Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/332/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223906 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223906.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom: Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy a o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k.: 42C/180/2012-119 zo dňa 11. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie neprerušil. Súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom súdu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, spôsobenej Okresným súdom Bratislava V, v exekučnom konaní rozhodnutím o žiadosti o vydanie poverenia na vykonaní exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 148 dní) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelení poverenia. Súdu prvého stupňa bolo doručené elektronické podanie navrhovateľky, obsahujúce žiadosť o zrušenie termínu pojednávania, návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom má byť rozhodnutie o porušení práva navrhovateľky na zákonného sudcu a na nestranný súd a podanie obsahujúce ústavnú sťažnosť navrhovateľky vo veci. Navrhovateľka v žiadosti tvrdila, že v konaní od počiatku namietal zaujatosť všetkých sudcov konajúceho súdu (Okresný súd Bratislava V) a navrhovala prikázanie veci inému súdu, pričom rozhodnutie krajského súdu námietke zaujatosti jej nebolo doručené. Otvoreniu pojednávania pritom musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky zámeny namietaného súdu a domnelého zákonného sudcu. Ďalej namietala, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave o tom, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V nie sú z prejednávania veci vylúčení jej bolo doručené, avšak s týmto rozhodnutím zásadne nesúhlasí, nakoľko mala dané objektívne dôvody na vylúčenie všetkých sudcov a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bolo zasiahnuté do jej základných práv, zaručených Ústavou SR. Vo vzťahu k procesnému návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd prvého stupňa skonštatoval nesplnenie podmienok pre obligatórne prerušenie konania, nakoľko právne posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľky je oprávnený riešiť a príslušné hmotnoprávne ustanovenia na vec dopadajúce nemal za rozporné s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vo vzťahu k procesnému návrhu navrhovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. konštatoval záver, že nie je daný dôvod pre fakultatívne prerušenie konania, keďže o námietke zaujatosti v tom čase aktívne pôsobiacich sudcov na Okresnom súde Bratislava V bolo Krajským súdom v Bratislave, uznesením zo dňa 19. 10. 2012, č. k.: 8NcC/80/2012-15 na základe predchádzajúceho vyjadrenia k námietke zaujatosti všetkými sudcami, v súlade s § 14 ods. 1, ods. 3 O. s. p. právoplatne rozhodnuté tak, že sudkyňa E.. K. X. J., nie je z konania vylúčená. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd konanie neprerušil, prihliadajúc na procesnú zásadu hospodárnosti konania a ústavné právo účastníka konania, a teda aj odporkyne, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach navrhnutých Slovenskou republikou - Ministerstvom spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 navrhovateľka uviedla, že opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok vidí v tom, že v danom konaní bude zodpovedaná otázka, či postupu exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré navrhovateľka navrhuje prerušiť, je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci, s tým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Podľa navrhovateľa teda je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. na prerušenie konania do skončenia konania o prejudiciálnych otázkach v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Navrhovateľka preto navrhla zmenu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a vyhovenie návrhu na prerušenie konania. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že žiadala, aby súd zrušil nariadené pojednávanie a konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľky na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom má byť zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci (č. l. 47 a nasl.). Prílohou predmetnej žiadosti bolo podanie označené ako „Sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom)“, v ktorom bol ako porušovateľ základného práva označený Krajský súd v Bratislave. Návrh na prerušenie konania navrhovateľka odôvodňovala podaním predmetnej sťažnosti, bližšie dôvodiac tým, že ústavne konformným spôsobom nebolo vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestranným súdom, nakoľko nesúhlasila s rozhodnutím krajského súdu o nevylúčení sudcov z konania a rozhodovania v predmetnej veci. Z obsahu predmetného podania, sťažnosti, však odvolací súd nemá zrejmé podanie sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky, nakoľko doručené podanie nebolo opatrené odtlačkom podacej pečiatky podateľne súdu, z ktorej by bol zrejmý dátum podania sťažnosti či pridelená spisová značka. Z obsahu spisu tak odvolací súd nemá podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. preukázanú existenciu konania, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu či existenciu otázky, ktorú by nebol v konaní oprávnený riešiť alebo postúpenie návrhu na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. Navrhovateľka pritom v konaní neposkytla ani ďalšie informácie, umožňujúce zistiť podanie predmetnej sťažnosti, i keď ju aj v konaní o návrhu na prerušenie konania zaťažuje bremeno tvrdenia či dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd tiež zdôrazňuje právne závery konštatované v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. februára 2013 a sp. zn.: I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. februára 2013, ktorý v skutkovo a právne obdobných konaniach o sťažnostiach navrhovateľky proti porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, spôsobenému rozhodnutiami nadriadených súdov o vylúčení či nevylúčení sudcov, sťažnosti navrhovateľky odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, vzhľadom na možnosť navrhovateľky domáhať sa preskúmania predmetných rozhodnutí v konaniach o riadnych (§ 201 a § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.) či mimoriadnych opravných prostriedkoch (§ 237 písm. g/ O. s. p.), a teda z dôvodu nevyčerpania všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy v súlade s požiadavkou vyslovenou v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ by teda navrhovateľka aj v konaní preukázala podanie predmetnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy na Ústavný súd Slovenskej republiky, vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax je odvolací súd toho názoru, že podanie takejto sťažnosti nezakladá dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. či § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ako správne skonštatoval aj prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.