Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/609/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511226677 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511226677.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: ZSE Energia, a. s., Bratislava, Čulenova č. 6, IČO: 36 677 281, zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS, s. r. o., Košice, Kováčska č. 53, IČO: 36 730 564, proti odporcovi: H. T.Á., F.. XX. XX. XXXX, T. T. - H., o zaplatenie 952,88 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 50C/153/2012-68 zo dňa 7. júna 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 952,88 € s príslušenstvom, titulom neuhradenia faktúry za riadne dodanú a odobranú elektrickú energiu. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14. 12. 2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 952,88 € s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie. K návrhu pripojil faktúry, ktorým odporcovi fakturoval dodávku elektriny. Súd vyzval navrhovateľa, aby doložil dôkazy preukazujúce neoprávnený odber elektriny odporcom. Navrhovateľ, reagujúc na výzvu súdu konajúcemu súdu oznámil, že pri písaní návrhu došlo k chybe pri označení titulu právneho nároku navrhovateľa a navrhovateľ sa žalovanej pohľadávky domáha titulom neuhradenia faktúry za riadne dodanú a odobranú elektrickú energiu. Z údajov v systéme navrhovateľa vyplýva, že odporca ako odberateľ mal s navrhovateľom ako dodávateľom uzatvorenú Zmluvu o dodávke elektriny od 16. 05. 2007 do 01. 02. 2008 na číslo miesta spotreby XXXXXXXXXX, adresa miesta spotreby B. na J. XXXX, XXX XX T.. Zmluva je v evidenčnom systéme navrhovateľa evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. V súlade so zmluvou navrhovateľ dodával elektrinu do odberného miesta odporcu a odporca sa zaviazal za odobratú elektrinu zaplatiť. Vzhľadom na odstup času od uzatvorenia zmluvy sa podľa oznámenia navrhovateľa predmetná zmluva nedá dohľadať. Predmetná zmluva je svojou povahou kúpnou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý nepredpisuje pre tento typ zmluvy písomnú formu, navrhovateľ má za to, že zmluva bola uzatvorená konkludentným spôsobom, odporca na základe zmluvy uhrádzal navrhovateľovi vystavené faktúry za odber elektrickej energie. Navrhovateľ k písomnému podaniu priložil fotokópiu počítačového výstupu odberného miesta T., B. na J. XXXX. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že navrhovateľ na preukázanie uplatneného nároku predložil fotokópiu počítačového výstupu odberného miesta T., B. na J. XXXX, podľa ktorého jeho obchodným partnerom mal byť H. T. E.., J. XX, T., zmluva o dodávke mala byť uzavretá na obdobie od 16. 05. 2007 do 0 l. 02. 2008. Navrhovateľ ďalej doložil faktúry č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 01. 2008 na sumu 29,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 01. 2008 do 01. 02. 2008 na sumu 57,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 16. 05. 2007 do 31. 12. 2007 na sumu 3.622,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 06. 2007 do 30. 06. 2007 na sumu 2.500,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 09. 2007 do 30. 09. 2007 na sumu 5.000,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 10. 2007 do 31. 10. 2007 na sumu 5.000,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 08. 2007 do 31. 08. 2007 na sumu 2.500,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 11. 2007 do 31. 12. 2007 na sumu 5.000,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 07. 2007 do 31. 07. 2007 na sumu 2.500,- Sk, č. XXXXXXXXXX za dodanie elektriny za obdobie od 01. 08. 2007 do 31. 08. 2007 na sumu 2.500,- Sk. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 20 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase (16. 05. 2007 - 01. 02. 2008) , keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ nepredložil zmluvu o dodávke elektriny a nepreukázal, že odporca je v konaní pasívne legitimovaný. Fotokópiu počítačového výstupu odberného miesta T., B. na J. XXXX prvostupňový súd nepovažoval za dostatočný dôkaz preukázania existencie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako odberateľom elektrickej energie. Navrhovateľ nepreukázal ani skutočnosť, že by zo strany odporcu došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. V prípade uzatvorenia zmluvy o dodávke elektrickej energie konkludentným spôsobom, na ktorú skutočnosť poukazoval navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 14. 05. 2013, navrhovateľ nepreukázal, že práve odporca bol odberateľom elektrickej energie dodávanej navrhovateľom. Navrhovateľ podľa názoru prvostupňového súdu neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho s poukazom na ust. § 120 O. s. p. zaťažuje, preto návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., odporca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania, keďže odporcovi žiadne trovy nevznikli, prvostupňový súd mu náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 9. 11. 2011, v znení zo dňa 14. 5. 