Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/78/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512214811 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512214811.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcom: 1/ F. W., U.. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX E., O. E., 2/ G.. N. W., U.. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX E., O. E., o zaplatenie 2.369,89 eur s príslušenstvom a odmenou 7,90 eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/201/2013 - 114 zo dňa 01.07.2014 , takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 14.08.2014, súdu doručené dňa 20.08.2014 n e p r i p ú š ť a a rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/201/2013 - 114 zo dňa 01.07.2014 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že zrušil zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm/526/2012-12 zo dňa 27.03.2013 v celom rozsahu s tým, že v zmenkovej sume 351,35 eur konanie zastavil. Rozhodol tiež, že navrhovateľovi bude po právoplatnosti rozsudku vrátený súdny poplatok za návrh 14,30 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1 Zm/526/2012-12 zo dňa 27.03.2013 boli odporcovia zaviazaní, aby navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 2.369,89 eur s úrokom 6 % ročne znej od 25.06.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 7,90 eur a náhradu trov konania 142,50 eur. Odporcovia podali v zákonnej lehote námietky, každý osobitne, ale z rovnakých dôvodov. Uviedli, že zmenku považovali za neplatnú, lebo doplnený deň splatnosti 24. jún 2012 bola nedeľa, čo je deň pracovného pokoja. Peňažná suma bola vyplnená v mene, ktorá v čase vystavenia zmenky neexistovala, t. j. v euro. Na zmenke chýba údaj, komu má byť peňažná suma splatená, nesprávna je výška peňažnej sumy, nakoľko pohľadávka bola navrhovateľovi mesačne splácaná zrážkou zo mzdy, a preto nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že na zmenku nebolo nič splatené. Namietli tiež, že ich navrhovateľ o výške splatenej časti zmenky neinformoval, splátky platili v priebehu celého roku 2012, ale už v júni 2012 podal navrhovateľ návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, čím konal vedome na ich škodu. Keďže pohľadávka bola pravidelne splácaná, podľa odporcov dôvod na vydanie zmenkového platobného rozkazu nebol. K námietkam pripojili potvrdenie zamestnávateľa o vykonaných zrážkach zo mzdy odporkyne v 2/ rade, ktoré zamestnávateľ poukázal na účet navrhovateľa. Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX - XXXXX poskytol odporcovi v 1/ rade pôžičku 76.212,- Sk (2.529,77 eur), ktorú mal odporca v 1/ rade splatiť v mesačných splátkach po 70,27 eur podľa splátkového kalendára. Odporca v 1/ rade platil splátky s omeškaním, v dôsledku čoho vznikol podľa bodu 12.1. zmluvy nárok na zmluvné pokuty. Pre omeškanie so splátkou č. 5 boli v zmysle bodu 12.3. písm. b) zmluvy záväzky odporcu v 1/ rade zosplatnené, splatnými sa stali 30.10.2008, ale odporca v 1/ rade termín splatnosti nedodržal, preto si navrhovateľ podľa bodu 12.4. zmluvy uplatnil nárok na zaplatenie ďalšej zmluvnej pokuty. Zmenková suma pozostáva zo zostatku nesplatenej pôžičky, ktorý bol ku dňu splatnosti zmenky 93 eur, zo štyroch zmluvných pokút po 253 eur a zo zmluvnej pokuty 1.264,89 eur. Po začatí súdneho konania odporcovia navrhovateľovi v piatich platbách uhradili celkovo 351,35 eur, preto v tejto časti vzal návrh na začatie konania späť a vo zvyšku žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti, nakoľko námietky odporcov považoval za nedôvodné. Z prvopisu zmenky vystavenej v Senici dňa 16. mája 2008 prvostupňový súd zistil, že sa odporca v 1/ rade ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa dňa 24. júna 2012 zmenkovú sumu 2.369,89 eur bez protestu. Per aval zmenku podpísala odporkyňa v 2/ rade. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Neplatnosť zmenky nespôsobil ani dátum splatnosti, ktorý pripadol na nedeľu, nakoľko Zmenkový zákon pripúšťa, aby sa zmenka stala splatnou v deň pracovného voľna tým, že v čl. I. § 72 ods. 1 upravuje, ako sa má v takomto prípade postupovať. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola vystavená neúplná a údaje o peňažnej sume, mene a dátume splatnosti v nej doplnil navrhovateľ. Nedôvodná bola aj námietka proti mene zmenkovej sumy. Podľa poslednej vety bodu 5.3. písm. b) zmluvy mal navrhovateľ právo odo dňa zavedenia eura v SR vyplniť zmenkovú sumu v eurách. Zmluvu s navrhovateľom uzavrel odporca v 1/ rade ako dlžník a odporkyňa v 2/ rade ako spoludlžníčka. Ako sankcie za omeškanie dlžníka s úhradou splátok alebo iných peňažných záväzkov zo zmluvy boli v bode 12.1. dojednané zmluvné pokuty. Podľa bodu 12.1. zmluvy bol veriteľ oprávnený požadovať jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z nominálnej výšky pôžičky v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky pôžičky o viac ako 15 dní po termíne splatnosti. Zmluvné pokuty navrhovateľ vyúčtoval vo výške po 253 eur za omeškanie so zaplatením štyroch splátok. Omeškanie so zaplatením mesačnej splátky, trvajúce dlhšie ako 5 dní, bolo podľa bodu 12.3. písm. b) zmluvy jedným z dôvodov, pre ktorý sa stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka zo zmluvy. Navrhovateľ považoval celý zvyšok dlhu za splatný dňom 30.10.2008 tým, že mu odporca 5. splátku, zročnú 24.10.2008, neuhradil do 5 dní od splatnosti. Keď odporca celý zvyšok dlhu do 15 dní od splatnosti nezaplatil, vyúčtoval mu navrhovateľ faktúrou č. XXXXXXXXX z 27.11.2008, splatnou 07.12.2008, zmluvnú pokutu 1.264,89 eur, predstavujúcu 50 % z nominálnej výšky pôžičky. Prvostupňový súd mal preukázané, že pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o revolvingovej pôžičke boli zabezpečené aj dohodou o zrážkach zo mzdy. Zrážky sa vykonávali od júna 2009 do októbra 2012, celkovo vo výške 2.754,87 eur. Navrhovateľ využil právo vyplniť blankozmenku v júni 2012, ku ktorému dňu ostal neuhradený zvyšok pôžičky 93 eur a zmluvné pokuty spolu vo výške 2.276,89 eur. Podľa karty klienta bola celá dohodnutá suma 2.529,72 eur, zodpovedajúca 36 splátkam po 70,27 eur, splatená do 02.08.2012 a dňa 05.11.2012 odporcovia uhradili zmluvnú pokutu 253 eur za omeškanie s úhradou druhej splátky a časť 5,35 eur zo zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou tretej splátky. Nezaplatené k tomuto dňu ostali už len zmluvné pokuty v celkovej výške 2.018,54 eur. Z takto zisteného skutkového stavu vychádzal Okresný súd Bratislava V pri posudzovaní dôvodnosti námietok proti zmenkovej sume, ktorú odporcovia považovali za neoprávnenú, lebo dlh splácali zrážkami zo mzdy aj v čase uplatnenia pohľadávky na súde, čím navrhovateľ konal vedome na ich škodu a o výške splatenej časti ani o výške zabezpečenej pohľadávky ich neinformoval. V doplňujúcom podaní zmluvné pokuty označili za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku, lebo predstavujú až 108,13 % toho, čo už navrhovateľovi zaplatili. V bode 22.6. zmluvy o revolvingovej pôžičke sa účastníci dohodli, že sa ich vzťah, okrem zmluvného typu, bude riadiť zákonom č. 513/1991 Zb., t. j. Obchodným zákonníkom. Prvostupňový súd dospel k záveru, že pre oblasť obchodno-právnych záväzkových vzťahov je v § 265 Obchodného zákonníka stanovené pravidlo, ktoré zakazuje zneužitie práva. Vyjadrené je okrem iného aj tým, že sa právna ochrana neposkytne výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Právo nemôže byť vykonávané spôsobom, ktorým je bezdôvodne upierané základné právo druhému účastníkovi záväzkového vzťahu, nemôže viesť k jeho mimoriadnemu zaťaženiu, resp. k nevyváženosti vzájomných práv a povinností. O rozpor so zásadami poctivého obchodného styku ide vždy vtedy, ak účastník právneho vzťahu pri presadzovaní svojich záujmov zneužíva svoje práva na úkor druhej strany, ak výkon jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu druhej strany s cieľom dostať ju do nepriaznivej situácie. Zmyslom ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je neposkytnúť právnu ochranu v prípadoch, ak sa právo vykonalo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uplatní sa najmä v situácii, ak sa priznanie uplatneného nároku javí vo väzbe na okolnosti prípadu ako krajne nespravodlivé. Za výkon práva odporujúci zásadám poctivého obchodného styku súd predovšetkým považoval postup navrhovateľa pri uplatňovaní zmluvnej pokuty 1.264,89 eur za omeškanie so zaplatením celého zvyšku dlhu. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že odporcovia sa o rozhodnutí navrhovateľa zosplatniť dlh mohli dozvedieť prvý krát až po doručení faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej dňa 27.11.2008, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 1.264,89 eur. Odporca v 1/ rade sa o povinnosti zaplatiť celý zvyšok dlhu nedozvedel, navrhovateľ ho o uplatnení oprávnenia vopred neinformoval, preto ani nemohol očakávať, že lehotu splatnosti dodrží. Ak za týchto podmienok odporcovi vyúčtoval navrhovateľ zmluvnú pokutu vo výške 50 % nominálnej výšky pôžičky, nie je možné výkon jeho subjektívneho práva hodnotiť inak, ako zneužitie práva, t. j. vedomú snahu neodôvodnene poškodiť odporcu na jeho právach. Za výkon práva poškodzujúci odporcov nad nevyhnutne potrebnú mieru považoval súd prvého stupňa aj uplatnenie zmluvných pokút podľa bodu 12.1. zmluvy za omeškanie so zaplatením 2. až 5. splátky v čase, kedy sa podľa bodu 12.3. písm. b) zmluvy už považoval dlh za predčasne splatný, resp. kedy navrhovateľovi nič nebránilo toto oprávnenie využiť. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že v žiadnom prípade nemieni ospravedlňovať závažné porušenie zmluvných povinností odporcov, ale šikanózny výkon práva pri uplatnení zmluvných pokút v celkovej výške 2.276,89 eur, nie je podľa jeho názoru možné bagatelizovať tým, že sankcie zavinili odporcovia omeškaním. Na základe vyššie uvedeného, konajúci súd dospel k záveru, že ak pohľadávka zo zmluvy o pôžičke vznikla výkonom práva odporujúcim zásadám poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu, nie je možné právnu ochranu priznať ani právu zo zmenky, ktorá takúto pohľadávku zabezpečuje. Zmenkový platobný rozkaz preto v celom rozsahu zrušil. V časti istiny 351,35 eur vzal navrhovateľ svoj návrh späť, nakoľko odporcovia mu čiastku po začatí konania zaplatili, preto súd podľa § 175 ods. 5 O. s. p. v tejto časti konanie zastavil. V konaní úspešným odporcom vzniklo podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov. O náhrade trov súd v zmysle prvej vety § 151 ods. 1 O. s. p. rozhoduje len na návrh a odporcovia návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodali, súd preto o náhrade trov nerozhodol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ,+ v časti zrušenia zmenkového platobného rozkazu v sume 2.018,54 eur, v časti 6 % - ného úroku zmenkovej odmeny a trov konania, z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ v odvolaní namietal nezákonný a vecne nesprávny postup konajúceho súdu, ktorý nezohľadnil povahu konania určenú ustanovením § 175 Občianskeho súdneho poriadku v skutkových pomeroch, ktoré boli vymedzené podanými námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odvolateľ mal za to, že predmetom konania o námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu bolo, či k zániku pohľadávky zabezpečenej zmenkou došlo alebo nie a v akom rozsahu, a teda či sa prostredníctvom vyplnenej zmenky požaduje ešte stále jestvujúci nárok. V tomto smere bolo podľa jeho názoru v konaní dokazovaním preukázané, že k zániku kauzálnej pohľadávky nedošlo a táto stále existuje. Posudzovať, či je výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, by bolo možné v konaní o námietkach len v tom prípade, ak by to bolo v nich uvedené. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti v sume 2.018,54 eur, v časti 6 % - ného úroku, zmenkovej odmeny a trov konania a súčasne odporcov spoločne a nerozdielne zaviaže na náhradu trov konania o námietkach a tiež na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v podanom odvolaní. Odporcovia sa k odvolaniu nevyjadrili. Dňa 20.08.2014 bolo prvostupňovému súdu doručené podanie navrhovateľa označené ako späťvzatie návrhu, v ktorom navrhovateľ zobral podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu späť v celom rozsahu v zmysle § 208 zákona č. 99/1963 Z. z. (O. s. p.) a navrhol, aby súd konanie zastavil. Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba navrhovateľ (žalobca). Späťvzatiu návrhu môže zabrániť odporca (žalovaný), ktorého je súd povinný vyzvať, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí alebo nie. Ak žalovaný nesúhlasí so späťvzatím žaloby, nemusí uviesť žiaden dôvod, stačí, ak iba vysloví svoj nesúhlas. V takom prípade musí odvolací súd pokračovať v konaní. Ak žalovaný súhlasí, je súd povinný pripustiť späťvzatie žaloby a následne konanie zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací Krajský súd v Bratislave vyzval odporcu v 1/ a odporcu v 2/ rade, aby oznámili, či so späťvzatím návrhu na začatie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1 CbZm/201/2013 súhlasia. Odporca 1/ F. W. listom zo dňa 13.10.2014 vyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím označeného návrhu na začatie konania z vážnych dôvodov. Odporca 2/ G.. N. W. listom zo dňa 13.10.2014 vyjadrila svoj nesúhlas so