Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/156/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513234473 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513234473.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova ul. č. 17, Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská ul. č. 9, Bratislava, proti žalovanej: R. G., L.. XX. XX. XXXX, J. T. A.. Č.. XX, J., zastúpená opatrovníčkou: K. G., G. Okresného D. J. E., o zaplatenie istiny 40,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. februára 2016, č. k. 12C/350/2015 - 55, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40,66 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy istiny od 21. 01. 2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 45,79 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 29,29 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 788 ods. 1, § 796 ods. 1, 2, § 801 ods. 1, § 803 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p., § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (správne má byť Z. z.) a vecne tým, že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce jej z poistnej zmluvy o poistení nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu uzavretej medzi stranami sporu dňa 19. 07. 2010, nesplnila, keď žalobcovi neuhradila prvé poistné, pričom nárok žalobcu bol preukázaný listinnými dokladmi a žalovaná, ktorá bola v konaní nečinná, tvrdenia žalobcu nevyvrátila. Uviedol, že na základe záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej v dojednanom rozsahu plnenie v prípade, ak nastane náhodná udalosť bližšie označená v zmluve o poistení a žalovaná, ako poistená sa zaviazala platiť žalobcovi v dohodnutom termíne a v dohodnutej výške dojednané poistné. Rozhodnutie o príslušenstve k priznanej istine odôvodnil vecne tým, že žalobcovi priznal úrok z omeškania od 21. 01. 2011, t. j. od nasledujúceho dňa po ukončení zmluvného vzťahu, ku ktorému malo prísť dňa 19. 01. 2011 vo výške 9% ročne z dlžnej sumy, keď bol viazaný žalobou, ktorú nemohol prekročiť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 149 ods. 1, § 150 ods. 2, § 151 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalobcovi úspešnému v konaní vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur a právnym zastupovaním, pričom advokát si vyúčtoval odmenu právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur (2 úkony právnej služby á 16,60 eur + DPH + 2 x režijný paušál á 7,81 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd), tak ako by mu mala patriť podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., avšak celkovo by trovy konania predstavovali sumu 75,08 eur, ktorú považoval voči pohľadávke za neprimeranú, keď prihliadol najmä k tomu, že žalobu v rovnakom znení žalobca používa opakovane v tomto type súdnych sporov, pričom ide o spor skutkovo, právne a aj z pohľadu dokazovania za menej náročný a preto náhradu trov znížil a priznal žalobcovi iba sumu 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a odmenu za jeden úkon právnej služby za rok 2013 s tým, že mu zároveň priznal aj DPH, nakoľko je jej platcom. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 58,58 eur titulom trov právneho zastúpenia. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o znížení trov konania nemá oporu v zákone, aj keď si je vedomý skutočnosti, že rozdiel medzi požadovanou a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný (a reálna vymožiteľnosť pohľadávky voči žalovanému nie je zrejme vysoká) s tým, že prvoinštančný súd na zistený skutkový stav aplikoval nepríslušnú právnu normu a svojim rozhodnutím porušil základné princípy, na ktorých je Občiansky súdny poriadok vybudovaný a ktoré sú aj garantované Ústavou. Poukázal na skutočnosť, že nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 2 O. s. p. je možné iba v prípade, ak sú súčasne splnené dve podmienky, a to, že ide o drobný spor a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky, pričom zákon neuvádza definíciu pojmu neprimeraný, je preto potrebné pri posudzovaní primeranosti vyčíslených trov zobrať do úvahy niekoľko kritérií, ktorými sú dôvod podania žaloby, počet relevantných úkonov vykonaných v priebehu konania (aj s ohľadom na dĺžku konania), takže pri drobných sporoch nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď výška presahuje hodnotu sporu. Uviedol, že žalobca neinicioval konanie v prejednávanom spore preto, aby mal záujem „profitovať“ na úkor žalovaného, do pozície žalobcu sa dostal bez vlastného zavinenia, pretože žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, ako aj z poistnej zmluvy (riadne a včas platiť poistné) a prinútil ho k využitiu svojho práva upraveného v § 3 O. s. p. Poukázal na skutočnosť, že počas konania nevykonával žiadne nadbytočné úkony, za ktoré by si uplatňoval trovy konania, pričom úkony vykonané v prejednávanej veci predstavujú minimálny počet úkonov nevyhnutných pre uplatnenie nároku súdnou cestou a priznanie súdom, a to dva úkony, 1. prevzatie a naštudovanie veci, 2. podanie žaloby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keď žiadne iné úkony (ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o skutočnom jeho úmysle, t. j. chrániť výlučne svoje právo, resp. nároky) si neuplatnil. Uviedol, že súdy by mali pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať dôsledne a pamätať na základné princípy konania tak, aby svojim rozhodnutím neprimerane neznevýhodňovali žalovaných a nedávali im indície k tomu, aby mohli nadobudnúť dojem, že v prípade vyhýbania sa povinnostiam, ktoré na seba zmluvne prevzali, im nehrozí v konaní, v ktorom sa žalobca domáha svojich práv, žiadna ujma, prípadne iba nepatrná, najmä z hľadiska uplatnených trov konania a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 09. 