Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/74/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210707 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513210707.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi X. O.K., Z.. XX.X.XXXX, B. F. XXXX/XX, B., o zaplatenie 1,68 EUR s príslušenstvom a iné a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 97/2013-61 zo dňa 23.3.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 97/2013-61 zo dňa 23.3.2015 časti týkajúcej sa úroku z omeškania v sadzbe 0,19% denne zo sumy 504,- EUR od 22.8.2010 do 1.6.2011 do zaplatenia z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 1,68 EUR vo zvyšku návrh zamietol a uviedol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení zamietajúcej časti rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ si návrhom uplatnil nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave dňa 10.11.2009, a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj remitent) zaplatiť pri predložení 504,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 22.8.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 00365/11 z 16.3.2011 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 504,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 504,- EUR od 5.11.2010 a 6 % ročne zo sumy 504,- EUR od 22.8.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.4.2011 a dňa 7.4.2011 sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er 5643/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému X. O., o udelenie poverenia zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č.k. SR 00365/11 zo dňa 16.3.2011 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. 36Er 5643/2012-38 z 5.11.2014 právoplatným 29.12.2014, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy zamietol a na vymoženie zvyšnej časti vydal dňa 5.11.2014 poverenie. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o zmenkovom úroku 0,25% denne je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Uviedol, že zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu. Súčasne konštatoval, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu a jeho priamu súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae a podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Totožnosť predmetu oboch konaní je zachovaná. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy sumu 504,- EUR, úroku 0,25 % denne zo sumy 504,- EUR od 22.8.2010 do zaplatenia, ako aj úroku 6 % ročne zo sumy 504,- EUR od 5.11.2010 do zaplatenia znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 1,68 EUR. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny 1,68 EUR, počítanej zo zmenkovej sumy 504,- EUR zaviazal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd v týchto častiach jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, pričom si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom takéto dokazovanie žiadny z účastníkov nenavrhol. V ďalšej obsiahlej časti svojho odvolania zopakoval svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanej veci nemôže ísť o rei iudicatae, tak ako to tvrdil pred súdom prvého stupňa tiež s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolateľ v odvolaní ďalej uviedol, že nie je správny záver súdu prvého stupňa, že zmenka bola indosovaná až po uplynutí lehoty na protest, preto má účinky obyčajného postúpenia. Poukázal na to, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, teda ide o nedatovaný indosament a je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti týkajúcej sa 0,19% úroku denne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a priznať mu úrok iba v časti 0,06% denne. V podaní uviedol, že týmto svoj nárok zosúladil s názorom vyjadreným v stanovisku č. 93 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Odporkyňa odvolací návrh nepodala. Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa a súhlas odporkyne, odvolací súd v súlade s § 208 O.s.p. v časti, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť pripustil čiastočné späťvzatie, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. len v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. Nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, keď odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmať bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo. V súvislosti s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa záveru súdu prvého stupňa o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest odvolací súd poukazuje na obsah návrhu, v ktorom samotný navrhovateľ uvádza, že keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou, skutočnosť ktorá svedčí o tom, že zmenka bola indosovaná až po uplynutí lehoty na vykonanie protestu. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa neporušil ustanovenie čl. 7 nar. 861/2007, keď podľa jeho názoru uvedené ustanovenie len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu nedoručila odpoveď dotknutej strany avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia nariadenia podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz napriek nečinnosti dotknutej strany, ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania a to bez ohľadu na to, či sa odporca v danej veci vyjadril alebo nie. Za takýto nepochybne treba považovať navrhovateľom uplatnený 0,25 % denný úrok, predstavujúci 91,25 % ročne. Za správny v zmysle § 39 Obč. zák. považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa, ktorý v tejto časti návrh zamietol v celom rozsahu, keď vôľou účastníkov nebolo dohodnúť úrok v nižšej sadzbe ale práve v sadzbe 0,25 % denne, ktorá ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, dosahuje takmer výšku samotnej istiny a takto dohodnutý úrok je pre rozpor so zákonom neprípustný. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak by aj navrhovateľovi úrok patril tak iba do splatnosti zmenky, kedy podľa čl. I § 48 Zák. 191/50 Zb. čl. I ods. 1 bod 2 v spojení s § 77 vznikol nárok na 6 % úrok. Odvolací súd poukazuje aj na názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v stanovisku č. 93, na ktoré poukazuje odvolateľ, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť a to aj v prípade absencie aktivity odporcu v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Najvyšší súd SR v stanovisku konštatoval, že je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikácii znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.