Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511221671 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511221671.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: A. U., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.: E. XXXX/X, K., proti žalovanému: O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, so sídlom: Einsteinova 24, Bratislava, o určenie neplatnosti zmlúv o pripojení, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 11C/464/2011-112 zo dňa 21.09.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že zmluvy o pripojení zo dňa 9.10.2007 spolu s dodatkami z toho istého dňa, ktoré uzavrela spoločnosť TELEFÓNICA Slovakia, s.r.o. IČO 35 848 863, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, na MTČ XXXX XXX XXX T. XXXX XXX XXX sú neplatné. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že odporca od navrhovateľky požaduje zaplatenie 10 faktúr za poskytnuté služby, ktoré nie je navrhovateľka ochotná zaplatiť, keďže s odporcom neuzavrela žiadnu zmluvu. Tvrdila, že niekto zneužil jej osobné údaje. Ďalej argumentovala tým, že v žiadosti o uzavretie zmluvy sú uvedené nesprávne údaje týkajúce sa jej trvalého pobytu a miesta, kde sa zdržiavala, fakturačnej adresy ako aj platnosti OP, ktorým mala byť osvedčená totožnosť žiadateľa. Navrhovateľka podala trestné oznámenie a korešpondovala s odporcom. Súdnou žalobou, doručenou súdu dňa 18.10.2011 sa domáha ochrany svojich práv za stavu, kedy opakovane bola vyzývaná na úhradu dlhu a má pozitívne zistené, že je na tzv. „čiernej listine“. Navrhovateľka dôkazne argumentovala žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 9.10.2007 a dodatkom k nej z 9.10.2007, žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení z 9.10.2007 a dodatkom k nej zo dňa 9.10.2007 faktúrami zo dňa 3.12.2007, 28.1.2008, 28.2.2008, 31.3.2008, 21.4.2008, 13.7.2008, 25.4.2008, čestným prehlásením zo dňa 6.11.2009, korešpondenciou medzi navrhovateľkou a orgánmi činnými v trestnom konaní, navrhovateľkou a odporcom, uznesením OR PZ v Trebišove zo dňa 26.10.2011, ktoré pripojila k žalobe. 3.Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania majúc za to, že navrhovateľka podala určovaciu žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, počítanej od podania trestného oznámenia navrhovateľkou dňa 19.11.2007. 4.Ďalej uviedol, že spoločnosť odporcu neeviduje voči navrhovateľke žiadnu pohľadávku, pričom navrhovateľka ani nepreukázala, že by od nej niekto nejakú pohľadávku vymáhal. Súdu predložil písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 4.3.2008, adresované navrhovateľke a týkajúce TMČ 0948 325 684 a zo dňa 12.6.2008, týkajúce sa K. XXXX XXX XXX. Namietal tiež nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky v prejednávanej veci, pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že zmluvy o pripojení nepodpisovala a poukazuje na nesúlad v identifikačných údajov navrhovateľky ako zmluvnej strany uvádzaných v žiadosti a dodatkoch k zmluve a v OP. Odporca naďalej trval na to, že navrhovateľka nemá v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nebolo preukázané, že nový veriteľ si neuhradené sumy, faktúrované v súdnom spise založenými faktúrami, aj skutočne vymáha. 5.Súd vypočul navrhovateľku dožiadaným Okresným súdom Trebišov, vypočul povereného zamestnanca odporcu, vykonal dokazovanie listinami predloženými účastníkmi, zabezpečil dôkaz o existencie aktívnych súdnych sporov vedených proti navrhovateľke vo veci vymáhania peňažného plnenia zo zmlúv o pripojení. 6.Žalobným návrhom podľa ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p. ) možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tak, kde bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. 7.Nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vedie k zamietnutiu žaloby. 8.V konaní o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. 9. Z obsahu žalobného návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľka je považovaná za zmluvnú stranu v listinách o právnom úkone zo dňa 9.10.2007 (žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení), identifikovanú rodným číslom a č. OP. Zhoda označenia žiadateľa o uzavretie zmluvy o pripojení menom, priezviskom, rodným číslom (nezameniteľný identifikačný údaj fyzickej osoby) a č. OP a navrhovateľky je podporená údajmi v overovacej doložke zo dňa 6.11.2009 na čestnom prehlásení navrhovateľky ( č.l. 27 v súdnom spise ) a kópiou OP č. SH 880 395 ( č.l. 24 v súdnom spise). 