Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511220650 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511220650.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, so sídlom Budatínska ul. č. 1, Bratislava, proti žalovaným: X/ K. T., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. Q.. Č.. X, I., X/ U.. K.X. T., E.. XX.XX.XXXX, I. X. (česká republika), t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Ľ. J., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 1.333,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. septembra 2015, č. k. 14C 4/2012-96, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 29. septembra 2015, č. k. 14C/4/2012-96 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.333,73 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 1.256,99 eur od 07.07.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 80 eur (zaplatený súdny poplatok), do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní 1/, 2/ sa stali spoluvlastníkmi bytu nachádzajúceho sa K. I., na Y. Q.. Č.. X, I. Č.. XXX na XX. Z., S.Ú.. Č.. XXXX na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu na nájomcu zo dňa 16. 2. 1995. Vklad bol povolený Z. Č.. K. XXXX/XX dňa 13. 12. 1996 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nastali právne účinky vkladu. Nadobudnutím vlastníctva k bytu vzniklo žalovaným 1/, 2/ spoločné vecné právo k pozemku, D..Ú.. Z., Z.. Č.. XXXX, XXXX o výmerách 434, 432 m2, spolu 866 m2, podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. 7. 2003, č. k. 12C/169/02-37 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalovaných). Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 8. 2003. V žalovanom období boli žalovaní spoluvlastníkmi predmetného bytu. Kúpnou zmluvou zo dňa 15. 7. 2010 - V-15941/10 nadobudol v 1-ici sporný byt O. D., E.. XX.XX.XXXX. Noví spoluvlastníci začali uhrádzať predpisy mesačných preddavkov na byt odo dňa 1. 8. 2010. Správu bytového domu vykonáva žalobca na základe obojstrannej dohody účastníkov konania podľa bodu 3.3.4. zmluvy o prevode vlastníctva bytu Č.. XXXXX/XX Y. B. XX. X. XXXX a neskôr zmluvy o výkone správy zo dňa 6. 9. 2010. Žalobca sa touto zmluvou zaviazal pre vlastníkov vykonávať správu domu v dohodnutom rozsahu, zabezpečovať prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva bytového domu, v ktorom vlastník vlastní byt alebo nebytový priestor, uvedený v tejto zmluve. Článok 2 zmluvy o výkone správy upravuje vzájomné práva a povinnosti družstva a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Podľa bodu 1 družstvo je povinné zabezpečovať prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva bytového domu náležitou odbornou starostlivosťou. Podľa písmena d) bodu 1. čl. 2 zmluvy zabezpečuje plnenia a služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, vedie evidenciu a doklady preukazujúce opodstatnenosť nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu a nákladov za plnenia a služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov a evidenciu povinnosti vlastníkov v bytovom dome uhrádzať tieto náklady. Podľa bodu 2 písm. f), g) cit. čl. vlastník je povinný zabezpečovať udržiavanie a opravy bytového domu a na tento účel je povinný poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, oznamovať družstvu skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre stanovenie výšky mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Podľa čl. 3 bod 1. zmluvy, vlastník bytu si svoje práva pri rozhodovaní o prevádzke, opravách a údržbe spoločných častí, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva bytového domu uplatňuje prostredníctvom schôdze vlastníkov bytového domu. Spôsob uplatňovania práva a povinností upravujú všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov v súlade s uvedenými predpismi, a sú pre družstvo a vlastníkov bytového domu záväzné. Zo špecifikácie predloženej žalobcom súd prvého stupňa zistil, že nedoplatok za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 7. 2010 predstavoval celkom 10 051,83 eur, z čoho žalobca nedoplatok z vyúčtovania za rok 2009 k 31. 12. 2009 v sume 8718,10 eur žaluje v iných konaniach a 76,74 eur predstavujú úroky z oneskorene uhrádzaných zálohových platieb žalovanými. Uznesením č. 21/03 na zhromaždení delegátov bytového družstva Petržalka, ktoré sa konalo dňa 29. 3. 