Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/95/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513217158 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513217158.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a člena senátu Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa: F. F., F. X/C, W., IČO: 41 438 230, zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczová 2, Bratislava proti odporcovi: Márie Kvasňovská, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, Č., zast. JUDr. Ivan Heger, Na Troskách 3, Banská Bystrica, o zaplatenie zmenkovej sumy 988,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm 515/2014-73 zo dňa 7.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 515/2014-73 zo dňa 7.5.2015 p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,81 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 192/2013-21 zo dňa 4.9.2014 ponechal v platnosti v celom rozsahu a súčasne odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 192/2013-21 zo dňa 4.9.2014 uložil odporcovi ako priamemu zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 988,- eur s 6% úrokom od 31.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a žiadal ho zrušiť s odôvodnením, že mu nebola poskytnutá žiadna pôžička. Poukázal tiež na to, že k návrhu navrhovateľ nepripojil žiadne relevantné doklady preukazujúce právny dôvod vystavenia zmenky. Namietol, že v predmetnom prípade sa pravdepodobne jedná o blankozmenku, o čom svedčí skutočnosť, že text do zmenky bol dopisovaný iným písmom a uviedol, že navrhovateľovi neudelil žiadne vyplňovacie oprávnenie na vyplnenie chýbajúcich údajov zmenky. Navrhovateľ žiadal námietky odporcu ako irelevantné, ničím nepodložené zamietnuť. Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 O.s.p. nariadil pojednávanie a dokazovanie vykonal výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise. Poukázal na ust. § 175 ods. 1 O.s.p., na § 175 ods. 3 O.s.p., ďalej na čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový zákon), ďalej na čl. I. § 17 zmenkového zákona a na čl. I. § 10 zmenkového zákona a dospel k záveru, že predložením prvopisu zmenky, ktorá bola vystaviteľom podpísaná navrhovateľ svoje práva preukázal. Predloženie ďalších listín, už preto na uplatnenie práv zo zmenky nebolo potrebné a súd nemal povinnosť, ale ani možnosť požadovať tieto od navrhovateľa. Poukázal na prísnu formálnosť zmenkového konania a uviedol, že zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná a má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona. Keďže nebola v čase splatnosti zaplatená nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne. Žalovaná zmenka podľa názoru súdu prvého stupňa má po formálnoprávnej stránke všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto skutočnosť odporca nenamietol, rovnako nespochybnil pravosť žalovanej zmenky. Plneniu na základe zmenky sa bráni len tvrdením, že navrhovateľ mu neposkytol žiadnu pôžičku. Uvedenú námietku súd prvého stupňa vyhodnotil za nekonkrétnu a nedôvodnú. Odporca túto námietku ničím neodôvodnil a nepreukázal. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy. Súd prvého stupňa námietku, že odporca navrhovateľovi neudelil vyplňovacie oprávnenie na vyplnenie chýbajúcich údajov do zmenky, ani že navrhovateľ zmenku vyplnil v rozpore s dohodou o vyplnení, hodnotil ako nedôvodnú. Dôkazné bremeno k tejto otázke nesie ten, kto namieta neexistenciu dohody o vyplnení. Odporca ani v tomto prípade nepreukázal vyplnenie zmenky v rozpore s dohodou, prípadne odchýlenie sa od vyplňovacieho oprávnenia. