Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/237/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221858 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513221858.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AB Epsilon, s.r.o., Geologická 1/F, 821 06 Bratislava, IČO: 45 248 338, proti odporcovi: T. Č. - H., R. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, zast.: Mgr. Martin Berec, advokát, DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 63.174 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/257/2013-200 zo dňa 02.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/257/2013-200 zo dňa 02.07.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporca podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu a zároveň doručil súdu návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú dané dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov. Po preskúmaní dokladov mal za preukázané, že odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou a prejednávaná vec sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Predmet podnikania sa týka sprostredkovateľskej činnosti s výškou príjmu 0 eur, je poberateľom starobného dôchodku od 05/12 vo výške 345 eur, získal dedičstvo po zomrelom bratovi vo výške 5.000 eur v hotovosti. Je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, v ktorom platí mesačné výdavky na vodu 100 eur, elektrinu 3 eur, plyn 7 eur, teplo 100 eur a iné 100 eur, podielovým spoluvlastníkom v časti 1 rodinného domu na N. XX, F., ktorý nadobudol dedením a je na ňom ťarcha. Odporca má bankové úvery v peňažnom ústave, spotrebný úver vo výške 5.000 eur s mesačnou splátkou 200 eur, ďalej pôžičku od Homecredit vo výške 4.500 eur so splátkou 200 eur mesačne. Výdavky na cestovné a lieky vo výške 55 eur. Medzi iné výdavky odporca uviedol sumu do 20 eur mesačne na podpornú liečbu diabetes mellitus. Odporca je ženatý, manželka je bez príjmu, má tri deti, z toho všetky nezaopatrené. Ďalej uviedol, že vedie aj iné súdne konania, v rokoch 2012 a 2013 sa intenzívne liečil z cukrovky II. typu a zhruba od začiatku roka 2014 znova začínal podnikať ako SZČO. Počas rokov 2012 a 2013 nemal ako SZČO žiadny príjem, preto ani nemusel podávať daňové priznanie. Svoje záväzky, ktoré mu vznikli na základe druhotnej platobnej neschopnosti od jeho partnerov, pri súčasnom splnení si všetkých záväzkov, mieni riešiť navrhnutým splátkovým kalendárom voči veriteľovi Homecredit. Obdobne mieni riešiť aj svoj spotrebný úver. Súd prvého stupňa mal za to, že majetkové pomery odporcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku, nakoľko je poberateľom starobného dôchodku a vlastníkom viacerých nehnuteľností. Zároveň zdedil 5.000 eur v hotovosti. Uvedenie skutočnosti, že sa odporca nachádza v nepriaznivej finančnej situácii z dôvodu, že od roku 2012 je poberateľom dôchodku a došlo teda k zníženiu jeho príjmov, nepovažoval konajúci súd za opodstatnené, a to z dôvodu, že odporca je SZČO a okrem toho poberá dôchodok, teda nie je odkázaný len na dávky vyplácané štátom. Tvrdenie, že odporca spláca úvery, súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko tieto záväzky zobral odporca na seba dobrovoľne. Ak by nepriaznivá finančná situácia bola dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika spojeného s podnikaním na štát. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý je podnikateľským subjektom, musí niesť zodpovednosť za svoju podnikateľskú činnosť a podnikateľské riziko nemôže prenášať na štát vo forme priznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Ohľadom druhej podmienky, podľa ktorej účastník konania sa nesmie domáhať zrejme bezúspešne svojho práva alebo svojvoľne brániť uplatneniu práva iného účastníka, konajúci súd uviedol, že odporca v podanom odpore uviedol len prekážku litispendencie, a teda nenamietal nárok uplatňovaný navrhovateľom. Odpor neodôvodnil vo veci samej ani netvrdil, že nárok navrhovateľa je nedôvodný. Z toho dôvodu nepovažoval súd prvého stupňa druhú podmienku za splnenú. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodov uvedených v § 205 písm. c), d) a f) O.s.p. a žiadal o zmenu odvolaním napadnutého uznesenia tak, že súd mu prizná v plnom rozsahu oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca odôvodnil svoje odvolanie neúplne zisteným skutkovým stavom veci, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že svoje majetkové pomery riadne preukázal a z podnikateľskej činnosti mu v súčasnosti neplynie takmer žiadny príjem. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neprimeraným spôsobom v korelácii s jeho aktuálnou životnou situáciou ako starobného dôchodcu, vyzdvihoval extenzívnym spôsobom status odporcu ako podnikateľa a nezohľadňuje jeho postavenie dôchodcu s nízkym dôchodkom vzhľadom na jeho pôsobenie v hlavnom meste - Bratislave. Uviedol, že potencionalita iného príjmu ako príjmu z dôchodku vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav je minimálna. Ďalej uviedol, že sú tu objektívne skutočnosti litispendencie tohto konania s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava IV č.k. 10Cb/326/2012, kde odporca vystupuje na strane navrhovateľa. K dnešnému dňu nie je známe, ako sa s týmito skutočnosťami súd vysporiadal. Považoval za predčasné vyjadrovať sa v odpore k meritu veci, keď o jeho námietke litispendencie nebolo právoplatne rozhodnuté. Keďže platobný rozkaz bol zrušený po podaní odporu, je zrejmé, že súdom bol aplikovaný postup v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. a odpor bol považovaný súdom sa odôvodnený dostatočne. Z tohto dôvodu možno považovať druhú podmienku za splnenú. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania s účastníkmi konania je možné podľa § 138 ods. 1 O.s.p. priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickej osobe, resp. fyzickej osobe - podnikateľovi. Určujúcim kritériom je objektívna neschopnosť zaplatiť súdny poplatok v stanovenej výške. Pri nepodnikateľských subjektoch sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné a osobné pomery účastníka. Skúmanie pomerov podnikateľských subjektov však nesmeruje do ich sociálnej, ale predovšetkým majetkovej sféry. Je potrebné prihliadnuť na osobitné postavenie účastníka konania ako podnikateľa. Podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku ale i k strate. Pomery odporcu ako podnikateľa by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 6Sžo 248/2010). Na druhú stranu však odvolací súd zdôrazňuje, že zamietnutie návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku s odôvodnením, že by sa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/127/2008, 5Obo/128/2008, 5Obo/129/2008). Predpokladom priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a podobných pomeroch účastníka odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov možno vziať do úvahy aj ich podnikateľské aktivity, stav a štruktúru ich majetku, prípadne platobnú (in) solvenciu. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne. Odvolací súd posúdil splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a v celom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení s tým, že odporca nepreukázal splnenie predpokladov pre vyhovenie jeho žiadosti o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor, a ani v odvolacom konaní túto skutočnosť právne relevantným spôsobom nespochybnil a nevyvrátil. Pri svojom rozhodovaní vychádzal odvolací súd zo zistených majetkových pomerov žiadateľa, ale aj z povahy podania (odpor proti platobnému rozkazu), ako aj z postavenia žiadateľa ako podnikateľského subjektu. Odvolací súd má za to, že pri posudzovaní pomerov podnikateľov na účely oslobodenia od súdnych poplatkov nie je možné sa obmedziť len na zistenie, či majú disponibilné peňažné prostriedky, ale je nutné vziať do úvahy aj ich celkové majetkové pomery, vrátane spôsobilosti zadovážiť si tieto prostriedky. Zároveň je potrebné zohľadniť aj povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku. Majetkové pomery je pritom potrebné hodnotiť z dlhodobého časového hľadiska. Samotný aktuálny nedostatok finančných prostriedkov nepostačuje pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Pomery podnikateľa sú dôvodom pre oslobodenie od súdneho poplatku vtedy, ak by sa do ťaživej finančnej situácie dostal pre nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v podnikaní, prípadne z dôvodu vyššej moci, čo v predmetnom prípade nebolo splnené. Nepriaznivá finančná situácia odporcu, nie je sama o sebe dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pretože odporca je podnikateľom a jeho nepriaznivá hospodárska situácia ako dôsledok podnikania, nemôže byť paušálnym dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Nie je možné pri rozhodovaní súdu o oslobodení od súdnych poplatkov prihliadať na záväzky odporcu, ktoré vyplývajú z uzavretých úverových zmlúv, keďže odporca vstúpil do týchto vzťahov na základe vlastnej slobodnej vôle, a preto takéto konanie nemôže byť na úkor plnenia jeho povinnosti uhradiť poplatok. Druhotná platobná neschopnosť v dôsledku neplnenia si povinností obchodných partnerov, nie je dôvodom pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Odvolací súd ďalej uvádza, že odporca neukončil svoje podnikanie a ako sám uviedol od začiatku roku 2014 znovu začína podnikať ako SZČO. Nie je teda možné prihliadať na jeho postavenie len ako dôchodcu, tak ako tvrdí v odvolaní. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, ktoré uviedol v tlačive pre dokladovanie pomerov, odvolací súd dodáva, že je na žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť ako konkrétne pokrýva svoje životné potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd (spravidla) nie je nijako bližšie informovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť a pod.. V tomto smere žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť - predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 226/2012 zo dňa 29.01.2013). Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu argumentáciu odporcu, že v danej veci ide o prekážku litispendencie. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto štádiu konania je predčasné konštatovať, či ide o litispendenciu. Navyše z hľadiska rozhodovania o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nemá tento argument rozhodujúci význam. Odvolací súd dospel k záveru, že nebola splnená prvá podmienka uvedená v § 138 ods. 1 O.s.p., odporca nepreukázal, že by jeho pomery odôvodňovali celkové prípadne čiastočné priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Preto nebolo potrebné zaoberať sa druhou kumulatívnou podmienkou pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to či zo strany žalobcu nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Vzhľadom na vyššie uvedené možno podľa odvolacieho súdu uzavrieť, že v prejednávanej veci odporca neosvedčil objektívnu neschopnosť zaplatiť súdny poplatok ako ani nespôsobilosť zadovážiť si finančné prostriedky na jeho zaplatenie, keďže podľa všetkého svoju podnikateľskú činnosť vykonáva aj naďalej. Odvolací súd záverom dodáva, že rozhodnutie o návrhu o oslobodenie od súdnych poplatkov v danom prípade nemôže byť prekážkou toho, aby si odporca uplatňoval, resp. bránil svoje právo. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor bola odporcovi uložená uznesením č.k. 29Cb/257/2013-168 zo dňa 07.03.2014. V prípade, že poplatník v stanovenej lehote nezaplatí súdny poplatok, bude ho súd vymáhať. Nedôjde teda k zastaveniu konaniu. Podaním odporu s odôvodnením sa zo zákona ruší platobný rozkaz a vo veci sa ďalej koná, bez ohľadu na skutočnosť, či bol zaplatený súdny poplatok za podaný odpor. Nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v danom prípade preto nespôsobuje porušenie práva účastníka konania na spravodlivý prístup k súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.