Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/169/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513222127 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513222127.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: mal. E. C., nar. XX.X.XXXX, M. XXX, U. M.Á., zast. matkou JUDr. E. C., M. XXX, U. M., zastúpenej advokátom Mgr. Marekom Parom, Šancová 48, Bratislava, proti žalovanej: News and Media Holding, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SCHWARZ advokáti, s.r.o., Podbrezovská 40, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 49C/120/2013-164, zo dňa 4.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením rozhodol súd prvej inštancie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že maloletá žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanej v budúcnosti sa zdržať ďalších neoprávnených zásahov do jej práva na ochranu osobnosti a zároveň zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur. Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2014, doplneným dňa 4.9.2014, vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur späť; navrhla zmenu petitu, v zmysle ktorej žiadala, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa konania spočívajúceho vo zverejňovaní obrazových záznamov a informácií zo súkromného a rodinného života maloletej žalobkyne. Zároveň žiadala, aby bola uložená žalovanej povinnosť ospravedlniť sa jej za neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti. 2. Uznesením č.k. 49C/120/2013-101, zo dňa 30.10.2014, súd prvej inštancie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 13.000 eur, uznesením 49C/120/2013-103, zo dňa 30.10.2014, pripustil v zmysle vyššie uvedeného návrhu zmenu petitu. 3. Rozsudkom č.k. 49C/120/2013-145, zo dňa 20.11.2015, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur a v časti uloženia povinnosti ospravedlniť sa a zdržať sa v budúcnosti ďalších neoprávnených zásahov žalobu zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2016. Podľa odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie mal za to, že morálna satisfakcia formou požadovaného ospravedlnenia by vzhľadom na časový odstup a požadované znenie s uvedenými údajmi o maloletej žalobkyni nebola v súlade s oprávnenými záujmami maloletej a satisfakcia by sa tak míňala účinku. Zároveň však vzniknutú nerovnováhu medzi zásahom do práva na ochranu podobizne a neposkytnutou morálnou satisfakciou kompenzoval finančným zadosťučineným vo forme priznania náhrady nemajetkovej ujmy v sume 2.000 eur, a to s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti a hľadiská danej veci, ktorými boli najmä zverejnenie podobizne maloletého dieťaťa v rozpore s § 12 ods. 2, 3 Obč. zák. a bez súhlasu zákonného zástupcu, zverejnenie fotografie aj k článku, ktorý sa žalobkyni nevenoval ani nepriamo, spôsob zverejnenia (v denníku s pôsobnosťou na celom území SR, na internetovej stránke dostupnej širokej verejnosti) ako i s prihliadnutím na náklady periodika. Žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa konania spočívajúceho vo zverejňovaní obrazových záznamov a informácií zo súkromného a rodinného života maloletej žalobkyne zamietol, keď vychádzal z toho, že zásah do jej práv už netrvá a do budúcnosti nemožno ukladať žalovanej takýto absolútny zákaz, keďže vyhovením žalobe v tejto časti by došlo k neprípustnej cenzúre, pričom Občiansky zákonník a Tlačový zákon majú dostatočné prostriedky na ochranu proti zneužívaniu slobody slova a práva na informácie, ktorých zmyslom je postihovať jednotlivé excesy a nie ustanovovať absolútne zákazy. 4. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur späť bez uvedenia dôvodu, mal súd prvej inštancie za to, že nemožno v časti zastaveného konania považovať žalovanú za úspešnú, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia v tomto prípade záviselo od úvahy súdu. Priznanie nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur bolo kompenzáciou zamietnutia zvyšnej časti návrhu o ochranu osobnosti, na základe čoho mal súd prvej inštancie za to, že úspech účastníkov vo veci bol rovnaký. Z tohto dôvodu o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 5. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že v napadnutom uznesení nie je jednoznačne a určite uvedené na základe akých skutočností, resp. úvah dospel k záveru o nepriznaní trov konania žiadnemu z účastníkov. Ak tvrdil, že žalobkyňa mala v predmetnom konaní úspech čiastočný, bolo potrebné sa vysporiadať s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. za účelom dodržania zákonnosti a predchádzania arbitrárnosti. V danom prípade bolo podľa žalobkyne na mieste, aby sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadal s otázkou, prečo v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a prečo nerozhodol o pomernom rozdelení náhrady trov konania. Z dôvodov absencie náležitého odôvodnenia je podľa jej názoru napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a arbitrárne. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované 8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. V prejednávanej veci podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne posúdil nároky strán na náhradu trov konania podľa prislúchajúcich právnych ustanovení (§ 146 ods. 1 písm. c) a § 142 ods. 2 O.s.p., platných v čase rozhodovania) a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj dostatočne odôvodnil spôsobom stanoveným v § 220 ods. 2 C.s.p. 10. Súd prvej inštancie po zosumarizovaní výsledkov predmetného súdneho konania správne skonštatoval, že čiastočné späťvzatie žaloby v časti 13.000 eur nie je dôvodom pre priznanie náhrady trov konania žalovanej, pretože v danom prípade ide rozhodovanie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., v zmysle ktorého súd určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo; určenie výšky plnenia teda závisí od úvahy súdu. 11. Žalobkyňa sa v ďalšom konaní domáhala uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa zverejňovania obrazových záznamov a informácií zo svojho súkromného a rodinného života ako aj verejného ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy 2.000 eur. Zo všetkých týchto nárokov, vyplývajúcich z ochrany osobnosti (negatórneho, reštitučného a satisfakčného) bola žalobkyňa úspešná iba v satisfakčnej časti, ktorou jej bola priznaná nemajetková ujma 2.000 eur. Z tohto pohľadu bola namieste aplikácia v čase rozhodovania platného § 142 ods. 2 O.s.p., pretože každá zo strán mala úspech len čiastočný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v danej veci uviedol, že priznanie nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy bolo kompenzáciou za zamietnutie zvyšnej časti žaloby, z čoho v napadnutom uznesení vyvodil, že úspech strán vo veci bol rovnaký. Vzhľadom na charakter žalobou uplatneného nároku je možné tento jeho záver považovať za správny. Pre tento záver nebolo namieste rozhodovať o pomernom rozdelení trov konania, keďže pomer úspechu oboch strán bol vyhodnotený ako rovnaký. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).