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania znalcom na určenie času, kedy boli jednotlivé položky do zmenky dopisované ako nedôvodné a nehospodárne s poukazom na to, že je irelevantné kedy a kým bola zmenka vyplnená. Súd v prípade blankozmenky skúma len skutočnosť, či bola vyplnená v súlade s vyplňovacím oprávnením, ktoré odporca súdu nepredložil a nepreukázal. Ani jedno zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako ani nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, respektíve neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možného z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Odporca nepreukázal, že plnenie zo zmenky, z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. O náhrade trov konania o námietkach rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov uvedených v písm. a), c), d) a f) ust. § 205 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a to tým, že nevykonal výsluch svedkyne H. L., ktorú odporca navrhol vypočuť podaním zo dňa 13.3.2015. Prítomnosť svedkyne dokonca zabezpečil na pojednávaní dňa 19.3.2015, avšak súd svedkyňu odmietol vypočuť. Uvedená svedkyňa bola osobne prítomná pri podpise spornej zmenky a jej výsluchom mienil odporca preukázať, že navrhovateľ nikdy žiadnu pôžičku odporcovi neposkytol. Uvedená svedkyňa sa tiež mohla vyjadriť, či došlo k uzavretiu dohody o vyplňovacom práve. V tejto súvislosti poukazuje podľa odporcu nesprávny právny záver, že dôkazné bremeno v danom prípade zaťažuje odporcu, keď nie je možné požadovať dokazovanie negatívnej skutočnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 81/2010. Odporca má za to, že si splnil svoju procesnú povinnosť, keď už v námietkach tvrdil, že dohoda o vyplňovacom práve uzatvorená nebola, pričom toto svoje tvrdenie chcel preukázať svedeckou výpoveďou H. L.. Uvedenú dohodu o vyplňovacom práve nepredložil súdu ani samotný navrhovateľ. Preto súd prvého stupňa nemohol vyhodnotiť, či zmenka bola vyplnená v súlade s uvedenou dohodou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1MObdo V 9/2007 a uviedol, že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len vtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Tento kauzálny vzťah v danom prípade vymedzil navrhovateľ. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany navrhovateľa, súdy správne konštatovali, že v tejto časti dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. V tomto prípade kauzálny vzťah navrhovateľ vymedzil, keď v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uviedol, že poskytol odporcovi pôžičku. Odporca zdôrazňuje, že navrhovateľ odporcovi žiadnu pôžičku neposkytol. Odporca výslovne uviedol, že zmenka kryla iný zmluvný vzťah, ktorý reálne existoval medzi navrhovateľom a odporcom, z ktorého si odporca voči navrhovateľovi všetky svoje záväzky vysporiadal a teda i samotná zmenka bola už splatená. Navrhovateľ o tom predložil súdu i doklady o úhradách zo dňa 18.9.2012, 18.10.2012, 19.2.2013 a 17.3.2013. Tieto doklady preukazujú, že odporca postupne vkladal na účet navrhovateľa finančné sumy 450,- eur dňa 18.9.2012, 450,- eur dňa 18.10.2012, 350,- eur dňa 17.3.2013 a 350,- eur dňa 19.8.2013, t.j. všetko pred vydaním zmenkového platobného rozkazu. Zmenka bola teda dávno splatená. Súd sa s týmito dôkazmi vôbec nevysporiadal a neuviedol, prečo ich nepovažuje za dôkazy preukazujúce splnenie si záväzku voči navrhovateľovi. Súd prvého stupňa podľa odporcu nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodol, že dopisovanie jednotlivých údajov do zmenky nezapríčiňuje jeho zmätočnosť. Súd sa v odôvodnení opäť vyjadril len k dopisovaniu údaju IČO, pričom odporca namieta i ďalšie zásahy do zmenky a to konkrétne, že do zmenky bol následne dopisovaní údaj o jej splatnosti, dlžnej sume a mieste plnenia. K týmto argumentov sa súd nevyjadril. Odporca zotrváva na názore, že doplnením IČO sa zmenil subjekt, teda z fyzickej osoby na podnikateľa. Súd prvého stupňa sa tiež nevyjadril ani k otázke, ako si vysvetľuje, že navrhovateľ tvrdí, že poskytol odporcovi pôžičku 1.300,- eur a na základe predmetnej zmenky žiada uhradiť 988,- eur s príslušenstvom. K nevykonaným navrhovaných dôkazov, spojených s nevysporiadaním sa súdu s týmito dôkazmi, ani v odôvodnení súdneho rozhodnutia považuje odporca za inú vadu konania, eventuálne v súdnej praxi je považovaná za odňatie možnosti konať pred súdom. Namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odporca tiež poukázal na nerovnocenný prístup súdu k účastníkom konania, keď súd prvého stupňa podľa jeho názoru nezákonne odročil pojednávanie nariadené na deň 19.3.2015 a skutočnosť, že nariadené pojednávanie bude odročené neoznámil podľa ust. § 119 ods. 4 O.s.p. Odporca sa na nariadený termín pojednávania dostavil spolu i so svojím právnym zástupcom, v dôsledku čoho mu vznikli trovy konania, na náhradu ktorých však súd navrhovateľa nezaviazal. V tejto súvislosti, preto považuje i rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania za nesprávne. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 5.8.2015 vyjadril navrhovateľ, ktorý uvádza nasledovné. Odvolanie odporcu považuje za účelovú procesnú obranu odporcu a dáva do pozornosti, že zmenka je listina, v ktorej je inkorporované právo. Navrhovateľ predložil platnú zmenku, čím svoj nárok jednoznačne preukázal. Pokiaľ odporca tento nárok rozporuje je na preukázanie svojich tvrdení povinný predložiť relevantné dôkazy, čo však nesplnil. Tvrdenie odporcu o jeho neprípustnom zaťažovaný dôkazným bremenom a aplikácii negatívnej dôkaznej teórie súdom sú zjavne účelovou dezinterpretáciou postupu súdu, nezakladajúcou sa na skutočnosti. K námietke odporcu, že súd nepripustil výsluch pani L. uvádza, že súd nemusí nutne vykonať každý jeden navrhnutý dôkaz ohľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Pani L. nemala vôbec nič spoločné zo záväzkovým vzťahom a vzhľadom na blízky vzťah odporcu a pani L. nie je pochýb o tendenčnosti postoja pani L.. Výpoveď pani L. by opätovne prinieslo len nepodložené ústne tvrdenie, čo by bolo nehospodárne a nadbytočné podľa názoru navrhovateľa. K tvrdeniu odporcu, že zmenka predložená v tunajšom konaní kryla iný zmluvný vzťah ako zmluvu o pôžičke a že bola splatená uvádza, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na skutočnosti, pričom odporca ničím nepreukázal opak. Preto týmto tvrdeniam nemožno prikladať žiadnu relevanciu. K údajnému podpisovaniu zmenky tiež uviedol, že toto tvrdenie odporca ničím nepreukazuje. K námietke odporcu, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil len nárok na zaplatenie sumy vo výške 988,- eur, keď pôžička bola poskytnutá vo výške 1.300,- eur k tomuto uvádza, že súd sa podrobne nezaoberal otázkou, prečo si účastník konania uplatňuje iba časť nároku, čo je mimochodom absolútne bežná prax, napríklad z dôvodu výšky súdneho poplatku alebo pre prezumovanú nemajetnosť odporcu, na základe čoho by trovy konania aj exekúcie počítané v závislosti od žalovanej sumy znášal navrhovateľ. K námietke odporcu, že súd nesprávne rozhodol o trovách konania, že toto tvrdenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ustanovení o náhrade trov konania a v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré má podľa názoru navrhovateľa prevalenciu nad ust. § 147 ods. 1 O.s.p., ktorého aplikácie sa odporca nesprávne domáha. K námietke odporcu v súvislosti s odročením pojednávania na deň 19.3.2015 uvádza, že súd pre krátkosť času nemal objektívnu možnosť dať odporcovi včas vedieť o tom, že sa pojednávanie bude odročovať, keď ospravedlnenie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľ na súd doručil dňa 18.3.2015. Ak mal odporca pocit, že odročenie pojednávania nie je odôvodnený, mohol sa voči navrhovateľovi domáhať nárokov v zmysle § 147a O.s.p. za odročenie pojednávania. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava a vyjadrenie k odvolaniu. Dňa 25.2.2016 doručil odvolaciemu súdu odporca svoje vyjadrenie, v ktorom uvádza, že dňa 23.12.2015 vstúpila do účinnosti novela O.s.p., ktorou došlo k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu a taktiež k novelizácii ust. § 17 zákona č. 151/50 Zb., v zmysle ktorého ak ide o prípad, že žalovaným zo zmenky je ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje, alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Predmetnou novelou bol zároveň zavedený i nový dôvod obnovy konania. V tomto prípade ako tvrdí odporca ide taktiež o zmenku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľ tvrdil, že mal klientovi poskytnúť pôžičku. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľ má v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zapísanú živnosť s názvom Poskytovanie úverov alebo pôžičiek. Navrhovateľ, teda konal z pozície podnikateľa. Uvádza, že súd musí pri rozhodovaní o odvolaní brať do úvahy i nové ustanovenie zákona č. 151/1950 Zb. týkajúce sa námietok, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch dlžníka vystaviteľovi, nakoľko neprihliadnutie na tieto okolnosti by mohlo podľa názoru odporcu do budúcna založiť dôvod obnovy konania. Dňa 2.9.2016 bolo doručené odvolaciemu súdu vyjadrenie odporcu, v ktorom sa vyjadruje k vyjadreniu navrhovateľa, že navrhovateľ v tomto prípade žiada na základe blankozmenky zaplatiť určitú sumu, pričom k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nepredložil dohodu o vyplňovacom práve, ktorá je nepochybne podmienkou platnosti blankozmenky. Keďže odporca tvrdí, že žiadna dohoda nikdy uzavretá nebola ide o negatívnu skutočnosť, ktorá sa nikdy nestala a preto ju nie je možné dokázať. Dôkazné bremeno, je preto práve na navrhovateľovi. Odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom tej skutočnosti, že žiadne peniaze nedlží navrhovateľovi, čo preukázal predložením výpisov z účtu, ktoré neboli zo strany súdu žiadnym spôsobom vyhodnotené a nepremietli sa do rozhodnutia súdu v tejto veci. Namieta nevypočutie svedkyne pani L., ktorej účasť odporca zabezpečil už na prvom na pojednávaní v tejto veci, ktorá bola osobne prítomná pri vzniku tohto vzťahu, ale z dôvodu, že vypočutie navrhol odporca nemožno vyhodnotiť jej výpoveď ako tendenčnú, nakoľko medzi stranami nebola nikdy uzatvorená žiadna dohoda o vyplňovacom práve. Výpoveď pani L. je jediným dôkazným prostriedkom, ktorý osvetlil okolnosti uzatvorenia spornej zmenky. Rovnako nie je zrejmé, z čoho vyvodil navrhovateľ záver, že odporca ničím nepredložil, že zmenka kryla iný právny vzťah a že dlžná suma bola splatená. Obsahom súdneho spisu sú doklady o úhradách vykonávaných na účet navrhovateľa, ktoré neboli zo strany súdu žiadnym spôsobom vyhodnotené. Navrhovateľ, pritom nerozporoval vykonanie týchto úhrad. Zo strany súdu však nebolo pripustené žiadne dokazovanie ohľadom týchto skutočností. S tým súvisí poznámka odporcu, že súd sa vôbec nezaujímal, prečo navrhovateľ žiadal úplne inú sumu ako bola na zmenke. Už tento fakt totiž nasvedčuje, že pôžička nie je skutočným právnym titulom, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok. Tiež sa nestotožňuje ani s tvrdením navrhovateľa, že súd rozhodol správne o trovách konania a to najmä v súvislosti s odročením pojednávania. Má za to, že navrhovateľ nemal v skutočnosti záujem zúčastniť sa na pojednávaní, pretože sa žiadneho osobne nezúčastnil. Ďalej poukazuje na novelu § 17 zákona č. 151/1950 Zb. súhlasne ako uviedol v písomnom podaní zo dňa 21.2.2016. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvého stupňa sa viedlo a odvolanie odporcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 24.11.2016, t.j. po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a následne postupoval podľa ust. § 470 ods. 2 CSP a to tak, že konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preto v danom prípade je potrebné následne postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré je vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods 2 O.s.p. Podľa ust. § 219 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd súhlasne ako i súd prvého stupňa poukazuje na abstraktný charakter zmenky, pričom navrhovateľ v konaní predložil platnú zmenku, čím svoj nárok jednoznačne preukázal, čo do existencie výšky a odôvodnenosti. Doplnením chýbajúcich údajov na blankozmenke sa stala zmenka riadnou zmenkou, spätne ku dňu jej vystavenia, oprávnenosť a správnosť vyplnenia blankozmenky, preto môže súd riešiť tiež až po vydaní zmenkového platobného rozkazu v prípade, ak odporca uplatní námietku podľa čl. I. § 10 zmenkové zákona. Pokiaľ odporca nárok navrhovateľa rozporoval bol na preukázanie svojich tvrdení povinný predložiť relevantné dôkazy do spisu, čo však nesplnil. Odporca v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu namietal jednak skutočnosť, že navrhovateľ odporcovi nikdy žiadnu peňažnú pôžičku neposkytol a zmenka bola vystavená na sumu 1.300,- eur, keď navrhovateľ tvrdil, že odporcovi poskytol pôžičku vo výške 988,- eur, pričom nekonkretizuje, prečo žiada menej ako uvádza zmenka. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa však už odporca namietal skutočnosť, že svedkyňa H. L., ktorá nebola vypočutá pred súdom prvého stupňa, čo odporca namieta, bola osobne prítomná pri podpise spornej zmenky a jej výsluchom mienil odporca preukázať, že navrhovateľ odporcovi nikdy žiadnu pôžičku neposkytol, ale že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu a vzniku iného zmluvného vzťahu. Tiež uvedená svedkyňa sa mohla vyjadriť aj k otázke, či medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu dohody o vyplňovacom práve. Je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa vyhodnocuje v rámci rozhodnutia o ponechaní v platnosti zmenkový platobný rozkaz výlučne námietky uplatnené proti zmenkovému platobnému rozkazu. Pokiaľ teda odporca v podaných námietkach namietal, že žiadnu peňažnú pôžičku od navrhovateľa nedostal, a že vzťah s navrhovateľom mal odporca založený na inom zmluvnom vzťahu, neuviedol však na akom zmluvnom vzťahu a takéto tvrdenie je príliš všeobecné a nekonkrétne a z pohľadu prieskumu odvolacieho súdu tiež irelevantné. Tiež vyhodnotil aj samotnú námietku, že záväzky z tohto vzťahu bližšie odporcom neidentifikované sú vysporiadané. Tu je potrebné zdôrazniť, že odporca v podaných námietkach neuviedol konkrétne úhrady, ktoré mali byť platené, pričom všeobecná konštatácia, že vzťahy sú vysporiadané je nedostatočná. Pokiaľ sa teda odporca mienil brániť v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu jednotlivými úhradami, mal túto skutočnosť nielen tvrdiť, ale aj náležite preukázať. V opačnom prípade sa súd prvého stupňa touto námietkou nemusel zaoberať. Je potrebné zdôrazniť, že tak všeobecne formulované námietky sú v podstate neprejednateľné a na preukázanie ich dôvodnosti nie je možné vykonať akékoľvek dokazovanie. Tiež je potrebné zdôrazniť zo strany odvolacieho súdu, že pre vydanie zmenkového platobného rozkazu je rozhodujúci skutkový stav ku dňu tohto vydania a to práve z dôvodu, že podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušuje, zostáva v platnosti a súd prvého stupňa sa zaoberá jednotlivými námietkami odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu a vyhodnocuje dôvodnosť týchto námietok. Následne potom rozhoduje o skutočnosti, v akom rozsahu ponecháva vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Pokiaľ teda odporca tvrdil, že mal vo vzťahu k navrhovateľovi existujúci iný záväzok (neuviedol však aký) a preto samotná výpoveď svedkyne H. L. je z pohľadu odvolacieho súdu v danom prípade irelevantná, keď existenciu konkrétneho iného záväzkového vzťahu mal tvrdiť samotný odporca a keďže mal byť účastníkom tohto záväzkového vzťahu. Odporca však tak neurobil, záväzok nekonkretizoval a nepreukázal jeho existenciu. Pokiaľ odporca ďalej namietal skutočnosť, či medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu dohody o vyplňovacom práve, a aj k tejto skutočnosti sa mala vyjadriť svedkyňa H. L., odporca neuviedol, k akým skutočnostiam by sa mala H. L. konkrétne vyjadriť, keď tieto námietky k predmetnej dohode mal uviesť už samotný odporca a svedok mohol tieto skutočnosti len potvrdiť, alebo vyvrátiť, keď ako sám odporca uvádza, svedkyňa L. pri podpise spornej zmenky, bola osobne prítomná a tiež sa mala vyjadriť aj k uzatvoreniu dohody o vyplňovacom práve, o čom je predpoklad, že samotný odporca pri uzatváraní takejto dohody bol prítomný a teda dôkazná povinnosť bola v danom prípade predovšetkým na odporcovi, ktorý mal preukazovať existenciu resp. neexistenciu predmetnej dohody a jej znenie. Odporca v danom prípade však opätovne len poukázal na skutočnosť, že k týmto skutočnostiam sa môže vyjadriť svedkyňa H. L., ale k akým skutočnostiam, to konkrétne neuviedol. Z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd i túto námietku za irelevantnú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obrana zo strany odporcu je zmätočná, keď na jednej strane odporca tvrdí, že zmenka zabezpečuje iný vzťah (ktorý však žiadnym spôsobom nekonkretizoval) a na druhej strane tvrdí, že v danom prípade vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, na čo nebolo prihliadnuté. Skutočnosť, že zmenkový platobný rozkaz v danom prípade bol vydaný len na sumu 988,- eur a navrhovateľ mal tvrdiť, že odporcovi poskytol pôžičku vo výške 1.300,- eur vyhodnotil odvolací súd tiež za irelevantnú, keď v danom prípade sa jedná o sumu, ktorá je nižšia ako tá, ktorá mala byť na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke odporcovi poskytnutá a preto uplatnenie si nižšej výšky pohľadávky nemôže spôsobiť vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. K námietke odporcu, že súd prvého stupňa porušil zásadu rovnocenného prístupu súdu k účastníkom súdneho konania k uplatňovaniu ich práv, keď navrhovateľ požiadal o odročenie pojednávania dňa 18.3.2015, ako dôvod uviedol chorobu, pričom k podaniu pripojil potvrdenie o práceneschopnosti, ktorý však neobsahoval vyjadrenie ošetrujúceho lekára podľa ust. § 119 ods. 3 O.s.p. a teda podľa názoru odporcu neboli naplnené podmienky na odročenie pojednávania a keďže odporca sa na nariadený termín pojednávania dostavili spolu so svojím zástupcom v dôsledku čoho mu vznikli trovy konania na náhradu, ktorých však súd navrhovateľa nezaviazal, odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa ust. § 147a ods. 1 O.s.p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhrady, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15,- eur. Podľa § 147a ods. 2 O.s.p. účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100,- eur. Podľa § 147a ods. 3 O.s.p. právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Podľa § 147a ods. 4 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Podľa § 147a ods. 5 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať. Odporca písomným podaním zo dňa 2.4.2015 poukázal na ust. § 147a O.s.p., požiadal o nahradenie sumy 15,- eur v súvislosti s odročeným pojednávaním, pričom súd prvého stupňa uznesením č.k. 3CbZm 515/2014-64 zo dňa 4.5.2015 o tomto uplatnenom nároku odporcu rozhodol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 15,- eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2015. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že uplatnenie nárokov podľa ust. § 147a O.s.p. je samostatným nárokom uplatniteľným v rámci priebehu konania a takéto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania v konaní vo veci samej, s poukazom na ust. § 147a ods. 6 O.s.p. posledná veta. Vzhľadom na tomu, že odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu sa zaoberať a vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd za vecne správne, preto s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní bol navrhovateľ plne úspešný vzniklo mu právo na náhradu trov konania v súvislosti s odvolacím konaní a to za jeden úkon právnej pomoci vo výške 51,45 eur, ďalej paušálna náhrada platná pre rok 2015 á 8,39 eur, vrátane 20% DPH spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 71,81 eur. Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi ním uplatnený jeden úkon právnej pomoci v odvolacom konaní a to prevzatie veci a príprava vyjadrenia k odvolaniu, keď prevzatie veci bolo priznané už súdom prvého stupňa v rozhodnutí, ktoré je napadnuté odvolaním. Tento úkon vyhodnotil odvolací súd za neúčelný a duplicitne uplatnený. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.