znalca Ing. Tomáša Korbeľa nevylúčili, znalec v posudku tiež potvrdil, že z technického hľadiska nemuselo po dopade kameňa na zadné sklo žalobcovho vozidla dôjsť hneď k úplnej deštrukcii zadného skla vozidla. 17/ V zhode so súdom prvej inštancie tak aj odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na plnenie žalovaného 2/ v prospech žalobcu, za žalovaného 1/, v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.b/, c/ zákona č. 381(2001 Z.z. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ), keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 18/ O nároku na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške priznanej náhrady trov rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p. ). 19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).