Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201866 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513201866.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: W.. G. Š. W. C. Á. T. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom J., G. Č.. XX, zastúpený JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou v Bratislave, Dobrovičova č. 6, proti odporkyni: W.. I. Š. W. C. Á. T. M. E. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J., F. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou AK Neuschlová, s.r.o., Bratislava, Dostojevského rad č. 5, IČO: 36 861 359, za ktorú koná Mgr. Zuzana Neuschlová, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: R. Š. W. C. Á. T. M. E. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX, S. Š. W. C. Á. T. M. E. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/ a, Bratislava, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 1. februára 2016, č.k. 17 P 26/2013-426, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 1. februára 2016, č.k. 17 P 26/2013-426, vo výroku, ktorým maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vo výroku, ktorým výživné neurčil, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 1.2.2016, č.k. 17 P 26/2013-426, rozviedol manželstvo W.. G. Š. a W.. I. Š., rod. J., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Dubnica nad Váhom vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX; maloleté deti R. a S. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorú bude otec vykonávať od 19.00 hodiny nedele párneho kalendárneho týždňa do 19.00 hodiny nedele nepárneho kalendárneho týždňa a matka od 19.00 hodiny nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 19.00 hodiny nedele párneho kalendárneho týždňa. Deti si rodičia prevezmú tak, že otec od matky v mieste jej bydliska a matka od otca v mieste jeho bydliska; zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obidvaja rodičia a výživné súd neurčil. Navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každý v sume 545,68 € do tridsať dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet súdu prvej inštancie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozsudok vo výroku o rozvode odôvodnil ustanovením § 18 ods. l, § 23 ods. l, ods. 2 veta prvá Zákona o rodine. Príčiny vedúce k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi podľa názoru súdu spočívajú v ich neschopnosti vzájomne si vyjasniť a pokúsiť sa odstrániť tie nedostatky v ich súžití, ktoré obidvaja považujú za príčinu zlyhania ich manželského spolužitia. Absencia spoločnej komunikácie a neriešenie vzniknutých problémov spôsobili vyhrotenie vzťahov medzi manželmi do takej miery, že rozvod manželstva je v konečnom dôsledku aj v záujme maloletých detí. 3. Z rozsudku ďalej vyplýva, že maloleté deti sú od polovice júna 2014, kedy sa otec odsťahoval do Vajnor, v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Deti si striedajú po 18-tej hodine, ak sú na jednej alebo druhej strane nejaké aktivity, vedia sa dohodnúť; maloletá R. má dvanásť rokov a S. deväť rokov. Zvýšené náklady na výživu maloletých detí pre zdravotný stav neboli v konaní preukázané. Maloletá R. navštevuje baletnú školu, maloletú S. otec prihlásil na lyžovanie, ktoré ju napĺňa, teší sa naň. Kolízny opatrovník (od 1.7.2016 procesný opatrovník) prešetril pomery v mieste bydliska otca na adrese G. Č.. XX, J., a to v dobe dokončovacích prác, kedy bol rodinný dom ešte neobývateľný. Zistil, že na prízemí sa nachádza obývačka s krbom prepojená s kuchyňou, špajza, práčovňa, sprchovací kút s WC, na poschodí sú dve detské izby, spálňa, šatník, veľká kúpeľňa a WC. Podľa šetrenia budú mať maloleté deti u otca vytvorené veľmi dobré životné podmienky aj pre striedavú starostlivosť. Kolízny opatrovník prezentoval názory detí zotrvať v striedavej starostlivosti, nepreukázalo sa, žeby otec niečo zanedbával. Deti majú rovnaký vzťah k obidvom rodičom, striedavá osobná starostlivosť nasvedčuje ich zdravému vývoju. 4. Otec je od 25.9.2013 jedným z dvoch spoločníkov a konateľov firmy K., D..O..M.., s výškou splateného vkladu 2.500,-- €. Od 11.10.2013 je otec jediným spoločníkom a konateľom firmy R. K., D..O..M.., s výškou splateného vkladu 5.000,-- €; taktiež je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov firmy W., D..O..M.., od 11.12.2007, so splateným vkladom 3.486,-- €. V daňovom priznaní firmy W., D..O..M.., za rok 2014 je uvedený výsledok hospodárenia pred zdanením 18.442,75 €. Podľa účtovnej závierky firmy W., D..O..M.., za rok 2015 je výsledok jej hospodárenia po zdanení 17.763,-- €. V daňovom priznaní firmy K., D..O..M.., za rok 2014 je uvedený výsledok hospodárenia pred zdanením 2.300,-- €. Podľa účtovnej závierky firmy K., D..O..M.., za rok 2015 je výsledok jej hospodárenia po zdanení 1.950,-- €. V daňovom priznaní firmy