Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512233376 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512233376.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. D., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J., zastúpená JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom AK Budovateľská 2, Bratislava, a otec - C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, toho času bytom P. 1, J., zastúpený JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou so sídlom AK Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, o návrhu matky na úpravu styku, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/409/2012-206 zo dňa 21.10.2015, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou T. D., nar. XX.XX.XXXX v každom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok vždy od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 09.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku od 26.12. od 09.00 hodiny do 27.12. do 18.00 hodiny, od Veľkého piatku 9.00 hodiny do soboty do 18.00 hodiny a od 01.07. hodiny od 09.00 hodiny nepretržite do 10.07. do 18.00 hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. Rodičom uložil povinnosť zaplatiť náklady znaleckého dokazovania každý v sume XXX,XX eur na účet Okresného súdu Bratislava V do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnemu z účastníkom nepriznal súd prvej inštancie právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že mimosúdna dohoda medzi rodičmi nie je možná pre ich zjavne nesúrodé predstavy o styku otca s maloletou a obojstranne nepriateľské nastavenie, o ktorom referoval aj súdny znalec. Súd prvej inštancie zdôraznil, že každá úprava styku musí zohľadňovať pomery na strane dieťaťa, ako aj na strane oprávneného rodiča, pracovnú dobu, rodinné a bytové pomery, zdravotný stav, ďalšie maloleté dieťa, vzdialenosť bydliska rodiča od bydliska dieťaťa, ako aj osobnostné predpoklady a predpoklady zabezpečiť dieťaťu vhodný program. Obaja rodičia majú pre dieťa nezastupiteľné miesto a sú rovnako dôležitými činiteľmi a rovnocennými výchovnými kompetenciami bez ohľadu na to, či ho vychovávajú v rámci jestvujúceho partnerského vzťahu. Zdôraznil, že pokiaľ rodič s dieťaťom nebýva, nemohol by na neho vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, nemohli by sa medzi ním a dieťaťom budovať a rozvíjať citové väzby, súdržnosť a pocit spolupatričnosti. Miera účasti rodiča na výchovnom pôsobení dieťaťa a tým aj formovaní jeho osobnosti závisí od frekvencie a doby stretávania sa s rodičom, ktoré priamo súvisia s jeho záujmom o styk s dieťaťom a jeho možností stretávať sa v súlade s plnením pracovných povinností a od vzdialenosti jeho bydliska od miesta bydliska dieťaťa. Poukázal na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva dieťaťa na styk s druhým rodičom. Súd prvej inštancie konštatoval, že z pozorovania maloletej v kontakte pri spoločnej činnosti s otcom podľa súdneho znalca vyplynulo, že celková interakcia a atmosféra pri stretnutí bola bez problémov, prejavy maloletej nenaznačili, že by prostredie, do ktorého ju otec v priebehu styku vodí, bolo pre ňu nejakým spôsobom nevhodné, či dokonca ohrozujúce. V rámci psychologického vyšetrenia sa u otca nezistili také charakteristiky, ktoré by mohli byť z hľadiska kontaktu s maloletou škodlivé, otec má problém vo vzťahu s matkou a nie s maloletou. K maloletej otec vyjadruje pozitívne pocity, v kontakte s ňou pôsobil prirodzene, starostlivosti. Dieťa má podľa zistení znalca k otcovi pozitívny vzťah, má ho rada, cíti sa s ním dobre. Maloletá sa o otcovi aj matke vyjadrovala pozitívne, to, že hovorila o otcovi aj negatívne, je podľa znalca výsledok pôsobenia matky, keď pred súdnym znalcom maloletá povedala, maminka rozpráva, že „tata je zlý a hovorí škaredé slová“. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalecké dokazovanie vyvrátilo tvrdenia matky o tom, že maloletá sa bojí otca. Súdny znalec nezistil žiadne známky toho, že by doterajšia realizácia styku negatívne vplývala na osobnostný vývoj dieťaťa a podľa znalca by sa styk mohol realizovať aj v širšom rozsahu ako doteraz. Argumenty matky ohľadne negatívneho správania otca sa nezistili. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ostatné argumenty matky v neprospech styku otca s maloletou (informácie o videní otca pod vplyvom alkoholu, vyvolávanie bitiek, nosenie veľkého noža pri sebe) neboli v konaní preukázané. Vyjadrenia matky o tom, že otec nezabezpečí dieťaťu riadny pitný a stravovací režim, dieťa bolo s otcom v krčme, hralo so s deťmi zo susedstva, súd prvej inštancie vyhodnotil ako sťažnosti matky na správanie otca, ktoré boli otcom vysvetlené, keď matka nereferovala, že by maloletá prišla od otca hladná, smädná, prípadne s nejakými inými zjavnými nedostatkami svedčiacimi o nedostatočnej opatere otca v priebehu styku. Súd prvej inštancie konštatoval, že k zanedbávaniu dieťaťa nemôže dôjsť ani tým, keď sa hrá na dvore so širším príbuzenstvom. Poukázal na posúdenie vhodnosti prostredia pre päťročné dieťa, čo sa týka jeho pobytu v dedinskej krčme, (zafajčený priestor, hygienicky nevhodný, prípadne navštevovaný sociálne neprispôsobenými občanmi), v zásade s takýmto označením môžu fungovať štandardné pohostinské zariadenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala ohrozenie dieťaťa pri jazde autom s otcom alebo ponechanie dieťaťa v nákupnom centre. Jej vyjadrenia o agresivite otca sú nepresvedčivé a javia sa ako účelové. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že maloletá má vytvorené podmienky pre pobyt a trávenie voľného času u otca. Pokiaľ by záujem o otca nebol úprimný, nevytvoril by si takého podmienky pre maloletú spojené s pravidelnými platbami. Súd prvej inštancie dal do pozornosti zachovanie a pestovanie rodičovského vzťahu otca s maloletou a pestovanie ich pravidelných stretnutí, ktoré nemôžu ustúpiť pred spoločnosťou matky a jej priateľa. Súdom prvej inštancie je konštatované, že prejavy maloletej v čase od príchodov otca (trhanie si copíkov, búchanie rukou do steny,) súdny znalec vyhodnotil ako prejavy vysoko pravdepodobne súvisiace s vnútorným napätím, ktoré sú výrazom hnevu maloletej, k čomu prispeli zrejme obaja rodičia a ich vzájomný výrazne konfliktný vzťah. Podľa znalca uvedené vyvoláva rozpor medzi tým, čo dieťa cíti a čo vidí (má rado oboch rodičov, vidí vzájomné nepriateľstvo medzi nimi). Z toho vyplýva, že vzájomné animózne nastavenie rodičov a predovšetkým jeho prejavy pred maloletou, prispievajú ku psychickej nepohode ich spoločného dieťaťa a môžu mať negatívny dopad na jeho ďalší psychický a fyzický vývoj, čoho signálom je práve už prejavená autoagresia. Znalec odporúčal obom rodičom absolvovať psychologickú terapiu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania upravil styk otca s maloletou v rozsahu dvakrát týždenne v utorok a štvrtok na dve hodiny, každý párny týždeň cez víkend a počas prázdnin. Konštatoval, že v konaní nevznikli žiadne prekážky pre to, aby maloletá u otca nemohla aj prenocovať, či už v mieste jeho dočasného bydliska v Bratislave alebo u jeho rodičov v N. vychádzajúc z vykonaného šetrenia v domácnosti, prihliadajúc na vek dieťaťa, ktoré už nie je tak naviazané na matku a ktoré je spôsobilé na desaťdňové odlúčenie v čase letných prázdnin od matky, keď absolvovalo škôlku v prírode len za prítomnosti pedagógov. Matka nevyprodukovala v konaní žiadne konkrétne dôkazy ku svojim tvrdeniam o nevhodnosti takejto úpravy styku, vždy išlo len o jej ničím nepodložené domnienky. Vykonaná úprava styku nie je nemenná, vychádza zo súčasných pomerov maloletej a v konaní preukázaných dôkazov. Súd prvej inštancie konštatoval, že určený rozsah styku rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov, pričom nevyhnutnosť jeho dodržiavania je v záujme maloletej. Apeloval na rodičov, aby si dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže realizovať zo subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. dovolenkový pobyt v dobe určenej na styk. Súčasne o rozhodol o trovách znaleckého dokazovania podľa § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. a o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov. Poukázala na to, že počas spolužitia rodičov, otec dieťaťa požíval alkoholické nápoje, bol agresívny, zastrašoval ľudí v okolí, požíval marihuanu, mali spolu množstvo konfliktov, dieťa bolo svedkom jeho agresívneho správania. Z tohto dôvodu sa s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti a má stále strach odovzdať otcovi maloletú. Matka vyslovila obavy, že ak dieťa bude s otcom dlhšie, otec sa nebude kontrolovať a ovládať svoje správanie a matka nemá záujem, aby dieťa bolo svedkom agresívneho správania otca. Poukázala na znalecký posudok vypracovaný v konaní, na vyjadrenie znalca k osobe otca a konštatovanie, že „otec maloletej má dojem, že znalec vyjadruje nesúhlas s jeho vyjadreniami, otec toto znáša ťažko a bolo zjavné, že musí sa krotiť, aby nevybuchol“. Opäť poukázala na nevhodnú jazdu autom otcom, nepripútanie dieťaťa v aute. Podľa názoru matky, správanie otca je dôvodom prečo si dlhodobo nehľadá prácu. Matka v odvolaní vyslovila nesúhlas, aby dieťa u otca prespávalo a trávilo s ním viac dní. Žiadala o zabezpečenie výpisu z priestupkového registra, z ktorého by bolo zrejmé, aké je správanie otca maloletej, nielen voči osobe matky, akých priestupkov sa dopustil, a v akých prípadoch zohral rolu alkohol. Nesúhlasila s úpravou styku aj počas prázdnin, keďže matka nemá vytvorený priestor, aby mohla ísť s maloletou na dovolenku. Namietala, že úprava v priebehu týždňa nie je vhodná ani z dôvodu, že dieťa nastupuje od septembra 2016 na základnú školu a je potrebné zabezpečiť jej prípravu do školy a naplánovať krúžkové aktivity. Matka ďalej namietala, že otec nemá vytvorený priestor pre dieťa, keďže mení podnájmy. Nechce ignorovať otcovu rolu, avšak snaží sa vždy maloletú zodpovedne a riadne pripraviť na styk s otcom tak, aby sa riadne realizoval v zmysle nariadeného predbežného opatrenia. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie, na doplnenie dokazovania zabezpečením výpisu z priestupkového registra a doplnením výsluchu znalca k otázkam správania sa otca, alternatívne zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a styk otca s maloletou upraviť na každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny, každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny a v nedeľu od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku od 26.12. 09.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkého piatku 09.00 hodiny do 18.00 hodiny a v sobotu od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny. 4. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne. Napadnutý rozsudok žiadal ako správny potvrdiť. Konštatoval, že sám by bol rád, keby úprava styku bola širšia, predovšetkým v každom párnom kalendárnom týždni už od piatku, aby mohol s maloletou tráviť plný víkend. Tvrdenia matky prezentované v podanom odvolaní považuje za účelové a často i klamlivé, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a v objektívnej realite. Matka pod záštitou ochrany dieťaťa a jeho záujmov neustále nežiaduce úsilie smeruje k čo najväčšej reštrikcii jej kontaktu s otcom, napriek faktu, že dieťa potrebuje lásku, výchovu, pozornosť a oporu zo strany oboch rodičov. Poukázal na znalecký posudok v konaní a vyjadrenie znalca o dobrom vzťahu dieťaťa a otca a konštatovanie znalca, že nezistil žiadne známky správania sa či konania otca, ktoré by realizáciu jeho styku s maloletou, či jej osobnostný vývoj, negatívne ovplyvnili. Poukázal na hodnotenie znalca vo vzťahu k neurotickým prejavom dieťaťa, ktoré sú dôsledkom konfliktov rodičov. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že dieťa nie je majetkom žiadneho z rodičov, skutočnosť, že rodičia by sa mali po vzájomnom rozchode vedieť dokázať odosobniť od vnútornej interpersonálnej averzie, keď dôležitým spôsobom prejavu lásky rodičia k dieťaťu je aj úcta k druhému rodičovi. Takýto efekt možno docieliť len ústretovým správaním. Dieťa má rado oboch rodičov, trápi sa kvôli nim, keď vidí ich vzájomný konflikt. Otec poukázal na to, že pri súčasnej úprave styku otca s maloletou má tento v hierarchii ich rodinných a sociálnych vzťahov len sekundárne postavenie, pričom je maloletá vystavená absolútnemu vplyvu matky. Niet pochýb, že dieťa musí strádať otca a vnútorne po ňom túžiť, čo sa zrejme neodváži povedať pred matkou. V záujme zdravého osobnostného vývoja dieťaťa je potrebný aj kontakt s otcom, jeho rola v živote je nenahraditeľná a nespochybniteľná. Otec poukázal na platnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Dohovor o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, na právo rodiča a dieťaťa byť spolu, záujem dieťaťa na udržiavanie rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom (rozhodnutie Gorgula vs. Nemecko), právo dieťaťa, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová vs. Turecko). Podľa názoru otca v prípadoch nepravidelného alebo zriedkavého alebo absentujúceho styku rodiča s dieťaťom dochádza z notoricky známeho i celkom logického hľadiska, k narušovaniu ich vzájomných emotívnych väzieb, možnému latentnému traumatizovaniu dieťaťa a následnému vážnemu zásahu do pokojného vývoja dieťaťa. Otec poprel, že by počas spolužitia s matkou požíval alkohol, či marihuanu, býval agresívny (vybuchol len raz, keď ho matka vyprovokovala), eventuálne, že by zastrašoval ľudí. V danom prípade sa jedná len o výrazne narušený vzťah medzi rodičmi. Tvrdenia matky, ktorými poukazuje na rôzne situácie sú nepravdivé. Matkine hypotézy ohľadom jej obáv zo zvýšeného rizika možného požívania alkoholu otcom a jeho následného dopadu na správanie otca k nej sú vykonštruované fikcie zo strany matky. Otec popiera, že by bol závislý na požívaní alkoholu a vylučuje požívanie alkoholu, pokiaľ bude s maloletou. Taktiež popiera, že by riadil motorové vozidlo neprimeranou rýchlosťou. Ďalšie tvrdenia matky zásadne popiera a považuje ich za prejav neznášanlivosti matky voči jeho osobe. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletej nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodnutím, č.k. 22P/409/2012-206 zo dňa 21.10.2015 podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 upravil styk otca s maloletou T., nar. XX.XX.XXXX. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z tohto vyvodil aj správny právny záver a v odvolaní matky neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Súd prvej inštancie správne ustálil pomery na strane dieťaťa, jeho vek a rast a potrebu úpravy styku otca s maloletou. V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že rodičia sú vo výkone svojich práv a povinností rovnoprávni a rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti má právo tráviť rovnaký čas s dieťaťom, ako rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. Pokiaľ matka namieta nevhodné a agresívne správanie otca odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti tvrdené matkou. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a toto aj náležite vyhodnotil. Ani námietky matky, ktorými poukazuje na hodnotenie osoby otca znalcom nie sú dôvodné, keďže zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že vzťah dieťaťa k otcovi je dobrý, pozitívny, maloletá sa cíti v spoločnosti otca dobre, otec je v kontakte s dieťaťom starostlivý, pričom znalec nezistil žiadne známky toho, že by realizácia styku otca s maloletou nejakým spôsobom negatívne ovplyvnila osobnostný vývoj maloletej. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil správanie otca a postoj matky a jej tvrdenia vo vzťahu k otcovi. Súd prvej inštancie taktiež správne posúdil rozsah styku otca s maloletou. Odvolací súd konštatuje, že tak ako súd prvej inštancie neakceptoval požiadavku matky za účelom vyžiadania registra priestupkov otca vychádzajúc z vykonaného dokazovania a majúc za preukázané, že vzťah rodičov je nesporne vážne narušený, pričom otec potvrdil námietku matky súvisiacu s jedným konfliktom. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol preukázaný pozitívny vzťah dieťaťa k otcovi a naopak, nemožno na ujmu dieťaťa tento konflikt medzi rodičmi vyhodnotiť v neprospech udržiavania vzťahu dieťaťa a rodiča do budúcna. Je potrebné rozlíšiť jednotlivé situácie a správanie rodičov k maloletému dieťaťu a ich vzájomné správanie. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov tak, ako súd prvej inštancie, na potrebu vzájomnej tolerancie a nastavenia prijateľnej komunikácie rešpektujúcej postavenie toho ktorého rodiča tak, aby nezhody medzi rodičmi nevnímalo dieťa v kontakte s nimi a aby rodičia vytvorili maloletej pohodu a pokojné prostredie pri preberaní dieťaťa. Tiež dáva na zváženie rodičom absolvovať prípadnú psychologickú intervenciu za účelom zlepšenia ich komunikácie. Vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie a ním vykonaného dokazovania ani odvolací súd nezistil rozpor v starostlivosti otca o maloleté dieťa, ani jeho nespôsobilosť o maloleté dieťa sa postarať. Na odvolacie námietky matky týkajúce sa nedostatočne vytvorených podmienok u otca na realizáciu styku s dieťaťom aj s prenocovaním, odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pomery v domácnosti otca boli zisťované a žiadne nedostatky v tomto smere neboli preukázané. V prípade, že matka v odvolaní namieta rozsah určeného styku, odvolací súd dáva do pozornosti matky jej vyjadrenie, keď sama potvrdila, že akceptuje taký rozsah styku, aký sa realizoval, t..j. dvakrát týždenne každý utorok a štvrtok. V záujme dieťaťa je ponechať zaužívaný režim stretávania, ktorému sa rodičia musia prispôsobiť. V prípade, že maloletá nastúpi do školy, je samozrejmé, že o prípravu do školy s dieťaťom sa postará rodič, u ktorého sa maloletá v tom čase nachádza. Je teda povinnosťou nielen matky, ale aj otca, zabezpečiť všetko potrebné pre dieťa aj v súvislosti s prípravou do školy. Spôsob úpravy styku zabezpečuje práva obom rodičom výchovne pôsobiť na svoje dieťa. Zo strany matky je potrebné, aby nespochybňovala starostlivosť otca o maloletú a poskytla mu ako rodičovi dostatočný výchovný priestor na realizáciu jeho práv. Určený rozsah styku otca s maloletou zohľadňuje vek a aktuálne potreby dieťaťa aj v časti prázdninového režimu. Takáto úprava styku nie je trvalá a v prípade zmeny pomerov na strane dieťaťa do budúcna, ak sa rodičia nedohodnú, budú mať možnosť znovu požiadať o jej zmenu. 12. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil podľa § 387 C.s.p. v celom rozsahu sa stotožňujúc sa s jeho odôvodnením v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Cs.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).