Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/506/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224595 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513224595.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti odporkyni: T. I., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, K., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 14. mája 2014, č.k. 39C 73/2014 - 26, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 50,50 eur a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 29.05.2011 sa odporkyňa, cestujúca na linke číslo 43, na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom. Nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému posúdil podľa § 12 ods. 4, § 14 ods. 2 zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave. Vzhľadom na opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania vec posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 108, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba, ktorá sa uplatňuje pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy, s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Občianskeho zákonníka, pre ktoré platí § 106 Občianskeho zákonníka. Z právnej úpravy vyvodil, že v jednoročnej premlčacej dobe sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Občianskeho zákonníka, ale aj nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, nakoľko aj tento nárok patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený. Dodal, že zákon číslo 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy, a pretože premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom tento zákon neupravuje, treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 občianskeho zákonníka na základe analógia legis. Keďže zákon číslo 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, treba použiť § 563 Občianskeho zákonníka, a cestujúci je teda povinný dlh splniť prvého dňa po tom, ako ho dopravca o plnenie požiadal a takýmto dňom nastáva splatnosť dlhu a až týmto dňom možno právo vykonať podaním žaloby na súd. V danom prípade dospel k záveru, že k splatnosti navrhovateľom uplatnených nárokov došlo dňom 29.05.2011, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporkyne mať zakúpený cestovný lístok, na základe čoho dospel k záveru, že uplatňované práva v tomto konaní bolo možné po prvýkrát uplatniť 30.05.2011, premlčacia doba jedného roka tak uplynula dňom 30.05.2012, a pokiaľ bol návrh na začatie konania doručený na súd dňa 15.07.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej jednoročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania v konaní považoval za dôvodnú a pretože navrhovateľovi nebolo možné uplatnené právo priznať, návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Argumentoval tým, že za jeden rok od porušenia tarifných a prepravných podmienok sa v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo výške 0,50 eur a nie úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 50 eur. Uviedol, že táto povinnosť odporkyne zaplatiť úhradu vznikla v zmysle § 9 ods. 1 písm. b), v spojení s § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, a teda sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 15.07.2013 premlčaná. Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konanie ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny so zreteľom na odporkyňou vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave upravuje prepravný poriadok. Podľa § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, dopravca prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky autobusu alebo revízora môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo môže žiadať od cestujúceho, aby sa preukázal osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.). Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní zo značným časovým odstupom. Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a podľa prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Správne súd prvého stupňa aplikoval v danej veci na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania jednoročnú premlčaciu doba podľa § 108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporkyňa nastúpila do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpila na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby. Je preto správny a zákonu zodpovedajúci aj jeho záver o dôvodne vznesenej námietke premlčania opatrovníčkou odporkyne. Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať § 101 Obč. zák., ktorého použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné. S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania odporkyňou, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s týmto jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni úspešnej v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.