Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512200168 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512200168.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: B. W., R. L. XX, R., proti odporkyni: K. W., R. L. X, E., prechodne bytom T. XXX/XX, E. F., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 04. augusta 2014, č.k. 22P/7/2012-301 a na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 02. septembra 2015, č.k. 22P/7/2012-337, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odvolanie odporkyne proti dopĺňaciemu rozsudku o d m i e t a . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil od 15.10.2010 povinnosť navrhovateľa, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.09.2009 sp.zn. 15C 79/09, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.03.2010 sp.zn. 14Co/407/2009, prispievať odporkyni na výživu rozvedenej manželky a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak podľa § 78 ods. 1, § 72 ods. 1 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.12.2008 sp.zn. 24C 219/2008 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.09.2009 sp.zn. 15C 97/09 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.03.2010 sp.zn. 14Co/407/2009 bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu rozvedenej manželky - odporkyne, sumou 200,- eur mesačne od 01.06.2009, pričom v tom čase bol jediným príjmom odporkyne invalidný dôchodok v sume 220,- eur mesačne a navrhovateľ pracoval ako vodič v Dopravnom podniku Bratislava, a.s. s priemerným mesačným príjmom 797,- eur. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že obaja účastníci ďalšie manželstvo neuzavreli, nemajú inú vyživovaciu povinnosť a obaja sú v starobnom dôchodku. Posledným zamestnávateľom navrhovateľa bol N. D. R., a.s. do 31.12.2011, kde dosahoval čistý mesačný zárobok v priemernej výške 917,58 eur v roku 2011, v roku 2011 poberal predčasný starobný dôchodok v sume 605,44 eur v januári a vo zvyšku v sume 550,40 eur mesačne, v roku 2013 v sume 561,90 eur mesačne a v roku 2014 v sume 570,70 eur. Odporkyni bol vyplácaný invalidný dôchodok v mesačnej výške 231,70 eur v roku 2011, v sume 239,40 eur v roku 2012 a v sume 249,50 eur za pomernú časť roka 2013, od 17.09.2013 je poberateľkou starobného dôchodku v mesačnej výške 272,30 eur. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 08.08.2013 bola odporkyňa poberateľkou peňažného príspevku na prepravu vo výške 90% z preukázaných výdavkov na prepravu, najviac 51,02 % zo sumy životného minima, najviac v sume 101,07 eur mesačne a peňažného príspevku na osobnú asistenciu vo výške 1,39 % zo sumy životného minima, t.j. 2,76 eur za jednu hodinu osobnej asistencie, podľa počtu hodín, ktoré si osobný asistent vykáže za mesiac, peniaze boli vyplácané osobnému asistentovi. Odporkyňa bývala sama vo vlastnom štandardne zariadenom byte na L. X H. E. od 23.01.2013, iný príjem okrem invalidného dôchodku nemala. Peňažný príspevok na prepravu za rok 2011 mala vyplatený mesačne v sume 94,59 eur do júna a následne v sume 96,86 eur, v roku 2012 v sume 96,86 eur do júna a následne v sume 99,28 eur, v sume 99,28 eur v roku 2013 do júna a v sume 101,07 eur od júla následne a v roku 2014 (za pomernú časť)vo výške 101,07 eur mesačne s výnimkou sumy 87,12 eur za apríl a peňažný príspevok na osobnú asistenciu v sume 176,88 eur od marca do júna 2012 a následne vo výške 181,57 eur, v roku 2013 vo výške 181,57 eur do júna, vo výške 262,87 eur v júni a v auguste, vo výške 193,20 eur v septembri, vo výške 267,72 eur v októbri, vo výške 187,68 eur v novembri a vo výške 121,44 eur v decembri a v roku 2014 v januári vo výške 226,32 eur, vo februári vo výške 184,92 eur, v marci vo výške 220,80 eur, v apríli vo výške 160,08 eur a v máji vo výške 91,08 