Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/183/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223627 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223627.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovú ujmu: 14C/157/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 531,07 eur, 14C/161/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 638,02 eur, 14C/163/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 540,29 eur, 14C/167/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 271,07 eur, 14C/169/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 283,98 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 27. novembra 2014, č. k. 14C/157/2012-133 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 11. marca 2015, č. k. 14C/157/2012-180, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 27. novembra 2014, č. k. 14C/157/2012-133, p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 11. marca 2015, č. k. 14C/157/2012-180, p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 27.11.2014, č.k. 14C/157/2012-133 súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu. Žalobca sa návrhmi doručenými súdu prvej inštancie domáhal voči štátu v konaniach 14C/157/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 531,07 eur, 14C/161/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 638,02 eur, 14C/163/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 540,29 eur, 14C/167/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 271,07 eur, 14C/169/2012 o náhradu škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 283,98 eur, spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 14C/157/2012. 2. Žalobca svoje nároky, náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnené označenými samostatnými žalobami voči štátu, Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR - odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu prvej inštancie v exekučných veciach podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa žalobcu exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhoch o udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase. V exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 mal exekučný súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Žalobca tvrdí, že v predmetných prípadoch neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta žalobca ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty. 3. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. 4. Majetkovú ujmu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. 5. Žalobca náklady, resp. majetkovú škodu v každej zo spojených vecí vyčíslenú v celkovej sume 125,- eur špecifikoval ako súčet sumy 70,- eur za správu pohľadávky - pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému; sumy 40,- eur za udržanie a správu informačného systému; sumy 15,- eur za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca v každom jednotlivom prípade uplatňoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík ako k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. 6. Nemajetkovú ujmu žalobcu uplatnil v sume 660,- eur za každý rok = 55,- eur mesačne, poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, III. ÚS 82/03-25, v ktorých veciach bolo ústavným súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a 2 mesiacov v sume 20.000,- Sk. 7. Okresný súd Bratislava V na návrh žalovanej a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č.k. 14C/157/2012-43, zo dňa 20.05.2013, právoplatným dňa 11.06.2013 spojil na spoločné konanie veci, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ust. § 112 OSP, a to konkrétne veci vedené pod sp. zn. 14C/157/2012, 14C/161/2012, 14C/163/2012, 14C/167/2012 a 14C/169/2012. 8. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie z pripojených spisov v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V zistil nasledovný skutkový stav: I. Konanie sp. zn. 14C/157/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 11196/09, Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er/5038/09: Z údajov poskytnutých žalobcom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er/5038/09 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 11196/09 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 01.11.2009, na návrh žalobcu, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: H. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. L., F. XX na vymoženie istiny 981,85 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 23.11.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 07405/09, zo dňa 30.06.2009, právoplatný dňa 03.08.2009, vykonateľný dňa 06.08.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 981,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 973,89 eur od 26.12.2008 až do zaplatenia, ako i náhrady trov konania v sume 233,62 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere. 9. Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 23.11.2009, nie ako uvádza žalobca, že dňa 16.08.2010 (288 dní) zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.06.2010 (212 dní, t.j. v omeškaní 197 dní). Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 30.06.2010. 10. Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa 01.11.2009. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 01.06.2009 do 14.12.2009. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (EP), v znení platnom od 01.06.2009 do 14.12.2009. - (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 11. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade....c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených..... 12. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. 13. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010, sp. zn. 5Cdo/126/2009. 14. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že exekučný súd poverenie nevydal, naopak žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol, následne exekučné konanie zastavil. 15. Súd prvej inštancie mal za to, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom (od 01.06.2010 ani táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, teda aj v prípade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá a toto platilo aj pred 01.06.2010 (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.07.2013, č. k. II. ÚS 520/2012-39). 16. Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.06.1999, sp. zn. 2 Cdom 129/97). Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu súdu nedošlo (z pohľadu tvrdeného nedodržania zákonnej lehoty). 17. Čo sa týka prieťahov v konaní otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (prieťahy v konaní tvrdil žalobca), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z. z.). 18. Navyše, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I. US 46/01). 19. Z exekučného spisu je zrejmé, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nebolo ani zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. 20. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa už preto nezaoberal. 21. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uviedol, premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal. 22. II. Sp. zn. 14C/161/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 1722/10, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er/2471/10: Z údajov poskytnutých žalobcom, súd prvej inštancie z exekučného spisu sp. zn. 37Er/2471/10 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 1722/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 08.03.2010, na návrh žalobcu, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: E. E.Á., X.. XX.XX.XXXX, L. L., D. XXXX/XX na vymoženie istiny 338,58 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 27.04.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 14214/09, zo dňa 14.09.2009, právoplatným dňa 05.10.2009, vykonateľným dňa 08.10.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 338,58 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 338,58 eur od 19.04.2009 až do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 338,58 eur od 03.07.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 132,14 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere. 23. Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu prvej inštancie dňa zrejme 27.04.2010 rozhodol dňa 16.12.2010 (233 dní), nie ako uvádza žalobca že dňa 17.02.2011 (346 dní) zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 14.01.2011. 24. Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa 08.03.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 15.12.2009 do 31.05.2010. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (EP), v znení platnom od 15.12.2009 do 31.05.2010 - (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 25. V predmetnej veci súd prvej inštancie nezistil nesprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. 26. Žalobca uplatnil náhradu škody 125,- eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660,- eur ročne = 55,- eur mesačne, t.j. za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er/2471/10 viac ako 346 dní = 638,02 eur z dôvodu, že podľa tvrdenia žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1940282 dlžníka/povinného: E. E., X.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 1722/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 17.02.2011 (v omeškaní viac ako 346 dní č.l. 2 spisu), t.j. po zákonom stanovenej 15. dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná do podania žaloby pozitívne nereagovala. 27. Žalobca tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom. Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný, tak ako to uvádza vyššie. Z exekučného spisu je zrejmé, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nebolo ani zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. 28. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa už preto nezaoberal. 29. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uviedol nasledovné. Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa už nezaoberal. 30. III. Sp. zn. 14C/163/2012 - sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 10945/09, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er/5036/09: Z údajov poskytnutých žalobcom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er/5036/09 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 10945/09 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 27.10.2009, na návrh žalobcu, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: O. B., X.. XX.XX.XXXX, L. L., Ž. XXXX/ X na vymoženie istiny 1.559,49 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 23.11.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 07235/09, zo dňa 18.08.2009, právoplatným dňa 14.09.2009, vykonateľným dňa 17.09.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1.774,49 eur spolu s úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.553,52 eur od 22.11.2008 až do zaplatenia, ako i náhrady trov konania v sume 370,42 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere. 31. Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 23.11.2009 rozhodol dňa 23.06.2010 (212 dní), nie ako uvádza žalobca, že dňa 16.08.2010 (293 dní) zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 30.06.2010. 32. Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa 27.10.2009. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 01.06.2009 do 14.12.2009. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č.233/1995 Z.z. (EP), v znení platnom od od 01.06.2009 do 14.12.2009 - (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 33. V predmetnej veci súd prvej inštancie nezistil nesprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. 34. Žalobca uplatnil náhradu škody 125,- eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660,- eur ročne = 55,- eur mesačne, t.j. za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 36Er/5036/09 viac ako 293 dní = 540,29 eur z dôvodu, že podľa tvrdenia žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere Č..XXXXXXX dlžníka/povinného: O. B., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 10945/09. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2009. Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 16.08.2010 (v omeškaní viac ako 293 dní č.l. 2 spisu), t.j. po zákonom stanovenej 15. dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobcu podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobaný do podania žaloby pozitívne nereagoval. 35. Žalobca tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom. Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. Súd prvej inštancie je toho názoru, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom k času začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. Táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1. júna 2010, rozhodcovské konanie upravoval pôvodne zákon č. 98/1963 Z.z., zrušený zákonom č. 218/1996 Z.z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský súd. Zákon č. 218/1996 Z.z. zrušil zákon č. 244/2002 Z.z. je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 aj Ústavný súd SR, napríklad v jeho rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606/2012. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie. 36. Z exekučného spisu je zrejmé, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nebolo ani zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. 37. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa už preto nezaoberal. 38. IV. Sp. zn. 14C/167/2012, sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 15010/10, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er/7086/10: Z údajov poskytnutých žalobcom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er/7086/10 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 15010/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 27.09.2010, na návrh žalobcu, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: E. D., X.. XX.XX.XXXX, L. L., F. XXXX/XX, na vymoženie istiny 1.797,89 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.12.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 05703/10, zo dňa 08.07.2010, právoplatným dňa 16.08.2010, vykonateľným dňa 19.08.2010, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1.797,89 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.797,89 eur od 04.12.2009 až do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.797,89 eur od 09.02.2010 až do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 418,94 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere. 39. Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 09.12.2010 rozhodol dňa 20.01.2011 (t.j. v omeškaní 42 dní), nie ako uvádza žalobca, že omeškanie je 147 dní - zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 02.02.2011. 40. Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa 27.09.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 01.07.2010 - 31.05.2011. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (EP), v znení platnom od 01.07.2010 - 31.5.2011. (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 41. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade....c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinný osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených..... 42. Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15. dňová lehota s účinnosťou od 01.06.2010 ani na vydanie poverenia v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V predmetnej veci súd prvej inštancie nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že istina zo zmluvy o úvere predstavovala 1.797,89 eur s príslušenstvom. Žalobca ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,- eur, t.j. spolu 125,- eur. Súčasne si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume 271,07 eur, keď výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu, teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac. Žalobca ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje istinu spolu 125,- eur + 271,07 eur napriek právoplatnému uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. 43. V predmetnej veci súd prvej inštancie nezistil nesprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. 44. Žalobca uplatnil náhradu škody 125,- eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660,- eur ročne = 55,- eur mesačne, t.j. za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er/7086/10 viac ako 147 dní = 271,07 eur z dôvodu, že podľa tvrdenia žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1233575 dlžníka/povinného: E. D., X.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 15010/10. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.12.2010. Súd o žiadosti rozhodol 20.01.2011 (v omeškaní 27 dní, nie ako uvádza žalobca 147 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15. dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná do podania žaloby pozitívne nereagovala. 45. Žalobca tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom. Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom k času začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je taktiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1. júna 2010, rozhodcovské konanie upravoval pôvodne zákon č. 98/1963 Z.z., zrušený zákonom č. 218/1996 Z.z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský súd. Zákon č. 218/1996 Z.z. zrušil zákon č. 244/2002 Z.z. je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 aj Ústavný súd SR, napríklad v jeho rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606/2012. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie. 46. Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v trvaní 27 dní omeškanie nad 15 dní je podľa názoru súdu prvej inštancie primeraná, pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom konaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko- administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. 47. V. Sp. zn. 14C/169/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 11547/11, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 36Er/4700/2011: Z údajov poskytnutých žalobcom, súd prvej inštancie z exekučného spisu sp. zn. 36Er/4700/2011 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 11547/11 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 21.06.2011, na návrh žalobcu, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: E. O. X.. XX.XX.XXXX, L. L., F. XXXX/XX, na vymoženie istiny 311,36 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 11.08.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 01806/11, zo dňa 07.04.2011, právoplatným dňa 09.05.2011, vykonateľným dňa 12.05.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 311,36 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 212,23 eur od 19.01.2011 až do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 212,23 eur od 24.01.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 148,18 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere. 48. Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 11.08.2011 rozhodol dňa 21.10.2011 (t.j. 41 dní, omeškanie nad 15 dní 26 dní), nie ako uvádza žalobca, že omeškanie je 154 dní - zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa 08.11.2011 (nečitateľná pečiatka). 49. Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom sa nevzťahuje zákonná 15. dňová lehota s účinnosťou od 01.06.2010 ani na vydanie poverenia v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V predmetnej veci súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie v predmetnej veci poukázal na skutočnosť, že istina zo zmluvy o úvere predstavovala 311,36 eur s príslušenstvom. Žalobca ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,- eur, t.j. spolu 125,- eur. Súčasne si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume 283,98 eur, keď výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu, teda 660,- eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac. Žalobca ako náhradu škody za nesprávny úradný postup uplatňuje istinu spolu 125,- eur + 283,98 eur napriek právoplatnému uzneseniu v exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. 50. V predmetnej veci súd prvej inštancie nezistil nesprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. 51. Žalobca uplatnil náhradu škody 125,- eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 660,- eur ročne = 55,- eur mesačne, t.j. za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 36Er/4700/2011 viac ako 154 dní = 283,98 eur z dôvodu, že podľa tvrdenia žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1440976 dlžníka/povinného: E. O., X.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 11547/11. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11.08.2011. Súd o žiadosti rozhodol 21.10.2011 (26 dní, nie ako uvádza navrhovateľ 154 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15. dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná do podania žaloby pozitívne nereagovala. 52. Žalobca tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom. Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom k času začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je taktiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1.júna 2010, rozhodcovské konanie upravoval pôvodne zákon č.98/1963 Z.z., zrušený zákonom č. 218/1996 Z.z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský súd. Zákon č. 218/1996 Z.z. zrušil zákon č. 244/2002 Z.z. je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 aj Ústavný súd SR, napríklad v jeho rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606/2012. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie. 53. Žalovaná vzniesla námietku premlčania práva žalobcu - premlčacia doba začína plynúť dňom 08.11.2011, čo je deň doručenia poverenia exekútorovi a uplynula by 08.05.2015 (08.11.2014 + 6 mesiacov). V prípade opodstatnene uplatneného nároku žalobcu by k premlčaniu práva žalobcu vzhľadom na podanie žaloby dňa 27.09.2012 nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas. 54. Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v trvaní 26 dní omeškanie nad 15 dní je podľa názoru súdu prvej inštancie primeraná, pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom konaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko- administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. 55. Žalobca vo všetkých uvedených veciach (14C/157/2012, 14C/161/2012, 14C/163/2012, 14C/167/2012 a 14C/169/2012) uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012 náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená uvedeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučných konaniach. 56. Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo/4512/2011, z 25.04.2012). Nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote (§ 44 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. 57. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25 ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy, vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Obč. zák.. Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1 zák. č.514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1 Obč. zák.. 58. Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 59. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. Tento záver možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z. z.. V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp. jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák.. Súd prvej inštancie je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Treba uviesť, že žalobca v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Navyše, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná nečinnosť exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť žalobcu. 60. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu judikatúru tvrdí, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr. I. ÚS 42/01). 61. Žalobca v prejednávaných veciach, tak ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe vznikla nesprávnym úradným postupom; či už existenciu nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. 62. Účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí druhé), žalovaný súhlasil, aby súd konal aj v jeho neprítomnosti. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a opätovne žiadal konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd prvej inštancie o takomto procesnom návrhu žalobcu rozhodol uznesením pod č.k. 14C/157/12-81, dňa 15.04.2014, návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9Co 415/2014-108, dňa 17.07.2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, že Ústavný súd SR o tejto sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 12.12.2013, č. k. IV. ÚS 689/2013-11 a to tak, že túto sťažnosť žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. 63. Prvé nariadené pojednávanie (05.12.2013) bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov, druhé nariadené pojednávanie (dňa 15.04.2014) bolo z procesného návrhu žalobcu na prerušenie tohto konania, podaného súdu dňa 11.04.2014 faxom, z dôvodu, že v prejednávanej veci nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Tento procesný návrh žalobcu bol súdom prvej inštancie uznesením č.k. 14C/157/12-81, dňa 15.04.2014 zamietnutý. O odvolaní žalobcu voči tomuto rozhodnutiu odvolací súd uznesením č.k. 9Co/415/2014-108, dňa 17.07.2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Totožný návrh na prerušenie konania, ako bol predchádzajúci návrh na prerušenie konania, podal žalobca aj pred vykonaním tretieho pojednávania v tejto veci, nariadeného na 27.11.2014. Z tohto dôvodu žiadal opäť aj o zrušenie nariadeného pojednávania. Vzhľadom na to, že o procesnom návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo už súdom právoplatne rozhodnuté, ako aj na skutočnosť, že Ústavný súd o sťažnostiach žalobcu viažucich sa aj k prejednávanej veci už rozhodol tak, že sťažnosť žalobcu pre nedostatok právomoci odmietol, nebol daný dôvod na opätovné rozhodovanie o totožnom procesnom podaní žalobcu. 64. Súd prvej inštancie preto návrhy na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citované právne predpisy ako nepreukázané a nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 65. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná. Mala by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom uplatnila, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali žalovanej vzniknúť, preto vyslovil, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. 66. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že vec prejednal v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.) napriek tomu, že požiadal riadne a včas o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny s nimi spájané, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že už vo svojej žalobe upovedomil súd prvého stupňa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. To, že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, podľa žalobcu nič nemení na tom, že v jeho očiach, objektívne aj v očiach verejnosti nie je možné tohto sudcu považovať za nestranného, a to aj z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (ako napr. poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012, č.k. 11NcC/46/2012-24), ako aj na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu a preto podľa neho nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Uviedol, že meritórne rozhodnutie vo veci súdom prvej inštancie (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že v rovnakom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie s tým, že odvolanie podáva aj proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, pričom v čase odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu prvej inštancie, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne marí jeho možnosť konať pred súdom. Namietol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu ignoroval, a to napriek tomu, že žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom súde. Vytýkal tiež súdu prvej inštancie, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal, a na ktorých založil svoje rozhodnutie, čím došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu možnosti konať pred súdom. Zastával názor, že súd prvej inštancie sa dopustil viacerých omylov, keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomuto tvrdeniu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je pritom dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd vydal poverenie, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Ďalej žalobca poukázal na zásadu kontradiktórnosti a namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Súd prvého stupňa podľa žalobcu porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Mal za to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo (súd prvej inštancie totiž vykonal dokazovanie, ktoré obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám), zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí o tom informovať účastníkov konania a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Poznamenal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise, pričom len také listiny by mohli slúžiť ako dôkaz. Ku skutočnosti, že žalovaná sa vo veci napriek výzve súdu prvého stupňa nevyjadrila, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mal preto rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu. Súd prvej inštancie však namiesto toho bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si sám určil a následne vo veci meritórne rozhodol. Žalobca taktiež namietal, že súd prvej inštancie úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému, výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačných výdajov spojených s vyhotovením urgencií, ako aj poštovných a telekomunikačných výdajov, a preto je napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa neho vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd prvej inštancie dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok rovnako ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupujú rovnakí účastníci konania, ale v ktorých bol rozdielny skutkový základ. Súd prvej inštancie tak vytvára odôvodnenia rozhodnutí formulárovým spôsobom, čo nemožno ústavnoprávne akceptovať. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by súd rozhodol o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Podotkol, že právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu, za ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť, a teda ani znášať náklady spojené so správou pohľadávky, ktoré vznikli vykonaním nesprávneho úradného postupu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri vyčíslení majetkovej škody vychádzal z účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nebolo možné korešpondenčne predložiť, obdobne ako pracovné a obchodné zmluvy. Dôkazy o výške majetkovej škody, vrátane znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, chcel predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie prostredníctvom vykonaného pojednávania. Súd prvej inštancie však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy vrátane tých, ktoré vznikli po podaní žaloby v dôsledku narastania škody. Namietal, že súd prvej inštancie vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 1/2014 vypracovaným Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody a z ktorého jednoznačne vyplývajú konkrétne náklady vynaložené žalobcom v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Zároveň súčasťou posudku sú aj prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, na úpravu informačného systému, na poštovné a na telekomunikačné služby. K nemajetkovej ujme žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, hoci sám súd prvej inštancie zistil, že o žalobe nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Namietal, že súd prvej inštancie v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania pritom jednoznačne vyplýva, že práva žalobcu boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty. Za irelevantné považoval úvahy súdu prvej inštancie o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, keďže súdne rozhodnutia všeobecných súdov sú rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov, taktiež úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika, keď podnikateľské riziko nemožno pre existenciu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vzťahovať na možnosť vopred predpokladať porušovanie zákona štátnym orgánom, ako aj úvahy o udržiavaní kontaktu súdneho exekútora, pretože tento nemôže byť činný, kým nezíska poverenie na vykonanie exekúcie od súdu. Mal za to, že všetky problémy, ktoré boli vyvolané v jeho právnej sfére nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. V závere svojho odvolania žalobca k návrhu na prerušenie konania uviedol, že ak bol tento súdu prvej inštancie doručený pred nariadeným pojednávaním, súd prvej inštancie bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. 67. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 68. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 69. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd, keďže nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej ale i právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pričom prihliadal i na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav. 70. Predmetom konania v prejednávanej veci sú návrhy, ktoré boli doručené súdu prvej inštancie žalobcom, ktorý sa voči žalovanému v konaniach 14C/157/2012, 14C/161/2012, 14C/163/2012, 14C/167/2012, 14C/169/2012 domáhal náhrady škody v každej veci vo výške 125,- eur a taktiež nemajetkovej ujmy v sume 531,07 eur, 638,02 eur, 540,29 eur, 271,07 eur a 283,98 eur. Tieto návrhy boli na základe žiadosti žalovaného zo dňa 07.06.2013 spojené na spoločné konanie pod spoločnou sp. zn. 14C/158/2012. Vo všetkých veciach žalobca svoje nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňoval voči štátu, Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR a svoje návrhy odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu prvej inštancie v exekučných veciach podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s tým, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Žalobca mal za to, že zo strany exekučného súdu ide o nesprávny úradný postup. Majetkovú ujmu si žalobca vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v každej veci v celkovej sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil v sume 660,- eur za každý rok = 55,- eur mesačne a označené prieťahmi a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov štátu. 71. K prvej odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pričom žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a včas uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd uvádza nasledovné: 72. Súd prvej inštancie podrobne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil prečo prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania a žalobcu s jeho právnym zástupcom v priebehu konania na súde prvej inštancie boli vytýčené tri pojednávania. Na prvom nariadenom pojednávaní dňa 05.12.2013 sa ani jeden z účastníkov konania nedostavil a preto súd prvej inštancie takto nariadené pojednávanie odročil z dôvodu neprítomnosti účastníkov. Druhé nariadené pojednávanie dňa 15.04.2014 bolo odročené z dôvodu, že žalobca a jeho právny zástupca podali procesný návrh na prerušenie tohto konania s odôvodnením, že v tejto veci nebolo ústavne komfortným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že tento procesný návrh bol súdom prvej inštancie (č.k. 14C/157/2012-81, dňa 15.04.2014) zamietnutý. O odvolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu odvolací súd uznesením pod č.k. 9Co/415/2014-108, dňa 17.07.2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Námietka žalobcu v tomto smere je preto nedôvodná a to i pokiaľ žalobca poukázal na právny názor iného odvolacieho súdu (Krajský súd v Trnave), nakoľko súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tej istej veci (v čase rozhodovania odvolacieho súdu vtedy platné ust. § 226 O.s.p.). Pokiaľ bolo vytýčené v poradí druhé pojednávanie a to zo dňa 15.04.2014 žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a opätovne žiadal konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom bolo rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom podľa žalobcu malo byť zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 17.07.2014 zároveň poukázal i na tú skutočnosť, že Ústavný súd SR o sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 12.12.2013, pod č.k. IV. ÚS 689/2013-11 a to tak, že túto sťažnosť žalobcu ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jeho prerokovanie. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie (č.l. 26 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré odvolací súd považuje za správne a dostatočne odôvodnené. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, keď žalobca považoval meritórne rozhodnutie súdu za predčasné. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že druhé nariadené pojednávanie súdu prvej inštancie zo dňa 15.04.2014 bolo z procesného návrhu žalobcu (podanie z 11.04.2014) odročené. O tomto procesnom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením dňa 15.04.2014 po odvolanie žalobcu. Proti tomuto uzneseniu odvolací súd uznesením zo 17.07.2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Následne totožný návrh na prerušenie konania v takom istom rozsahu a z tých istých dôvodov ako bol pred vykonaním tretieho pojednávania súdu prvej inštancie, keď pojednávanie v poradí tretie nariadil na 27.11.2014. Opätovne žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania, správne súd prvej inštancie konal, keď na tomto treťom pojednávaní vo veci rozhodol a to i vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 689/2013-11. 73. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolacie námietky žalobcu ohľadom toho, že postupom súdu prvej inštancie mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal a k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, ako ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení, ktoré chcel predložiť prostredníctvom vykonaného pojednávania, vrátane znaleckého posudku. Súd prvej inštancie sa na preukázanie tvrdení žalobcu oboznámil s exekučnými spismi sp. zn. 37Er/5038/09- povinný H. Z., sp. zn. 37Er/2471/10 - povinný E. E., sp. zn. 37Er/5036/09 - povinný O. B., sp. zn. 37Er/7086/10 - povinný E.X. D., sp. zn. 36Er/4700/2011 - povinný E. O.. Odvolací súd má za to, že žalobca do rozhodnutia o veci samej dňa 27.11.2014 mal dostatočný časový priestor predložiť, či navrhnúť dôkazy, tento však z vlastného rozhodnutia nepostupoval podľa vtedy platného ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Súd prvej inštancie nevykonával dokazovanie z vlastnej iniciatívy ako uviedol žalobca v odvolaní. Dokazovanie súd prvej inštancie vykonával len na preukázanie tvrdení žalobcu, nie nad rámec žaloby. Odvolací súd k znaleckému posudku č. k. 1/2014, na ktorý žalobca poukázal v odvolaní (hoci ho do spisu v prejednávanej veci nezaložil), poznamenáva, že z rozhodovacej činnosti mu je známe, že predmetný znalecký posudok nepreukazuje vznik a výšku skutočnej majetkovej škody v tejto konkrétnej veci, ale iba analyzuje mzdové náklady, náklady na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému a na ich základe vyčísľuje majetkovú škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, diferencovane podľa jednotlivých typov návrhov na začatie konania, t. j. či ide o návrhy na náhradu škody spôsobenej v dôsledku oneskoreného rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo o návrhy na náhradu škody spôsobenej v dôsledku oneskoreného rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, teda len všeobecne podľa jednotlivých typov návrhov, nie však konkrétne v danej veci. Neoboznámenie sa s týmto posudkom tak nemá vplyv na správnosť záverov o nepreukázaní vzniku a výšky škody. Neobstojí argumentácia žalobcu, že ak sa žalovaná k žalobe napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadrila, súd prvej inštancie mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ustanovenie vtedy platného § 153b O.s.p. vyjadrovalo len možnosť súdu rozhodnúť týmto spôsobom a nie jeho povinnosť. Bolo len na úvahe súdu, či za splnenia podmienok uvedených vo vtedy platnom ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozhodne súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie alebo nie. Navyše z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval procesne konformným spôsobom, keď žalobcovi zaslal vyjadrenie žalovaného z 19.06.2013 (č.l. 48), ktoré zástupca žalobcu podľa vrátenej doručenky prevzal 06.11.2013. Žalobca mal teda možnosť oboznámiť sa so stanoviskom žalovaného, písomne sa k nemu vyjadriť. Odvolacia námietka žalobcu teda ani v tejto časti nie je dôvodná. 74. Pokiaľ ide o vec samu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol žaloby žalobcu, ktoré boli spojené na jedno spoločné konanie vedené pod sp. zn. 14C/157/2012 a takto uplatnené žaloby žalobcu zamietol ako neopodstatnené, nakoľko neboli splnené kumulatívne zákonné predpoklady objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a to nesprávny úradný postup žalovanej, preukázanie vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie už prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v nerozhodnutí o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a najmä konkrétne zaoberal zvlášť s každým žalobným návrhom pôvodne vedených v konaní 14C/157/2012, 14C/161/2012, 14C/163/2012, 14C/167/2012 a 14C/169/2012, presne konkretizoval exekučný spis povinného, istinu, exekučný titul. Zároveň konštatoval, kedy exekučné konanie začalo, pričom v súvislosti s prvým exekučným konaním, ktoré začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa 01.11.2009, na takéto exekučné konanie sa vzťahoval exekučný poriadok v znení od 01.06.2009 do 14.12.2009. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, avšak táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválenými). 75. V exekučnom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37Er/2471/10 išlo o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu opäť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, pričom podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, mal tento návrh spolu s exekučným titulom predložiť najneskôr v lehote 15 dní odo dňa doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu. Súd prvej inštancie podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku nezistil v tejto veci nesprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy v konaní. Tiež nepreukázal žalobca žiadnu procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Toto uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. Ani v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup súdu, ani nezákonné rozhodnutie súdu. Vo veci exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37Er/5036/09 - (povinný František Zámečník) súd prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodol 23.06.2010. Exekučné konanie začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa 27.10.2009. Správne súd prvej inštancie poukázal na ust. § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2009 do 14.12.2009, ako i na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V predmetnej veci tiež nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní, ani to, že by uznesenie bolo akýmkoľvek iným rozhodnutím ako nezákonné zrušené. 76. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37Er/7086/10 - povinný E. D. exekučné konanie v tejto veci začalo dňom 27.09.2010. Súd prvej inštancie poukázal opätovne na ust. § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku a konštatoval, že v predmetnej veci nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní. Uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. 77. Pokiaľ ide o exekučné konanie vedené pod sp. zn. 36Er/4700/2011 - povinná E. O., súd prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol 21.10.2011. Opätovne súd poukázal na ust. § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Ani v tejto veci súd prvej veci súd prvej inštancie nezistil nesprávny úradný postup, nezistil zbytočné prieťahy v konaní a žalobca nepreukázal procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Zároveň uznesenie súdu prvej inštancie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonne zrušené. 78. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vo všetkých ním uvedených veciach tvrdil, že nesprávny úradný postup v exekučných veciach je charakterizovaný jednak nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. bez zbytočných prieťahov, vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v následku vzniku materiálnej škody, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom. Žalobca však v prejednávaných veciach, tak ako to podrobne odôvodnil súd prvej inštancie v konaní nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v jednotlivých žalobách vznikla nesprávnym úradným postupom a to či už existenciou nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom. 79. Tiež neobstojí odvolacia námietka žalobcu v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. K tomu odvolací súd uvádza, že takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe, tento záver možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z.z.. V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije, resp. jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Žalobca v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku ním namietaného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže žalobcom namietaný nesprávny úradný postup exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť žalobcu. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že by mu v dôsledku namietaného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnom exekučnom konaní vznikla nemajetková ujma (t.j. za predpokladu, že by zák. č. 514/2003 Z.z. umožňoval priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj právnickej osobe) a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi deklarovanou nemajetkovou ujmou a postupom exekučného súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. 80. Neobstojí argument žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Podľa odvolacieho súdu je napadnutý rozsudok preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia o právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite odôvodnil. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami, či právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie odôvodňuje rozhodnutie v obdobných veciach rovnako formulárovým spôsobom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal na súdy SR množstvo žalôb, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a ich skutkový základ je rovnaký (oneskorené rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup exekučného súdu). Všetky tieto žaloby žalobca odôvodnil rovnako - t.j. formulárovo, keď rozdiely sa týkajú iba označenia toho ktorého exekučného konania, označenia povinného, označenia súdneho exekútora o obdobia, po ktoré mal byť exekučný súd v omeškaní s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Za tohto stavu nemožno vytýkať súdu prvej inštancie, že rozhodnutia v týchto veciach odôvodňujú rovnako, resp. obdobne. Zo žiadneho procesného ustanovenia nemožno vyvodiť, že by takýto postup súdu prvej inštancie nebol zákonný. Odvolací súd uvádza, že naopak práve žalobca a nie súd prvej inštancie, nevenoval dostatočnú pozornosť priebehu konania, keď už v písomných prvotných podaniach žalôb súd prvej inštancie oproti podaným žalobám konštatoval iné lehoty, t.j. doby rozhodovania o tej ktorej žiadosti súdneho exekútora. Ďalej napr. v konaní nepreukázal podanie ústavnej sťažnosti. 81. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 82. Napadnutým uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.03.2015, č.k. 14C/157/2012-180 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 14C/157/2012-133, v spojení s 14C/161/2012, 14C/163/2012, 14C/167/2012, 14C/169/2012 zo dňa 27.11.2014 v sume 100,- eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia. Súdny poplatok za odvolanie súd prvej inštancie vyrubil podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov s tým, že žalobca podal odvolanie do piatich konaní, ktoré boli spojené na spoločné konanie, preto súdny poplatok za odvolanie predstavuje sumu 100,- eur, 20 krát 5. 83. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil bez náhrady. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a to odôvodnenie. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške 100,- eur za podané odvolanie, avšak súd prvej inštancie uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu a náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, nepodliehajú však spoplatneniu ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.03.2007, sp. zn. 4Cdo/39/2007, v zmysle ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdny poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Žalobca zároveň poukázal na prílohu zák. č. 71/1992 Zb., kde nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Mal za to, že v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, bola žalobcovi uložená povinnosť v prípade, kde ju nemal. Zdôraznil, že ak je účastníkovi konania v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale rovnako tak aj porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1, písm. a/ Ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Navyše podľa ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z. a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, kedy konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je od poplatku vecne oslobodené. 84. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 85. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 86. Podľa ust. § 470 ods. 2, veta práva CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 87. V ust. § 357 CSP je uvedený taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi uhradiť súdny poplatok za odvolanie, nespadá do okruhu takýchto uznesení. Žalobca podal odvolanie voči predmetnému uzneseniu dňa 07.04.2015, t.j. ešte za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb.), kedy bolo proti napadnutému uzneseniu o poplatkovej povinnosti odvolanie prípustné. Pretože o odvolaní žalobcu nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti nového CSP, odvolací súd vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP mal za to, že o predmetnom odvolaní je potrebné rozhodnúť bez ohľadu na aktuálny procesný režim a to vzhľadom k tomu, aby bol zachovaný právny účinok procesného úkonu žalobcu - odvolania. Odvolací súd pristúpil preto k vecnému prejednaniu odvolania žalobcu a viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 88. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 89. Podľa § 2 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. 90. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca, odvolateľ a dovolateľ. 91. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. 92. Podľa § 6 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. 93. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa vyberá súdny poplatok 20,- eur. 94. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka vložená novelou zákona č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Do 30.09.2012 konanie o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a v ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.09.2012 bolo výslovne uvedené, že toto konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov. S účinnosťou od 01.10.2012 však bolo uvedené ustanovenie zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z.. Tento typ konania tak od 01.10.2012 už nie je vecne oslobodený od súdnych poplatkov. 95. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 27.09.2012 domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z.z. s tým, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.05.2013, pod č.k. 14C/157/2012-43 spojil na spoločné konanie konania vedené súdom prvej inštancie pod sp. zn. 14C/157/2012, 14C/161/2012, 14C/163/2012, 14C/167/2012 a 14C/169/2012. Spisy konaní vedených pod sp. zn. 14C/161/2012, 14C/163/2012, 14C/167/2012 a 14C/169/2012 sa po právoplatnosti tohto uznesenia pripojili k spisu konania sp. zn. 14C/157/2012 s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. 14C/157/2012 až do právoplatnosti skončenia veci. Žalobca zároveň dňa 12.01.2015 podal elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 14C/157/2012. Podaním odvolania tak žalobcovi vznikla v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť a to vo výške 100,- eur z titulu súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie 14C/157/2012-133, v spojení s vyššie citovanými konaniami, celkom vo výške 100,- eur, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie vo výroku, ale aj v odôvodnení svojho uznesenia. Vzhľadom na znenie ust. § 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni, by žalobcovi v súvislosti s § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým bola zavedená položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. pred 01.10.2012. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že v prejednávanej veci odvolacie konanie začalo už za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 286/2012 Z.z.. Odvolací súd má preto zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobcovi podaním odvolania vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 100,- eur v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, v znení účinnom v čase podania odvolania. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že žalobca podal žalobu na súd ešte pred 01.10.2012, dňa 27.09.2012, keďže odvolacie konanie bolo nepochybne začaté až po tomto dátume. Rovnako nedôvodné sú aj odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa svojvoľného rozširovania okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti súdom prvej inštancie. Z ust. § 6 ods. 2, druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. totiž priamo vyplýva, že za odvolacie konanie vo veci samej sa poplatok vyberá podľa rovnakej sadzby ako poplatok za konanie v prvom stupni. Pokiaľ teda v položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je stanovená výška poplatku zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur, je v nadväznosti na uvedené potrebné v rovnakej výške vybrať súdny poplatok aj v odvolacom konaní. Nejde pritom o rozširovanie okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti, keďže v Sadzobníku súdnych poplatkov je jednoznačne stanovená sadzba súdneho poplatku za konanie na prvom stupni a podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. tak možno určiť aj sadzbu súdneho poplatku za odvolacie konanie. Neobstojí teda ani poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2007, sp. zn. 4Cdo/39/2007, ktorý sa vzťahuje na odlišný skutkový základ a v danej veci nie je aplikovateľný. 96. Závery odvolacieho súdu sú zároveň aj v súlade so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2015 zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016, podľa ktorého, ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012. 97. Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne aj právne správne. Zároveň spĺňa aj náležitosti rozhodnutia v zmysle § 236 CSP, keď je z neho zrejmý dôvod vyrubenia súdneho poplatku, jeho výška, čas, spôsob a platobné miesto pre splnenie poplatkovej povinnosti, ako aj príslušná položka Sadzobníka súdnych poplatkov a ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb., na základe ktorej bol súdny poplatok vyrubený. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 CSP. 98. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že úspešnej žalovanej by priznal náhradu trov odvolacieho konania, ak by jej v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania vznikli. Nakoľko však žalovanej trovy odvolacieho konania v odvolacom konaní nevznikli, ani si ich neuplatnila, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 99. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).