Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/478/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513239538 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513239538.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov; matky W. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y. č. XX, zast. JUDr. Danou Podhradskou, advokátkou so sídlom Estónska č. 16, Bratislava a otca: D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D., M. M. R. č. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.6.2015, č.k. 20P/355/2013-278, jednohlasne, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 14.06.2015, č.k. 27P/355/2013-278, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S. W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 2.500,- Sk na sumu 200,- eur mesačne, od 01.09.2013. Zročné výživné od 01.09.2013 do 31.05.2015 vo výške 2.286,06 eur, uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.03.2005, č.k. 7C/118/2004-32, vo výroku o výživnom. Vo zvyšku návrh matky zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Vyhovel mu čiastočne, pokiaľ ide o výšku výživného, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na sumu 200,- eur mesačne od 01.09.2013, t.j. od doby jej štúdia na strednej škole, majúc za to, že nástupom na strednú školu nastala zmena pomerov podstatným nárastom jej potrieb. V tejto súvislosti konštatoval, že potreby stredoškolákov sú podstatne vyššie ako potreby žiakov základnej školy, keď matka maloletej musí kupovať učebnice cudzích jazykov, platiť ZRPŠ, stravu v škole, okrem toho má zvýšené náklady so zabezpečovaním jej oblečenia, obuvi, zdravotným stavom, keď nosí okuliare, zabezpečuje stravu aj v domácom prostredí, hygienické potreby a voľnočasové aktivity. I keď maloletá prestúpila z obchodnej akadémie na R. ulici č. XX v H. na T. ulicu v H., štúdium neprerušila, pokračuje v ňom kontinuálne v škole s rovnakým zameraním. Maloletá je vo veku blízkom dospelosti, jej potreby sú takmer rovnaké ako potreby dospelého človeka. Pri rozhodovaní na strane otca prihliadol na skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a že cca od nástupu maloletej na strednú školu potreby maloletej nezabezpečuje žiadnym spôsobom, nad rámec svojej vyživovacej povinnosti, ktorú dobrovoľne mierne zvyšoval okrem toho, že jej koncom mája 2015 kúpil mobilný telefón. Na skutočnosť, že otec spláca hypotéku neprihliadol, nakoľko túto skutočnosť vyhodnotil v súlade s § 75 ods. 5 Zákona o rodine. Podľa názoru súdu otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé finančné pomery, pretože svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu si musí plniť ako prvoradú povinnosť, a to i na úkor zabezpečovania svojich vlastných potrieb. Neobstojí preto tvrdenie otca, že chodieva pomáhať bratovi a rodičom, nerobí nič iné, len čaká na rozhodnutie súdu vo veci jeho nezákonného prepustenia zo služobného pomeru. Súd dal do pozornosti otcovi, že pracovať nemusí, žiaden zákon mu túto povinnosť neukladá. