Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/356/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223715 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223715.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grősslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7. októbra 2014, č. k. 15C/165/2012 - 114, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 125 eur titulom majetkovej škody a sumy 275 eur titulom nemajetkovej ujmy uplatnenej podľa ust. zák. č. 514/2003 Z.z. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1, § 3 ods. 1, 2 ,§ 5 ods. 1, § 6 § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 a § 18 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len "EP") a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby. 1.3. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275 eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V právne dôvodiac ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca dôvodil tým, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX) navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnej zo zmluvy, N. P.. Súdny exekútor, ktorý exekučnej veci pridelil číslo EX XXXXX/XXXX, požiadal Okresný súd Bratislava V o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti rozhodol až dňa 13.1.2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby 15 dní v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Náhradu majetkovej škody v celkovej výške 125 eur si žalobca uplatnil titulom náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Spolu s majetkovou škodou si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkovej výške 275 eur za celých 5 mesiacov nečinnosti (55 eur / mesiac) dôvodiac tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Doplnil, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. 1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že po vyriešení otázky príslušnosti súdu na konanie vo veci, keď Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4NcC 126/2012-17 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V, ani zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená náhodným výberom nie sú vylúčení z konania a rozhodovania vo veci (okrem sudkyne Y.. Y. O.), nariadil pojednávanie na deň 24.4.2014. Právny zástupca žalobcu dňa 22.4.2014 doručil e-mailom súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a návrh na prerušenie konania , a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 15C 165/2012-74 zo dňa 24.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2014, zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“). Ďalšie pojednávanie nariadil na deň 7.10.2014, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p., keď predvolanie prevzali dňa 9.7.2014. Právny zástupca žalobcu dňa 2.10.2014 rovnakou formou (e-mailom) doručil súdu opätovne návrh na zrušenie pojednávania nariadeného na 7.10.2014 a návrh na prerušenie konania z rovnakých dôvodov, ako uvádzal v podaní zo dňa 22.4.2014. Keďže súd o rovnakom procesnom návrhu žalobcu na prerušenie konania už právoplatne rozhodol, na jeho podanie zo dňa 2.10.2014 a ani na podania strán na odročenie pojednávania v zmysle § 119 O.s.p. neprihliadal a vec v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal na pojednávaní dňa 7.10.2014 v ich neprítomnosti. 1.5. Z obsahu exekučného spisu 37Er 15/09 mal za nesporné, že súdny exekútor Y.. G. W. doručil súdu dňa 8.1.2009 pod svojou spisovou značkou EX 11855/08 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému N. P., nar. XX.X.XXXX, pre vymoženie 5.469 Sk (181,53 eur), istiny s príslušenstvom na základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.9.2008, sp. zn. SR 08948/08. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 13.1.2009 Poverenie číslo XXXX XXXXXX, ktorým poveril súdneho exekútora Y.. G. W.É. vykonaním exekúcie sp.zn. EX 11855/08 na vymoženie uloženej povinnosti na sumu 181,53 eur s prísl. a trov exekúcie. Poverenie bolo doručené exekútorovi do vlastných rúk dňa 20.1.2009. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd jednoznačne preukázané, že exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia súdu dňa 8.1.2009, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 13.1.2009, teda v lehote určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (a v tejto lehote ho aj exekútorovi doručil). Skonštatoval potom, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Poukázal na základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, ktorými sú - porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy, § 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka) a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním. V konaní však bolo preukázané, že exekučný súd vydal poverenie exekútorovi včas v zákonnej lehote, teda nie je zistený žiaden nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti, čo znamená, že nie je daný základný predpoklad pre zodpovednosť štátu v zmysle § 1 a § 3 ods. l písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. Z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému žalovanému, ktorý si počas konania žiadne trovy neuplatňoval, ich náhradu nepriznal. 2.1. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhujúc aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celosti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. l písm. f/, g/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/, f/ O. s. p., t. j., že súd prvej inštancie odňal strane sporu možnosť konať pred súdom; súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci; súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a že rozhodoval vylúčený sudca. Odvolateľ poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd prvej inštancie preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Z neúčasti sa ospravedlnil, pričom trval na osobnej účasti právneho zástupcu a žiadal o odročenie pojednávania. Ak napriek tomu súd konal a rozhodol v neprítomnosti jeho a jeho právneho zástupcu, odňal mu možnosť konať pred súdom. 2.2. Odvolateľ poukázal na obsah jeho žaloby, v ktorej súd prvej inštancie upozornil, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že sa krajský súd s dôvodmi na vylúčenie sudcu nestotožnil neznamená, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného z dôvodov (okrem tých, ktoré označil v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napr. vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 11NcC/46/2012 zo dňa 17. 10. 2012, ktorý vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda z rozhodovania a vec sťažovateľa prikázal na prejednanie Okresnému súdu Galanta). Žalobca ďalej poukázal na to, že nakoľko podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom konal a rozhodoval vylúčený sudca. Vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Súd prvej inštancie sa dopustil viacero omylov, keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. 2.3. Podľa názoru odvolateľa v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Bolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise; za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal mu súd umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať strany sporu a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Majú právo vyjadriť sa aj k dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. 2.4. Pokiaľ ide o návrh na náhradu majetkovej škody, boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik ich nároku a súd prvej inštancie mal preto rozhodnúť v súlade s petitom jeho žaloby. Záverom poukázal na povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania doručenému v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR. 2.5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril. 3. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zohľadňujúc stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie rozhodujúci za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej orgánom štátu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). 4.1. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalovaný nárok uplatnený podľa zák. č. 514/2003 Z.z., v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 4.2. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom prípade ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 4.3. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a 275 eur z titulu nemajetkovej ujmy, vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento v zákonnej lehote nerozhodol o žiadosti oprávneného (žalobcu) na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, za účelom vymoženia pohľadávky vzniknutej neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, dlžníčkou (povinnou) N. P., nar. 17. 4. 1967. V podaní žalobca zároveň žiadal o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V z prejednávania a rozhodovania veci s odôvodnením, že Okresný súd Bratislava V, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O.s.p., zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. 4.4. V posudzovanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17. 10. 2012, č. k. 4NcC/126/2012-17 o tom, že vo výroku rozhodnutia menovaní sudcovia Okresného súdu Bratislava V (s výnimkou sudkyne Y.. Y. O.), nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v danej veci. 4.5. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie stanovil v danej veci dva termíny pojednávania, a to na deň 24. 4. 2014 o 9.30 hod. a na deň 7. 10. 2014 o 10.30 hod. Predvolanie na v poradí druhé pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 9.7. 2014 (viď doručenka na č. l. 97). Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2. 10. 2014 (č. l. 101) požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V sú podľa neho vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, poukazujúc na sťažnosť podanú na Ústavný súd Slovenskej republiky, týkajúcu sa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 10. 2012, č. k. 4NcC/126/2012-17. V podaní zároveň žiadal, aby súd prvej inštancie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 7. 10. 2014 vyplýva, že súd prvej inštancie o opätovnom návrhu žalobcu na prerušenie konania, doručenom súdu dňa 2. 10. 2014, nerozhodoval a žiadosti o odročenie pojednávania ako nedôvodnej nevyhovel. Vec na predmetnom pojednávaní prejednal podľa § 101 ods.2 v spojení s § 119 ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Následne však na pokyn odvolacieho súdu rozhodol aj o tomto návrhu na prerušenie konania, a to uznesením zo dňa 30. 6. 2016, č. k. 15C/165/2012-138, ktorým tento procesný návrh ako nedôvodný zamietol. 4.6. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor navrhnúť a predložiť dôkazy, oboznámiť sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, na pojednávanie predvolal oboch účastníkov riadne a včas, pričom sám žalobca z vlastného rozhodnutia tento priestor nevyužil. Žalobca nemôže svoju vlastnú pasivitu dávať na vrub súdu a v konečnom dôsledku ju využiť vo svoj prospech. V danej veci súd prvej inštancie poskytol stranám sporu (aj právnemu zástupcovi žalobcu) možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy a ak túto možnosť bez uvedenia dôvodov (ospravedlniteľných) nevyužili, zákonodarca ju v odvolacom konaní nedovoľuje zohľadniť v ich prospech. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v žalobe a i v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody ohľadne prieťahov spôsobených v exekučnom konaní, neuvádzal však konkrétne skutočnosti, ktorými by spochybňoval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý svoj zamietajúci výrok právne a skutkovo odvodzoval výlučne od skutočnosti, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava V, pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 4.7. Právne bezvýznamným je aj tvrdenie žalobcu, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko v ďalšom priebehu konania chcel predložiť dôkazy o výške vzniknutej majetkovej škody, a to znalecký posudok, ktorého vypracovanie zabezpečil, nakoľko povinnosťou strany sporu je podľa § 120 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, keď na existenciu znaleckého posudku v žalobe ani nepoukázal a tento v priebehu prvoinštančného konania (a napokon ani v odvolacom konaní) súdu nepredložil. Súd prvej inštancie preto správne a v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. o veci rozhodol len na základe listinných dokladov predložených do momentu jeho rozhodnutia. 4.8. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam žalobcu o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietky žalobcu sú nedôvodné a nepodložené. 4.9. V danom konaní sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Štát (Slovenská republika), ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci (okrem orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy) a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom (§ 2, § 3 ods. l citovaného zákona). Podľa citovaného zákonného ustanovenia teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh orgánov verejnej moci uvedených v ustanovení § 2 citovaného zákona o.i. aj nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, nezákonným rozhodnutím (nezákonne vydaným). Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky zodpovednosti, a to existencia škody, nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, nezákonné rozhodnutie, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky), rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý je oprávnený konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 4.10. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava V a plne odkazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Uvádza, že pri nepreukázaní prvého základného predpokladu zodpovednostného vzťahu žalobcom, nebolo potrebné sa v konaní ďalej zaoberať splnením ostatných zákonných predpokladov, a to vznikom a výškou majetkovej škody a ani príčinnou súvislosť medzi tvrdenou majetkovou škodou a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. 4.11. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, v ktorých reagoval na procesný postup súdu prvej inštancie nevyplývajúci z obsahu spisu, prípadne na jeho závery prezentované v odôvodnení rozhodnutia (napr. tvrdenie, že súd prvej inštancie vôbec nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania, o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania). Uvedené len preukazuje to, že žalobca v danej veci pri podaní odvolania postupoval formalisticky, bez zohľadnenia konkrétnych skutkových okolností daného prípadu a skutkového a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie; na základe uvedeného nie je možné jeho postup v odvolacom konaní hodnotiť inak, ako šikanózny výkon práva. 4.12. Záverom odvolací súd dodáva, že za odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom a za vadu v procesnom postupe súdu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) by nebolo možné považovať ani žalobcom namietanú okolnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania súčasne s rozhodnutím o veci samej. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci o návrhu na prerušenie konania rozhodol ešte pred vyhlásením meritórneho rozhodnutia, a to uznesením zo dňa 24. 4. 2014, č. k. 15C/165/2012-74, ktorým návrh vyhodnotil ako nedôvodný. Žalobca nemohol byť preto úspešný ani s druhým návrhom na prerušenie konania, ktorý odôvodnil rovnakými skutkovými a právnymi skutočnosťami, a o ktorom bolo zhodne rozhodnuté uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 30. 6. 2016, č. k. 15C/165/2012- 138. 5. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 6. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 7. Nakoľko o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z., zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) uvádza, že v celom svojom rozsudku pojem daný terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania“ nahradil pojmom „súd prvej inštancie,“ a „strany sporu“ tak ako to zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).