10.Zo žalobného návrhu teda vyplýva, že navrhovateľka podľa označenia nezameniteľnými identifikačnými údajmi mala byť účastníkom zmluvného vzťahu na základe zmluvy o pripojení, určenia neplatnosti ktorého sa v tomto konaní domáha. Má teda vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči spoločnosti odporcu, ktorý bol poskytovateľom dojednaných telekomunikačných služieb. 11.Pokiaľ podľa záveru súdu navrhovateľka je aktívne vecne legitimovaná v prejednávanej veci, potom bolo potrebné zaoberať sa otázkou naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení, existencia ktorého je ďalšou procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby. 12.Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. 13.Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 14.Po preskúmaní skutkových tvrdení navrhovateľky a skutočností majúcich vzťah k preukazovaniu naliehavého právneho záujmu súd dospel k záveru, že ani v prípade, ak by aj navrhované rozhodnutie bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľky, nebol by daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o pripojení zo dňa 9.10.2007. 15.Podľa predložených listín odporca navrhovateľku považoval za dlžníka a evidoval voči nej pohľadávky z nezaplatených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. Spoločnosť odporcu tieto pohľadávky postúpila novému veriteľovi, spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Postúpenie pohľadávky oznámil navrhovateľke listom zo dňa 11.3.2010 označeným ako odpoveď na prijatú korešpondenciu. Dňa 19.10.2009 bola navrhovateľka vyzvaná advokátskou kanceláriou Mgr. Tomáša Kušníra listom označeným ako Pokus o zmier na úhradu dlžnej sumy 1375,22 Eur v prospech obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. listami zo dňa 8.8.2011, 14.10.2011, 25.5.2012, vyzývala navrhovateľku na zaplatenie vymáhanej pohľadávky, naposledy vo výške 1.303,52 Eur, spočívajúcej v cene neuhradených faktúr 351,93 Eur, zmluvnej pokuty 817,30 Eur a zákonného úroku 134,29 Eur. Evidovaný dlh navrhol nový veriteľ zaplatiť formou splátok na základe splátkového kalendára, ktorý navrhovateľke predložil. 16.Navrhovateľka faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby neplatila, pohľadávku nezaplatila ani novému veriteľovi. Bránila sa tým, že do žiadneho zmluvného vzťahu s mobilným operátorom nevstúpila. Pravosť podpisu na žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 9.10.2007 a na dodatkoch k zmluve o pripojení spochybnila s tým, že tieto dokumenty nepodpísala. Ďalej sa bránila podaním trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu poškodzovania cudzích práv, ktorého sa mala dopustiť nestotožnená osoba, ktorá dňa 9.10.2007 v Čiernej nad Tisou v mene navrhovateľky podpísala s odporcom dve žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení, prevzala od odporcu a využívala dva mobilné telefóny s programom služieb „ Pre mňa 250“.Vec vedená pod ČVS: ORP.1143/KC-TV-2011 bola odložená pre premlčanie trestného stíhania. 17.Konajúcemu súdu navrhovateľka uviedla, že nemá vedomosť o tom, že spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. vedie nejaký spor proti nej. 18.V rámci súčinnosti, o ktorú konajúci súd požiadal, Okresný súd v Trebišove konajúcemu súdu oznámil, že za obdobie od roku 2007 až po súčasnosť sa neviedli ani nevedú žiadne súdne konania, v ktorých by navrhovateľ EOS KSI Slovensko s.r.o. resp. spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. ( predtým Telefónica Slovakia, s.r.o.) podal žalobu voči navrhovateľke. 19.Z listín predložených navrhovateľkou súd zistil, že neuhradené faktúry boli splatné 17.12.2007, 11.2.2008, 17.3.2008,15.4.2008, 28.4.2008, 20.7.2008, 12.5.2008. Vychádzajúc z toho, že zmluvný vzťah založený zmluvou o pripojení uzavretou podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách je vzťahom občianskoprávnym spotrebiteľského charakteru, 3-ročná premlčania doba na uplatnenie jednotlivých nárokov z nezaplatených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby uplynula dňom 17.12.2010, 11.2.2011, 17.3.2011, 15.4.2011, 28.4.2011, 20.7.2011 a 12.5.2011. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení súd by bol povinný od 1.6.2014 prihliadať na premlčanie uplatnených nárokov ex offo, teda aj bez uplatnenia námietky premlčania dlžníkom. 20.Naliehavý právny záujem zákon priamo nedefinuje. V praxi súdov sa bežne akceptuje názor, že naliehavý právny záujem existuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Naliehavý právny záujem nie je daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. 21.Naliehavosť právneho záujmu v prejednávanej veci súd zisťoval z tvrdení a vyjadrení navrhovateľky a posudzoval v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), ako aj v zmysle, či navrhovateľka nemá iné právne prostriedky obrany proti právu, uplatňovaného z právneho vzťahu založeného zmluvami o pripojení. 22.Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzavrel, že navrhovateľka v danom prípade nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, neuniesla teda dôkazné bremeno, ktoré ju v tomto konaní zaťažovalo. Preto súd žalobu zamietol bez tohto, aby sa zaoberal vecou samou. Súd má za to, že posúdenie (ne)platnosti zmlúv o pripojení zo dňa 9.10.2007 je ( bolo ) možné riešiť ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie zo zmluvy, pokiaľ by odporca resp. jeho právny nástupca takéto konanie proti navrhovateľke ako dlžníkovi inicioval. O takomto súdnom konaní navrhovateľka nemá vedomosť. Aj podľa vyjadrenia Okresného súdu v Trebišove proti navrhovateľke odporca ani nový veriteľ, ktorému boli pohľadávky voči navrhovateľke postúpené, žiadne súdne konanie nevedie. Žalobu navrhovateľky zo dňa 18.10.2011 súd nemohol preto považovať za procesne vhodný nástroj na ochranu jej práv. 23.K námietke premlčania uplatnenej v prejednávanej veci odporcom súd poznamenáva, že v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný, teda prípady, v ktorých sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten kto je právnym úkonom dotknutý, nedovolá tejto neplatnosti. Dovolať sa neplatnosti možno buď oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo aj v súdnom konaní. Súd prihliada na relatívnu neplatnosť len na žiadosť dotknutej osoby. Pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote ( § 101 Občianskeho zákonníka ). 24.V danom prípade sa navrhovateľka dovoláva absolútnej neplatnosti zmlúv o pripojení argumentujúc, že žiadosť o uzavretie zmluvy, ani dodatok k zmluve o pripojení nikdy nepodpísala, neprejavila teda vôľu smerujúcu k vzniku zmluvy o pripojení medzi ňou a odporcom. 25.Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať (súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu) kedykoľvek. 26.Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Pri posudzovaní platnosti zmlúv o pripojení zo dňa 9.10.2007 kľúčový význam by malo vyriešenie základnej otázky, či vôbec došlo medzi účastníkmi konania k právnemu úkonu, či možno dospieť k záveru o existencii jednoty vôle a jej prejavu. 27.Keďže súd žalobu navrhovateľky nepovažoval za účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany jej práva na dosiahnutie odstránenia spornosti práva, vecnou stránkou žaloby sa už nezaoberal. 28.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., zásady úspechu. Vzhľadom k tomu, že v spore úspešný žalovaný si v tomto konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. 29.Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že naliehavý záujem tu je, pretože je v očiach žalovaného ako neplatič a v budúcnosti s ňou, v prípade ak by žalobkyňa chcela neuzavrie ďalšie zmluvy. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že žalovaný jej v roku 2014 známi, že odstupuje od zmlúv, ktoré sú v podstate predmetom konania. Žalobkyňa trvá na tom, aby súd zmluvy raz a navždy vyhlásil za neplatné od ich začiatku, aby sa žalobkyňa mohla očistiť , že nie je neplatička. 30.Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 31.Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32.Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 33. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 34.Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 35. Odvolací súd, ako je vyššie uvedené sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a dodáva, že podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je) daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právne postavenie žalobcu ohrozené alebo neisté a výrok rozhodnutia súdu by toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v jeho právnom postavení odstraňoval bez tohto, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak medzi účastníkmi konania existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý predstavuje ohrozenie právneho postavenia žalobcu a možno ho odstrániť práve rozhodnutím súdu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. 36.Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 06. decembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011). V predmetnom súdnom konaní žalobkyňa neosvedčila, že existuje právny záujem pre podanie určovacej žaloby 37.Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne ďalšie podstatné tvrdenia. 38.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 39.O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 40.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).