2003, bolo žalobcovi uložené zabezpečiť vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z omeškania s úhradami mesačných zálohových predpisov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytov a garáží, počnúc vyúčtovaním nákladov za rok 2003. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 5 ods. 1, § 8 a ods. 1, § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čl. 7 bod 2, 3, 5 zmluvy o výkone správy. Uviedol, že žalovaní 1/, 2/ si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy neplnili riadne a včas, a to tým, že neuhradili nedoplatok z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 7. 2010, kedy boli spoluvlastníkmi predmetného bytu a neuhrádzali riadne a včas zálohové platby, čím im vznikol nedoplatok v celkovej výške 1.333,75 eur. Z uvedeného dôvodu ich súd prvého stupňa zaviazal k jeho zaplateniu podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. a čl. 7 bod 2, 3, 5 Zmluvy o výkone správy. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že obranu žalovaných vyhodnotil ako účelovú, nakoľko žalobca, ako správca bytového domu postupoval pri podaní žaloby podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Pohľadávku v konkurznom konaní vyhlásenom na žalovaného 2/ žalobca neuplatňoval. Podľa vyjadrenia žalobcu bol vyhlásený konkurz na žalovaného 2/ ako podnikateľa, nebol to osobný bankrot. Žalovaný 2/ bol do 1. 8. 2010 spoluvlastníkom sporného bytu spolu so žalovanou 1/, a preto zodpovedá za nedoplatok v žalovanom období solidárne so žalovanou 1/. Spoluvlastníkom 1 predmetného bytu sa stal U.. O. D. až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 7. 2010. V zmluve o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva dňa 30. 1. 1995 boli vymedzené práva a povinností prevádzajúceho a nadobúdateľa, kde v bode 3.3.4. sa bytové družstvo Z., I. ako prevádzajúci a žalovaní 1/, 2/ ako nadobúdatelia spoločne dohodli, že správu domu vykonáva aj naďalej prevádzateľ, podľa ním stanovených zásad, ak sa nadobúdatelia vlastníctiev k bytom v dome nedohodnú inak. Zmluva o výkone správy zo dňa 6. 9. 2010 je platná podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a je pre nich záväzná bez ohľadu na to, či ju podpísali alebo nie, keď žalovaní 1/, 2/ súdu nepredložili relevantný dôkaz o jej neplatnosti. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná 1/. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa nezohľadnil jej žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú včas podala do podateľne súdu ako i priamo do rúk sudkyne pred začatím pojednávania. V nej žiadala, aby sa vo veci nepojednávalo bez účasti jej právneho zástupcu. V ďalšom poukázala na to, že súd prvého stupňa riadne nepreskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď neexistuje žiadna zmluva, na základe ktorej by mohla byť jeho žaloba úspešná. Žalobca v konaní nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by ho oprávňoval k podaniu žaloby. Súd prvého stupňa nepreskúmal ani existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu a dôkazné bremeno jeho vecnej legitimácie na podanie žaloby protiprávne presunul na žalovaných. Týmto porušil právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zotrval na svojom vyjadrení, že je v spore aktívne vecne legitimovaný s poukazom na ustanovenie § 6 a § 8a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Poukázal na skutočnosť, že v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30. 1. 1995, ktorú žalovaná 1/ podpísala, je v bode 3.4 uvedené, že správu domu vykonáva aj naďalej prevádzateľ bytu, ktorým bolo bytové družstvo Petržalka. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), opätovne preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci sa žalobca voči žalovaným 1/, 2/ domáhal zaplatenia sumy 1.333,73 eur s prísl. predstavujúcej dlh z vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2010 do 31.07.2010, t. j. za obdobie, kedy boli žalovaní podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu. Z obsahu spisu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. 7. 2003, č. k. 12C/169/02-37 (právoplatným dňa 13.08.2003) bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalovaných). Z uvedeného dôvodu sa žalovaní 1/, 2/ stali podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, každý s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu v 1-ici. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že právne pomery všetkých spoluvlastníkov k tretím osobám týkajúce sa celej veci upravuje ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (solidárne). Toto zákonné ustanovenie je právnou skutočnosťou, ktorá zakladá uvedený solidárny záväzok, pričom nie je rozhodujúce, či tento právny úkon vybavoval niektorý zo spoluvlastníkov z vlastnej vôle alebo so súhlasom ostatných, alebo či konali v nejakej záležitosti všetci spoluvlastníci spoločne, je iba potrebné, aby tento právny úkon bol platný nielen v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 34 a nasl.), ale aj podľa § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. V danej veci dlh vyplývajúci z vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2010 do 31.07.2010 je solidárnym záväzkom (pasívna solidarita) žalovaných 1/, 2/ vyplývajúci im z ich podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti - bytu v žalovanom období (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ (alebo veritelia) je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie, pričom ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity súčasne vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a ostatnými dlžníkmi, pričom dlžník, ktorého veriteľ vyzval na splnenie dlhu, môže ostatných dlžníkov požiadať, aby mu predtým plnili (tzv. predbežný regres), alebo splniť dlh a následne dlžníkov požiadať, aby mu plnili (tzv. následný regres). Dlžník, proti ktorému veriteľ uplatnil vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu, môže postupovať dvojakým spôsobom, a to buď sám splní dlh v rozsahu uplatneného nároku, čím mu vznikne právo dodatočne požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov (§ 511 ods. 2), alebo ich požiada, aby ho v tomto rozsahu dlhu zbavili inak, pričom v takom prípade je dlžník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke (napr. námietku premlčania, kompenzačnú námietku a pod.). Vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi je upravený právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohodou zakladajúcou pasívnu solidaritu. Ak tomu tak nie je, podiely všetkých dlžníkov na dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Z uvedených dôvodov bolo na žalobcovi, či si žalovaný dlh bude uplatňovať voči obom podielovým spoluvlastníkom bytu, alebo len voči niektorému z nich. K námietke žalovaných, že si mal žalobca žalovanú pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného 2/ odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 25K/31/2005-61 zo dňa 07.09.2005, právoplatným dňom 04.10.2005, na návrh Daňového úradu Žilina II zo dňa 20.05.2005, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (žalovaného 2/) ako podnikateľa fyzickej osoby (U.. K. T. - S. D.). Išlo o konkurzné konanie vedené podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Tento zákon pojem „osobného bankrotu“ nepoznal. Účinky vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného 2/ nastali okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu a týmto dňom sa dlžník (žalovaný 2/) stal úpadcom (§ 13 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb.). Vyhlásením konkurzu, okrem iných, súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24 (§ 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 328/1991 Zb.). Pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 14 ods. 1 písm. e) zák. č. 328/1991 Zb.). V priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 1 písm. f) zák. č. 328/1991 Zb.). Pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu (§ 31 ods. 3 písm. a) zák. č. 328/1991 Zb.). Nároky podľa odseku 1 (t.j. pohľadávky proti podstate) okrem nárokov uvedených v písmenách c), d) a e) treba uplatniť u správcu (§ 31 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb.). Pohľadávky proti podstate a nároky podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uspokojujú v priebehu konkurzu v tomto poradí: a) výdavky a odmena správcu, b) náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a clo, c) náhrada nutných výdavkov, odmena likvidátora a odmena zodpovedného zástupcu za činnosť po vyhlásení konkurzu, d) pracovné nároky, e) nároky zo zmlúv uzatvorených správcom, f) nároky zo zmlúv týkajúcich sa prevádzkovania podniku, od ktorých správca neodstúpil, g) nároky podľa odseku 1 písm. a) až c), h) trovy konaní vyvolaných konkurzom, i) peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu, ostatné daňové pohľadávky, poplatky, iné platby pri dovoze, ktoré nie sú uvedené v písmene b), pohľadávky z návratných finančných výpomocí