Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/347/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512205026 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512205026.2 Uznesenie Krajský súd Bratislava v právnej veci navrhovateľa: H. F., T. X/A, U., zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r.o., Farská 12, Nitra, proti odporcovi: INMART, a.s., Vranovská 6, Bratislava, zastúpenému advokátkou JUDr. Annou Dugovou, Lazaretská 4, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 42C/63/2012-86, zo dňa 2.10.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 210,26 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 169,62 eura a rozhodol o vrátení súdneho poplatku 92,80 eura navrhovateľovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. podlaží vo vchode č. X/A v bytovom dome súpisné číslo XXXX/ X na T. ulici T. U., postavenom na parc. č. XXXX, vedenom na liste vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX. Podaním z 24.9.2015 vzal navrhovateľ ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Dôvodom späťvzatia návrhu bolo, že nehodlá v predmetnom konaní pokračovať. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť, súd prvého stupňa konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Vychádzal z toho, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993). Skúmal preto procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na obidvoch procesných stranách. Keďže konanie bolo zastavené bez vecného vyriešenia veci z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý sa rozhodol v konaní nepokračovať, mal by navrhovateľ znášať trovy konania odporcu. Trovy právneho zastúpenia priznal vo výške 169,62 eura; tieto pozostávajú z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastupovania, písomné podanie na súd vo veci samej a písomné podanie na súd - odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania) 2 x 58,69 eura, 1 x 29,35 eura a 3 x režijný paušál 7,63 eura (§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 1 písm. a) a písm. c), ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“)). Odporcovi nepriznal plnú náhradu za odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania, nakoľko toto podanie sa netýkalo veci samej; v súlade s § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal odmenu len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Odporcovi ďalej nepriznal náhradu za vyjadrenie oznamujúce odpadnutie prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo. Mal za to, že nejde o podanie vo veci samej, keďže sa netýka žalovaného nároku a nemožno ho subsumovať pod § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vzhľadom na to, že toto ustanovenie vyslovene uvádza, že sa musí jednať o písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej. O vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi rozhodol podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal odvolanie odporca a žiadal zmeniť uznesenie v napadnutej časti tak, že navrhovateľovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia 271,88 eura. Namietal priznanie náhrady trov za odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania z 13.11.2012 v polovičnej výške a nepriznanie náhrady za vyjadrenie oznamujúce odpadnutie prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo, z 30.1.2015. Uviedol, že po tom, čo súd prvého stupňa prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu pod sp. zn. 11809/12, aktívne monitoroval verejne dostupné informácie o tomto konaní a zistil, že konanie bolo skončené 4.11.2014. Navrhovateľ ako účastník tohto konania musel mať vedomosť o tom, že predmetné konanie bolo skončené, avšak túto skutočnosť súdu prvého stupňa neoznámil. Rovnako ostal nečinný aj súd prvého stupňa, hoci mal zákonnú povinnosť po odpadnutí prekážky pokračovať v konaní. V snahe odstrániť svoju právnu neistotu zaslal súdu prvého stupňa vyjadrenie z 30.1.2015, ktorým mu oznámil odpadnutie prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo a súd prvého stupňa až na základe tejto jeho aktivity pokračoval v konaní a vytýčil pojednávanie. Táto jeho účelná aktivita bola potrestaná nepriznaním náhrady trov. Tvrdil, že v prípade prerušenia konania ide vždy o vec samú. Obidva tieto úkony považoval za úkony vo veci samej a úkony bytostne sa týkajúce žalovaného nároku, a to najmä vo svetle ich nesporne pozitívneho vplyvu na ukončenie konania. Na záver poukázal na to, že všetky úkony vykonával s cieľom účelne sa brániť proti žalobnému návrhu a zabezpečiť rýchle prejednanie veci a zároveň postupoval v celom konaní maximálne hospodárne. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v napadnutej časti a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.; dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. V predmetnej veci nebola sporná aplikácia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. pre rozhodnutie o uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vzhľadom na jeho zavinenie zastavenia konania. Súd prvého stupňa priznal odporcovi náhradu odmeny advokáta za odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania, pretože sa netýkalo veci samej, len v polovičnej výške. To zodpovedá § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z., účinného v čase vykonanie tohto úkonu právnej služby (súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z., účinného až v čase rozhodovania). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že za tento úkon patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, pretože išlo o odvolanie proti inému rozhodnutiu ako vo veci samej. Pokiaľ však súd prvého stupňa odporcovi nepriznal náhradu odmeny advokáta za písomné oznámenie o odpadnutí prekážky, pre ktoré bolo konanie prerušené, nepostupoval správne. V danom úkone totiž jednoznačne išlo o úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie, ktoré sa síce netýkalo priamo veci samej, ale malo svoj význam v konaní. Napriek tomu, že osobitne takýto úkon vo vyhl. č. 655/2004 Z.z. upravený nie je, § 13a ods. 5 pre takéto prípady ustanovuje, že za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v ods. 1 a 2 patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Odvolací súd mal za to, že v tomto prípade odporcovi za tento úkon patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, ako za úkon v zmysle § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, t.j. písomné podanie, ktoré sa netýka veci samej). Na základe uvedeného predstavujú celkové trovy právneho zastúpenia navrhovateľa 210,26 eura, keď k sume priznanej súdom prvého stupňa 169,62 eura odvolací súd pripočítal 40,66 eura za písomné podanie na súd z 31.1.2015 (odmena 1 x 64,53 eura a režijný paušál 8,39 eura (§ 11 ods. 1 písm. a), 13a ods. 2 písm. b), ods. 5, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.)). Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 210,26 eura. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ, ktorý mal v odvolacom konaní pomerný úspech (odporca z požadovaného rozdielu na náhrade trov konania 271,88 eura - 169,62 eura priznaných súdom prvého stupňa = 102,26 eura bol úspešný v časti 40,66 eura a neúspešný v časti 61,60 eura), by mal právo na pomernú náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu túto náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.