Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/325/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206229 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513206229.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, Poľská republika, podnikajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36819638, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, zast. B & S Legal, s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, Bratislava proti odporkyni: F. Č.F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, L. o zaplatenie 3.325,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. októbra 2014 č.k. 43C 211/2013-103, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.325,38 eur so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne z uvedenej sumy od 26.6.2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 1.1.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 199,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 332,98 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa rozhodol v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že účastníci sa nedostavili, pričom navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti, o odročenie nepožiadal a odporkyňa, ktorej bolo predvolanie doručené v zmysle ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Vykonal vo veci dokazovanie najmä oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä Žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička zo dňa 25.2.2009, Zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ zo dňa 25.2.2009 (ďalej len „zmluva“), Obchodnými podmienkami poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank účinnými od 25.3.2009 (ďalej len „OP“), Informáciami o veriteľovi, základných charakteristikách spotrebiteľského úveru z rovnakého dňa, harmonogramom splátok, fotokópiou preukazu totožnosti odporkyne vyhotovenej a overenej odporkyňou dňa 25.2.2009, výpisom z účtu odporkyne zo dňa 24.2.2012, oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 4.10.2011 spolu s návrhom úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy a doručenkou, sadzobníkom poplatkov navrhovateľa platným od 1.1.2009. Z takto vykonaného dokazovania zistil, že odporkyňa dňa 25.2.2009 požiadala písomne navrhovateľa o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička s požadovanou výškou 3.300 eur s dobou splatnosti 60 mesiacov a s rovnakými splátkami. V rovnaký deň uzavreli účastníci konania Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru bankou v maximálnej výške 3.300 eur na bežný účet odporkyne s dobou splatnosti úveru 60 mesiacov, ktorá začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet a konečná splatnosť úveru bola určená dňa 25.2.2014. Podľa čl. 1.5. Zmluvy je úver poskytnutý jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov a ich pripísaním na bežný účet odporkyne vedený u navrhovateľa. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli prílohou č. 1 k Zmluve, ktorá bola označená ako „Harmonogram splátok“ a ktoré sú vypočítané za predpokladu, že na účte pre mPôžičku (Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX/ XXXX) nebude počas doby splatnosti úveru žiadny zostatok okrem peňažných prostriedkov určených na príslušnú splátku pripísaných v deň splátky. Podľa čl. 1.10. Zmluvy bola priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver stanovená vo výške 20,09 %. Podľa čl. 5.1. Zmluvy je úver úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá je v deň uzavretia tejto zmluvy 16,50 % ročne. Podmienky zmeny úrokovej sadzby boli dohodnuté podľa čl. 5.2. Zmluvy a 5.3. Zmluvy. V zmysle čl. 7. Zmluvy sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi celý úver spolu s úrokmi a poplatkami vyplývajúcimi zo Zmluvy najneskôr v deň poslednej splátky. Odporkyňa sa tiež zaviazala mať na účte pre mPôžičku v každý deň splátky tzv. zrážanú čiastku, ktorá umožňuje banke vykonať úradu splátky, úrokov, poplatkov a nákladov vyplývajúcich z tejto Zmluvy. Podľa čl. 8.2. písm. b) Zmluvy omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky banky vyplývajúcej z tejto Zmluvy alebo porušenie akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej z tejto Zmluvy oprávňuje banku k tomu, aby odstúpila od tejto Zmluvy podľa podmienok uvedených v čl. 9 Zmluvy. Výška mesačnej splátky bola určená v sume 81,13 eur v počte 60 mesačných splátok splatných vždy do 25. dňa v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 1.567,45 eur. Z výpisu z účtu odporkyne zistil, že odporkyňa čerpala úver formou medzibankového prevodu dňa 25.2.2009 v sume 1.650 eur na účet vedený v Poštovej banke č. XXXXXXXXXX/XXXX a výbermi v bankomate rovnako dňa 25.2.2009 v sume 1.650 eur. Spolu s poplatkami za výber z bankomatu tak kreditné položky na jej účte predstavujú sumu 3.406,51 eur. Odporkyňa uhradila len jednu splátku v určenej výške 81,13 eur dňa 27.3.2009. Jej celkový dlh činí žalovanú istinu (3.406,51 - 81,13). Z ďalších listinných dôkazov zistil, že navrhovateľ podaním zo dňa 4.10.2011 oznámil odporkyni, že s ohľadom na skutočnosť, že je v omeškaní so splácaním viac ako dvoch splátok úveru, odstupuje od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru s tým, že zmluva zanikne v deň doručenia tohto podania. Zároveň odporkyni zaslal aj návrh úhrady dlhu. Podľa priloženej doručenky bolo toto podanie odporkyni doručené dňa 27.10.2011. Konštatoval, že vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy. Odporkyňu považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 497, § 499, § 502 ods. 1 prvá veta, § 503 ods. 1 a 2, § 504 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“). § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2 a 5, § 4 ods. 1, 2, 3 a 4, § 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 30.11.2009, t. j. účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania - navrhovateľom a odporkyňou zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ vznikol záväzkový právny vzťah. Vyvodil, že navrhovateľ si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a obchodných podmienok splnil poskytnutím hotovostného úveru vo výške 3.300 eur, ktoré odporkyňa vyčerpala v plnej sume (jedenkrát formou prevodu na účet vedený v Poštovej banke a dvakrát formou výberu z bankomatu). Odporkyňa tým, že poskytnutý úver riadne a včas nesplácala v zmysle dohodnutého harmonogramu splátok, porušila zmluvný záväzkový vzťah podstatným spôsobom, navrhovateľ v zmysle zmluvy a OP, a v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch od zmluvy odstúpil. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (§ 497 ObchZ) bola odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi nesplatenú časť poskytnutej výšky úveru, ku dňu zániku zmluvného vzťahu predstavuje výška nesplatenej časti úveru žalovanú sumu, nakoľko odporkyňa uhradila iba jednu splátku v určenej výške 81,13 eur. Vzhľadom na to, že v danej veci nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a uplatnený nárok, resp. jeho príslušenstvo je v súlade so súčasne platnou právnou úpravou slúžiacou na ochranu spotrebiteľa, v intenciách zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, návrhu navrhovateľa ako dôvodne podanému vyhovel v plnom rozsahu. Poukázal na ust. § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Uviedol, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie poskytnutej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Mal za to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je potom absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto sa touto skutočnosťou súd v rámci dokazovania zaoberal. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku prihliadol na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však porovnal dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. V danom prípade navrhovateľ je peňažným ústavom, preto aj s ohľadom na v súčasnosti platné ustanovenia § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka považoval výšku sankčných poplatkov za primeranú. Vychádzal tiež z ust. § 369 ods. 1 ObchZ účinného v čase počiatku omeškania odporkyne a § 768f ObchZ ust. účinné od 15.1.2009. Konštatoval, že toto prechodné ustanovenie sa vzťahuje na všetky prípady, ak k omeškaniu došlo od 15.1.2009, a to bez ohľadu na to, kedy vznikol záväzkový vzťah, z ktorého omeškanie dlžníka vzniklo. Od tohto dňa limitácia výšky úrokov z omeškania s výnimkou spotrebiteľských zmlúv nie je stanovená a je vecou zmluvnej slobody. V prípade spotrebiteľských zmlúv táto limitácia platí, avšak len vtedy, ak dlžníkom je spotrebiteľ. Spotrebiteľské zmluvy sú všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktoré uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za dodávateľa považuje OZ (§ 52) takú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je taká fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že v prípade obchodnoprávnych záväzkových vzťahov o spotrebiteľské zmluvy pôjde v zásade buď u absolútnych obchodoch, kde jednou stranou záväzkového vzťahu je podnikateľ a druhou osobou je nepodnikateľ alebo pôjde o fakultatívne obchody upravené v § 262, keď zmluva, ktorú uzavrie podnikateľ s nepodnikateľom by sa inak spravovala Občianskym zákonníkom avšak zmluvné strany ju podriadia Obchodnému zákonníku. Mal za to, že k počiatku omeškania v súlade s uplatneným nárokom navrhovateľa došlo 26.6.2009, t. j. od tohto dňa sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením peňažného záväzku. Úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je k uvedenému dňu stanovený vo výške 9 % ročne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 532,48 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 199,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 332,98 eur; advokátska odmena vypočítaná podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby á 131,13 eur (prevzatie a príprava v r. 2011, návrh na začatie konania v r. 2013) + 1x režijný paušál á 7,41 eur a 1x režijný paušál á 7,81 eur spolu s 20 % DPH. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým., že z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva, prečo mu súd prvého stupňa priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku len v časti súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania a náhradu súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh uhradený ním v sume 6,50 eur mu nepriznal, teda spolu v sume 206 eur, pričom mal plný úspech, čo súd prvého stupňa aj skonštatoval s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že bol uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 8.3.2013 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisov podaní a ich príloh vo výške 6,50 eur v zmysle pokožky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov a následne bol dňa 15.4.2013 tento súdny poplatok ním aj zaplatený. Celková výška zaplateného súdneho poplatku sa zvýšila na sumu 206 eur. Preto postup súdu prvého stupňa, keď mu nepriznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v uvedenej výške, považoval za v rozpore s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nie sú mu ani známe dôvody, prečo mu súd prvého stupňa náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov a ich príloh nepriznal, pričom v tejto časti mu jeho nárok ani nezamietol, teda z akého dôvodu mu nepriznal celkovú náhradu trov konania za zaplatené súdne poplatky a v časti nepriznania náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok. Považoval tak rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania za nepreskúmateľný a za porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa odvolací návrh nepodala. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.). Súd priznáva úspešnému účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť posudzuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich prílohu zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov - ďalej len ZSP platí sa súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (zákon číslo 215/2001 Z.z. o elektronickom podpise). Podľa poznámky k tejto položke v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. Súdny poplatok sa platí vo výške 0,06 eur za každú stranu, najmenej 6,50 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami a najmenej 1,50 eur za ostatné podania s prílohami Podanie návrhu na začatie súdneho konania elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sleduje okrem zníženia prácnosti a zvýšenia rýchlosti doručovania, ale aj dočasný presun povinnosti znášať náklady spojené s podaním takéhoto návrhu z navrhovateľa na štát. Náklady vzniknuté štátu tým, že takéto podanie musí byť v dostatočnom počte rozmnožené, je povinný štátu nahradiť samotný navrhovateľ. Až zaplatením súdneho poplatku navrhovateľom môže vzniknúť navrhovateľovi právo požadovať náhradu takto vzniknutých trov od neúspešného odporcu. Zaplatením súdneho poplatku navrhovateľom za vyhotovenie rovnopisu podania a ich príloh ktoré podľa obsahu by mohli byť návrhom vo veci, urobených elektronickými prostriedkami a podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, vznikli navrhovateľovi náklady, ktoré by mu inak vzniknúť nemohli a ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti s podaním návrhu na začatie súdneho konania. V preskúmavanej veci bol navrhovateľ vyzvaný výzvou súdu prvého stupňa zo dňa 8.3.2013 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 199,50 eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy pod následkom zastavenia konania, ktorý navrhovateľ zaplatil podľa záznamu o zložení dňa 2.4.2013. Následne bola navrhovateľovi uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 8.3.2013 č. k. 28Ro 370/2013-40 uložená povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť súdny poplatok vo výške 6,50 eur zas vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh v zmysle § 20a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych poplatkoch, ktorý súdny poplatok zaplatil navrhovateľ podľa záznamu o zložení dňa 17.4.2013. Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi v konaní, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 199,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 322,98 eur, avšak nerozhodol o náhrade trov konania vzniknutých navrhovateľovi zaplatením súdneho poplatku v sume 6,50 eur a možno prisvedčiť navrhovateľovi, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa pritom riadil a z akého dôvodu ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, v dôsledku čoho je odôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., teda nepreskúmateľné. Odvolací súd preto z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne opätovne o trovách konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.