eur. Odporkyňa nadobudla vlastníctvo k trojizbovému bytu na A. Z.. XX H. R., keď na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi jej matkou ako darujúcou a odporkyňou ako obdarovanou dňa 04.08.2010 nadobudla 1/2-icu predmetného bytu a ďalšou darovacou zmluvou uzavretou medzi matkou odporkyne a odporkyňou nadobudla odporkyňa do vlastníctva aj druhú 1/2-icu predmetného bytu. Dňa 16.06.2011 odporkyňa ako predávajúca uzavrela kúpnu zmluvu s G. V. ako kupujúcim, ktorou mu predala predmetný trojizbový byt č. XX na A. Z.. Č.. XX H. R., vrátane spoločných častí a zariadení domu a pozemku za kúpnu cenu 86.000 eur vrátane odmeny 1.000,- eur pre sprostredkovateľa. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že navrhovateľ a odporkyňa boli ku dňu 23.04.2012 bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na F. Z.. Č.. XX H. R., ktorý byt predali kúpnou zmluvou uzavretou dňa 21.05.2012 s kupujúcimi B.. Q. R. K. B.. C.U. L. za kúpnu cenu 68.500,- eur vrátane provízií pre sprostredkovateľov. Z obsahu LV č. XXXX pre okres E., obec E., L..Ú.. E. vyplýva, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome súp.č. XXX na D..Č.. XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.2012 a z obsahu LV č. XXXX pre O. E., obec E., kat. úz. E. vyplýva, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome súp.č. XXX na D..Č.. XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.09.2012. Podľa obsahu LV č. XXXX pre okres R. H., O. R. G..Č.. D., kat. úz. D., bola odporkyňa ku dňu 14.02.2012 výlučnou vlastníčkou bytu č. XXX na R. Z.. Č.. XX H. R.. Dospel k záveru, že nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu na A. Z.. Č.. XX H. R. dňom 15.10.2010 došlo u odporkyne k výraznému zlepšeniu jej majetkových pomerov, mala možnosť získania pravidelného príjmu z prípadného prenájmu bytu, pričom sama priznala, že náklady zaň hradila až do jeho predaja z peňazí svojej nebohej matky a mala tiež možnosť byt odpredať a získať tak finančné prostriedky pre vlastnú potrebu. Považoval za bezpredmetné, že navrhovateľka mala použiť finančné prostriedky za odpredaj bytu na kúpu bytu pre dcéru, keďže vyživovaciu povinnosť k plnoletej rozvedenej dcére zo zákona nemá a nie je jej povinnosťou riešiť dcérinu bytovú otázku a poukázal aj na to, že v konečnom dôsledku aj byt kúpený odporkyňou dcére, je vlastníctvom odporkyne. Tvrdenie odporkyne, že je odkázaná na finančný príspevok od bývalého manžela, posúdil ako odporujúce dobrým mravom vzhľadom na to, že odporkyňa nadobudla do vlastníctva značný majetok, v danom prípade trojizbový byt v R., ktorý sama nemienila užívať a bývanie mala riadne zabezpečené iným spôsobom. Ku skutočnosti, že odporkyňa nie je zo zdravotných dôvodov schopná pracovať, keď najskôr poberala invalidný dôchodok a v súčasnosti starobný dôchodok uviedol, že schopnosť sám sa živiť neznamená len dosahovanie pravidelného príjmu z pracovného procesu, príp. poberanie dávok dôchodkového zabezpečenia vo výške, z ktorej je osoba schopná zabezpečiť si riadne všetky svoje odôvodnené potreby, ale zahŕňa aj možné príjmy a výnosy z majetku, ktoré by mohli byť na tento účel využité a v danom prípade odporkyňa v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu na A. XX H. R., keď bývala v byte na R. XX H. R., ktorý bol jej výlučným vlastníctvom, mohla reálne využiť byt na A. č. XX H. R. na získanie pravidelného príjmu z jeho prenájmu, resp. na získanie jednorazového príjmu za jeho odpredaj ihneď po nadobudnutí do vlastníctva. Poukázal na to, že predmetný byt odporkyňa predala za kúpnu cenu 86.000,- eur vrátane odmeny pre sprostredkovateľa v sume 1.000,- eur. V súvislosti s námietkami odporkyne týkajúcimi sa osobných pomerov navrhovateľa, ktorý mal zdediť byt po svojej matke aj s jeho sestrou, pracoval na čierno, žije s družkou, požiadal o predčasný starobný dôchodok zo zdravotných dôvodov a pod. poukázal na rozdiel medzi príspevkom na výživu rozvedeného manžela od manželského výživného podľa § 71 Zákona o rodine, ktorý určuje vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov v rozsahu, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká, pričom podmienkou platenia príspevku na výživu rozvedeného manžela je len neschopnosť oprávneného sám sa živiť, a nie jeho nižšia životná úroveň v porovnaní s druhým rozvedeným manželom. Vzhľadom na to posúdil ako bezpredmetné súčasné majetkové a príjmové pomery navrhovateľa, keď zlepšením majetkových pomerov odporkyne sa stalo plnenie príspevku na jej výživu ako rozvedenej manželky nedôvodným, a to od 15.10.2010, t.j. odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu na A. Z.. Č.. XX H. R.. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa, v ktorom uviedla, že trvá na platení výživného, keď obidve s dcérou sú zdravotne ťažko postihnuté a okrem dôchodku 273,- eur a pár eur, čo má dcéra po zrážkach v rámci exekúcie, nemajú iný príjem a nevyžijú. Ďalej uviedla, že bývalý manžel jej poškodil zdravie a má trvalé následky. Namietala nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu prvého stupňa, a to z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci, nevykonania dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a iných dôkazov doteraz neuplatnených, ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci a vady konania podľa § 221 ods. 1 O.s.p. Navrhla vypočuť ako svedka dcéru G. Ď. z dôvodu, že navrhovateľ v konaní klamal a zavádzal súd, že žije sám, keď žije a hospodári v byte spolu s družkou a uviedla, že trvá aj na zistení bytu po otcovi navrhovateľa, ktoré dedičstvo navrhovateľ zatajil. Do predčasného dôchodku nastúpil podľa jej názoru z dôvodu, aby je nemusel platiť výživné. Uviedla, že navrhnutá svedkyňa môže potvrdiť aj to, že navrhovateľ jej ublížil na zdraví, po ktorom má trvalé následky a trvá na tom, aby jej navrhovateľ platil aj bolestné a trvalé následky. Uviedla, že dcéra žije u nej, je odkázaná na pomoc inej osoby a v dôsledku dlhov jej predchádzajúceho partnera má exekúciu od júla 2014. Navrhovateľ sa o ňu nestaral a ona jej pomohla z dedičstva po mame, avšak teraz už nemá peniaze na živobytie. Ďalej uviedla, že napriek jej zlému zdravotnému stavu poskytovala celodennú starostlivosť svojej matke v čase jej choroby a staroby a predmetný byt nemohla dať počas jej života do prenájmu, prerábal sa na bezbariérový, pretože matka sa tam chcela vrátiť bývať, keď sa jej zlepší zdravotný stav. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne namietal, že odporkyňa neuvádza pravdu a skutočnosti ňou uvedené v jej odvolaní sa netýkajú sporu medzi nimi. Uviedol, že odporkyňa za posledné dva roky hospodárila so sumou 160.000,- eur, z čoho jej zostal iba dvojizbový byt a životné minimum na prežitie a stále žiada od neho výživné. Vzdal sa svojho podielu k bytu na R. Z., a to v prospech svojej dcéry G., a preto nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že dcére nič nedal. Poukázal na to, že v kúpnopredajnej zmluve pri predaji bytu na F. Z. sa odporkyňa zaviazala, že poskytne dcére bývanie s trvalým pobytom, avšak doteraz dcéra nemá v E. ani prechodný pobyt. Žiadal, aby mu odporkyňa vrátila peniaze vo výške 7.700,- eur, ktoré od neho poberala po dobu, keď na ne nebola odkázaná. Písomné podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 02.10.2014 označené ako odvolanie proti rozsudku sp.zn. 22P 7/2012, posúdil súd ako návrh na doplnenie rozsudku súdu prvého stupňa, keď v tomto podaní namietal, že súd nerozhodol o časti, ktorou žiadal v návrhu a aj v doplnení návrhu zo dňa 09.02.2012 na zrušenie príspevku na rozvedeného manžela, a to, aby mu odporkyňa vrátila mesačné splátky 200,- eur od 15.10.2010 do decembra 2013, spolu v sume 7.700,- eur. Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa doplnil rozsudok zo dňa 04.08.2014 č.k. 22P/7/2012 o výrok: "vo zvyšku sa návrh zamieta". a návrh na doplnenie rozsudku o výrok o vrátení mesačných splátok 200,- eur od 15.10.2010 do decembra 2013, spolu v sume 7.700,- eur, zamietol. Rozhodol tak podľa § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. s odôvodnením, že v doplnení návrhu na začatie konania sa navrhovateľ domáhal aj výroku o povinnosti odporkyne uhradiť zročný príspevok za čas od nadobudnutia trojizbového bytu H. R. do vynesenia rozsudku navrhovateľovi, a keďže o tejto časti súd nerozhodol, doplnil napadnutý rozsudok tak, že vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade zrušenia alebo zníženia výživného za uplynulý čas pre plnoletú osobu, vrátane príspevku na výživu rozvedeného manžela, vzniká povinnosť vrátenia spotrebovaného výživného. Preto je plnoletý oprávnený vždy povinný vrátiť výživné, ktoré presahuje priznanú mieru, resp. v prípade zrušenia výživného v celej jeho zaplatenej výške. Uloženie tejto povinnosti odporkyni považoval preto za nadbytočné, keď táto povinnosť vyplýva odporkyni zo zákona, a to v prípade, ak rozsudok nadobudne právoplatnosť. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa, že súd nerozhodol o povinnosti odporkyne vrátiť mu mesačné splátky 200,- eur od 15.10.2010 do decembra 2013 spolu v sume 7.700,- eur uviedol, že tohto výroku sa navrhovateľ nedomáhal v návrhu, ani v jeho písomnom doplnení, a preto jeho návrh na takéto doplnenie rozsudku zamietol. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd návrh vo zvyšku zamietol, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, v ktorom uviedol, že trvá na tom, aby mu odporkyňa vrátila 7.700,- eur, ktoré jej počas tohto zdĺhavého sporu posielal napriek tomu, že bola solventná a tieto peniaze si užívala neprávom, pričom on v tom čase žil iba z 350,- eur mesačne a nie je ochotný darovať tieto peniaze odporkyni, ktorá si počas celého obdobia užívala luxusné dovolenky. Namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď už samotné rozhodnutie o finančnej situácii odporkyne bolo zdĺhavé, pretože 11.08.2011 predala trojizbový byt na A. Z.. Č.. XX H. R. za sumu 80.000,- eur, a teda v tom čase už netrpela hmotnou núdzou, ale sústavne poberala sumu 200,- eur mesačne, ktoré jej posielal z jeho dôchodku v sume 550,- eur, pričom v tom čase bola schopná sama sa živiť a nebola oprávnená na príspevok na výživu od neho. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj odporkyňa, namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietala, že jej mama mala užívacie doživotné právo v predmetnom byte až do jej úmrtia dňa 05.05.2011, kde bývala do svojej smrti a občas ju brala k sebe a starala sa o ňu, a preto podľa jej názoru navrhovateľ nemá právo na vrátenie výživného, ktoré jej posielal za obdobie, počas ktorého jej mama žila vo svojom byte. Opätovne poukázala na to, že je zdravotne ťažko postihnutá a poberá starobný dôchodok v sume 277,- eur. Namietala, že súd prvého stupňa doposiaľ nevypočul ani ju ani dcéru, ktorú žiadala vypočuť ako svedka, a žiadala, aby jej súd opätovne priznal príspevok na rozvedenú manželku proti navrhovateľovi. Uviedla, že sa jej zhoršil zdravotný stav po operácii srdca a fibrózy pľúc, a to aj z dôvodu vyhrážania sa navrhovateľom telefonicky a poukázala aj na to, že v minulosti bolo podané oznámenie na navrhovateľa za ublíženie na jej zdraví. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, sú vecne správne a odvolanie odporkyne proti dopĺňaciemu rozsudku je potrebné odmietnuť z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia príspevku na výživu rozvedenej manželky a uloženia povinnosti odporkyne uhradiť zročný príspevok za čas od nadobudnutia trojizbového bytu v Bratislave do vydania rozsudku, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uviedla na svoju obranu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 72 ods. 1, § 75 ods. 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a správne dospel k záveru, že nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu na A.B. Z.. Č.. XX H. R. dňom 15.10.2010 sa výrazne zlepšili majetkové pomery odporkyne, keď bývanie mala zabezpečené iným spôsobom, a teda získaním ďalšieho bytu mala možnosť zabezpečiť si príjmy a výnosy z majetku, ktoré mohla použiť na zabezpečenie si svojich odôvodnených potrieb. Správne tiež súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti odporkyne uhradiť mu zročný príspevok za čas od nadobudnutia trojizbového bytu H. R. do vydania rozsudku, s poukazom na vznik tejto povinnosti odporkyni až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku. S týmito závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 72 ods. 3 vety prvej Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Podľa § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zrušenia povinnosti prispievať na výživu odporkyne ako rozvedenej manželky sumou 200,- eur mesačne od 01.06.2009, ktorá povinnosť mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.09.2009 sp.zn. 15C 97/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.03.2010 sp.zn. 14Co/407/2009. Súd prvého stupňa preto správne zameral dokazovanie na zistenie, či od tejto poslednej úpravy, ktorou bol určený príspevok na výživu odporkyne, došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňovala zrušenie tohto súdom priznaného príspevku odporkyni na výživu rozvedenej manželky. Pri skúmaní zmeny pomerov správne vychádzal zo zákonom stanovených predpokladov pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré sú rozdielne od zákonom stanovených podmienok pre priznanie výživného na manželku, a z ktorých vyplýva, že zánikom manželstva, keďže zanikajú všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti manželov, zaniká aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň a bývalý manžel má po rozvode manželstva právo už len na zabezpečenie primeranej výživy, nie však rovnakej životnej úrovne ako v prípade manželov. Dôvodom pre priznanie príspevku na rozvedeného manžela nie je teda rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva, ale relevantnou skutočnosťou je len to, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Schopnosť odporkyne samostatne sa živiť správne súd prvého stupňa posudzoval nielen z hľadiska jej skutočných a potenciálnych zárobkových možností, ale aj z hľadiska jej celkových majetkových pomerov a správne dospel k záveru, že od priznania príspevku na rozvedenú manželku odporkyni, kedy poberala invalidný dôchodok v sume 220,- eur mesačne, sa výrazne zlepšili jej majetkové pomery, a to nadobudnutím trojizbového bytu H. R. dňa 15.10.2010, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu získaním vlastníctva k nehnuteľnosti značnej hodnoty, jej vznikla možnosť získania príjmov alebo výnosu z tohto majetku, z ktorých by mala možnosť zabezpečiť si primeranú výživu a odôvodnené potreby. Nesporné je, že odporkyňa v čase nadobudnutia vlastníctva k predmetnému trojizbovému bytu H. R. mala zabezpečené vlastné bývanie v inom byte, v ktorom podľa jej tvrdení zabezpečovala aj osobnú starostlivosť jej matke v čase choroby a staroby, z čoho je zrejmé, že odporkyňa v čase nadobudnutia vlastníctva k ďalšiemu bytu mala možnosť dispozície s týmto nehnuteľným majetkom za účelom zabezpečenia si príjmov alebo výnosov. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že odporkyňa predajom predmetného bytu získala finančné prostriedky v sume cca 85.000,- eur za odpredaj tohto bytu a je výlučnou vlastníčkou dvoch bytov nachádzajúcich sa v E.. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti správne vyhodnotil ako výrazné zlepšenie majetkových pomerov odporkyne, odôvodňujúce zrušenie príspevku na rozvedenú manželku, keď nie je splnená zákonná podmienka, že ako rozvedená manželka nie je schopná sama sa živiť vzhľadom na jej celkové majetkové pomery. Správne súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odporkyne týkajúce s zlepšenia majetkových pomerov navrhovateľa, keď pre priznanie, resp. zrušenie príspevku na rozvedenú manželku nie je rozhodujúca životná úroveň druhého bývalého manžela, a ani rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov, ale len schopnosť odporkyne samostatne sa živiť a z tohto dôvodu aj odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky odporkyne uvedené v jej odvolaní týkajúce sa majetkových pomerov, spôsobu života a aj správania sa navrhovateľa k nej v minulosti, keď ide o skutočnosti, ktoré nezakladajú oprávnenie bývalého manžela na príspevok rozvedeného manžela voči druhému manželovi. Správne preto súd prvého stupňa zrušil povinnosť navrhovateľa prispievať odporkyni na výživu rozvedenej manželky od 15.10.2010. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni uhradiť mu zročný príspevok za čas od nadobudnutia trojizbového bytu H. R. do vydania rozsudku, bol podaný predčasne, keď navrhovateľ je povinný platiť odporkyni príspevok na výživu rozvedenej manželky na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.09.2009 sp.zn. 15C 97/09 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.03.2010 sp.zn. 14Co 407/2009 až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým je táto povinnosť zrušená, a preto až po právoplatnosti rozsudku o zrušení príspevku na rozvedenú manželku, vznikne odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi spotrebované výživné za obdobie od kedy bolo zrušené, ako aj právo navrhovateľa na vrátenie preplatkov na príspevku, a preto v čase podania návrhu na zrušenie príspevku na rozvedenú manželku, ako aj v čase rozhodovania prvostupňového aj odvolacieho súdu o tomto návrhu, nie je návrh navrhovateľa na vrátenie preplatkov na príspevku dôvodný. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie aj odporkyňa, avšak odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade odporkyňa nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať odvolanie však prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, ktorá vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností- pre posúdenie ktorej je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom (nárokom) uplatňovaným navrhovateľom v konaní. Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. Proti doplňujúcemu rozsudku je v zásade prípustné odvolanie, avšak môže ho podať len ten účastník, ktorému týmto rozhodnutím nebolo vyhovené, resp. v neprospech ktorého bolo rozhodnuté. V prejednávanej veci napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporkyni vrátenia zaplateného výživného a zamietol v ďalšej časti jeho návrh na doplnenie rozsudku súdu prvého stupňa, a keďže návrhom navrhovateľa dopĺňacím rozsudkom nevyhovel, rozhodol v prospech odporkyne, ktorej týmto rozhodnutím nebola spôsobená ujma dopadajúca na jej pomery a nebola týmto rozhodnutím po procesnej stránke negatívne dotknutá, v dôsledku čoho nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.ako vecne správny potvrdil a odvolanie odporkyne proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď obaja účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.