2013, sa domáhal voči odporcovi zaplatenia faktúr, spolu v počte 10, celkovo vo výške 952,88 €, spolu s príslušenstvom, a to titulom neuhradenia faktúr za riadne dodanú a odobratú elektrickú energiu na mieste spotreby č. XXXXXXXXXX, adresa B. na J. XXXX - J., XXX XX T.. Svoj nárok odôvodňoval zo záväzkového vzťahu medzi ním ako dodávateľom elektrickej energie a odporcom ako odberateľom elektrickej energie, ktorý bol síce uzatvorený písomnou zmluvou, avšak navrhovateľovi sa, vzhľadom na odstup času od uzatvorenia zmluvného vzťahu, aj napriek vykonanej snahe nepodarilo dohľadať. Ako dôkaz potvrdzujúci existenciu zmluvného vzťahu predložil fotokópiu počítačového výstupu odberného miesta, z ktorého boli zrejmé údaje týkajúce sa odberateľa elektrickej energie, t. j. odporcu, ako aj údaje o dĺžke trvania zmluvného vzťahu, resp. číslo zmluvy o dodávke elektrickej energie. Na základe zmluvného vzťahu následne vystavoval faktúry za odoberanú elektrickú energiu, ktoré v dôsledku konania odporcu zostali neuhradené, čo ho zároveň viedlo k uplatneniu uvedeného nároku v tomto súdnom konaní. Tvrdenia súdu o neunesení dôkazného bremena, opierajúce sa o jeho vyššie uvedené odôvodnenie, nie sú dostačujúce pre prijatie vyneseného meritórneho rozhodnutia vo veci, nakoľko písomnú Zmluvu o dodávke elektriny, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, ako už bolo uvádzané, nebolo možné v jeho evidencii dohľadať, no aj napriek tejto skutočnosti, poukázal na fakt, že Zmluva o dodávke elektriny je svojou povahou kúpnou zmluvou, pre ktorú Občiansky zákonník, ani zákon o energetike, platný tak v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj v aktuálnom znení, nepredpisuje obliagatórnu písomnú formu, preto nepredloženie jej písomného znenia nemožno pokladať za nedostatočné preukázanie zmluvného vzťahu. Predloženie fotokópie počítačového výstupu odberného miesta poskytlo informácie potrebné na identifikáciu zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho nie je možné stotožniť sa so záverom súdu, že uvedený listinný dôkaz nepreukazuje jeho existenciu. Na tomto mieste je potrebné poukázať aj na súdnu prax pri riešení a posudzovaní existencie zmluvného vzťahu v prípadoch nepredloženia písomnej zmluvy o dodávke elektrickej energie zo strany navrhovateľa, ako dodávateľa elektrickej energie, z ktorej vyplýva, že pre preukázanie existencie zmluvného vzťahu je v súdnych konaniach pre súdy dostačujúce predloženie akéhokoľvek listinného dôkazu, teda aj napr. výstupu z počítačového systému navrhovateľa, nakoľko poskytuje dostatočné množstvo relevantných informácií o zmluvnom vzťahu a možno ho považovať za vierohodný dôkaz. Z konania navrhovateľa, aj odporcu, máme za preukázané, že medzi nimi záväzkový vzťah, ktorého obsahom bola povinnosť dodávať elektrinu navrhovateľom a na strane druhej povinnosť odporcu za predmetnú elektrinu platiť, v čase vystavenia žalovaných faktúr, nesporne existoval. Nakoľko navrhovateľ dodával elektrinu, fakturoval jej dodávky v zmysle zmluvy a odporca mal povinnosť uvedené faktúry uhradiť. Svedčí o tom taktiež aj skutočnosť, že odporca vystavené faktúry nikdy nereklamoval vo vzťahu k ich výške, resp. samotného dôvodu ich existencie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je možné spochybňovať uzavretie zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom a taktiež bez ďalšieho právneho zdôvodnenia a odkladu na použité právne normy (ich jednotlivé ustanovenia) vysloviť názor, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dodávke elektriny. Konštatovanie súdu bez opory v zistenom skutkovom stave v tomto konaní možno vnímať ako arbitrárne rozhodnutie. Nepreukázanie reálneho odberu elektrickej energie zo strany odporcu nepovažujeme zo strany súdu, ako dôvodu na nepriznanie nároku za správne posúdenie skutkového stavu veci, nakoľko kópia počítačového výstupu z systému navrhovateľa poukazuje na to, že na uvedené odberné miesto navrhovateľ dodával elektrickú energiu a odporca svojím konaním uvedenú skutočnosť nerozporoval (reklamácie dodávky energie). Ak prvostupňový súd teda konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal dodávku elektrickej energie odporcovi (odporca bol reálne osobou, ktorá odoberala elektrickú energiu) bez toho, aby na túto skutočnosť vykonal dokazovanie, osvojil si skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a takáto skutková okolnosť nemôže byť základom pre rozhodnutie súdu. Prvostupňový súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy než tie, ktoré navrhli účastníci, resp. boli predložené zo strany účastníkov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Máme za to, že na to, aby konajúci súd mohol dospieť k záverom uvádzaným v odôvodnení rozsudku, mal vykonať výsluch odporcu ako účastníka konania, poprípade, vyzvať na predloženie zmluvy odporcom, prípadne uskutočniť výsluch navrhovateľa - nakoľko až po vykonaní uvedených dôkazov by bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia jeho tvrdenia, čo zároveň poukazuje na fakt, že súd nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci, tak aby nemohli vzniknúť pochybnosti o dôvodnosti jeho rozhodnutia. V súvislosti s uvedeným preto bolo nevyhnutné pre prijatie jeho rozhodnutia v uvedenom znení vo veci vykonať tieto dôkazy. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že prvostupňový súd správne dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu zmluvy o dodávke elektrickej energie medzi navrhovateľom a odporcom a nepreukázal ani skutočnosť, že práve odporca odoberal na predmetnom mieste elektrickú energiu. (Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by odporca odoberal elektrinu neoprávnene, ale to po oprave návrhu už ani netvrdil.) Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O. s. p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Navrhovateľ nevedel v konaní predložiť zmluvu o dodávke elektriny uzavretú s odporcom. Predložil iba výpis z informačného systému navrhovateľa, z ktorého však nevyplýva, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o dodávke elektriny so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi pre takúto zmluvu z ust. § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2008. Z informačného systému navrhovateľa nemožno mať za preukázané ani to, že by riadna zmluva o dodávke elektriny medzi účastníkmi bola uzatvorená konkludentne; pričom odvolací súd má za to, že vzhľadom na povahu navrhovateľa, ktorý je obchodnou spoločnosťou profesionálne sa zaoberajúcou okrem iného dodávkou elektrickej energie domácnostiam, sa konkludentné uzavretie zmluvy s odberateľom javí ako krajne nepravdepodobné. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa, že zo súdnej praxe vyplýva, že v prípadoch nepredloženia písomnej zmluvy zo strany navrhovateľa, ako dodávateľa elektrickej energie, je pre súdy dostačujúce predloženie akéhokoľvek listinného dôkazu, teda aj napr. výstupu z počítačového systému navrhovateľa, nakoľko poskytuje dostatočné množstvo relevantných informácií o zmluvnom vzťahu a možno ho považovať za vierohodný dôkaz. Odvolací súd podotýka, že rozhodnutia súdov v iných konaniach nie sú pre súd v tomto konaní záväzné. Predovšetkým však výstup z informačného systému navrhovateľa predložený v tomto konaní neobsahuje všetky údaje potrebné na preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, najmä z neho nie je zrejmý prejav vôle odporcu zmluvu uzavrieť, pričom odvolací súd takýto výstup jednostranne vyprodukovaný navrhovateľom nemôže bez ďalšieho považovať za vierohodný. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by elektrickú energiu, ceny za ktorú sa v tomto konaní domáha, skutočne odobral odporca. Z dôkazov produkovaných v konaní navrhovateľom sa nedá jednoznačne určiť, že elektrinu na predmetnom odbernom mieste reálne odoberal odporca. Samotný výstup s informačného systému navrhovateľa (bez jeho podloženia najmä platne uzavretou zmluvou, prípadne inými dôkazmi) odvolací súd nemôže považovať za dôkaz o odbere elektrickej energie odporcom. Skutočnosť, že odporca faktúry za dodávky elektrickej energie nereklamoval, na ktorú poukázal navrhovateľ, rovnako nepotvrdzuje existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a odber elektrickej energie odporcom. Navrhovateľ nepreukázal, že by faktúry, na ktoré odkazuje, boli odporcovi skutočne doručené, a teda že mal vôbec možnosť ich reklamovať. Aj keby doručené boli, odporca nemá žiadnu zákonnú povinnosť faktúry reklamovať. Z nečinnosti odporcu nemožno vyvodzovať závery o existencii zmluvy resp. o odbere elektrickej energie. Rovnako nečinnosť odporcu, keď faktúry nereklamoval, a ani ich neuhradil, nemožno považovať za konkludentné uzavretie zmluvy. Nie je možné súhlasiť ani s námietkou navrhovateľa, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie o skutočnosti, či odporca bol odberateľom elektrickej energie. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením všetkých listinných dôkazov predložených navrhovateľom a správne dospel na základe takto vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovateľ nepreukázal odber elektriny odporcom. Zmyslom inštitútu dôkazného bremena je, že súd rozhodne v neprospech účastníka, ktorý dôkazné bremeno neuniesol, aj v prípade, ak nie je preukázaný opak jeho tvrdení. Stačí, že účastník svoje tvrdenia nepreukázal. Navrhovateľ tiež uviedol, že súd prvého stupňa mal vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, napríklad vyzvať odporcu na predloženie zmluvy, resp. vypočuť odporcu. Súd síce môže v konaní vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli a v zásade by mal vypočuť odporcu. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že odporcovi boli doručované zásielky iba cestou mestskej časti, v ktorej má hlásený pobyt, pričom odporca si ich reálne nepreberal, nebolo možné ho v konaní vypočuť. Aj v prípade, že by sa odporca aktívne zúčastňoval na konaní, v žiadnom prípade nie je jeho povinnosťou preukazovať tvrdenia navrhovateľa; navrhovateľ nemôže pri svojej neschopnosti uniesť dôkazné bremeno prenášať ho na odporcu. Svoje dôkazné bremeno navrhovateľ nemôže prenášať ani na súd, ktorý síce má možnosť, ale nie povinnosť vykonávať aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil i vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na úspech odporcu v konaní, pričom odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p návrh na ich priznanie a odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.