R. K., D..O..M.., za rok 2014 je uvedený výsledok hospodárenia pred zdanením 2.300,-- €. Podľa účtovnej závierky firmy R. K., D..O..M.., za rok 2015 je výsledok jej hospodárenia po zdanení 1.950,-- €. Ako zamestnanec firmy W., D..O..M.., má za rok 2015 vykázaný priemerný čistý mesačný zárobok v sume 351,67 €. Podľa jeho vlastného vyjadrenia je jeho čistý mesačný príjem v sume 1.150,-- €. Otec býva v prenajatom zariadenom rodinnom dome, za ktorý mesačne platí 200,-- €, každá z dcér má svoju izbu, od 29.12.2015 tam býva aj jeho priateľka so svojimi deťmi, desaťročným synom, ktorý má detskú mozgovú obrnu a sedem a polročným synom. Jeho priateľka je v rozvodovom konaní, do budúcna plánujú uzavretie manželstva a zabezpečenie spoločnej nehnuteľnosti. 5. Matka bola od 1.2.2010 do 30.11.2014 držiteľkou živnostenského oprávnenia pre predmety podnikania: vedenie účtovníctva, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), poradenská činnosť v oblasti zdravého životného štýlu a zdravej výživy, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov a administratívne služby. Od 1.3.2015 má živnostenské oprávnenie pre predmety vedenie účtovníctva a činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Za rok 2015 mala celkový čistý príjem v sume 4.049,90 € a v januári 2016 brutto príjem 1.046,-- €. 6. Znalec C.. C. J. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, dôvodil, že súčasná kvalita vzájomných vzťahov medzi maloletými deťmi a matkou je na dobrej úrovni, majú medzi sebou vytvorené pozitívne citové väzby, v ich vzájomnej komunikácii a interakcii prevažujú pozitívne city a emócie, maloleté deti pozitívne reagujú aj na seba navzájom, v komunikácii a v správaní v prítomnosti matky sú bez viditeľnej subjektívnej neistoty, tenzie, strachu a vyhýbacích stratégií. Súčasná kvalita vzájomných vzťahov medzi maloletými deťmi a otcom dosahuje dobrú úroveň, deti majú k otcovi vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu, na jeho prítomnosť reagujú so sprievodnými pozitívnymi verbálnymi, citovými a emočnými prejavmi, v komunikácii a v správaní bez negatívnych prejavov subjektívnej neistoty, intrapsychickej tenzie, či obavnej alebo vyhýbacej symptomatiky. Súčasná kvalita vzájomných vzťahov medzi rodičmi je zhoršená. Matka popisuje dlhodobú absenciu kvalitnej komunikácie a porozumenia v rámci matrimónia, matrimoniálna problematika je u nej v popredí vo vzťahu k otcovi, ktorého otvorene kritizuje, popisuje pocity preťaženia, frustrácie a určitej bezradnosti kvôli nevysporiadanej rodičovskej problematike. Otec tiež popisuje dlhodobú absenciu kvalitnej komunikácie a porozumenia v rámci matrimónia, udáva, že odišiel preto, lebo sa nevedeli prestať hádať, ostré emočné výmeny názorov s manželkou majú najmä ohľadom striedavej starostlivosti. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia vnímajú obidve maloleté deti na základe ich doterajších skúseností so striedavou starostlivosťou obidvoch rodičov pozitívne, nakoľko im umožňuje zachovať a rozvíjať čo najplnohodnotnejšie ich vzájomné vzťahy s obidvoma rodičmi paralelne. Negatívne hodnotia niektoré praktické aspekty striedania (R.), ale najmä pretrvávajúcu konfliktnú vzájomnú komunikáciu rodičov. U všetkých zúčastnených je prítomné zvýšené sýtenie ich prežívania úzkostnými momentmi, pričom u obidvoch maloletých detí je okrem úzkostnej prítomná ešte aj reaktívna depresívna komponenta. Podľa názoru znalca zvýšené množstvo negatívnych momentov v prežívaní u maloletých detí je primárne viazané na realitu rozpadu primárnej rodiny a konfliktogénnu rodičovskú interakciu, s ktorou sa musia momentálne konfrontovať a vysporiadať. Maloletá R. senzitívne vníma narušenú komunikáciu a napäté vzťahy medzi rodičmi, na čo reaguje okrem snahy o potláčanie nepríjemných pocitov emočnou labilitou a zvýraznenou nerozhodnosťou, udáva túžbu byť s obidvoma rodičmi, ako aj určité výhrady v súvislosti s prebiehajúcou striedavou starostlivosťou a súčasné prianie po obnove pôvodnej rodiny. Je u nej zvýšená aktivita obranných mechanizmov jej osobnosti, prostredníctvom ktorých sa vysporiadava s negatívnymi zážitkami v súvislosti s prebiehajúcim rozvodom rodičov, v jej prežívaní je prítomná zvýšená tendencia k ochrane pred negatívnymi a nepríjemnými obsahmi. Aktuálne sú v jej prežívaní prítomné negatívne momenty reaktívneho pôvodu, ktoré súvisia s jej senzitívnym až vulnerabilným prežívaním rozpadu primárnej rodiny, s ktorým sa tak po racionálnej, ako aj po emočnej stránke snaží vysporiadať. Maloletej S. aktuálny model rodičovskej starostlivosti vyhovuje a chcela by, aby pokračoval, vyjadruje pozitívne city a postoje voči obidvom rodičom, negatívne vníma ich vzájomnú narušenú komunikáciu. S danou rodinnou situáciou sa vysporiadava zo psychologického hľadiska v porovnaní so sestrou efektívnejšie a menej senzitívne, negatívne hodnotí hádky rodičov, ale striedanie po týždni jej vyhovuje, chcela by v ňom naďalej pokračovať. V jej prežívaní i reaktivite absentujú primárne úzkostné momenty a reakcie, ako aj tematika trestania, či anticipácia negatívnych alebo ambivalentných postojov rodičov voči nej. Vyšetrenie zúčastnených nepotvrdilo negatívne vedomé ovplyvňovanie alebo manipuláciu maloletých detí niektorým z rodičov vo vzťahu k druhému rodičovi. Prítomné je síce určité negatívne ovplyvňovanie maloletých detí, ktoré však nie je zo strany rodičov úmyselné, ale súvisí s ich rozdielnymi predstavami, ktoré sa týkajú najvhodnejšieho modelu rodičovskej starostlivosti. Pri presadzovaní si svojich rozdielnych predstáv o rodičovskej starostlivosti potom obidvaja rodičia neúmyselne ovplyvňujú aj postoj detí k druhému rodičovi, čo je vo väčšej miere viditeľné pri prezentácii postojov matky, pre ktorú je ťažšie akceptovať model striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Podľa výsledkov klinicko - psychologického vyšetrenia sú obidvaja rodičia duševne zdraví a v ich osobnosti nie je prítomná taká závažná psychopatologická symptomatika, ktorá by im bránila vo výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti. Zo psychologického hľadiska majú obidvaja rodičia dostatočné osobnostné dispozície pre vytvorenie vhodného výchovného prostredia maloletým deťom. Matka maloletých detí je aktuálne citovo senzitívnejšia a labilnejšia, pri konfrontácii so zraňujúcimi a komplexovými témami je lakrimózna, naznačená je u nej zvýšená nerozhodnosť, jej aktuálny psychický stav je okrem zjavnej frustrácie kvôli nevysporiadanej rodičovskej starostlivosti sýtený aj smútkom zo straty otca, o ktorého sa starala. V jej prežívaní je naznačená mierna úzkostne - depresívna symptomatika, percepčno - kognitívne schopnosti a intelektové a mnestické funkcie sú intaktné. V štandardných situáciách má zachovanú primeranú úroveň racionálnej kontroly emotivity, vo vypätých situáciách interpersonálnych konfliktov pri konfrontácii s negatívnymi momentmi v prežívaní môže reagovať emočne labilnejšie. Je u nej naznačená zvýšená aktivita obranných mechanizmov osobnosti v rámci vysporiadania sa so zraňujúcou partnerskou históriou, ako aj v súvislosti s konfliktným rodičovským vzťahom. Vynakladá zvýšené úsilie na efektívne prekonanie vzťahových a existenčných problémov, čo vedie k prílišnej kompenzácii, premotivovanosti, ako aj k senzitívnejšiemu a vulnerabilnejšiemu prežívaniu negatívnych interakcií v rámci rodičovských interakcií. Konfrontácia s takýmito zážitkovými obsahmi je pre ňu bolestivá a nepríjemná, v dôsledku čoho je subjektívne neistá, nerozhodná, instabilná, emočne labilná, afektívne dráždivá a vo zvýšenej miere nedôverčivá. Otec maloletých detí sa snaží celú situáciu racionálne vyriešiť, otvorene priznáva pretrvávajúci konfliktný vzťah s manželkou pokiaľ ide o nimi preferovaný model rodičovskej starostlivosti. V konfrontácii s intenzívnymi emóciami a v strese a v konfliktoch je u neho prítomná tendencia k oslabeniu efektívnej racionálnej kontroly afektov a impulzov. V takýchto situáciách môže byť jeho emotivita labilnejšia a afektivita impulzívnejšia, rovnako môže byť oslabená kvalita konštrukcie úzkostných momentov v prežívaní a tenzie. Aktuálne je v jeho osobnosti zvýraznená tendencia ku sebapresadeniu, aktivite a socializácii, orientuje sa na budúcnosť, chce demonštrovať svoj dostatočný potenciál k zabezpečeniu svojich rodičovských kompetencií, potláča negatívne a zraňujúce skúsenosti v rámci svojej vzťahovej i matrimoniálnej histórie, ako aj nahromadené afekty, preto zaujíma obranný a sebazabezpečovací postoj s naznačeným vzdorom a opatrnosťou. Rodičia sú schopní vzájomnej komunikácie a kooperácie pri výchove a zabezpečovaní potrieb maloletých detí, k čomu sú nútení v záujme maloletých detí aj v súčasnej dobe pri realizácii striedavej starostlivosti, aj keď s dosť významnými rezervami, ktoré súvisia práve s náročnosťou tohto záťažového obdobia pre všetkých zúčastnených. Zo psychologického hľadiska je pravdepodobné, že po zastabilizovaní celej situácie a uplynutí určitého času, by sa mala kvalita ich vzájomnej komunikácie a kooperácie v záujme maloletých detí skôr zlepšovať. To bude závisieť aj od ich individuálneho prístupu, do akej miery sa im podarí uprednostniť potreby a záujmy detí pred vlastnými preferenciami. V danom prípade je z hľadiska zdravého vývoja maloletých detí vhodné ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa už realizuje a obidvom maloletým deťom momentálne vyhovuje ako najlepšia forma rodičovskej starostlivosti, pokiaľ ide o možnosť zachovania a rozvíjania vzťahov s obidvoma rodičmi v čo najširšom rozsahu. Preto znalec odporúča striedavú starostlivosť ako vhodný model rodičovskej starostlivosti pre maloleté deti. Striedavý model rodičovskej starostlivosti má svoje určité nevýhody, ktoré si uvedomuje najmä maloletá R., najmä v porovnaní so štandardným fungovaním kompletnej rodiny, pričom tieto nevýhody sú momentálne najmä praktického rázu (sťahovanie) a v budúcnosti je možné ich pri efektívnej spolupráci rodičov prekonať. Podobne ako rodičia aj maloleté deti sa emočne, racionálne, snažia vysporiadať s rozpadom ich rodiny a rozvodom rodičov, je to pre ne záťažové obdobie, preto v rámci porozvodovej adaptácie bude rozhodujúce, do akej miery dokážu rodičia izolovať svoju partnerskú históriu od aktuálnych rodičovských kompetencií. 7. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 24 ods. l, ods. 2, ods. 4, § 62 ods. l, ods. 2 veta prvá, ods. 4 veta prvá, ods. 5, § 75 ods. l, § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Skutkovo dôvodil tým, že súd môže rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možno reálne predpokladať, že podmienky kladené zákonom pre úspešné realizovanie takejto starostlivosti budú splnené. Záujem maloletého dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti musí byť pritom vždy prioritný nad záujmami jeho rodičov. Striedavá starostlivosť o maloleté dieťa kladie na obidvoch jeho rodičov nielen požiadavky týkajúce sa ich výchovnej spôsobilosti, ale nevyhnutnou požiadavkou je aj schopnosť vzájomnej komunikácie rodičov a ochota dohodnúť sa na jednotnom výchovnom postupe dieťaťa, na konkrétnych podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa, t.j. na financovaní, resp. uspokojovaní jeho materiálnych potrieb (ošatenie, stravovanie, hygiena, bývanie a pod.), na zaistení potrieb súvisiacich s celkovým rozvojom detskej osobnosti (povinné vzdelávanie, výuka cudzích jazykov, záujmové, kultúrne a športové aktivity, podporovanie záľub a iné), v neposlednom rade aj potrieb v oblasti zdravia (voľba lekára, výber zdravotníckych zariadení, zabezpečenie odbornej starostlivosti v prípade ochorenia a pod.). V prejednávanej veci je podmienka výchovnej spôsobilosti obidvoch rodičov pre výkon striedavej osobnej starostlivosti splnená. Obaja rodičia sú duševne zdraví, v ich osobnosti nie je prítomná taká závažná psychopatologická symptomatika, ktorá by im bránila vo výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti a zo psychologického hľadiska majú obidvaja rodičia dostatočné osobnostné dispozície pre vytvorenie vhodného výchovného prostredia maloletým deťom. Je zrejmá aj schopnosť vzájomnej komunikácie rodičov a ich kooperácie pri výchove a zabezpečovaní potrieb maloletých detí, k čomu sú nútení v záujme maloletých detí aj v súčasnej dobe pri realizácii striedavej starostlivosti, hoci jestvujú rezervy súvisiace s náročnosťou tohto záťažového obdobia (obdobie rozvodového konania). Striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti sa vykonáva už od polovice júna 2014, obidvom maloletým deťom momentálne vyhovuje ako najlepšia forma rodičovskej starostlivosti, pokiaľ ide o možnosť zachovania a rozvíjania vzťahov s obidvoma rodičmi v čo najširšom rozsahu. 8. Vo vzťahu k rezervám v komunikácii rodičov pri výkone striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie dôvodil, že tieto podľa všetkého súvisia s tou skutočnosťou, že matka nie je doposiaľ so striedavou starostlivosťou stotožnená a považuje ju za otcom vynútenú, kedy sa musela prispôsobiť. Zároveň ale tvrdí, že nebude bojovať proti otcovi detí, ani proti deťom. K tvrdeniu matky, že je pre ženu ťažké, keď sa o deti nepretržite starala a niekto jej ich chce potom zobrať, súd dôvodil, že zverenie maloletých detí na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti nie je o tom, že by matke chcel „niekto“ deti zobrať, ale ide o čo najlepšie riešenie situácie, kedy rodičia nie sú schopní zotrvať v manželstve, v spoločnej domácnosti, a teda spoločne vytvárať jedno výchovné prostredie, ktoré umožňuje zachovať maloletým deťom rovnakú mieru rodičovskej starostlivosti oboch rodičov. Je nespochybniteľné, že vo všeobecnosti matka už tým, že čerpá materskú a následne aj rodičovskú dovolenku, poskytuje deťom väčšiu mieru osobnej starostlivosti a otec zase v prevažnej miere deťom zabezpečuje materiálne podmienky. Tiež otec detí nie je „niekto“, ale rovnocenný výchovný činiteľ na takej istej úrovni, ako je aj matka. V priebehu konania, predovšetkým na poslednom pojednávaní, boli matkou prezentované nedostatky vo výkone striedavej osobnej starostlivosti, pre ktoré ju nepovažuje pre deti za vhodnú. Súd mal za to, že ide o také nedostatky, ktoré sú nielen riešiteľné, ale dokonca sú zo strany matky vnímané v súlade s jej odporom voči striedavej starostlivosti. Napr. to, že jej otec detí dvakrát neoznámil konanie rodičovského združenia, k čomu tento oponoval, že ho dieťa malo zaznačené v notese, z ktorého ho matka detí mohla zistiť, tiež to, že veci zbytočne deťom kupujú aj ona aj otec detí. Kolízny opatrovník nevidí problém v tom, aby deti mali svoje veci u matky aj u otca, vo financovaní záujmových aktivít detí; všetko sú to problémy riešiteľné a zvládnuteľné. 9. Súd nepovažoval za dôvodné upravovať starostlivosť o deti v dobe sviatkov a prázdnin osobitným spôsobom tak, ako to požadovala matka. Otec tvrdil, že sa dokázali zhodnúť na dovolenkových pobytoch detí, resp. vo výkone starostlivosti o deti cez prázdniny aj sviatky podľa aktuálnej situácie. V prípade striedavej starostlivosti je vždy najvhodnejšie, keď si rodičia dovolenkové pobyty s deťmi a trávenie sviatkov s nimi dohodnú operatívne podľa jestvujúcich pomerov. Aj za situácie, ak by súd upravil výkon starostlivosti podľa žiadosti matky, starostlivosť by sa nedala takým spôsobom vždy zrealizovať, napr. z dôvodu pracovných povinností rodičov, zdravotného stavu detí aj rodičov, príp. v dôsledku iných nepredvídateľných okolností. Navyše by dochádzalo aj k takým situáciám, kedy by počas jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov, ktoré nie sú v každom roku v rovnakých termínoch, boli deti reálne u jedného z rodičov až po dobu troch týždňov. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť na tom, s ktorým z nich budú deti tráviť prázdninové a sviatočné dni tak, aby boli tieto pobyty vyvážené a aby sa žiaden z rodičov v tomto smere necítil byť ukrátený. 10. Z hľadiska materiálnych požiadaviek kladených na rodičov pri výkone striedavej starostlivosti neboli na strane otca zistené žiadne nedostatky. Aj keď podľa jeho predošlých tvrdení mala mať každá maloletá v jeho domácnosti vlastnú izbu, terajšie podmienky, kedy v domácnosti býva aj jeho partnerka s dvomi maloletými deťmi, nie sú v rozpore so záujmami R. a S., medzi ktorými je vekový rozdiel len tri roky a zdielanie spoločnej izby by nemalo znižovať kvalitu ich bytových podmienok. 11. Súd prvej inštancie výživné za tohto skutkového stavu neurčil, hoci sú u otca vytvorené lepšie príjmové pomery už tým, že je spoločníkom v troch spoločnostiach, matka je ako samostatne zárobkovo činná v oblasti účtovníctva schopná zvládať zabezpečenie potrieb maloletých detí v rámci striedavej osobne starostlivosti bez finančnej účasti otca. Pri realizovaní striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia vytvárajú deťom životné podmienky v rámci svojich možností a schopností v súlade s ich životnou úrovňou. Preto v dobe výkonu starostlivosti matky bude im táto zabezpečovať základné potreby v súlade so svojimi možnosťami a schopnosťami a otec zase v súlade so svojimi, pričom nadštandardné potreby detí, ktorými sú platené záujmové aktivity, sa zaviazal uhrádzať otec sám požadujúc od matky len ich samotnú akceptáciu. Jednorazové i pravidelné náklady súvisiace so starostlivosťou o deti napr. na školské potreby, školské poplatky, školskú stravu a pod. by mali rodičia uhrádzať rovnakou mierou. 12. Výrok o trovách konania štátu súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. U rodičov nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov nadväzne na ich preukázané a už oboznámené príjmové pomery a po odrátaní poskytnutých preddavkov sú obaja rodičia povinní trovy konania štátu nahradiť každý v podiele 1/2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 144 veta prvá O.s.p. 13. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd zveril obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku, ktorým výživné neurčil, podala včas odvolanie matka dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Hoci akceptuje zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ale s tým nesúhlasí a nemôže sa stotožniť z dôvodu, že súd upravil výkon striedavej osobnej starostlivosti len rozdelením párnych a nepárnych týždňov, ktoré budú maloleté deti v starostlivosti toho-ktorého rodiča, bez osobitnej úpravy počas sviatkov a prázdnin. Takúto úpravu považuje za dôležitú, pretože doteraz všetky sviatky a prázdniny, ktoré deti absolvovali v rámci modelu striedavej osobnej starostlivosti boli rozdelené tak, ako rozhodol otec detí, ako to jemu vyhovovalo. V podrobnostiach uvádzala prípady, kedy otec zmenil spôsob (sviatky, prázdniny). Je preto potrebné, aby bolo určené súdom, ktorý z rodičov, kedy, bude mať deti počas sviatkov, prázdnin. Tak bude mať každý z rodičov rovnakú možnosť v dostatočnom časovom predstihu si zariadiť čas tak, aby ho počas sviatkov a prázdnin mohol plnohodnotne stráviť s deťmi. Tento spôsob napokon navrhoval aj kolízny opatrovník. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu aj v tom, že neurčil výživné. Medzi rodičmi je príjmový nepomer, deti budú mať u otca „nadštandard“, zatiaľ čo ona (matka) bude môcť zo svojho príjmu financovať len základné potreby maloletých detí v čase, kedy tieto budú v jej starostlivosti. Takýto nepomer môže v budúcnosti viesť k tomu, že práve z dôvodu lepšieho finančného zabezpečenia deti budú uprednostňovať otca a ona stratí možnosť ovplyvniť, akým záujmovým aktivitám sa v budúcnosti budú deti venovať. Otec môže s deťmi absolvovať dovolenky, platiť im nadštandardné záujmové aktivity, keď sama príjem otca nedosahuje, takúto možnosť mať nebude. Okrem toho otec uhrádza len tie položky a platby, o ktorých rozhodol on a ktoré mu vyhovovali. Súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil nielen majetkové pomery a možnosti oboch rodičov, ale nezaoberal sa ani odôvodnenými potrebami detí, ani tým, ktorý z rodičov ktoré výdavky platí, aké sú pravidelné výdavky v mesiaci. Maloletá R. vzhľadom na dlhé vyučovanie a balet nebude stíhať žiadne iné krúžky. Maloletá S. už teraz nestíha z dôvodu náročnosti lyžiarskych tréningov prípravu na vyučovanie. O tom, že bude maloletá S. navštevovať krúžok lyžovania, rozhodol len otec bez toho, aby sa s ňou (matkou) o tom poradil. Súd nezohľadnil, že u maloletej R. sú náklady na jej výchovu vyššie ako štandardné, z dôvodu, že sa venuje baletu, keď napr. len výška rodičovského príspevku do ZRPŠ je 166,-- € ročne, mesačný poplatok krúžku je 33,-- €; v súčasnosti ho hradia rovným dielom. Pôvodne sa síce s otcom dohodli, že vrchné oblečenie budú maloletým deťom kupovať spoločne, ale v skutočnosti za posledné dva roky takmer všetky topánky kúpila ona, rovnako aj zimné bundy, prechodné bundy, vesty. Športové potreby, ktoré maloleté deti mali v čase, kým žili ako rodina (bicykle, lyže, sánky a pod.), majú deti výhradne u otca, ktorý si ich po odchode zo spoločnej domácnosti zobral. Aktuálne chcú deti korčuľovať, avšak vzhľadom na postoj otca k tejto aktivite (nezáujem) a finančné možnosti na jej strane nemá prostriedky na to, aby bez súčinnosti s otcom deťom korčule kúpila. Otec tiež zobral auto, sama tak bola nútená si na auto požičať. 14. Poukázala na to, že v účtovnej závierke za roky 2014 - 2015 spoločnosti W. D..O..M.. detekuje nerozdelený zisk v sume 103.487,-- €, ktorý minimálne v polovici prislúcha otcovi detí. Daná spoločnosť pôsobí v oblasti IT tenchológií, pričom z účtovnej závierky za rok 2014, ako je zverejnená v Registri účtovných závierok za rok 2014, dosiahla výnosy v sume 1.832.806,-- €, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje nárast o 192 %; v roku 2015 mala spoločnosť opäť zvýšiť svoje výnosy až na sumu 2.153.370,-- €. Nadväzne na to je ťažko uveriteľné, že príjem otca je len na úrovni minimálnej mzdy. Zo strany súdu v súvislosti s príjmom otca nebolo vyhodnotené, z akého dôvodu napr. v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2012 deklaroval úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti v sume 45.076,11 €, za rok 2014, 2015, už len 4.083,66 €. Vo vzťahu k jej príjmom súd skonštatoval, že tým, že pôsobí ako SZČO v oblasti vedenia účtovníctva, je schopná zvládať zabezpečenie potrieb detí v rámci striedavej osobnej starostlivosti bez finančnej účasti otca. Súd úplne opomenul zohľadniť základnú zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Nie je daný žiaden dôvod, aby v prípade, ak životná úroveň otca je preukázateľne lepšia ako životná úroveň matky, v prípade a v čase, kedy deti budú v jej osobnej starostlivosti, sa nemohli podieľať na životnej úrovne otca tým, že bude prispievať na ich výživu. Zo Zákona o rodine nevyplýva pravidlo, že v prípade zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí; toto riešenie je len jednou z alternatív a malo by sa aplikovať v prípade, ak príjmové možnosti oboch rodičov sú rovnaké. V čase od 1.2.2010 do 30.11.2014 na základe živnostenského oprávnenia pôsobila v oblasti vedenia účtovníctva. Za rok 2013 mala príjem zo živnosti v sume 11.731,70 € (pri uplatnení paušálnych výdavkov, zaplatenom poistnom, dani priemerne 878,-- € mesačne), v roku 2014 do novembra mala príjem zo živnosti v sume 12.875,80 € ročne (pri uplatnení paušálnych výdavkov, dani z príjmov, zaplatenom poistnom cca priemerne 975,-- € mesačne). V roku 2015 dosiahla príjem zo živnosti v sume 10.557,-- € (pri uplatnení paušálnych výdavkov, zaplatenom poistnom, dani cca 707,-- € mesačne). Iný zdroj príjmov nemá, nemá výhody zamestnanca spočívajúce v nároku na dovolenku, v podpore v nezamestnanosti a pod. Pre prácu formou živnosti sa rozhodla z dôvodu, že príjem, ktorý takto dosahuje, je vyšší, ako príjem, ktorý by mala v prípade, ak by pracovala v pracovnom pomere. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a zveriť obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorú bude otec vykonávať od 19.00 hod. nedele párneho kalendárneho týždňa do 19.00 hod. nedele nepárneho kalendárneho týždňa a matka od 19.