Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512207598 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512207598.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1./ Y. Y., H. I. Č.. XX, H., 2./ G. Y., H. G. Č.. XX, H., proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO : 36613843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie navrhovateľov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C 85/2012-89 zo dňa 24.októbra 2013, v pomere hlasov 3: 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Navrhovatelia 1./,2./ s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 83,89€ na účet advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1./,2./, ktorým sa domáhali voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-7542 zo dňa 16.03.2012. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že navrhovatelia 1./, 2./ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z odmeny právneho zastúpenia vo výške 240,62 € na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovatelia svoj návrh odôvodňovali tým, že vzhľadom na ich platobnú neschopnosť podali dňa 24.10.2008 návrh na vyhlásenie konkurzu na ich majetok. Pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá bola predmetom rozhodcovského konania a ktorú sporiteľňa už po podaní návrhu na konkurz previedla na EOS KSI Slovensko, s.r.o zahrnuli v návrhu na konkurz. Okresný súd Bratislava I návrh navrhovateľa 1./ uznesením 4K/27/2008 zo dňa 15.12.2008 zamietol pre nedostatok majetku a rovnako zamietol aj návrh navrhovateľky 2./ a to uznesením 2K/39/2008 - 34 zo dňa 13.01.2009 tiež pre nedostatok majetku. Uznesenia boli riadne uverejnené v Obchodnom vestníku. V súlade s § 20 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii mohla Slovenská sporiteľňa, a. s. ako pôvodný veriteľ podať odvolanie voči uzneseniu konkurzného súdu. To sa však nestalo a veriteľ postúpil pohľadávku EOS KSI Slovakia, s.r.o.. Tieto skutočnosti navrhovateľ namietal aj vo svojej žalobnej odpovedi pre rozhodcovský súd. Tento však odpoveď vôbec nebral do úvahy a rozhodol v prospech EOS KSI Slovensko, hoci ten v čase získania pohľadávky vedel, že je zahrnutá v konkurze, resp. mu túto skutočnosť mal oznámiť postupiteľ, Slovenská sporiteľňa, a. s.. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že zistil, že Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2010-7542 zo dňa 16.03.2012 boli navrhovatelia zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2.009,70 €, úroky z omeškania vo výške 14,25 % p. a. zo sumy 1.603,51 € od 16.10.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Dôvodom bolo neplnenie Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľom úver vo výške 50.000,- Sk. Navrhovateľ 1./ rozhodcovský rozsudok prebral dňa 28.03.2012 a navrhovateľka 2./ si rozsudok neprebrala. Stálemu rozhodcovskému súdu sa jej zásielka vrátila 18.04.2012. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 3, § 40 ods. 1,2, § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Žalobný návrh bol síce podaný na súd včas, ale jeho dôvodnosť navrhovatelia nepreukázali. V podanom návrhu poukazovali na to, že z dôvodu platobnej neschopnosti podali návrh na vyhlásenie konkurzu na ich majetok a pohľadávka sporiteľne bola v návrhu zahrnutá. Konkurzný súd uznesením konkurzné konanie zastavil pre ich nemajetnosť. Boli toho názoru, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a. s. sa mal voči tomuto uzneseniu o zastavení konania odvolať postupom podľa § 20 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a nie postúpiť pohľadávku EOS KSI Slovensko, a. s.. Podľa nich rozhodcovský súd nemal čo po začatí konkurzu konať. Prvostupňový súd mal zato, že v danom prípade sa však nejedná o prípad, kedy by rozhodcovský súd nemohol rozhodovať vo veci z dôvodu, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla v priebehu konkurzného a vyrovnávacieho konania. Tým, že bolo konkurzné konanie zastavené pre nemajetnosť dlžníkov samo osebe neznamená, že ich dlhy zanikajú a nie je možné sa domáhať ich zaplatenia. Zastavením konkurzného konania pre nemajetnosť pri fyzických osobách nedochádza k zániku subjektu - dlžníka tak, ako tomu je v prípade právnických osôb, kedy po právoplatnosti takéhoto uznesenia dochádza k ich výmazu z obchodného, resp. iného registra. Nakoľko konkurzné konanie bolo zastavené a nedošlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, pohľadávka veriteľa nezanikla a tento si ju mohol uplatňovať na rozhodcovskom súde tak, ako so na tom účastníci uzavretej zmluvy o splátkovom úvere dohodli. Taktiež mohol voľne svoju pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu dlžníka tretej osobe. Rozhodcovský súd teda nekonal v čase, kedy prebiehalo konkurzné konanie a o veci, ktorá nemôže byť predmetom konkurzného konania, ale až po tom, čo konkurzné konanie bolo zastavené bez toho, aby bol na majetok dlžníkov vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedené súd návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešných navrhovateľov zaviazal k povinnosti úspešnému odporcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce z odmeny právneho zastúpenia. Súd priznal zástupcovi odporcu odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia 19.11.2012 1/13 výpočtového základu - 58,69 € + 7,63 € režijný paušál, písomné podanie na súd 20.11.2012 - 58,69 € + 7,63 € režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013 - 60,07 € + 7,81 € režijný paušál. Nakoľko zástupca odporcu je platcom DPH, súd mu priznal aj 20 % DPH - 40,10 €, spolu odmena právneho zastúpenia predstavuje sumu 240,62 €. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1./, 2./ , ktorí žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní uviedli, že návrh bol podaný najmä preto, že konaním Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie bol porušený zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Prvostupňový súd podľa ich názoru vec nesprávne právne posúdil, keď trvali na tom, že došlo k porušeniu zákona č. 7/2005 Z.z., kedy bolo neprípustné začínať, pokračovať a vydávať rozhodnutia ohľadne pohľadávok uvedených v konkurze. Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. mohol oprávnený podať odvolanie. Nakoľko tak neurobil, nie je možné teraz pohľadávku vymáhať a vydanie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie bolo teda neprípustné. Záverom namietal, že výška úrokov je v rozpore s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. K odvolaniu navrhovateľov 1./,2./ sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Trval na tom, že navrhovatelia nepreukázali naplnenia dôvodov § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z.z. s poukázaním na ktoré sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ukončenie konkurzného konania jeho zastavením a konštatovaním, že majetok dlžníka - fyzickej osoby nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, nie je riešením insolventnosti fyzickej osoby a neznamená automaticky zánik jej dlhov. Fyzická osoba môže insolventnosť vyriešiť v maximálnej miere v prípade ak súd povolí takémuto dlžníkovi oddlženie podľa § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., keď zákon neuvádza žiadne iné prípady, resp. inú možnosť, kedy by sa pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, stali nevymáhateľnými. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1./,2./ nie je dôvodné. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného do 31.12.2014 / ďalej len „ zákon“ / v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Podľa § 40 ods. 1 zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 41 ods. 1 zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval príslušné ustanovenia zákona § 3 ods. 1 písm. d) , § 40 ods.1, § 41 ods. 1 č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona ako to odôvodňovali navrhovatelia 1./, 2./. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie dbajúc na jeho presvedčivosť tiež náležitým spôsobom odôvodnil, a to tak, ako to má na mysli ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Navrhovatelia v odvolaní namietali, že vydaním rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie bol porušený zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov z dôvodu, že bolo neprípustné začínať, pokračovať a vydávať rozhodnutia ohľadne pohľadávok uvedených v konkurze. Odvolací súd považuje túto námietku právne irelevantnú. V rozhodcovskom konaní by sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. nemali rozhodovať spory, v ktorých aspoň jeden z účastníkov je v konkurznom (alebo vyrovnacom) konaní. To znamená, že ak bol podaný návrh na konkurz na určitý subjekt, tak spor, ktorého účastníkom by bol tento subjekt, sa v rozhodcovskom konaní už nemôže prejednávať, keď zákon upravuje vo všeobecnosti, aké sú účinky vyhlásenia konkurzu / § 47 /. V danom prípade bol návrh navrhovateľa 1./ na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4 K 27/2008 zo dňa 15.12.2008 a návrh navrhovateľky 2./ zamietnutý z rovnakého dôvodu tým istým súdom uznesením sp. zn. 2 K 39/2008 zo dňa 13.1.2009. To znamená , že v čase začatia konania na rozhodcovskom súde / konanie začalo dňa 26.11.2010 / nebol ani jeden z navrhovateľov v konkurznom (alebo vyrovnacom) konaní a nič nebránilo rozhodcovskému súdu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie spor v rozhodcovskom konaní rozhodnúť. Pohľadávka, ktorá bola predmetom konania pre rozhodcovským súdom zostala aj po zamietnutí návrhov na vyhlásenie konkurzov aj naďalej vymáhateľná, keďže nedošlo k oddlženiu v zmysle § 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z.. Situácia po zrušení konkurzu u právnických osôb a u fyzických osôb je zásadne odlišná. Zrušením konkurzu končí „život“ právnickej osoby a spravidla nastáva jej zánik v dôsledku jej výmazu z príslušného registra (najmä obchodného registra, pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť). Pravidlo o tom, že neuspokojené pohľadávky zrušením konkurzu nezanikajú, nemajú preto u nich väčší význam. Naproti tomu u fyzických osôb má uvedené pravidlo zásadný význam, pretože ich život pokračuje ďalej aj po zrušení konkurzu. Z tohto dôvodu zákona ponúka fyzickým osobám možnosť domáhať sa po zrušení konkurzu zbavenia svojich dlhov. Domáhať sa zbavenia dlhov možno len po zrušení konkurzu. Preto procesu oddlženia musí vždy predchádzať konkurz. Nemôže ísť pritom o akýkoľvek konkurz, ale len taký, ktorý nebol zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačoval na úhradu pohľadávok proti podstate (pozri § 102 ods. 1) čo bol daný prípad a v tomto prípade zákon o konkurze možnosť oddlženia výslovne vylučuje. Za daného stavu teda rozhodcovský rozsudok nebo vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) a tiež nebol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. keď odporca cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89€, ktorú zaviazal navrhovateľov 1./,2./ s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 6.2.2014, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za rok 2014 sumu 61,87 a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 69,91€ / 61,87€ + 1 x 8,04€ režijný paušál / pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 13,98€ / 69,91€ x 20% /. Celková odmena potom predstavuje sumu 83,89€ / 69,91€ + 8,04€ režijný paušál /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.