Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201278 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513201278.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Juhás s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, proti odporcom 1/ ITC transport, s.r.o. v likvidácii, Železiarenská 49, Košice - Šaca, IČO: 31 606 431 a 2/ M. N., D.. XX.X.XXXX, N. J. XX, G., o zaplatenie 7.339,06 eur s príslušenstvom a odmenou 24,46 eur zo zmenky, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 322/2013-89 zo dňa 2.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 322/2013-89 zo dňa 2.12.2013 potvrdzuje. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov odvolacieho konania v sume 294,46 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č.k 5Zm 43/2013-15 zo dňa 28.2.2013 v znení opravného uznesenia č.k. 5Zm 43/2013-22 ponechal v platnosti v celom rozsahu. Odporcovi v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 5Zm 43/2013-15, ktorý súd prvého stupňa vydal dňa 28.2.2013 boli odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi zmenkovú sumu 7.339,06 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 12.4.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 24,46 eur a náhradu trov konania 1.029,64 eur. Odporcovia podali v zákonnej lehote spoločne námietky, zmenkový platobný rozkaz žiadali zrušiť a návrh zamietnuť. Namietli miestnu nepríslušnosť súdu a tiež skutočnosť, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci, keďže navrhovateľ odpredal motorové vozidlá, ktorých leasingovým nájomcom bol odporca v 1. rade, a preto mala byť od žalovanej sumy relevantne odpočítaná kúpna cena týchto vozidiel. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 322/2013. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že s odporcom v 1. rade uzavrel dňa 20.3.2009 leasingovú zmluvu č. U., predmetom leasingu bol nákladný automobil Volvo, na zabezpečenie pohľadávok z leasingu vystavil odporca v 1. rade blankozmenku avalovanú odporcom v 2. rade a obaja mu v zmluve o vyplnení a použití blankozmeniek č. Y. udelili oprávnenie doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje. Pre neplnenie povinnosti z leasingovej zmluvy došlo k jej predčasnému ukončeniu, predmet leasingu bol odňatý a ďalej odpredaný za cenu 14.500,- eur bez DPH. Až potom vyhotovil záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy, v ktorom vyčíslil svoje pohľadávky celkovo vo výške 21.436,36 eur a od nich odpočítal výnos z predaja predmetu leasingu 14.500,- eur. Od odporcu v 1. rade žiadal zaplatiť len rozdiel 6.936,36 eur. Keďže pohľadávka nebola uhradená v čase splatnosti, využil udelené oprávnenia a do blankozmenky doplnil chýbajúce údaje. V zmenkovej sume je zahrnutý nedoplatok z vysporiadania 6.936,36 eur a úrok z omeškania 402,70 eur počítaný zo základu 6.195,42 eur v sadzbe 0,1 % denne za 65 dní omeškania od splatnosti záverečného finančného vysporiadania 5.2.2011 do splatnosti zmenky 11.4.2011. Súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie podľa ust. § 175 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcov, pričom dospel k záveru, že námietky odporcovi vyplývajú z mimozmenkového vzťahu účastníkov založeného leasingovou zmluvou. Ich podstatou je tvrdenie, že navrhovateľ od uplatnenej pohľadávky neodpočítal kúpnu cenu, ktorú získal za predaj predmetu leasingu. Na preukázanie tohto tvrdenia odporcovia nepredložili žiadne dôkazy ani nenavrhli žiadne dôkazy vykonať, hoci ich súd od dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučil. Súd preto mohol vychádzať len z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ a ktorými preukázal, že zmenková suma bola určená už so zohľadnením výnosu z predaja predmetu leasingu, bez jeho odpočítania by bola pohľadávka o 14.500,- eur s príslušenstvom vyššia. Predajom predmetu leasingu by záväzky odporcu v 1. rade z leasingovej zmluvy zanikli len vtedy, ak by boli plne kompenzované výťažkom z predaja predmetu leasingu. Takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach tento záväzok odporcov celkom alebo sčasti zanikol, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca v 1. a 2. rade, pričom v odvolaní uviedli, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené. V prvom rade prvostupňový súd podľa odporcu v 1. a 2. rade nedostatočne zistil skutkový a nesprávne posúdil právny stav veci. Majú za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania zaplatenia zmenkovej sumy od žalovaných, keď navrhovateľ odpredal motorové vozidlá, ktorých leasingovým nájomcom bol odporca v 1. rade, a preto by zo žalovanej sumy mala byť odpočítaná kúpna cena týchto vozidiel, k čomu však nedošlo. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť a priznať odporcom náhradu trov konania. K odvolaniu odporcov sa písomne dňa 10.2.2014 vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľ predložil okrem záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy U. aj faktúru za predaj predmetu leasingu tretej osobe, pričom predmet leasingu bol predaný tretej osobe na základe bodu 9.4 Všeobecných leasingových podmienok vzťahujúcich sa k príslušnej leasingovej zmluve. Výťažok zo speňaženia predmetu leasingu bol už zohľadnený v zmenkovej sume a z uvedeného dôvodu ani prípadným zaplatením zmenky by na strane navrhovateľa nemohlo za žiadnych okolností dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Výťažok zo speňaženia predmetu leasingu bol použitý na započítanie voči iným nárokom a pohľadávkam navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade, čo navrhovateľ preukázal písomnosťou označenou ako Záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy, ktoré navrhovateľ zaslal odporcovi v 1. rade. Teda do zmenkovej sumy bola zahrnutá až pohľadávka navrhovateľa, ponížená o získaný výťažok zo speňaženia predmetu leasingu. Podľa jeho názoru tvrdenia odporcu sú založené len na ich vnútornom presvedčení, pričom svoje tvrdenia nepreukázali žiadnymi dôkazmi, hoci boli o tejto povinnosti riadne poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vrátane režijného paušálu a DPH celkom vo výške 294,46 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu v 1. a 2. rade podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd má za to, že odporcovia v 1. a 2. rade v podanom odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Odvolanie odporcov je veľmi všeobecné, keď odporcovia namietajú len nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, avšak odporcovia už neuviedli, v čom vidia uvedenú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a ktoré zo skutkových zistení sú nesprávne. Taktiež k tvrdeniu, že navrhovateľ odpredal motorové vozidlá, ktorých leasingovým nájomcom bol odporca v 1. rade, a preto mala byť zo žalovanej sumy odpočítaná kúpna cena týchto vozidiel, k čomu nedošlo, ani o tomto svojom tvrdení neuviedli žiadne dôkazné prostriedky, a to ani pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní, hoci boli o tejto povinnosti riadne poučení súdom prvého stupňa podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Naopak, navrhovateľ svoju zmenkovú pohľadávku preukázal predložením prvopisu zmenky, následne v konaní pred súdom prvého stupňa detailne vyčíslil a preukázal dôkazmi výšku zmenkou zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je obsiahnutá v zmenkovej sume. Nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že v námietkovom konaní prechádza dôkazné bremeno na odporcov, aby preukázali, že nárok zo zmenky nemožno navrhovateľovi priznať. Neunesenie dôkazného bremena zdôraznil aj súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že podstatou tvrdení odporcov v námietkovom konaní bola skutočnosť, že navrhovateľ od uplatnenej pohľadávky neodpočítal kúpnu cenu, ktorú získal za predaj predmetu leasingu. O tejto skutočnosti odporcovia nepredložili žiadne dôkazy ani nenavrhli žiadne dôkazy vykonať, hoci boli o tejto svojej dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení. Vzhľadom na to, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní, aj napriek tomu, že stále namietajú opodstatnenosť navrhovateľom uplatnenej pohľadávky, nepredložili žiadny dôkaz na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške á 237,34 eur vrátane režijného paušálu 8,04 eur a DPH vo výške 20 % (49,08 eur), spolu teda trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 294,46 eur, na úhradu ktorých boli odporcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazaní tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.