Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/72/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221875 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512221875.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária Soukeník - Štrpka, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: P. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, W., t. č. na neznámom mieste, zastúpený: opatrovníčkou T. F., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 438,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 43C/76/2013-40 zo dňa 23.10.2013, do výroku o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 43C/76/2013-40 zo dňa 23.10.2013 v napadnutej časti m e n í tak, že Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zastúpenému: JUDr. Jozefom Kempa, advokáta, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, ktoré bolo vedľajším účastníkom na strane žalovaného, n e p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 24,41 eur. Z odôvodnenia rozsudku v zásade vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 6.9.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 438,57 eur spolu s príslušenstvom, titulom nezaplatenia ceny za poskytnuté služby vo výške 106,70 eur a titulom nároku na zmluvnú pokutu vo výške 331,87 eur; na základe Zmluvy o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalovanému. V priebehu konania pristúpil na stranu žalovaného vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ oznámením zo dňa 30.1.2013. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.8.2013 vzniesol voči žalovanému nároku námietku premlčania, nakoľko žalobca mohol vykonať svoje právo a vymáhať jednotlivé žalované sumy dňa 19.11.2008, 20.2.2009, 19.1.2009, 20.12.2008 a 19.10.2008, pričom žalobu na súd podal až dňa 6.9.2012. Po vykonanom dokazovaní súd s poukazom na § 101 OZ uznal námietku premlčania za dôvodnú a žalobu zamietol. 2. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 149 ods. 1 OSP. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby za vyjadrenie zo 14.8.2013, podľa tarifnej výšky vo vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., t.j. 16,60 eur s paušálnou náhradou 7,81 eur bez DPH. O týchto trovách právneho zastúpenia rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Súd ako účelné trovy vyhodnotil úkon právnej služby, ktorým vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku. Pokiaľ ide o jeho ďalšie uplatnené trovy, uviedol, že ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, musí sa súd zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do všetkých konaní, v ktorých vystupujú spotrebitelia v pozícii žalovaných bez ohľadu na stav konania a ich vôľu, nepovažuje súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v § 2 ods. 1 Stanov tohto združenia. Združenie by malo byť na takéto zastupovanie spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, čo navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. 3. Rozsudok do výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi napadol odvolaním žalobca, podaním zo dňa 26.11.2013. Namietol, že podľa § 142 OSP súd môže priznať len náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Trovy vedľajšieho účastníka vo veci neboli nevyhnutne potrebné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rovnaký právny názor v rozhodnutiach súdov v obdobných veciach. Zdôraznil, že združenie na ochranu spotrebiteľov musí byť samo odborne pripravené na zastupovanie spotrebiteľov bez potreby právneho zastúpenia; vedľajší účastník hromadne vstupuje do spotrebiteľských sporov bez toho, aby vopred vedel o jeho konkrétnych okolnostiach, a súdy musia prihliadať na ochranu spotrebiteľov z úradnej povinnosti. Vedľajší účastník tak nepriniesol do tohto konania žiaden prínos. Podstatnou podmienkou jeho vstupu je súhlas hlavného účastníka, na ochranu ktorého do konania vstupuje (viď. rozhodnutie NS SR 3Cdo/188/2012), pričom vo veci takýto súhlas vedľajší účastník nemal. Žiada preto zmeniť napadnutý výrok rozsudku tak, aby súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov nepriznal, a zaviazal ho nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. 4. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal podané odvolanie v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Civilný sporový poriadok neprevzal právnu úpravu Občianskeho súdneho poriadku týkajúcu sa vedľajšieho účastníka podľa jeho ustanovenia v § 93 ods. 2, a táto forma účastníctva v súdnom konaní k 30.6.2016 ( po podaní odvolania žalobcu vo veci) zanikla. Od 1.7.2016 nemôžu združenia na ochranu spotrebiteľov vstupovať do konaní ani v pozícii tzv. intervenienta podľa § 81 CSP, pretože takúto pozíciu v konaní môže mať len ten, kto má právny záujem na výsledku sporu. 6. Odvolací súd posudzoval odvolacie námietky k rozhodnému času vyhlásenia napadnutého rozsudku, kedy Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ bolo vedľajším účastníkom konania v súlade s v tom čase platným Občianskym súdnym poriadkom. Súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkov nárok na náhradu jedného úkonu právnej pomoci, ktorým vzniesol námietku premlčania a na jej základe bola žaloba vo veci zamietnutá. V tomto smere odvolací súd poukazuje na znenie § 100, veta druhá OZ, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Vo veci však bola námietka premlčania vznesená len zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý zjavne nemohol mať k tomuto úkonu súhlas žalovaného, keďže tento je nezvestný. Súd prvej inštancie mal zohľadniť aj skutočnosť, že napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu účelne vynaložených trov konania, nemožno opomenúť aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka súdneho (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je však otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. XX ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní Na druhej strane však nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ I. zo dňa 22. 12. 2010. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do tohto konania z vlastného podnetu, bez vyzvania žalovaného. Vo veci sa vyjadril k žalobe a vzniesol námietku premlčania. Všetky tieto úkony po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Všetky tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú rozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie ochrany spotrebiteľa, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03, ktorý v ňom okrem iného uvádza, že všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. XX ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelné. Odvolací súd má za to, že tento záver možno aplikovať aj na toto konanie a na posudzovanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. 8. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti z týchto dôvodov zmenil podľa § 388 CSP v spojení s § 256 ods. 2 CSP tak, že nárok na náhradu trov prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal. Žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi. Keďže po 1.7.2016 zanikla zo zákona jeho účasť v konaní, nebolo možné ho zaviazať na náhradu trov konania žalobcovi. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).