KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava28. 9. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/204/2016 z 28. 9. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2016, sp. zn. 10Co/204/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1513201479.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/204/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201479
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513201479.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Bytové
družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, Budatínska ul. č. 1, Bratislava, proti žalovanej: C.. R. T., L.. XX. XX.
XXXX, J. V. A.. X, J., o zaplatenie istiny 276, 84 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 19. januára 2016, č. k. 50C/121/2013 - 136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19. januára 2016,
č. k. 50C/121/2013 - 136 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiadna strana sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutý rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 276, 84 eur, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a vrátil mu súdny poplatok vo výške 55,
30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 115a ods. 2,
§ 156 ods. 3, § 200ea ods. 1 O. s. p., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovanej s plnením jej peňažného dlhu dňom 12. 07. 2012,
keď ako vlastníčka bytu Č.. XXX na V. A.. Č.. X E. J. nedoplatok z vyúčtovania nákladov za plnenia
poskytované s užívaním a prevádzkou bytu za rok 2011 uhradila dňa 11. 12. 2014, avšak vyúčtovanie jej
bolo doručené dňa 26. 06. 2012, kedy sa žalobcovi zásielka vrátila ako neprevzatá žalovanou v odbernej
lehote s tým, že posledný deň lehoty na plnenie bol 11. 07. 2012. Rozhodnutie o vrátení súdneho
poplatku žalobcovi odôvodnil právne ust. § 12 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. a vecne tým, že žalobcovi
po čiastočnom späťvzatí žaloby vrátil časť kráteného súdneho poplatku. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich nežiadal.

2.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že o nedoplatku a jeho
výške sa dozvedela až po doručení platobného rozkazu v marci 2013, pričom žalobcovi oznámila, že
od apríla 2012 bude mimo územia SR a žiadala o doručovanie informácii mailom, z dôvodu ktorého sa
má úrok z omeškania počítať až od dátumu, kedy prevzala informáciu o dlhu a jeho výške. Poukázala
na skutočnosť, že na pojednávaniach dňa 16. 09. 2014 a 11. 11. 2014 predložila doklady o úhradách



v roku 2012, ktoré neboli určené k akému obdobiu sa viažu s tým, že mala vedomosť o tom, že je v
omeškaní, avšak nevedela v akej výške.

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a
prevádzkou bytu za obdobie roku 2011, ktoré je predmetom sporu, bolo žalovanej doručené na adresu
jej trvalého bydliska, pričom v odbernej lehote si ho neprevzala a v súlade s ust. § 46 ods. 2 O.
s. p. jej bola zásielka preto doručená. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná svoje tvrdenie, že sa v
období doručovania vyúčtovania zdržiavala v zahraničí nepreukázala v priebehu konania kvalifikovaným
a hodnoverným spôsobom s tým, že v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15. 03. 2013, ako
aj na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 uviedla, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiavala od 03.
05. 2012 do 09. 11. 2012, avšak disponuje potvrdením zo dňa 28. 08. 2012 o výmene pomerového
merača pretečeného množstva vody v jej byte, ktorého výmenu v tento deň žalovaná potvrdila svojim
podpisom. Uviedol, že žalovaná mala vedomosť o tom, že jej bude doručované za predchádzajúce
obdobie vyúčtovanie a preto bolo jej povinnosťou si ho od správcu vyžiadať, pričom až 15. 09. 2014
mu doručila žiadosť s uvedením kontaktnej adresy, na ktorú žiadala poštové zásielky doručovať, avšak
aj z tejto adresy sa zásielky vrátili s poznámkou, adresát neznámy. Žalobca vo svojom vyjadrení k
odvolaniu žalovanej ďalej poukázal na ust. § 8b ods. 2 písm. e), i), § 10 ods. 1, 6, § 15 ods. 1 zák. č.
182/1993 Z. z., článok IV bod 11 a 12 Zmluvy o výkone správy s tým, že nakoľko výška pohľadávky
voči žalovanej, ktorá vznikla neuhradením platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, odplaty za výkon
správy a platieb služieb spojených s užívaním bytu predstavovala ku dňu 11. 12. 2014 sumu 2. 292,
69 eur, pozostávajúcu z neuhradeného predpisu mesačných zálohových platieb do novembra 2014, t.
j. ešte pred vyúčtovaním, vrátane nedoplatku z vyúčtovania roku 2011, a príslušenstvo sumu 579, 64
eur, podal správca návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu žalovanej a keďže žalovaná uvedenú
sumu uhradila dražobnej spoločnosti pred vykonaním dražby dňa 11. 12. 2014, zobral svoju žalobu späť
v časti istiny a trov konania, pričom na zaplatení úroku z omeškania trval.

4.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie jej neprítomnosť
preveroval v období od apríla 2012 do novembra 2012, keď okrem leteniek predložila aj doklady o
platení zdravotného poistenia v R. s tým, že koncom augusta sa v jej byte ubytoval jej syn, ktorý zrejme
podpísal výmenu meračov, pričom podobná situácia v roku 2011 bola aj s vyúčtovaním za rok 2010,
nakoľko napriek tomu, že na Slovensku bola, vyúčtovanie jej doručené nebolo. Namietla, že nemôže byť
v omeškaní s úhradou, ak o nedoplatku nevie s tým, že v odpore uviedla, že od apríla 2012 na území
Slovenska nebude a požiadala o doručovanie písomností mailom, avšak súd prvej inštancie jej ustanovil
opatrovníka a rozhodol na základe podvodu v jej neprospech. Uviedla, že nebude nikoho ustanovovať
na preberanie svojej pošty v jej neprítomnosti, nakoľko toto za ňu robila splnomocnená advokátka tak
dôsledne, že sa dostala do exekúcie ako veriteľ, nie ako dlžník a stratila všetky lehoty na odvolanie.
Poukázala na skutočnosť, že v byte na V. už bývať nechcela a preto sa rozhodla byt predať, k čomu
však potrebovala potvrdenie o vyrovnaní všetkých záväzkov voči správcovi, teda žalobcovi s tým, že v
byte na V. od 01. 07. 2016 nebýva, nestihla si však vybaviť zmenu bydliska, keď adresu trvalého pobytu
bude mať na adrese J. XX E. J., býva v podnájme na J. X a striedavo v Y. E. R., kde si kúpila byt ale
začala stavať dom v C., a žiadala o zasielanie všetkých informácií na jej mailovú adresu R..Q., na ktorú
jej odvolací súd dňa 14. 09. 2016 prostredníctvom mailu doručil opätovne výzvu a späťvzatie žaloby
(zásielku si žalovaná v odbernej lehote neprevzala).

5.

Žalobca písomným podaním zo dňa 02. 08. 2016 zobral svoj žalobný návrh späť v celom rozsahu z
dôvodu, že žalovaná dňa 28. 07. 2016 uhradila žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu.

6.



Žalovaná v elektronickom podaní (maily) zo dňa 16. 09. 2016, ktoré však v lehote 10 dní nedoplnila v
listinnej podobe uviedla, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí z dôvodu, že v byte na V. už bývať nechcela,
vzhľadom k okolnostiam s nedoplatkami v súvislosti s neprimeranou spotrebou vody, keď celá záležitosť
dospela do takého štádia, že sa v noci budila na zvuk tečúcej vody a chodila kontrolovať, či voda
niekde nekvapká alebo netečie, a preto sa byt rozhodla predať a bola povinná disponovať potvrdením
od žalobcu, že má všetky záväzky voči správcovi vyrovnané. Uviedla, že výmenou vodomerov v roku
2014 a zníženou spotrebou sa potvrdilo, že obdobia predchádzajúcich vysokých nákladov na spotrebu
vody boli spôsobené vodomermi a preto trvá na prizvaní súdneho znalca z daného oboru, ktorý sa k
uvedeným skutočnostiam vyjadrí, nakoľko mesačné náklady 270 eur bez energií za dvojgarzónku pre
dve osoby, ktoré sa v nej zdržiavajú minimálne, je prehnané.

7.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016),
ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa § 370 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016), súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9.

Podľa § 125 ods. 1 C. s. p., podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 C. s. p., podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne súdu nedoručí do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

10.

Žalovaná síce svoje elektronické podanie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nedoplnila v
listinnej podobe a ani ho nepredložila v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu,
napriek tomu však odvolací súd posúdil dôvody jej nesúhlasu so späťvzatím žaloby za absolútne
nedôvodné, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 24. 01. 2013 podal na súd prvej inštancie
žalobu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 1. 312, 88 eur s príslušenstvom
titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01. 01.
2011 do 31. 12. 2011, pričom žalovaná, ktorá v priebehu prvoinštančného konania výšku pohľadávky
namietala, žalovanú istinu dňa 11. 12. 2014 v rámci pripravovanej dražby jej bytu uhradila, z dôvodu
ktorého súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26. mája 2015, č. k. 50C/121/2013 - 108 rozhodol, že
upúšťa od znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru: 12000 - Energetika, odvetvie: 120300 -
Tepelná energetika, nariadeného uznesením zo dňa 12. marca 2015, č. k. 50C/121/2013 - 97 a zároveň
strany sporu zbavil povinnosti zložiť zálohu (správne preddavok na trovy znaleckého dokazovania, pozn.
odvolacieho súdu) na znalecké dokazovanie a zároveň uznesením zo dňa 21. augusta 2015, č. k.