za uskutočnené štátne záruky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevky na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, j) nároky na vrátenie plnenia zo zmlúv, od ktorých sa odstúpilo podľa § 14 ods. 2, k) náklady na úschovu písomných a iných záznamov úpadcu, ktoré sa majú uschovávať po čas určený uschovávacími lehotami podľa osobitných predpisov, l) ostatné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu (§ 31 ods. 6 zák. č. 328/1991 Zb.). Ak nemožno uspokojiť v celom rozsahu pohľadávky toho istého poradia, uspokojujú sa pomerne (§ 31 ods. 7 zák. č. 328/1991 Zb.). V rozvrhu sa uspokoja pohľadávky podľa § 31 ods. 1, ak neboli uspokojené v priebehu konkurzu; pohľadávky proti podstate a nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) sa uspokoja v poradí podľa § 31 ods. 6 a 7 (§ 32 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb.) Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, po splnení rozvrhového uznesenia (§ 44 ods. 1 písm. b) zák. č. 328/1991 Zb.). Účinky vyhlásenia konkurzu podľa § 14 zanikajú doručením uznesenia o zrušení konkurzu podľa § 66c (§ 44a ods. 3 zák. č. 328/1991 Zb.). V danej veci žalovaná pohľadávka vznikla za obdobie roku 2010 (od 01.01.2010 - do 31.07.2010) a teda vznikla počas konkurzu vedeného na majetok žalovaného 2/. Za daného stavu (keďže išlo o pohľadávku proti podstate) bol žalobca povinný si túto pohľadávku prihlásiť u správcu konkurznej podstaty (§ 31 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb.). Ak by správca konkurznej podstaty túto pohľadávku poprel, žalobca by musel (namiesto žalovaného 2/) v tomto konaní označiť správcu konkurznej podstaty žalovaného 2/ (§ 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 328/1991 Zb.). Žalobca takto síce nepostupoval, keď za žalovaných označil K. T. W. U.. K. T., avšak tento postup nerobí napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávnym. Predovšetkým pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa (september 2015) bol konkurz na majetok žalovaného 2/ zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.08.2012 č. k. 25 K 31/2005 - 511. Rozhodnutie o zrušení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 31.08.2012. Týmto dňom zanikli účinky vyhlásenia konkurzu (§ 14 zák. č. 328/1991 Zb.) na majetok žalovaného 2/. Zákon o konkurze a vyrovnaní (zák. č. 328/1991 Zb.) neupravuje zánik pohľadávky, ktorá vznikla a stala sa splatnou voči úpadcovi v priebehu konkurzu a ktorá nebola uplatnená v konkurze resp. u správcu konkurznej podstaty. Takýto zánik pohľadávky nevyplýva ani z ust. § 559 až 587 Občianskeho zákonníka. Preto možno mať za to, že žalovaná pohľadávka proti žalovanému 2/ nezanikla z dôvodu, že táto nebola uplatnená v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného 2/. Jediným obmedzením bolo iba to, že táto nemohla byť uspokojená v konkurznom konaní z majetku úpadcu (z konkurznej podstaty) resp. že v konkurze sa na takúto pohľadávku neprihliadalo a preto boli uspokojené aj také pohľadávky proti žalovanému 2/, ktoré vznikli neskôr a boli v konkurze riadne uplatnené. Uvedené však nebráni tomu, aby žalobca svoju pohľadávku uplatňoval aj voči žalovanému 2/ po skončení konkurzu vyhlásenom na jeho majetok. Rizikom tu potom zostáva, či po skončení konkurzu zostal žalovanému 2/ nejaký majetok, z ktorého by mohla byť žalovaná pohľadávka uspokojená. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.) mohol žalobca požadovať zaplatenie žalovanej pohľadávky od oboch žalovaných (keďže konkurz vyhlásený na majetok žalovaného 2/ bol už v danom čase zrušený), keďže žalovaná pohľadávka vznikla v čase, kedy títo boli podielovými spoluvlastníkmi bytu, ku ktorému sa vyúčtovanie dlhu na službách spojených s užívaním bytu vzťahovalo. Tak žalovaná 1/ ako i žalovaný 2/ boli solidárnymi dlžníkmi vo vzťahu k žalovanej pohľadávke (§ 139 ods. 1 v spojení s § 511 Občianskeho zákonníka). Žalobca tak mohol žalovať jej zaplatenie od ktoréhokoľvek z nich príp. od oboch. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, táto mu vyplýva jednak zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30.01.1995 (bod 3.3.4.), ako i zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 06.09.2010 a napokon z ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného v čase podania žaloby, v zmysle ktorého správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) cit. zákona, pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Navyše podľa § 8a ods. 1 veta druhá a tretia zák. č. 182/1993 Z. z. účinného v roku 2010, zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. V danej veci nebolo sporné, že Zmluvu o výkone správy zo dňa 06.09.2010 podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správca (žalobca), a teda jej znenie je (bolo) záväzné i pre žalovaných, hoci títo Zmluvu o výkone správy nepodpísali. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu vymáhať od žalovaných súdnou cestou nedoplatok z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2010. Pokiaľ ide o samotnú výšku dlhu, z predloženého ročného vyúčtovania nákladov za rok 2010 (č. l. 5 spisu) vyplýva, že žalovaní mali nedoplatok vo výške 8.718,10 eur ešte z predchádzajúceho ročného vyúčtovania za rok 2009 (k 31. 12.2009). Tento nedoplatok podľa vyjadrenia žalobcu bol uplatňovaný v iných súdnych konaniach vedených proti žalovaným. Z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2010 ďalej vyplynulo, že k 31.12.2010 bol nedoplatok v celkovej výške 10.051,83 eur, pričom táto suma v sebe zahŕňala i nedoplatok z predchádzajúcich období (teda i nedoplatok k 31.12.2009 vo výške 8.718,10 eur), ako i úroky z omeškania z platenia preddavkov v roku 2010 vo výške 76,74 eur. Ak zo sumy 10.051,83 eur teda odpočítame nedoplatok za predchádzajúce obdobia (za obdobie roku 2009) vo výške 8.718,10 eur, dostaneme výšku skutočného nedoplatku za rok 2010 spolu s príslušným úrokom z omeškania za omeškanie s platením preddavkových platieb za rok 2010, t. j. sumu 1.333, 73 eur (žalovanú sumu). Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2010 bolo žalovanej 1/ doručované v máji 2011 na adresu jej I. Y. Q.. Č.. X I., ktorá si však zásielku v odbernej lehote nevyzdvihla. Prípadnú zmenu svojho bydliska žalovaná 1/ správcovi neoznámila (§ 11 ods. 9 zák. č. 182/1993 Z.z.). Žalovaní výšku nedoplatku za rok 2010 u správcu v lehote 30 dní nereklamovali, a v konaní nepreukázali, že by predmetný nedoplatok žalobcovi uhradili. Nedoplatok v žalovanej výške 1.333,73 eur sa týkal výlučne obdobia od 01.01.2010 do 31.07.2010, kedy (podľa vyjadrenia žalobcu a v konaní nespornej skutočnosti) od 01.08.2010 nový spoluvlastník (Ing. Ján Kuruc) uhrádzal predpisy mesačných preddavkov. Z uvedeného vyplýva, že výška žalovaného dlhu bola uplatnená správne. Napokon k odvolacej námietke žalovanej 1/, že jej bolo odňaté právo na prístup k súdu tým, že súd vo veci konal a rozhodol napriek jej žiadosti, aby sa nepojednávalo bez účasti jej právneho zástupcu odvolací súd uvádza, že právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou Slovenskej republiky ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na jeho návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov (§ 30 ods. 1 O. s. p.). Účastník konania má možnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa § 5 a 30 O. s. p., poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a i. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 Cdo 93/2009). V danej veci súd prvého stupňa poučil žalovanú 1/ (naposledy s predvolaním na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 29.09.2015) podľa § 30 O. s. p. cca 2 mesiace pred konaním pojednávania (žalovaná 1/ poučenie podľa § 30 O. s. p. prevzala dňa 27.07.2015). Predtým bola žalovaná 1/ rovnako poučená podľa § 30 O. s. p., ktoré poučenie prevzala dňa 10.04.2012 (č. l. 22 spisu). Žalovaná 1/ tak mala dostatok času zvoliť si v konaní právneho zástupcu sama, alebo v súlade s poučením súdu požiadať o ustanovenie advokáta i odkazom na Centrum bezplatnej právnej pomoci. Žalovaná, napriek poučeniu súdu, nežiadala o ustanovenie advokáta, neoslovila v tomto smere Centrum bezplatnej právnej pomoci (hoci jej súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkoch), ani si právneho zástupcu nezvolila sama. Napokon žalovaná 1/ si právneho zástupcu nezvolila ani v odvolacom konaní. Z vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa žalovanú 1/ v súlade s § 5 ods. 1 O. s. p. riadne poučil podľa § 30 O. s. p. a zároveň jej poskytol primeranú lehotu na zvolenie si právneho zástupcu, a teda žalovanej 1/ riadne umožnil realizáciu jej ústavného práva byť pred súdom zastúpená advokátom. Za daného stavu nebolo žalovanej 1/ odňaté právo na prístup k súdu a preto odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovanej 1/ za nedôvodnú. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.