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do 19.00 hod. nedele párneho kalendárneho týždňa s tým, že otec si deti prevezme v mieste jej bydliska a ona si deti prevezme v mieste jeho bydliska. Zároveň navrhla súdu upraviť starostlivosť o deti počas letných prázdnin, vianočných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin spôsobom v odvolaní ďalej podrobne uvedeným. Navrhla ďalej otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej R. sumou 100,-- € mesačne a na výživu maloletej S. sumou 100,-- €, ktoré výživné je povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. 15. Otec odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne a právne správny potvrdiť; tento je v záujme maloletých detí. V prílohe č. 1 súčasne vysvetlil, čo v prospech maloletých detí realizoval od začatia striedavej osobnej starostlivosti, pričom dôkazy sú už v spise. Z nej vyplýva, že uhrádzal väčšie množstvo nákladov na deti ako matka. Uhrádzal napr. platby za kone, angličtinu, lyžovanie, mobil pre R.; hradí oblečenie detí rovnako ako matka, hradí dovolenky, jedlo. Zo spoločných nákladov detí hradí viac než polovicu. Hradil tiež balet R. a ak tak neskôr nerobil, len z dôvodu, že matka rozhodla, ako si náklady rozdelia. Veci detí ako lyže, bicykel a pod. si z bytu nezobral, pretože ich kúpil v čase, keď už nežili v spoločnej domácnosti. Matka odmieta s deťmi chodiť lyžovať, ona zabezpečuje napr. korčuľovanie. Išlo o rozdelenie záujmov medzi rodičmi, čo matka v odvolaní použila ako argument proti nemu. Je na škodu detí, keď rodič stále vyvoláva konfliktné situácie, a tým vystavuje deti stresujúcim situáciám. Toto sa matke snažili v konaní opakovane vysvetliť súd, kolízny opatrovník, znalec, zrejme bezúspešne. Každý z rodičov môže dieťaťu priniesť do výchovy niečo iné, čo mu ide a zaujíma ho. Nie sú to preteky o to, kto čo urobí. Dokáže rešpektovať, že matka odmieta chodiť s deťmi lyžovať, alebo viesť S. k tréningom z lyžovania, preto ju on vozí na tréningy aj v týždni, keď je v osobnej starostlivosti matky. S matkou detí sa preto na túto tému neháda, nevyčíta jej jej postoj, ale hľadal konštruktívne riešenie a na úkor svojho pohodlia účasť S. na krúžku pravidelne zabezpečuje. Výnosy jeho firmy, ako ich matka vyčíslila v odvolaní, nemajú reálny podklad. Daňové priznania firiem sú verejne dostupné na internete a vyplývajú z nich úplne iné skutočnosti. Nie je dôležitý obrat (výnos), ale zisk (obrat mínus náklady); matka nezohľadnila náklady a pokiaľ ide o ňu samotnú, v odvolaní odpočítala od svojich príjmov aj paušálne výdavky, ktoré si uplatňuje. Pritom tieto nemusia byť nijako zdokladované a sama okrem daňových a odvodových povinností žiadne náklady na podnikanie nemá. Čiže jej príjem je vyšší, ako ten, ktorý vyčíslila v odvolaní. Vo vzťahu k prázdninám opätovne predložil prehľad, z ktorého vyplýva, že matka bola s deťmi počas letných prázdnin viac dní ako on. Napr. matka deti v júli zapísala do letných táborov a potom mala pocit, že je o pobyt s nimi ukrátená. Problémom medzi rodičmi nie je rozdelenie času spravodlivo, ale vyvolávanie konfliktov matkou. Najprv povedala, že v júli chce mať deti ona, lebo vtedy sú tábory, a tak sa prispôsobil a teraz ho napáda za to, že v auguste s deťmi strávil viac času. Zimné prázdniny vyšli pre neho priaznivejšie len preto, že sa v tom čase realizovalo lyžovanie S.. Matke navrhoval, aby na niektoré oddielom naplánované sústredenia išla s S. ona; hoci v minulosti sama lyžovala, odmieta sa na tejto aktivite podieľať, odmietla aj sprevádzať S. na sústredenia. Koncom roka 2012 sa spolu zhovárali o tom, že dané auto bude používať výlučne len matka s tým, že si bude hradiť povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie a servis auta. Išlo o dohodu súvisiacu s tým, ako si po rozvode rozdelia spoločný majetok. Matka ale skutočné náklady odmietla hradiť, poistky zostali nezaplatené; auto preto predal a peniaze z predaja použil na vyplatenie hypotéky; vyplatil tiež všetky ťarchy z bytov, ktoré vtedy vlastnili. 16. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. Obsah a údaje uvedené otcom v tabuľke platieb nie sú verifikovateľné, nakoľko otec už v minulosti preukazoval dokladmi, ktoré boli na kúpu piva, dámskeho svetra, kytice, parkovného u lekára a pod. Vo vzťahu ku krúžkom baletu otec neuviedol situáciu, ktorá predchádzala tomu, prečo v tomto konkrétnom prípade poplatok za balet neuhradila. Mail je z 5.6.2014, pričom 29.5.2014 bola maloletá S. prepustená z nemocnice po operácii očí, otec nebol ochotný ich do nemocnice ani odviesť, pričom sama mala vážne zdravotné problémy. Platbu za balet opomenula uhradiť, keďže sa sústredila na starostlivosť o dcéru. Vtedy otec hradil poplatok za kone, zatiaľ čo ona (podľa jeho vyjadrenia) mala hradiť iné výdavky. Z tohto dôvodu od roku 2015 začala platiť polovicu všetkých bežných výdavkov (školné, školský klub, stravné, balet) a platby si nastavila na každý druhý mesiac. Vtedy neexistoval v platbách systém, obaja boli opakovane upozorňovaní na absenciu úhrady poplatkov a nevidela zmysel v „doťahovaní sa“ s otcom. Pri nepomere medzi jej príjmom a príjmom otca sa snažila poukázať na to, že náklady, ktoré s maloletými dcérami má, nie sú len v rozsahu bežných - štandardných výdavkov (školné, stravné, oblečenie), ale tiež výdavky s vecami, ktoré musí zabezpečiť po odchode otca zo spoločnej domácnosti tak, aby zabezpečila maloletým istý stupeň životnej úrovne. Nepopiera, že otec obstarával väčšie veci detí (lyže), že ich deťom kúpil, chcela poukázať na to, že v čase odchodu zo spoločnej domácnosti otec tieto veci zobral a vznikla tak situácia, kedy bola nútená tiež tieto veci zabezpečiť (napr. počítač, tlačiareň), keďže logicky chce, aby sa aj v jej domácnosti a s ňou mohli dcéry venovať tým aktivitám, ktorým sú naučené a majú rady. Nakoľko jej finančné možnosti nie sú také, ako otcove, bola nútená si požičať a zadlžiť sa. Neodmieta chodiť s deťmi lyžovať, avšak na takúto aktivitu nemá finančné prostriedky. V súčasnosti môže deťom zabezpečovať len také športové aktivity, na ktoré má finančné prostriedky. K príjmom otca dôvodila, že súčasťou nákladov, ktorými si otec znižuje základ dane, sú aj výdavky, ktoré deklaruje, že vynakladá na maloleté deti (mobily, rôzne služby, školské potreby a pod.), rovnako tak výdavky na kúpu auta, jeho servis, poistky, pohonné hmoty, mobilný telefón a pod. Jej návrhy neboli otcom akceptované ani v roku 2015, ani v roku 2016, a tak musela akceptovať otcove návrhy, podľa ktorých síce strávila s maloletými deťmi o 2 dni viac, ale nešlo o striktné dožadovanie sa týchto dní na úkor otca. Nie je pravdou, že sa v prípade prázdnin otec prispôsoboval jej a že ho v tejto súvislosti „napáda“. V práci musí nahlásiť termíny dovoleniek vopred. Od otca detí žiadala presnejšie termíny jeho dovolenky a času, kedy chce byť s deťmi, ale bezúspešne. Preto pripravila návrh rozdelenia prázdnin tak, aby začiatok septembra boli maloleté deti v starostlivosti rodičov podľa modelu striedania párneho a nepárneho týždňa. Na konci prázdnin vznikol problém, kedy obaja rodičia mali naplánovaný čas s deťmi a otec si chcel pre ne prísť. Auto nestálo pre nezaplatené poistky. Keby vedela, že otec auto hodlá predať, zabezpečila by si formou pôžičky od rodiny finančné prostriedky na úhradu poistiek. 17. Odvolací súd preskúmal vec v celom odvolaním napadnutom rozsahu (práv so samostatným skutkovým základom), keďže ide o vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, § 385 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 18. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 395 ods. 2 C.m.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Matka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, skutočnosti, prečo má dôjsť ku zmene spôsobu výchovy maloletých detí, ktorá je už zaužívaná od júna 2014 (odvtedy sú obe maloleté deti v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) vrátane úpravy vyživovacej povinnosti oboch rodičov, ich styku s deťmi; takáto potreba nevyplýva ani z obsahu spisu. Matka v celom odvolaní, v celom konaní, opomína názor detí k striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na názor detí pritom súd musel a naďalej musí prihliadať, zohľadňovať ho (§ 100 ods. 3 O.s.p., čl. 4 C.m.p.). 19. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu boli a sú rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia (§ 153 ods. l, § 154 O.s.p.) a nie tie, ktoré by mohli, resp. môžu, nastať v budúcnosti. Ak sa v budúcnosti zmenia pomery, podstatným (trvalým) spôsobom, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, výchovy dieťaťa, zákonodarca dovoľuje rozhodnutie súdu o výchove a výžive zmeniť. 20. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 23. Najlepší záujem pre každé dieťa je usporiadaná rodina, bez hádok, bez toho, aby rodičia žili oddelene, aby deti mohli s obomi rodičmi súčasne prežívať svoje každodenné radosti a starosti. Ak toto rodičia nedokážu zabezpečiť, je na nich, aby svojím prístupom, vzájomným rešpektovaním sa, u detí čo najviac zmiernili tento nedostatok. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú nielen práva, ale predovšetkým povinnosti a zodpovednosť za zdravý duševný a telesný život svojich detí. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o úprave svojich práv a povinností k obom maloletým deťom, rozhodne súd, ktoré rozhodnutie musia rešpektovať. Je však na nich, aby našli spoločnú reč bez emócií, aby sa vyvarovali unáhlených reakcií, aby neriešili svoje osobné vzťahy na úkor detí, aby vždy a v prvom rade, za každých okolností, mali na mysli ich záujem, prospech, rešpektovali ich názory, želania. 24. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 C.m.p.); § 2 ods. 1 C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.), keď zákon neustanovuje inak. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).