50C/121/2013 - 128 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1. 312, 88 eur zastavil a pripustil zmenu
petitu žaloby.

11.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby je irelevantný,
keďže žalovanú istinu zaplatila v celom rozsahu, t. j. aj s príslušenstvom (úrokmi z omeškania, ktoré
ostali predmetom sporu po späťvzatí žaloby v časti uplatnenej istiny) z dôvodu ktorého jej argumentácia,
že do omeškania sa so svojim plnením dostať nemohla, nakoľko jej vyúčtovanie za rok 2011 doručené
nebolo a preto nie je povinná platiť úroky z omeškania, bezpredmetná.

12.

K tvrdeniu žalovanej odôvodňujúcej svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby tým, že dôvodom úhrady
žalovanej istiny s príslušenstvom bola skutočnosť, že byt, na ktorom jej vznikli nedoplatky chcela predať
kvôli nadmernej spotrebe vody a preto žiada v konaní pokračovať a nariadiť znalecké dokazovanie
odvolací súd uvádza, že uniklo zrejme pozornosti žalovanej, že podaním zo dňa 19. 06. 2013 vyjadrila
súhlas s rozhodnutím veci bez pojednávania (viď č. l. 27 spisu), následne prvé pojednávanie dňa 25.
03. 2014, ako aj druhé dňa 03. 06. 2014 navrhla so žalobcom odročiť za účelom uzavretia mimosúdnej
dohody, na ďalšom pojednávaní dňa 16. 09. 2014 uviedla, že navrhuje odročiť pojednávanie z dôvodu,
že mieni osobne navštíviť žalobcu za účelom vysvetlenia sporných skutočností a prípadné mimosúdne
urovnanie sporu, podaním zo dňa 05. 11. 2014 navrhla nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré aj súd
prvej inštancie v konaní nariadil, nakoľko však žalovaná istinu dňa 11. 12. 2014 zaplatila, žalobca zobral
podaním zo dňa 20. 05. 2015 čiastočne žalobu späť a rozhodol uznesením o upustení od znaleckého
dokazovania, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 06. 2015 a právoplatnosť nadobudlo
aj uznesenie zo dňa 21. augusta 2015, č. k. 50C/121/2013 - 128, ktorým súd prvej inštancie konanie v
časti o zaplatenie istiny vo výške 1. 312, 88 eur zastavil a pripustil zmenu petitu žaloby.

13.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že dôvody nesúhlasu žalovanej so späťvzatím
žaloby nie je možné považovať za vážne, nakoľko v prípade zastavenia konania jej postavenie neisté
nebude, nakoľko predmet sporu odpadol, keďže žalovaná v priebehu konania zaplatila nielen žalovanú
istinu, ale aj príslušenstvo k nej, pričom okolnosti, ktoré ju k úhrade nároku uplatneného žalobcom v
konaní viedli (snaha byt predať - úhrada príslušenstva, resp. vykonanie dobrovoľnej dražby - zaplatenie
istiny) sú pre súd irelevantné a zastavenie konania nemá žiadny dopad na právny alebo faktický vzťah
strán sporu. K tvrdeniu žalovanej, že súd prvej inštancie ignoroval jej žiadosť o doručovanie písomností
mailom a v konaní jej ustanovil opatrovníka a následne rozhodol na základe podvodu v jej neprospech,
odvolací súd uvádza, že žalovanej v konaní žiadny opatrovník ustanovený nebol a súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 19. 01. 2016 v súlade s ust. § 115a O. s. p. (Občiansky súdny
poriadok, účinný do 30. 06. 2016), nakoľko išlo o drobný spor a žalovaná v podaní zo dňa 19. 06. 2013
vyjadrila súhlas s rozhodnutím veci bez pojednávania.

14.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nakoľko žalobca vzal žalobu späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, avšak predtým ako napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť a nesúhlas
žalovanej so späťvzatím žaloby posúdil ako nedôvodný, po prejednaní veci bez pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 C. s. p. pripustil späťvzatie žaloby vo veci samej, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
konanie zastavil.

15.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 396 ods.
1 C. s. p.

16.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku