Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/162/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513220507 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513220507.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, R., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou p. Ľ. F., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 4.591,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. januára 2016 č.k. 14C 326/2015-66 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.252,31 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.11.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa od odporcu domáhal zaplatenia 4.591,07 eur so zmluvným úrokom vo výške 15,99 % ročne zo sumy 4.127,78 eur od 04.09.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.601,07 eur od 01.11.2012 do 15.11.2012, zo sumy 4.591,07 eur od 16.11.2012 do zaplatenia, titulom nesplatených častí a nárokov zo spotrebiteľského úveru zo dňa 23.03.2010, ktorý mu poskytol vo výške 5.000 eur na nákup spotrebného tovaru, tvrdiac, že zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu odporcom tak, že navrhovateľ za odporcu uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a odporca tovar prevzal. Vykonaným dokazovaním ustálil, že odporca požiadal navrhovateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru na odfinancovanie nákupu tovaru dňa 23.3.2010, a to žiadosťou prostredníctvom predajcu tovaru na navrhovateľom predformulovanom tlačive, a prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a vyslovil s nimi súhlas. V žiadosti navrhol úhradu úveru 5.000 eur v 84. mesačných splátkach po 106,22 eur, zročných k 15-temu dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.04.2010. Navrhovateľ dodal tovar dňa 23.03.2010, a žiadosť opatril podpisom zodpovedného pracovníka a pečiatkou. Zo Všeobecných podmienok navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru zistil, že v čl. III je navrhovateľom upravený postup vzniku zmluvného vzťahu tak, že prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi, alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru, alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom, a že vznik zmluvy potvrdí navrhovateľ klientovi písomne. Uviedol, že dňa 11.09.2012 vystavil navrhovateľ voči odporcovi doklad označený ako odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX, poukázal na to, že úver sa ku dňu 31.10.2012 stáva splatným v celom rozsahu, a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej čiastky 4.601,07 eur, a to 4.127,78 eur titulom úverovej istiny, 439,49 eur titulom dlžných úrokov, a 33,80 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z čl. V bod 3 Všeobecných podmienok navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, v ktorom je riešený nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu, zistil, že ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná bezodkladne po tom, čo klient dostane výzvu na jej úhradu. List navrhovateľa z 11.09.2012 bol odporcovi doručovaný, tento ho neprevzal, zásielka sa vrátila z pošty adresát neznámy. Z listinných dokladov, založených v spise, mal za preukázané, že z poskytnutého úveru 5.000 eur odporca vrátil navrhovateľovi ku dňu odstúpenia od zmluvy sumu 2.737,69 eur, a po odstúpení od zmluvy dňa 15.11.2012 sumu 10 eur. Zistený skutkový stav posúdil právne podľa ust. § 497 Obch. zák., § 1, § 2 písm. b), § 4 ods. 1 a 2, a § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 43 až 47 Obč. zák., poukázal na relevantné články smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Vyhodnotil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik samotnej zmluvy, keď nepredložil listinné dôkazy preukazujúce splnenie článku III jeho Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej „VÚP“) v kontexte s citovaným zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý pre platnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu. Zdôraznil, že hoci podľa čl. III VÚP navrhovateľ potvrdí klientovi vznik zmluvy písomne, prijal navrhovateľ návrh zmluvy konkludentne a odfinancoval kúpu tovaru odporcu, čo nebolo sporné, avšak zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre platnosť zmluvy jej písomnú formu a konkludentné konanie navrhovateľa nenapĺňa jej dodržanie. Skonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že vznik zmluvy klientovi potvrdil písomne, keď nepredložil písomné oznámenie o prijatí návrhu zmluvy adresované odporcovi a ani písomné oznámenie o vzniku zmluvy. Poukázal na to, že sám navrhovateľ upravil spôsob vzniku zmluvného vzťahu, a podmienil vznik zmluvy momentom oznámenia prijatia návrhu odporcu. Odporca predložil návrh na vznik zmluvy na predformulovanom tlačive navrhovateľa, pričom túto listinu samotnú nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže z tlačiva je zrejmé, že ide len o návrh odporcu na uzavretie zmluvy, ktorého zaevidovanie navrhovateľ potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby. Vyhodnotil, že podpis tlačiva navrhovateľom nie je možné považovať za akcept návrhu zmluvy. Uviedol, že aj uzatváranie obchodných zmlúv sa spravuje ustanoveniami § 43 až 47 Obč. zák., a návrh na uzavretie zmluvy musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa zmluvu s navrhovaným obsahom uzavrieť. Za prijatie návrhu sa považuje vyhlásenie osoby, ktorej bol návrh určený, alebo jej iné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva je uzavretá okamihom účinného prijatia návrhu na jej uzavretie. V tejto súvislosti poukázal na to, že prijatie návrhu vo všeobecnosti nemusí mať písomnú formu, postačuje, ak bol návrh na uzavretie zmluvy prijatý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 1 Obč. Zák.). Rovnako aj Obchodný zákonník umožňuje v ust. § 275 ods. 4 vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy reálnym plnením. Vysvetlil, že týmto spôsobom však môže vzniknúť len taká zmluva, pre platnosť ktorej sa nevyžaduje písomná forma. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou určuje ust. § 46 ods. 2 Obč. zák. nielen písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, i keď prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. písomnú formu, inak je neplatná. Dospel potom k záveru, že zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzuje žalované nároky, by preto mohla platne vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh odporcu na jej uzavretie navrhovateľ prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí návrhu doručil odporcovi, keďže akceptovanie návrhu reálnym plnením nepostačuje. Nakoľko navrhovateľ vznik zmluvy, v ktorej si účastníci dojednali podmienky, o ktorých tvrdí, že ich odporca nesplnil, nepreukázal, vyhodnotil dojednanie o výške úrokov z úveru, o zmluvnej pokute, a úhrade poplatkov z úveru, za neplatné. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu o úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, navrhovateľom uplatnený nárok posúdil podľa ust. § 457 Obč. zák.. Mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur, a že odporca mu do odstúpenia od zmluvy (do 11.09.2012) uhradil 2.737,69 eur a po odstúpení od zmluvy (15.11.2012) 10 eur, spolu 2 747,69 eur. Odporcu preto zaviazal na zaplatenie 2.252,31 eur (5.000 eur - 2.737,69 eur - 10 eur = 2.252,31 eur) spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. z priznanej sumy vo výške 8,75 % ročne od 01.11.2012 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v konaní. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie, a to proti zamietajúcej časti rozsudku a rozhodnutiu o trovách konania, a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym záverom a vec neposúdil po právnej stránke správne. Podľa jeho názoru bola písomná forma zmluvy o poskytnutí úveru dodržaná a podpis odporcu a podpis a pečiatka navrhovateľa uzavretie písomnej zmluvy preukazujú. Nebolo mu potom zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd prvého stupňa k záveru, že zmluva uzavretá nebola. Namietal, že týmto postupom mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom, poukázal i na to, že dôsledkom ním nesprávne zisteného skutkového stavu je nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Odporca odvolanie nepodal, a k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, nakoľko je vo výrokoch vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil i s jeho odôvodnením, poukazuje naň. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, keď riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Vyhodnotením predložených listinných dôkazov dospel aj k správnemu záveru, že navrhovateľ nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odporcom, a vec následne aj správne právne posúdil, keď aplikoval zákonné ustanovenie § 457 Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná, sú jej účastníci povinní vrátiť si plnenia, ktoré podľa nej dostali. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom a veľmi podrobne odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto v žiadnom prípade nemôže obstáť námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa totiž do detailov vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a vyvodil správny záver, že keďže v konaní neboli tvrdenia navrhovateľa o riadnom a platnom uzatvorení písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odporcom žiadnym dôkazom preukázané, je predmetná zmluva pre nedostatok písomnej formy, ktorú zákon o spotrebiteľských úveroch pre jej platnosť vyžaduje, neplatná. S týmto jeho záverom, ktorý viedol k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v napadnutej časti sa stotožnil aj odvolací súd, pretože po preskúmaní celého súdneho spisu, a hlavne listinných dôkazov, predložených navrhovateľom za účelom preukázania žalovaného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, dospel k rovnakému záveru o nedodržaní písomnej formy zmluvy, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal, že akceptoval písomný návrh odporcu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomne. Na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nestačí vyjadrenie súhlasu s písomným návrhom konkludentne, poskytnutím plnenia, ako tomu bolo v posudzovanej veci, čo správne vyhodnotil súd prvého stupňa. Ak navrhovateľ v odvolaní vyjadril názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola písomne uzatvorená s poukazom na podpis odporcu a podpis a pečiatku navrhovateľa na žiadosti odporcu o poskytnutie úveru, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľom predformulované tlačivo obsahujúce žiadosť odporcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru a vyjadrenie jeho súhlasu so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorej zaevidovanie potvrdil navrhovateľ podpisom a pečiatkou priamo na žiadosti, v žiadnom prípade nie je platne a písomne uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale len návrhom odporcu na jej uzatvorenie, ktorého písomné prijatie navrhovateľ v konaní nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nepovažuje za potrebné podrobne vysvetľovať a vykladať navrhovateľovi jeho vlastné a ním sformulované Všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, keďže mu musia byť známe. Obmedzí sa len zdôraznenie čl. III bodu 1, podľa ktorého „Prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi, alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru, alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Vznik zmluvy potvrdí navrhovateľ klientovi písomne.“. Navrhovateľ nepreukázal písomné oznámenie o prijatí návrhu adresované odporcovi, ani písomné oznámenie odporcovi o vzniku zmluvy, ale len konkludentný súhlas so žiadosťou odporcu, a to odfinancovaním kúpy tovaru odporcom, čo však nespĺňa zákonom stanovenú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je zmluva neplatná. Nakoľko navrhovateľ vo svojom odvolaní v podstate len zopakoval svoj názor o platnom uzatvorení zmluvy, ktorý už prezentoval v konaní pred súdom prvého stupňa, a s ktorým sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne zaoberal, dospel odvolací súd k záveru, že tento názor navrhovateľa nemohol spochybniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko navrhovateľ ohľadom výroku o trovách konania v odvolaní ničím neargumentoval, a nenamietal právne posúdenie, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). V zmysle tohto ustanovenia majú účastníci v prípade čiastočného úspechu v konaní, v závislosti od pomeru úspechu, právo na pomernú náhradu trov konania. Ak je však pomer ich úspechu a neúspechu v konaní v zásade rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čo bol aj prípad prejednávanej veci. Ak súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. pri čiastočnom úspechu navrhovateľa (v časti o zaplatenie 2.252,31 eur), a čiastočnom úspechu odporcu (v časti o zaplatenie 2.338,76 eur) v konaní, a vzhľadom na približne rovnaký pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal, vec posúdil po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom neuplatnil, a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.