späťvzatím označeného návrhu na začatie konania z vážnych dôvodov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preto v súlade s citovaným ustanovením § 208 O. s. p. rozhodol tak, že späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 14.08.2014, súdu doručené dňa 20.08.2014, nepripustil a vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania navrhovateľa ako aj so späťvzatím návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z dokladov tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX - XXXXX poskytol odporcovi v 1/ rade pôžičku 76.212,- Sk (2.529,77 eur), ktorú mal odporca v 1/ rade splatiť v mesačných splátkach po 70,27 eur podľa splátkového kalendára. Odporca v 1/ rade platil splátky s omeškaním, preto mu navrhovateľ podľa bodu 12.1. zmluvy vyúčtoval zmluvné pokuty vo výške 10 % z nominálnej výšky pôžičky vo výške 253 eur za omeškanie so zaplatením 4 splátok. Omeškanie so zaplatením mesačnej splátky trvajúce dlhšie ako 5 dní bolo podľa bodu 12.3. písm. b/ zmluvy jedným z dôvodov, pre ktorý sa stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka zo zmluvy. Navrhovateľ považoval celý zvyšok dlhu za splatný dňom 30.10.2008 tým, že mu odporca piatu splátku zročnú 24.10.2008 neuhradil do 5 dní od splatnosti. Navrhovateľ mu preto faktúrou č. XXXXXXXXX z 27.11.2008 vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 1.264,89 eur predstavujúcu 50 % z nominálnej výšky pôžičky. Navrhovateľ využil právo vyplniť blankozmenku v júni 2012, ku ktorému dňu ostal neuhradený zvyšok pôžičky 93 eur a zmluvné pokuty spolu vo výške 2.276,89 eur. Podľa karty klienta bola celá dohodnutá suma 2.529,72 eur zodpovedajúca 36 splátkam po 70,27 eur, splatená do 02.08.2012 a okrem nej odporcovia dňa 05.11.2012 uhradili zmluvnú pokutu 253 eur za omeškanie s úhradou druhej splátky a časť 5,35 eur zo zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou tretej splátky. Nezaplatené zostali zmluvné pokuty v celkovej výške 2.018,54 eur. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa v tom smere, že prvostupňový súd skúmal obranu odporcov nad rámec podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Okresný súd Bratislava V vychádzal pri posudzovaní dôvodnosti námietok odporcov proti zmenkovému platobnému rozkazu z ich obsahu, keď odporcovia nesúhlasili s výškou sumy uvedenej na zmenke, ktorú považovali za neoprávnenú, lebo dlh splácali zrážkami zo mzdy aj v čase uplatnenia pohľadávky na súde, čím navrhovateľ konal vedome na ich škodu a o výške splatenej časti ani o výške zabezpečenej pohľadávky ich neinformoval. V ďalšom podaní uviedli, že až následne sa dozvedeli, akú pohľadávku zo zmluvy odporca do blankozmenky doplnil a zmluvné pokuty označili za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku. Podľa § 265 Obchodného zákonníka (účastníci sa dohodli, že ich vzťah okrem zmluvného typu, sa bude riadiť zákonom č. 513/1991 Zb., t. j. Obchodný zákonník), výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva je možné s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Je tiež potrebné zdôrazniť, že poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším. Porušenie rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných dojednaní, zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán, sa považuje objektívne za to kritérium, ktoré umožňuje aplikáciu ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. Pod pojmom zneužitie práva sa rozumie prekročenie rozsahu oprávnenia, rozpor s cieľom, ktorý právna norma na výkon oprávnenia určuje (resp. ktorý výkonom sleduje, a tým bezdôvodný zásah do práv a právom chránených záujmov iných subjektov, ktorý tvorí samostatnú súčasť samotného subjektívneho práva). Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva je potrebné súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že za výkon práva poškodzujúci odporcov nad nevyhnutne potrebnú mieru, považuje uplatnenie zmluvných pokút podľa bodu 12.1. zmluvy za omeškanie so zaplatením druhej až piatej splátky ako aj uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 1.264,89 eur v zmysle bodu 12.4. predstavujúcu 50 % z nominálnej výšky pôžičky. Nie bez významu je skutočnosť, že pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, keď ku dňu splatnosti zmenky bol zostatok nesplatenej pôžičky 93 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.. Nakoľko si úspešní odporcovia právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.