Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/118/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226782 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513226782.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Credium Slovakia, a.s. v likvidácii, so sídlom Einsteinova ul. č. 21, Bratislava, IČO: 35 845 490, proti žalovanému: P. E., G.. XX.XX.XXXX, K. Y. F.. Č.. XXXX/X, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Dagmar Malaschitzová, Seberíniho ul. č. 9, Bratislava, o zaplatenie 1 493,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 39C/455/2013 - 213 zo dňa 04.02.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa istiny v sume 1 493,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12 524,42 eur od 16.12.2012 do 02.06.2015 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 493,99 eur od 03.06.2015 do zaplatenia p o t v r d z u j e . Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 39C/455/2013 - 213 zo dňa 04.02.2015 vyhovel žalobe v celom rozsahu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 12 524,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 751,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2 949,63 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 489 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, všeobecnými obchodnými podmienkami (čl. V bod 11 VOP, čl. VI bod 10 VOP, čl. X bod 1 písm. c) VOP) a najmä zmluvnými podmienkami dohodnutými medzi žalobcom ako poskytovateľom leasingu (prenajímateľom) a žalovaným ako príjemcom leasingu (nájomcom) v leasingovej zmluve č. LZC/11/10184, uzatvorenej dňa 19.05.2011, predmetom ktorej bol finančný leasing vozidla označeného v zmluve. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci leasingovej zmluvy si upravili spôsob vzájomného vyporiadania vzťahu po jeho zániku z dôvodov odcudzenia predmetu leasingu a takto dohodnuté zmluvné podmienky nie sú v rozpore s účelom a poslaním leasingovej zmluvy a sú pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzné a s tým, že zmluvné podmienky boli v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie uviedol, že v konkrétnom prípade došlo k zániku zmluvy z dôvodu krádeže predmetu leasingu, ktorý bol riadne poistený a podľa všeobecných obchodných podmienok žalovanému vznikla povinnosť v prípade mimoriadneho ukončenia leasingovej zmluvy uhradiť na výzvu žalobcu v lehote uvedenej vo výzve všetky peňažné záväzky vrátane DPH v príslušnej výške, vrátane dlžného poistného, splatného ku dňu zániku Leasingovej zmluvy a čiastku pozostávajúcu napr. zo zostatku nesplatenej istiny a zostatku nesplateného leasingového úroku budúcich leasingových splátok, zmluvnej pokuty, dodatočných nákladov, benefitu. Pohľadávka žalobcu bola vyčíslená v konečnom vyporiadaní vzájomných pohľadávok a záväzkov a vzhľadom na to, že ku dňu vyčíslenia ani ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej nedošlo k poistnému plneniu, žalobca uplatnil pohľadávku voči žalovanému v plnej výške, ktorá zahŕňa dlžné splátky po splatnosti v sume 880,41 eur, nesplatenú časť istiny v sume 9 401,35 eur + odvod DPH v sume 1880,26 eur, t. j. spolu škoda na majetku v sume 11.281,61 eur, dofakturácia zľavy zo spracovateľského poplatku v sume 357,60 eur + iné náklady (upomienka) v sume 4,80 eur, t. j. spolu 362,40 eur, prijaté platby v súvislosti s poistnou udalosťou - 0; spolu finančný nárok žalobcu predstavujúci žalovanú istinu činil 12.524,42 eur, ktorú výšku istiny mal súd prvej inštancie za preukázanú a žalobu vyhodnotil ako dôvodne podanú. Úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy priznal žalobcovi podľa § 369 Obch. zákonníka odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky (od 16.12.2012) uvedenej vo finančnom vyrovnaní do zaplatenia. O trovách konania, ktorých náhradu priznal úspešnému žalobcovi, rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný riadne a v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalovanému sa prizná náhrada trov prvoinštančného i odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia a alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky potrebné dôkazy, keď odmietol vykonať výsluch pracovníkov poisťovne Generali Slovensko poisťovňa, a.s. - O. Y. Q. O. M.. Y. ohľadom dôvodov vyplatenia/ nevyplatenia poistného plnenia žalobcovi, ktorý podľa žalovaného nepreukázal svoje tvrdenie, že poistná udalosť bola uzatvorená bez vyplatenia poistného plnenia. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že pokiaľ by zo strany poisťovne bolo poistné plnenie žalobcovi vyplatené, v zmysle čl. VI ods. 10 VOP po vyčíslení vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán leasingovej zmluvy, bol žalobca povinný znížiť výslednú čiastku o čiastku zodpovedajúcu prijatému poistnému plneniu. Žalovaný ďalej namietol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy svedecké výpovede A. M. Q. T.. B. E., podľa ktorých k odcudzeniu predmetu leasingu došlo po prvýkrát koncom mesiaca júl - august 2011 s tým, že žalovaný zastáva názor, že odo dňa prvého odcudzenia predmetu leasingu nemožno od neho požadovať plnenie záväzku v zmysle leasingovej zmluvy, nakoľko plnenie z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu sa stalo pre žalovaného trvale nemožným (§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný namietol, že v konaní nebola preukázaná oprávnenosť žalovaného nároku žalobcu, keď súd prvej inštancie neskúmal, za aké obdobie si žalobca uplatnil dlžné splátky po splatnosti pod položkou č. 1 finančného vyporiadania, či v týchto splátkach nie je uplatnené aj poistenie predmetu leasingu po jeho odcudzení a pod. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ je predmet leasingu poistený, vzniká nájomcovi právo na odpočet poistného plnenia, ktoré obdržal leasingový prenajímateľ. 3. K odvolaniu žalovaného sa dňa 25.05.2015 písomne vyjadril žalobca s tým, že s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje v celom rozsahu a považuje ho za správne. K námietke žalovaného týkajúcej sa nezohľadnenia výpovede A. M. Q. T.. B. E. uviedol, že odcudzenie predmetu leasingu v mesiaci júl - august 2011, i napriek výpovediam svedkov a zároveň kvôli ich rozporom, nebolo možné dátumovo jednoznačne ustáliť. Preukázateľne však došlo k odcudzeniu predmetu leasingu až dňa 11.09.2011, kedy mal byť predmet leasingu odcudzený svedkovi P.. V tejto súvislosti dodal, že žalovaný, otec žalovaného ani T.. E. neoznámili odcudzenie predmetu leasingu žalobcovi, príslušnej poisťovni alebo polícii ani v júli ani v auguste 2011. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa jeho trvalej nemožnosti plnenia záväzku v zmysle leasingovej zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu, žalobca poukázal na skutočnosť, že v súlade s obchodnými podmienkami a povahou finančného leasingu niesol nebezpečenstvo škody, straty, zničenia či krádeže predmetu leasingu žalovaný a navyše žalovaný bol od počiatku v omeškaní s plnením zmluvných povinností, keď nezaplatil žiadnu predpísanú leasingovú splátku, pričom ich platenie bolo primárnym záväzkom žalovaného. Námietku žalovaného o neoprávnenosti žalovaného nároku a spôsobe finančného vysporiadania považoval žalobca za neprípustnú podľa § 205a O.s.p. a uviedol, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nespochybňoval finančné vysporiadanie, nakoľko jeho tvrdenia a dôkazné návrhy sa týkali takmer výhradne okolností odcudzenia predmetu leasingu. Napriek uvedenému však žalobca z dôvodu právnej istoty demonštroval prehľad jednotlivých nárokov vyplývajúcich z finančného vysporiadania. Napokon k námietke žalovaného týkajúcej sa nepreukázania vyplatenia/nevyplatenia poistného plnenia žalobca uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že výsluch pracovníkov príslušnej poisťovne by bol nad rámec sporu, nakoľko v tomto spore totiž ide o nároky z titulu leasingovej zmluvy a na základe kópie poistného spisu č. XXXXXXXXXX mal súd jednoznačne preukázané, že k vyplateniu poistného plnenia nedošlo. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 354,64 eur titulom trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 287,14 eur + režijný paušál v sume 8,39 eur, všetko zvýšené o 20% DPH. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. a túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a vzhľadom na okolnosti sporu je sčasti aj bezpredmetné. 5. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.08.2013 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny v sume 12 524,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12 524,42 eur od 16.12.2012 do zaplatenia titulom Kúpnej a leasingovej zmluvy č. L., ktorú dňa 19.05.2011 uzatvoril ako leasingový prenajímateľ so žalovaným ako leasingovým nájomcom, ktorej predmetom bol finančný leasing vozidla označeného v zmluve s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním leasingových splátok, preto mu žalobca zaslal výzvu na úhradu dlžných splátok pred výpoveďou Leasingovej zmluvy. Následne došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy ku dňu 12.09.2011 z dôvodu poistnej udalosti - krádeže predmetu leasingu a žalobca zaslal žalovanému Finančné vysporiadanie zmluvy zo dňa 22.11.2012 (doručené žalovanému dňa 05.12.2012) s výzvou na zaplatenie sumy 12 524,42 eur, pozostávajúcej z dlžných leasingových splátok v sume 880,41 eur, škody na majetku v sume 11 281,61 eur a nárokov vzniknutých v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy v sume 362,40 eur; požadovanú sumu však žalovaný neuhradil ani po opätovnej výzve zo dňa 29.01.2013. 6. Uznesením č. k. 10Co/118/2015 - 246 zo dňa 18.10.2016 odvolací súd zastavil konanie a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v posudzovanej veci v časti týkajúcej sa istiny v sume 11 030,43 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11 030,43 eur od 03.06.2015 do zaplatenia, vrátane časti týkajúcej sa trov konania z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania žalobca vzal späť žalobu v uvedenej časti, nakoľko mu Generali poisťovňa, a.s., Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 dňa 02.06.2015 vyplatila poistné plnenie v sume 11 030,43 eur s tým, že dňa 28.05.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktorá bola zlikvidovaná ako krádež vozidla. 7. Vzhľadom na uvedené, po čiastočnom zastavení konania, zostala predmetom konania istina v sume 1.493,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12 524,42 eur od 16.12.2012 do 02.06.2015 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 493,99 eur od 03.06.2015 do zaplatenia. 8. Žalovaný vo svojom odvolaní vo vzťahu k skúmaniu vyplatenia poistného plnenia príslušnou poisťovňou namietal nevykonanie dôkazu výsluchom svedkov - O.. Y. Q. O.. M.. Y. za účelom preukázania dôvodov nevyplatenia/vyplatenia poistného plnenia s tým, že ak by bolo preukázané, že poisťovňa poskytla žalobcovi peňažné plnenie, žalobca by musel sumu zodpovedajúcu poistnému plneniu odpočítať od sumy vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán leasingovej zmluvy. Keďže v aktuálnom štádiu konania je nepochybné, že k poistnému plneniu došlo až po rozhodnutí vo veci samej dňa 03.06.2015 a v dôsledku poistného plnenia žalobca vzal žalobu v sume zodpovedajúcej poistnému plneniu späť, je odvolacia námietka žalovaného zjavne irelevantná. 9. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu sa stalo jeho plnenie z leasingovej zmluvy nemožným v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák., odvolací súd uvádza, že z článku V bodu 11 Všeobecných obchodných podmienok pre finančný leasing hnuteľných vecí (vozidla) poskytovaný žalobcom (ďalej VOP) explicitne vyplýva, že klient nesie všetky riziká spojené s nemožnosťou užívania predmetu leasingu z akéhokoľvek dôvodu a v akejkoľvek lehote, so zničením, poškodením, stratou, odcudzením alebo iným znehodnotením predmetu leasingu, i keď k týmto udalostiam dochádza bez jeho zavinenia. V týchto prípadoch nie je klient zbavený povinnosti plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy, obzvlášť riadne, t. j. včas a v pnej výške hradiť leasingové splátky alebo akékoľvek iné peňažné pohľadávky vyplývajúce z leasingovej zmluvy, a to napriek tomu, že Spoločnosť nie je povinná mu poskytnúť náhradný alebo iný predmet leasingu. Na citované podmienky správne poukázal aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd zároveň dodáva, že v posudzovanej veci je v súčasnosti predmetom žalovanej pohľadávky najmä zaplatenie dlžných splátok za obdobie jún až august 2011 v sume 880,41 eur (z celkovej pohľadávky 1 493,99 eur), a teda zaplatenie splátok, ktoré žalovaný neuhradil a mal uhradiť ešte pred tým, ako došlo k poistnej udalosti. Spochybňovanie obdobia krádeže predmetu leasingu tým, že podľa svedeckých výpovedí O.. M. Q. T.. E. došlo po prvýkrát ku krádeži koncom mesiaca júl - august 2011, nemá silu argumentu spôsobilého ovplyvniť alebo inak zvrátiť meritum konania, keďže uvedené obdobie je neurčité, nesvedčí o konkrétnom termíne krádeže a navyše v konaní súdu prvej inštancie bolo preukázané, že ku krádeži predmetu leasingu došlo dňa 11.09.2011 v čase od 14.00 hod do 15.18 hod., kedy s predmetom leasingu disponoval svedok O.. P.. 10. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že žalobca náležite nezdôvodnil a nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku vo finančnom vysporiadaní (najmä položku č. 1 a 2), odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že túto skutočnosť počas konania pred súdom prvej inštancie nenamietal. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, vzhľadom na zmenu výšky žalovanej istiny, ku ktorej zníženiu došlo v priebehu odvolacieho konania v dôsledku poistného plnenia príslušnou poisťovňou, je zrejmé, že argument žalovaného spochybňujúci výpočet pôvodnej sumy 12 524,42 eur, je vzhľadom na aktuálnu výšku žalovanej istiny bezpredmetný. Z finančného vysporiadania leasingovej zmluvy, ktorá zanikla z dôvodu krádeže predmetu leasingu v zmysle čl. 10 bod 1 písm. c) VOP, však vyplýva, že žalobca dospel k vyššie uvedenej sume istiny oprávnene, keď položku č. 1 finančného vysporiadania tvoria dlžné splatné leasingové splátky č. 2 až č. 4 spolu v sume 880,41 eur, položku č. 2 tvorí nesplatená časť istiny v sume 9 401,35 eur, ktorá pozostáva z ostatných leasingových splátok č. 5 až č. 60 a tiež odvod DPH v sume 1880,26 eur, t. j. spolu 11 281, 61 eur a položka č. 3 obsahuje ďalšie nároky vzniknuté v súvislosti s poistnou udalosťou klienta, a to konkrétne dofakturáciu zľavy zo spracovateľského poplatku po poistnej udalosti v sume 357,60 eur a poplatok za zaslanie upomienky v sume 4,80 eur, t. j. spolu 362,40 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že poistné plnenie činilo sumu 11 030,43 eur a pôvodne uplatnený nárok žalobcu pred ukončením poistnej udalosti poisťovňou predstavoval istinu v sume 12 524,42 eur, ktorá bola vyčíslená a uplatnená žalobcom oprávnene, žalobcovi vznikol po prijatí poistného plnenia nárok na zaplatenie istiny v sume 1 493,99 eur (12 524, 42 eur - 11 030,43 eur) titulom porušenia zmluvných povinností žalovaného, keď od počiatku zmluvného vzťahu neplatil leasingové splátky a titulom následného mimoriadneho ukončenia leasingovej zmluvy v dôsledku preukázaného odcudzenia predmetu leasingu, čím žalovanému vznikla povinnosť na výzvu Spoločnosti (žalobcu) v lehote uvedenej vo výzve uhradiť všetky peňažné záväzky vrátane DPH v príslušnej výške, vrátane dlžného poistného, splatného ku dňu zániku leasingovej zmluvy a ďalej čiastku pozostávajúcu z hodnôt taxatívne uvedených v ustanovení čl. VIII bod 10 písm. a) až j) VOP. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalovaného, že žalobca svoj nárok náležite nezdôvodnil a nepreukázal, nakoľko pri finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy žalobca postupoval v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami. 11. V odvolacom konaní žalovaný spochybnil výšku sumy, z ktorej si žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil úrok z omeškania s tým, že úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11 030,43 eur od 16.12.2012 do 02.06.2015 považuje za nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že žalovaný nebol nositeľom práva na poistné plnenie z poistnej zmluvy, pretože uvedené právo prináležalo žalobcovi. Odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, nakoľko žalobca si úrok z omeškania za obdobie od 16.12.2012 do 02.06.2015 uplatňoval a naďalej (aj po čiastočnom späťvzatí žaloby) oprávnene uplatňuje zo sumy 12 524,43 eur, a teda z pôvodne žalovanej istiny, avšak táto suma zodpovedá hodnote záväzkov žalovaného vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok, a teda v tejto istine nie je suma 11 030,43 eur zahrnutá titulom poistného plnenia, ktoré bolo dňa 02.06.2015 vyplatené žalobcovi a následkom vyplatenia ktorého došlo k spravodlivému zníženiu sumy pre výpočet úroku z omeškania po 02.06.2015 na sumu 1.493,99 eur. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného ohľadom oprávneného subjektu z poistnej zmluvy nemá vecný súvis k určeniu základu pre výpočet úrokov z omeškania do dátumu vyplatenia poistného plnenia, keďže tieto úroky žalobca odvodzoval výlučne z hodnoty záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy v zmysle položky č. 1 až 3 finančného vysporiadania zo dňa 22.11.2012. 12. Na základe zistených skutočností, pokiaľ ide o žalobný nárok, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, odvolací súd zastáva názor, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil s prihliadnutím na povahu záväzkového vzťahu účastníkov konania. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti žalovaného nároku, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).