Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/55/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513233196 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513233196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Q. Ľ.J. - C., G.: XX XXX XXX, P. F. P., Q.. F.. S. XX/XX, o zaplatenie 2.356,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 28/2014-43 zo dňa 9.9.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 28/2014-43 zo dňa 9.9.2014 p o t v r d z u j e. Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 1133/2013-12 zo dňa 5.12.2013 v celom rozsahu zrušil. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 1133/2013-12, ktorý súd prvého stupňa vydal dňa 5.12.2013 bola odporkyňa zaviazaná, aby navrhovateľovi zaplatila zmenkovú sumu 2.356,40 eur s úrokom 6% ročne z nej od 5.9.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 7,85 eur a náhradu trov konania 331,52 eur. Odporkyňa podala v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadala zrušiť. Uviedla, že s navrhovateľom uzavrela úverovú zmluvu Č.. XXXXXX-XXXXX, sprostredkovateľka úveru ju úmyselne uviedla do omylu, lebo zmenku jej dala podpísať až na poslednú chvíľu bez uvedenia sumy, suma mala byť podpísaná dodatočne s cieľovou výškou úveru 1.644,- eur, ale na zmenke je uvedená suma 2.356,40 eur, ktorú vidí prvýkrát. V skutočnosti si požičala len 900,- eur, takže aj cieľovú sumu 1.644,- eur považuje na 12 mesiacov za úžeru. Bod 4.1. úverovej zmluvy považuje za protizákonný. Ďalej uviedla, že úver pre finančné problémy nemohla splácať, požiadala navrhovateľa o odklad splátok, na žiadosť nereagoval, len za ňou chodili vymáhači a dostávala výhražné emaily. K námietkam pripojila úverovú zmluvu Č.. XXXXXX-XXXXX so splátkovým kalendárom. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový rozkaz v platnosti, uviedol že odporkyňa vystavila na zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy blankozmenku, pričom súčasne boli dojednané podmienky, za ktorých má právo chýbajúce údaje na blankozmenke doplniť. Zmenková suma nebola limitovaná výškou úveru, ale výškou všetkých záväzkov odporkyne zo zmluvy vrátane sankcií, má za to že dojednaná odplata za úver je primeraná. Po splatnosti zmenky odporkyňa nič nezaplatila. Súd prvého stupňa z prvopisu zmenky, vystavenej v Martine dňa 26.3.2013, zistil že sa odporkyňa zaviazala zaplatiť na rad navrhovateľa dňa 4.9.2013 zmenkovú sumu 2.356,40 eur, bez protestu, pričom zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ svoje zmenkové právo preukázal. Zmenku odporkyňa odovzdala navrhovateľovi ako zabezpečenie. Navrhovateľ bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje, v prípade ak sa odporkyňa dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Odporkyňa namietala, že navrhovateľ nebol oprávnený údaje do zmenky doplniť, bod 4.1. zmluvy považovala za neplatný, nesúhlasila ani s výškou zmenkovej sumy, od navrhovateľa si požičala len 900,- eur a požadovať 1.644,- eur za 12 mesiacov označila za úžeru. Súd prvého stupňa uviedol, že keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy a navrhovateľ je prvým majiteľom zmenky, má odporkyňa ako vystaviteľka vlastnej zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona vznášať kauzálne námietky bez toho, aby preukázala, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jej škodu. Zo zmluvy o úvere Č.. XXXXXX-XXXXX súd zistil, že sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 1.644,- eur a odporkyňa sa zaviazala úver splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 137,- eur podľa splátkového kalendára. Odporkyňa sa v bode 3.1. zmluvy zaviazala zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú odmenu 744,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 7.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke odporkyne na poskytnutie úveru 1.644,- eur sa započítala pohľadávka navrhovateľa na zmluvnú odmenu 744,- eur), takže navrhovateľ v skutočnosti odporkyni vyplatil len 900,- eur. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že vzťah účastníkov je obchodnoprávny a zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej skonštatoval, že pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Poukázal na ust. § 263 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 Obchodného zákonníka dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním. Napriek tomu však súd prvého stupňa dospel k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon v dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru navrhovateľ reálne poskytol odporkyni peňažné prostriedky len vo výške 900,- eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné, ročný úrok 744,- eur z úveru 1.644,- eur predstavuje 45,25%, ale z úveru 900,- eur už úrok 744,- eur predstavuje 82,67%, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je podľa názoru súdu prvého stupňa nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný neplatnosťou jeho dojednania. Navrhovateľ si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku 10. Úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane navrhovateľ znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru. Dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Navrhovateľ zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Svojím obsahom a účelom tak zmluva o úvere obchádza zákon a je preto v zmysle § 39 zákona č. 40/64 Zb. (Občiansky zákonník), absolútne neplatná. Keďže zmenka zabezpečovala záväzky odporkyne z neplatnej zmluvy, súd hodnotil jej námietky ako dôvodné a zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol, keďže odporkyňa nepodala návrh na rozhodnutie o trovách konania. Proti uvedenému rozsudku sa zákonom stanovej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý uviedol že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal skutočnosťami, ktoré sú spojené so vznikom zmluvného vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere najmä tým, že ide o vzájomný prejav vôle dvoch podnikajúcich zmluvných strán. Je preto z rozsudku nepreskúmateľné, prečo súd tvrdí, že navrhovateľ obchádza zákon, či ho porušuje, keď kauzou zmenky nie je žiadny jednostranný úkon navrhovateľa, ale dvojstranná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania. To, že zmluva o revolvingovom úvere vôbec vznikla, že návrh na jej uzavretie odporca citoval, že peňažné prostriedky prevzal doposiaľ ani nesplatil sumu 900,- eur v rozhodovacej činnosti súdu nebolo vôbec zohľadnené. Odporca predložený návrh zmluvy akceptoval, následne žiadnym spôsobom nerozporoval obsah zmluvy. Odporca zmluvu uzavrel, jej obsah mu zjavne vyhovoval rovnako tak prijal peňažné prostriedky, z ktorých uhradil len časť a to vo výške 274,- eur, teda ani nie tú sumu, ktorú obdržal na účet. Keďže odporca uzavrel zmluvu ako podnikateľ a teda aj miera jeho zodpovednosti, obozretnosti a povinnosť konať s primeranou starostlivosťou je oveľa vyššia ako je to u nepodnikateľských vzťahov. Skutočnosť, aká suma je predmetom pôžičky, aká je výška odplaty za toto požičanie bolo výsledkom dohody zmluvných strán. Má za to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by sa malo obchádzať. Zdôrazňuje, že v obchodnoprávnych vzťahoch nie je výška úrokov regulovaná, aj keď nie je možné tvrdiť, že by mohla byť neobmedzená. Z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, aké úrokové sadzby bánk súd vôbec zobral do úvahy pri svojom porovnávaní, a na základe akého ustanovenia má byť výška odplaty za úver podnikateľovi podobná ako je to v prípade bánk. Považuje v tomto smere rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný. Tvrdenie súdu o nejakom prevýšení obvyklých úrokoch v bankách je nepreskúmateľné. Zdôrazňuje, že ak by súd mal aj vôbec preukázané, že výška úrokov by mala presahovať obvyklé úroky požadované bankami za úvery, ani vtedy nie je možný záver neplatnosti celej zmluvy o revolvingovom úvere. Poukazuje tiež na skutočnosť, že odporca podaných námietkach neplatnosť zmluvy vôbec nenamietal, síce sa vyjadril k otázke navýšenia sumy, ktorú obdrží a ktorú mal uhradiť, avšak žiadnu námietku neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere neuviedol. Navrhovateľ napáda postup súdu, ktorý ex offo rozhodol o neplatnosti kauzálneho vzťahu, hoci dané skutočnosti netvrdil ani odporca. To, že odporca považuje navýšenie za úžeru nie je možné extenzívne vykladať ako námietku neplatnosti zmluvy. Uvedené však vyplýva z rozhodnutia súdu. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu a súčasne si uplatňuje i náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 3.11.2014 vyjadril odporca, ktorý uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a poukazuje na svoje vyjadrenie pred súdom prvého stupňa, na ktorom trvá. Navrhuje odvolaciemu súdu, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p, v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dojednanie určitej konkrétnej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Navrhovateľ podľa názoru súdu prvého stupňa zámerne pri dojednávaní úverovej zmluvy využil princíp zmluvnej voľnosti a do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré síce sú zákonom dovolené ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol a to práve v dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru, keď navrhovateľ reálne poskytol odporkyni peňažné prostriedky len vo výške 900,- eur. Práve zápočtom úroku ku dňu poskytnutia úveru (keď reálne poskytol odporkyni peňažné prostriedky len vo výške 900,- eur) predstavujú úroky sumu 45,25%. V prípade, že by tieto úroky boli posudzované vo vzťahu reálne poskytnutých peňažných prostriedkov teda 900,- eur, by úroky predstavovali 82,67%, teda viacnásobne by prevýšili obvyklé úroky požadované bankami za úvery, ktorých výška je súdu známa z jej z úradnej činnosti, ako úroky obvyklé. Ako vyplýva z čl. I bod 1.1. označený ako predmet zmluvy Zmluvy o úvere Č.. XXXXXX-XXXXX sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 1.644,- eur. Samotný odporca a napokon i navrhovateľ však uviedol, že reálne poskytol prostriedky v dohodnutej výške 900,- eur, 744,- eur predstavuje zmluvná odmena, ktorá reálne poskytnutá odporcovi však nebola aj napriek tej skutočnosti, že navrhovateľ uviedol v zmluve o úvere čl. I bod 1.1 zmluvy, ako reálne poskytnuté prostriedky sumu 1.644,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ si zmluvnú odmenu vo výške 744,- eur zinkasoval v deň poskytnutia úveru, za úver, pričom takýto úverový právny úkon nedáva zmysel samotnému pojmu úveru, ak si v deň úveru veriteľ započítaním zinkasuje približne polovicu poskytnutého úveru. Pochybnosť o skutočnej výške úveru sa umocnila teda tým, že podľa zmluvy v deň úveru si navrhovateľ inkasuje pomerne značnú časť a to pri poskytnutej sume 1.644,- eur, sumu 744,- eur ako zmluvnú odmenu. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru navrhovateľ inkasuje už prvý deň približne polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje približne 45%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 45% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Obč. zák., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu o úvere Č.. XXXXXX-XXXXX pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú v celom rozsahu a keďže zmenka zabezpečovala záväzky odporkyne z neplatnej zmluvy, súd hodnotil jej námietky ako dôvodné a zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu, a to správne. V danom prípade nebolo možné priznať nárok navrhovateľovi ani z iného právneho titulu, nakoľko uzatvorená zmluva o úvere Č.. XXXXXX-XXXXX obsahuje aj ustanovenia o vyplňovacom oprávnení k zmenke, ktorá je vystavená na rad veriteľa (blankozmenka), ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, kedy z uvedených zmluvných dojednaní vyplýva, že v prípade že dlžník sa dostane do omeškania splatením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje tak, ako je dohodnuté v odseku 4.3 tohto článku a domáhať sa z takto vyplnenej zmenky uspokojenia svojich pohľadávok. Z uvedeného teda vyplýva, že uvedená blankozmenka nezabezpečuje prípadný nárok navrhovateľa vyplývajúci mu napríklad bezdôvodného obohatenia, teda zabezpečuje len zmluvné záväzky. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania, však odporkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.