Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/52/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210589 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513210589.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa : CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705 právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi : K. U., Ľ. XXXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 845,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.09.2013 č.k. 3CbZm/81/2013-51, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/81/2013-51 zo dňa 05.09.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Odporcovi súd náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím napadnutým odvolaním zaviazal súd prvého stupňa odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 845,17 eur s úrokom 6% ročne od 29.11.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,82 eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, žiadal navrhovateľ, aby súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 845,17 eur, zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy 845,17 eur od 09.10.2010 do zaplatenia, úrok 6% ročne zo sumy 845,17 eur od 29.11.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,82 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporcom v Bratislave dňa 23. apríla 2010 na zmenkovú sumu 845,17 eur, pričom odporca sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 09.10.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ uviedol, že indosant zmenku predložil na zaplatenie a odporca neuhradil ani zmenkovú sumu, ani úroky. Navrhovateľ pripojil k návrhu originál zmenky. Odporca sa v určenej lehote k návrhu nevyjadril. Prvostupňový súd oboznámením sa s obsahom spisu spis.zn. 37Er/2582/2011 a uznesením vydaným Okresným súdom Bratislava V č.k. 37Er/2582/2011-11 zo dňa 13.06.2011 a právoplatným dňa 19.04.2012 zistil, že pohľadávku z tej istej zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s., ktorý rozhodcovským rozsudkom zo dňa 16.02.2011 sp. zn. SR 14920/2010 zaviazal odporcu zaplatiť 845,17 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 09.10.2010 do zaplatenia a s úrokom 6% ročne od 29.11.2010 do zaplatenia. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2011 a vykonateľným sa stal dňa 17.03.2011. Na základe rozhodcovského rozsudku navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonať exekúciu, pričom prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 37Er/2582/2011-11 zo dňa 13.06.2011 zamietol, keď dohodu o vyplnení blankozmenky ako aj dohodu o zmenkovom úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy považoval exekučný súd za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, teda absolútne neplatné dojednania. Exekučný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje ustanovenia, ktoré bolo potrebné považovať za neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval povinného (odporcu) na právom nedovolené plnenie. Prvostupňový súd vychádzajúc v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 37Er/2582/2011-11 z 13.06.2011 dospel pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. k záveru že podmienky, za ktorých môže v tejto veci konať, sú splnené, keďže rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 16.02.2011 sp. zn. SR 14920/2010 nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Z prvopisu zmenky prvostupňový súd zisti, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 23.apríla 2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri jej predložení sumu 845,17 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 09.10.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Prvostupňový súd konštatoval, že zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Aj bez uvedenia splatnosti zmenky, je zmenka platnou, pretože podľa článku I § 76 ods. 1 zmenkového zákona platí o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, že je splatná na videnie a to v súlade s článkom I § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona pri predložení, pričom odporca ako vystaviteľ zmenky určil pre predloženie zmenky doložkou lehotu 4 rokov od jej vystavenia. Podľa súdu prvého stupňa predložil remitent zmenku na platenie dňa 29.11.200 a doložka „bez protestu“ ho zbavila povinnosti uskutočniť protest zmenky pre neplatenie, súčasne ňou prišlo k prenosu dôkazného bremena o nedodržaní lehoty na odporcu, a to v zmysle článku I § 46 ods. 1,2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona. Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom a stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto mohol v zmysle článku I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Úrokovú doložku na zmenke však posúdil súd prvého stupňa v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi s tým, že na jej neplatnosť prihliadol ex offo, preto návrh navrhovateľa v časti úroku 0,25% denne zo sumy 845,17 eur od 09.10.2010 do zaplatenia zamietol. Uvedený záver odôvodnil tak, že zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nepovažoval ročný úrok vo výške 91,25%, ktorý v podstate predstavuje dlžnú istinu. Prvostupňový súd prihliadol na to, že v čase vystavenia zmenky boli priemerné úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14,% ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS). Aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje a nelimituje, sadzba zmenkového úroku podstatne prevyšovala podľa súdu prvého stupňa priemerné úrokové sadzby a priečila sa dobrým mravom. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa článku 16 nariadenia podľa, ktorého trovy konania znáša v konaní neúspešná strana. Pretože navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia rozsudku 3234,43 eur (zmenková suma, odmena, úrok 6% ročne a úrok 0,25% denne) a navrhovateľ mal v konaní neúspech v časti zodpovedajúcej sume 2246,04 eur, t.j. cca 69,43 % uplatneného nároku, vznikla navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi. Keďže odporca náhradu trov nežiadal, prvostupňový súd mu ich náhradu nepriznal. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne zo zmenkovej sumy od 09.10.2010 do zaplatenia, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal včas navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil vadami konania uvedenými v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda odňatím možnosti účastníkovi postupom súdu konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s článkom 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, a preto bol súd povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 nariadenia podľa, ktorého v prípade nedoručenia odpovede dotknutou stranou, vydá súd rozsudok o pohľadávke. Podľa názoru navrhovateľa článok 7 nariadenia upravuje procesný postup súdu a obligatórne stanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak nebola súdu doručená odpoveď odporcu. Prvostupňovým súdom nariadené a vykonané pojednávanie považoval, preto navrhovateľ za nelegálne. Ďalej navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom napriek tomu, že ani on, ani odporca vykonanie tohto dôkazu nenavrhli. Navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa zmenku ako dôkaz o svojich nárokoch, ktorá spĺňala formálne aj materiálne náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neexistovali žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru navrhovateľa z uskutočnených prednesoch sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu, keď vykonal dokazovanie nad rámec návrhov, pričom v danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Navrhovateľ mal za to, že súd nie je legitimizovaný postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášať námietky voči zmenke za odporcu a to aj s odkazom na koncentračnú zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. K rozporu zmenkových úrokov s dobrými mravmi navrhovateľ uviedol, že zmenku vystavil odporca, túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle a s výškou sadzby zmenkového úroku súhlasil. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 podľa, ktorých predstavuje zmenka abstraktný a nesporný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky peňažnú čiastku. Nespornosť záväzku sa vzťahuje podľa navrhovateľa na celý záväzok vrátane zmenkového úroku. Odporca neuplatnil žiadnu námietku voči zmenke. Navrhovateľ mal za to, že súd mal postihnúť neplatnosťou len tú časť zmenkového úroku, ktorá sa prieči dobrým mravom a priznať zmenkový úrok vo výške, v ktorej sa dobrým mravom neprieči. Vo vzťahu ku záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest vytýka navrhovateľ súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že odporca ani len neformuloval námietku týkajúcu sa dátumu indosamentu a jeho účinkov, súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie na preukázanie napísania indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto námietky nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky. Uvedený postup súdu považoval navrhovateľ za zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na uvedené žiadal navrhovateľ, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 1CoZm/28/2013-64 zo dňa 21.02.2014 odvolanie navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 O.s.p. ako oneskorene podané odmietol, keď mal za to, že lehota na podanie odvolania uplynula dňa 26.09.2013 a navrhovateľ podal odvolanie osobne dňa 27.09.2013, teda oneskorene. Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp.zn. 3Obdo 43/2014 zo dňa 25.08.2014 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1CoZm/28/2013-64 zo dňa 21.02.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ k dovolaniu pripojil fotokópiu dokladov o odovzdaní zásielky na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. (aktuálny stav zásielky č. 14683284), o ktorých odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť. Z týchto dôkazov potom vyplynulo, že navrhovateľ odvolanie odovzdal spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. na jeho doručenie prvostupňovému súdu dňa 26.09.2013, t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty. Dovolací súd dospel k záveru, že spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. je potrebné považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať podanie (listovú zásielku), a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p.. Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. je potrebné považovať subjekty, registrované, prípadne licencované podľa zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách, zverejnené Poštovým regulačným úradom v registri poštových podnikov. Z registra poštových podnikov vyplýva, že spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. je Poštovým regulačným úradom regulovaným poštovým podnikom, poskytujúcim poštové služby v zmysle zákona o poštových službách. Súčasne dovolací súd uložil vo svojom zrušujúcom uznesení odvolaciemu súdu vyžiadať si od navrhovateľa originály dokumentov, z ktorých bude odvolací súd zisťovať a posudzovať, či bol opravný prostriedok podaný v prejednávanej veci včas, t.j. 26.09.2013, ako to tvrdí navrhovateľ a či obsahom zásielky, ktorú prevzala spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. bolo odvolanie navrhovateľa v tejto veci. Na výzvu odvolacieho súdu oznámil písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2016 navrhovateľ, že odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V vo veci sp. zn. 3CbZm/81/2013 týkajúcej sa odporcu bolo odovzdané spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. ako poštovému podniku dňa 29.09.2013. Poštovému podniku pri odovzdaní a prebraní zásielky nie je nikdy známy jej obsah, ktorý je v súlade s § 10 zákona č. 234/2011 Z.z. predmetom poštového tajomstva, pričom citovaným právnym predpisom sa spravuje aj spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutými výrokmi rozsudku súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok zo zmenky vystavenej odporcom, ktorú predložil súdu prvého stupňa v originály. Zmenka bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom. Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa v časti týkajúcom sa zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 845,17 eur od 09.10.2010 do zaplatenia, keď mal za to, že úroková doložka sa prieči dobrým mravom, a preto je v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou. Súčasne prvostupňový súd konštatoval, že zmenka bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom, zapísaným na zmenku po uplynutí lehoty na protest. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom sp.zn. 37Er/2582/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému K. U. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre 845,17 eur s príslušenstvom a zistil, že exekučné konanie bolo vedené na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 16.02.2011 sp. zn. SR 14920/2010, ktorým rozhodcovský súd zaviazal odporcu plniť podľa zmenky právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá si ako prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním na navrhovateľa, uplatnila už skôr cestou rozhodcovského súdu voči odporcovi nárok zo zmenky, ktorý je predmetom tohto konania. Exekučný súd uznesením č.k. 37Er/2582/2011-11 zo dňa 13.06.2011, právoplatným dňa 19.04.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 19CoE/78/2011-33 zo dňa 07.02.2012 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom navrhovateľa podľa, ktorého vykonal súd prvého stupňa dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu v rozpore s § 120 ods. 1 O.s.p.. Súdna prax už skôr vyslovila názor, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ale ich vykonanie je nevyhnutné pre správnu aplikáciu právneho predpisu kogentnej povahy. Keďže súd kedykoľvek počas konania ex offo prihliada na to, či sú splnené podmienky konania a nemôže prejednávať a rozhodovať vo veci, v ktorej už bolo skôr rozhodnuté, musí mať možnosť zistiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok konania a to aj bez toho, aby účastníci na ich preukázanie navrhli potrebné dôkazy. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu práve v súvislosti s posúdením naplnenia podmienok konania podľa § 103 O.s.p. v zmysle, ktorého súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Na skutočnosť či existuje rozhodnutie zakladajúce prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktoré by bránilo súdu, aby tú istú vec prejednal a rozhodoval o nej opätovne, prihliada súd ex offo. Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa v rozpore s článkom 7 ods. 3 nariadenia nariadil a vykonal pojednávanie nie je dôvodná, pretože prvostupňový súd vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Prvostupňový súd posudzoval platnosť úrokovej doložky na zmenke a dospel k záveru, že táto je pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti, na ktorú súd prihliada ex offo. Účastník v tomto prípade nemusí neplatnosť právneho úkonu namietať a súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Preto súd prvého stupňa oprávnene skúmal platnosť úrokovej doložky na zmenke a podľa názoru odvolacieho súdu, správne posúdil výšku sadzby zmenkového úroku 0,25% denne ako neprimeranú porovnávajúc túto s priemernými úrokovými sadzbami úverov v období vystavenia zmenky odporcom podľa údajov Národnej banky Slovenska. Potom čo súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti úrokovej doložky, nemohol priznať navrhovateľovi úrok vo výške, v ktorej tento považoval za neodporujúci dobrým mravom, pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu postihuje celý úkon a nie len časť právneho úkonu. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané napísanie nedatovaného indosamentu na zmenku až po uplynutí lehoty na protest, túto vyvracajú údaje o pohľadávke uvedené v bode 8.1 návrhu na uplatnenie pohľadávky nariadenia, z ktorých vyplýva, že zmenku k zaplateniu predložil indosant - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Návrh na uplatnenie pohľadávky podpísal navrhovateľ, resp. ním splnomocnený právny zástupca teda skutočnosť, že zmenka bola indosovaná až po splatnosti, tvrdil samotný navrhovateľ. Naviac podľa rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 19.11.2009 bolo plnenie zo zmenky priznané jej prvému majiteľovi, teda spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Teda indosament mal v tomto prípade len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ potom indosovaním nadobudol práva odvodené od právneho predchodcu, predchádzajúceho majiteľa zmenky. Na základe uvedeného považuje krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie zmenkového za správny, a preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si odporca nárok na ich náhradu neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.