KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava20. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/688/2014 z 20. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. septembra 2016, sp. zn. 2Co/688/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1513221382.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/688/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513221382.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, AK, Nám. M.
Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., t. č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, v konaní o
zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 14. júla 2014 č. k. 6C/5/2014-27, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14. júla 2014, č. k. 6C/5/2014-27, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 50,50 eur z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom. Žalovanému súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania.

2. Žalovaný je na adrese pobytu neznámy. Vykonaným šetrením súd prvej inštancie zistil, že sa
zdržiava na neznámom mieste, a preto mu súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 29 ods.
2, 6 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil opatrovníka pre toto konanie. Opatrovník sa k návrhu
nevyjadril.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 28.03.2011 cestoval dopravným
prostriedkom žalobcu, linkou MHD č. 68 a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom.
Žalovaný zároveň odmietol zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu. Súd prvej inštancie vychádzal z toho,
že právny vzťah medzi stranami konania bol založený zmluvou o preprave v zmysle § 760 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznymi
spôsobmi (napr. zakúpením cestovného lístka, nastúpením do dopravného prostriedku, znehodnotením
cestovného lístka pri nástupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a
pod.). V danej veci podľa súdu prvej inštancie došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave
osôb medzi účastníkmi v zmysle § 760 Obč. zák. nástupom žalovaného do dopravného prostriedku
žalobcu. V súvislosti s tým súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je právnickou osobou, obchodnou
spoločnosťou. K predmetu jeho podnikania uvedeného v obchodnom registri patrí pravidelná verejná
cestná hromadná mestská doprava osôb. Pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave osôb koná v rámci
svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má postavenie dodávateľa. Žalovaným
je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa. Nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, čo v tomto prípade znamená,



že Zmluva o preprave osôb uzavretá medzi žalobcom - dodávateľom a žalovaným - spotrebiteľom je
zmluvou spotrebiteľskou a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah.
Pri posúdení záväzku medzi účastníkmi súd prvej inštancie preto uplatňoval nie len ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ale aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si svoje nároky z prepravy uplatnil voči
žalovanému žalobou podanou na súde dňa 18.06.2013. Právo žalobcu sa pritom mohlo po prvýkrát
vykonať podaním žaloby deň po tom, kedy žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu bez
platného cestovného lístka, teda dňa 29.3.2011. Posledný deň ročnej premlčacej doby v zmysle § 108
Obč. zák. podľa súdu prvej inštancie pripadol na deň 29.3.2012. Keďže žalobca uplatnil svoje právo na
súde dňa 18.6.2013, nevykonal ho v lehote určenej v § 108 Obč. zák. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter uzavretej zmluvy o preprave osôb a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku
žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov žalobu zamietol. O trovách konania súdu prvej
inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalobcu
sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo mal potvrdiť napríklad Okresný súd Bratislava II v rozsudku
zo dňa 12.4.2011 sp. zn. 10C/29/11, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že Prepravný poriadok MHD
v Bratislave, Tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným návrhom žalobcu na uzavretie
zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred nastúpením do MHD oboznámiť sa s
podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby žalobcu využije, alebo zvolí iný
spôsob prepravy. Poukázal tiež na čl. 1 Prepravného poriadku. Žalobca mal za to, že žalovaný nástupom
do vozidla mestskej hromadnej dopravy s ním konkludentne a dobrovoľne uzavrel zmluvu o preprave
osôb, a teda okamihom nástupu do dopravného prostriedku bol povinný dodržiavať prepravné a tarifné
podmienky žalobcu. Keďže žalovaný sa dňa 28.3.2011 na linke MHD č. 68 na výzvu revízora nepreukázal
platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu 50,- eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom podľa žalobcu vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení
s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších
predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Pretože zákon o cestnej
doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka,
podľa jeho názoru je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,-
eur sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe a v čase podania žaloby teda nebola premlčaná.
Žalobca napokon v odvolaní poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn.
14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky
(nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania potvrdil
ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade
trov konania, keďže žalovaný odvolanie nepodal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 28.3.2011 v Bratislave na linke MHD č. 68 bez
cestovného lístka. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zároveň vyplýva, že
žalovaný odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,50 eur a postihu
50,- eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly a túto nezaplatil ani dodatočne. Z tohto dôvodu sa
žalobca žalobou v prejednávanej veci domáha jej zaplatenia.



8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi stranami sporu, pričom dospel
zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváraná
medzi žalobcom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.
zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť
podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok,
Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o
preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a
bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky
alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých
tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Žalobca (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní
a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj
pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Žalovaný (cestujúca) vystupuje v postavení
spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Súd prvej inštancie tak v
nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v súlade s § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu a odvolacie námietky žalobcu
v tomto smere nie sú dôvodné.

9. V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež
patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zákon č.
168/1996 Z. z. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi
a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon otázku premlčania nároku dopravcu
na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.)
osobitne neupravoval, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč.
zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy
obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého správne
otázku premlčania nároku žalobcu posudzoval aj súd prvej inštancie. Zároveň zákon č. 168/1996 Z.
z. neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563
Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ -
dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné
prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

10. V prejednávanej veci žalovaný cestoval na linke MHD č.68 v Bratislave dňa 28.3.2011, kedy ho
revízor aj vyzval na zaplatenie cestovného 0,50 eur a postihu 50,- eur. Jednoročná premlčacia doba na
uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 29.3.2011 a jej koniec v súlade s § 122
ods. 2 prvá veta Obč. zák. pripadol na deň 29.03.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.6.2013,
t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že v
danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie správne žalobcovi premlčané právo
nepriznal aj bez vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.).

11. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia.
U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda
je jednoročná.



12. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto
rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia
skutkovo totožných vecí bolo občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k
otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a
úhrada) prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6C/5/2014

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)