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, ako i rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 56/05 a sp. zn. IV. ÚS 45/06. Žalobca ďalej uviedol, že podanie žaloby voči žalovanému je výlučne dôsledkom porušenia povinností žalovaného riadne a včas platiť poistné a nevyvodenie následkov súdneho konania v podobe uloženia povinnosti zaplatiť trovy konania je v rozpore s jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania vyjadrenej v § 1 O. s. p., podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. 3. Žalovaná, resp. opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 15. 04. 2016, nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľný. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 04. 10. 2013 domáhal zaplatenia sumy 40,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 eur od 21. 01. 2011 do zaplatenia z dôvodu zániku poistnej zmluvy č. 1070173147 zo dňa 19. 07. 2010, uzavretej medzi stranami sporu, ku dňu 20. 01. 2011, keď žalovaná nezaplatila v zmysle uvedenej poistnej zmluvy poistné v zákonom stanovenej lehote. 6. V posudzovanej veci vzhľadom na charakter sporu nie je vec náročná, jedná sa o jednoduchý typ žaloby, bez nutnosti náročnej právnej analýzy, pričom ide o žalobu s nízkou hodnotou pohľadávky (tzn. drobný spor, § 200ea ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016). 7. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. 8. Z dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, účinnej od 15. októbra 2008 vyplýva, že ust. § 150 ods. 2 O. s. p. je možné použiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu a tak znížiť neprimerané trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. 9. Z jazykového a logického výkladu ust. § 150 ods. 2 O. s. p. jednoznačne nevyplýva, akými úvahami sa má súd spravovať pri svojom rozhodovaní. Miera úvahy súdu je zúžená na univerzálnu danosť takejto možnosti, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Aký je pomer výšky trov k výške pohľadávky, ktorý treba považovať za neprimeraný, zákon nezakotvuje a moderačné právo súdu je ponechané na úvahe súdu. 10. V posudzovanej veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), v ktorom právny zástupca žalobcu vo veci vykonal dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd) pričom podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. bola základná sadzba za jeden úkon 16,60 eur, režijný paušál á 7,81 eur a v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí právnemu zástupcovi žalobcu aj zvýšenie odmeny o 20 % DPH, t.j. odmena predstavuje 58,58 eur (2 x 16,60 eur + 2 x 7,81 eur + 9,76 eur DPH), a celkové trovy žalobcu so zaplateným súdnym poplatkom za podanú žalobu predstavujú sumu 75,08 eur. 11. Trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s konkrétnym súdnym konaním a ich platenie a náhrada, končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie meritórne či procesne skončilo. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov konania je súd povinný vo svojom rozhodnutí vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie i v tejto časti presvedčivo odôvodniť a to nielen citovaním zákonného ustanovenia, na základe ktorého o trovách konania rozhodol, ale najmä aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia je súd povinný zdôvodniť aj vecne. 12. V prejednávanej veci trovy konania neprevyšujú pohľadávku viac ako 1 - násobne, teda nie sú voči pohľadávke neprimerané, pričom súd prvej inštancie, keď postupoval v zmysle § 150 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov konania znížil, rozhodol vecne nesprávne, keď právnemu zástupcovi žalobcu priznal náhradu trov právneho zastúpenia iba za jeden úkon právnej služby, ktorý právny zástupca žalobcu vykonal, pričom prvoinštančný súd nešpecifikoval o aký úkon právnej služby ide, či o prevzatie a prípravu zastúpenia alebo podanie žaloby, ale iba uviedol, že mu priznal odmenu za úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2013, avšak obidva uvedené úkony vykonal právny zástupca žalobcu v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14. 03. 2013 - splnomocnenie, podanie žaloby dňa 04. 10. 2013). 13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľný, nakoľko prvoinštančný súd odôvodnil svoje rozhodnutie v napadnutej časti iba paušálnym konštatovaním, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, keď prihliadol síce na to, že žalobca opakovane v takomto type sporov používa žalobu v rovnakom znení a že ide o spor skutkovo, právne a z hľadiska dokazovania za menej náročný, avšak neuviedol, ktorý úkon právnej služby považoval za zjavne neprimeraný a v čom jeho neúčelnosť spočívala. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o trovách konania v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvoinštančný súd viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení s ust. § 234 ods. 2 C. s. p. 15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).