Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/834/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223119 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223119.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., IČO: 36 688 881, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava proti odporcovi: P. V., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. I. XX, B., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou L. X., zamestnankyňou Okresného Q. B. V. V. B., V. konaní o zaplatenie 61,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 14. apríla 2014, č.k. 43C/245/2013-58, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 14. apríla 2014, č.k. 43C/245/2013-58, p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy pozostávajúcej z istiny vo výške 36,79 eur a úroku z omeškania vo výške 24,89 eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny, vrátane sankčného úroku. Súd prvého stupňa v priebehu prvostupňového konania ustanovil odporcovi opatrovníčku v zmysle § 29 ods. 2 a 6 O.s.p., nakoľko odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval a jeho pobyt nebol známy. Vec právne súd prvého stupňa posúdil podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. s tým, že ide o drobný spor. Poukázal na Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 30.08.2006, v zmysle ktorej sa navrhovateľ zaviazal zriadiť a viesť pre odporcu ako fyzickú osobu a majiteľa účtu rastový osobný účet so spôsobom poplatkovania „Balík Výhoda“. K predmetnej zmluve bol v ten istý deň podpísaný dodatok, ktorým sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi k balíku služieb „Balík Výhoda“ bonus vo výške 600,- Sk dňom podpisu dodatku ako jednorazový virtuálny bonus, ktorý slúžil výlučne na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad rámec balíka. Banka tým znižuje aktuálny zostatok bonusu o bankou určené poplatky, na ktoré sa vzťahuje bonus, resp. bonus aj zľava daného druhu balíka. Zároveň bolo dohodnuté, že poplatky, na ktoré sa vzťahuje bonus, sú uvedené v zozname, ktorý tvorí súčasť platného sadzobníka. Podľa bodu 7. Dodatku v prípade porušenia záväzku majiteľa účtu uvedeného v bode 6. (najmenej po dobu 24 mesiacov od podpisu dodatku využívať účet v banke tak, aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku zmluvy, resp. klient nepožiada banku o zmenu spôsobu poplatkovania, okrem zmeny z nižšieho na vyšší balík) je majiteľ účtu povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu podľa posledného využívaného druhu balíka. Tieto ustanovenia majú prednosť pred znením zmluvy a VOP. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na čl. III, časť A bod. 15, 23, 37 ako aj čl. IX časť B, bod. 3 písm. a/ a f/ a bod. 6 písm. c/ VOP. Podaním zo dňa 24.04.2009 oznámil navrhovateľ odporcovi, že nakoľko od 29.08.2008 je na jeho účte vykazovaný debetný zostatok, ktorého vtedajšia aktuálna výška bola 27,13 eur, navrhovateľ od zmluvy odstupuje dňom doručenia tohto oznámenia s tým, že na úhradu záväzku vyzval odporcu v lehote do 3 dní od doručenia oznámenia. Z výpisu č. 3 účtu odporcu vyplýva, že ku dňu 05.05.2009 predstavoval zostatok zatvoreného účtu žalovanú istinu 36,79 eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade ide o nárok na zaplatenie pohľadávky vzniknutej počas platnosti právneho vzťahu banky ako veriteľa a odporcu ako dlžníka pozostávajúcej z nezaplatenej istiny a jej príslušenstva. Opatrovníčka odporcu namietala súdnu vymáhateľnosť tejto pohľadávky dovolávaním sa premlčania nároku. Premlčanie nároku znamená, že po uplynutí zákonom stanovenej doby sa možno úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že je premlčané. V prejednávanom prípade sa odporca dostal do omeškania najneskôr 28.04.2009 (deň odstúpenia od zmluvy, resp. zrušenia zmluvy), čo vyplýva jednak z odovzdávacieho/preberacieho protokolu dokumentácie debetného účtu, ako aj z citovaného ustanovenia VOP za predpokladu, že deň vyhotovenia oznámenia o odstúpení od zmluvy je zároveň dňom jeho odoslania. Z predložených listinných dôkazov síce nie je zrejmé, akým dňom a spôsobom došlo k doručeniu oznámenia banky o odstúpení od zmluvy (keďže VOP umožňovali aj doručovanie, napr. e-mailom alebo formou SMS), súd ustálil dátum odstúpenia od zmluvy najneskôr 28.04.2009. Deň 29.04.2009 je teda prvým dňom, kedy sa právo mohlo po prvý raz vykonať (§ 101 OZ). Trojročná premlčacia doba uplynula dňom 29.04.2012. Táto právna situácia by nastala aj v prípade, pokiaľ by sa počiatok plynutia premlčacej doby odvíjal od dátumu tzv. debetného avíza, teda od 17.10.2008 (s ohľadom na čl. III. časť A. bod 23. posledná veta VOP), ktorá by uplynula už dňom 17.10.2011. Keďže sa navrhovateľ domáha nároku na zaplatenie peňažného dlhu návrhom doručeným súdu dňa 20.09.2012, nie je možné mu toto právo v dôsledku premlčania priznať. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania opatrovníčky odporcu bola vznesená dôvodne a preto súd návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Navrhovateľ mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že 30.08.2006 uzatvorili účastníci konania zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obaja sa zaviazali, že budú dodržiavať všetky podmienky zmluvného vzťahu, vrátane sankčných opatrení. V prípade porušenie zmluvy a VOP. Navrhovateľ poukázal na ust. § 273 Obch. zák., ktoré obsahuje úpravu inštitútu Všeobecných obchodných podmienok s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na VOP vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré súd stranám, uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Uviedol, že toto kogentné ustanovenie nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán. Ide jednoznačne o tzv. iné obchodné podmienky, pričom zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo k návrhu priložené a zároveň, aby s nimi zmluvné strany vyjadrili súhlas. Teda až po splnení zákonom stanovených podmienok sa VOP stávajú súčasťou zmluvy. Poukázal na čl. I bod. 6, čl. III bod. 23 a čl. III bod. 36 VOP. Navrhovateľ uviedol, že odporca porušil zmluvu a VOP tým, že jeho účet dosiahol nepovolený debetný zostatok (čl. III bod. 23 VOP) a preto navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu debetného zostatku v lehote 20 kalendárnych dní od vystavenia výzvy. Zároveň ho upozornil, že na aktuálnu sumu nepovoleného debetného zostatku sa uplatňuje sankčný poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov vo výške 20 % ročne a to v súlade so sadzobníkom poplatkov a VOP. Odporca na túto výzvu nereagoval, navrhovateľovi neuhradil debetný zostatok a preto navrhovateľ dňa 24.04.2009 odstúpil od zmluvy, zároveň odporcu vyzval, aby v lehote troch dní od doručenia oznámenia uhradil debetný zostatok. Keďže odporca debetný zostatok neuhradil, zo strany navrhovateľa dňa 05.05.2009 došlo k tzv. vyrovnaniu zostatku uzatvoreného účtu v sume vo výške 36,79 eur. Navrhovateľ poukázal na čl. III bod. 23 VOP, v zmysle ktorého, ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný úrok. Uviedol, že má preto nárok na 20 % sankčný poplatok zo sumy 36,79 eur od 06.05.2009 ako deň nasledujúci po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku a to až do zaplatenia. 20 % ročne zo sumy 36,79 eur od 06.05.2009 do podania žaloby je suma 24,89 eur. Navrhovateľ mal za to, že súd aplikoval na tento prípad nesprávny právny predpis, keď táto zmluva medzi veriteľom a dlžníkom je uzavretá v súlade s ust. § 708 a nasl. (Zmluva o bežnom účte) zák. č. 513/1991 Zb. Obch. zák., § 43b ods. 1 Obč. zák. a na základe VOP banky je teda absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Preto ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 až 54 OZ, §§ 612 až 627 OZ) sú jednostranne kogentné, tzn. aj voči Obchodnému zákonníku. Navrhovateľ mal za to, že jeho nárok je v súlade s citovanými zákonnými predpismi, nie je premlčaný, pretože sa na tento právny vzťah vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, kde je ustanovená všeobecná štvorročná premlčacia doba. Poukázal na čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zasiahol do základného práva navrhovateľa garantovaného Ústavou SR, nakoľko rozsudkom nesprávne posúdil prejednávanú vec. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom a s obsahom spisu má za to, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva č. XXXXXXXXXX, I. L. XX.XX.XXXX v znení dodatkov uzavretá medzi účastníkmi konania, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi službu povolené prečerpanie na osobnom účte s tým, že odporca vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu tohto osobného účtu s tým, že odporcovi na tento účet boli zo strany navrhovateľa poskytnuté peňažné prostriedky, posúdil ako spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. § 52 ods. 1 Obč. zák.. Ide o formulárovú zmluvu, ktorá sa uzatvára tak, že dlžník nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah veriteľom vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy, preto sa právny vzťah medzi účastníkmi konania musí posudzovať podľa ustanovení, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Podľa súčasného znenia ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Smernica 93/13/EHS k tomu uvádza, že spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne, bez ohľadu na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo vo viacerých dokumentoch. Tiež podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, ale aj ďalšie iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Preto ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa týkajú aj nepomenovaných zmlúv, ktoré boli uzavreté na základe ust. § 51 Obč. zák., alebo § 262 ods. 1 Obch. zák.. Smernica Rady č. 93/13/EHS, zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (najmä v ust. § 52 až 54 Obč. zák.), účinným dňa 01.04.2004, ukladá povinnosti členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými, resp. neprijateľnými klauzulami v spotrebiteľských zmluvách, na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie a preto je na prospech odporcu ako spotrebiteľa ustanovenie o premlčaní v trojročnej premlčacej dobe pri spotrebiteľských zmluvách obsiahnutých v Občianskom zákonníku a to aj napriek tomu, že právny vzťah bol uzavretý medzi účastníkmi konania podľa Obchodného zákonníka, ako to bolo v danom prípade. Neobstojí preto námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní, že pokiaľ sa týka otázky premlčania, je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, t.j. štvorročnú premlčaciu lehotu, nakoľko sa jedná o tzv. absolútny obchod a preto tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom. Odvolací súd má za to, že i napriek tomu, že posudzovaná zmluva má obchodnoprávny charakter a to i vzhľadom na obchodné podmienky, napriek tomu ide o zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Normy obchodného práva sú pre právne vzťahy, ktoré vyplývajú z takýchto zmlúv, použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v obchodnoprávnych zmluvách, ktoré majú spotrebiteľský charakter, odobril i Ústavný súd SR (I. ÚS 402/2013). Správne preto súd prvého stupňa prihliadol na vznesenú námietku premlčania. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu zároveň poukazuje i na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo do tohto zákona zavedené s účinnosťou od 01.05.2014 zákonom č. 102/2004 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia orgán, ktorý rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. má procesnú povahu, ktorá vyplýva z jeho znenia, keď toto ustanovenie normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu, ktorý rozhoduje o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu, alebo orgánu, ktorý rozhoduje o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zák. č. 250/2007 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Pokiaľ teda otázka prihliadania na premlčanie uplatneného nároku je v § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. upravená odlišne od ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., prednosť má špeciálna úprava zák. č. 250/2007 Z.z.. Správne preto súd prvého stupňa ustálil deň, od kedy sa odporca dostal do omeškania, pričom konštatoval, že je to najneskôr deň 28.04.2009, ktorý je dňom odstúpenia od zmluvy, resp. zrušenia zmluvy. Túto skutočnosť mal súd prvého stupňa preukázanú jednak z odovzdávacieho/preberacieho protokolu, dokumentácie debetného účtu, tiež i z poukazom na VOP, avšak za predpokladu, že deň vyhotovenia oznámenia o odstúpení od zmluvy bol zároveň i dňom jeho odoslania. Z predložených listinných dôkazov sa však jednoznačne nedal zistiť, ktorým dňom a spôsobom jednoznačne došlo k doručeniu oznámenia banky o odstúpení od zmluvy, preto súd ustálil ako dátum odstúpenia od zmluvy najneskôr deň 28.04.2009 s tým, že deň 29.04.2009 je prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Obč. zák.). Vzhľadom na tieto skutočnosti ako i vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu, správne súd prvého stupňa ustálil, že trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 29.04.2012. Návrh navrhovateľ podal na súd prvého stupňa dňa 20.09.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Tiež, pokiaľ by sa počiatok plynutia premlčacej doby počítal od dátumu tzv. debetného avíza, teda od 17.10.2008 - čl. III časť A bod. 23 VOP, táto by uplynula už dňom 17.10.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd vzhľadom na premlčaný nárok navrhovateľa bližšie nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými navrhovateľom v odvolaní, ktorými preukazoval dôvodnosť ním uplatnenej žalovanej sumy. Napokon neobstojí argument navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa odvolacieho súdu je rozsudok súdu prvého stupňa preskúmateľný, pretože obsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti žalobného návrhu vzhľadom na premlčanie žalovanej pohľadávky, zároveň z odôvodnenia rozhodnutia sú uvedené príslušné zákonné ustanovenia právnych predpisov, ktoré súd prvého stupňa aplikoval na skutkový stav vo veci. Súd prvého stupňa tak správne zistil skutkový stav a zároveň vec i právne správne posúdil a dostatočne odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.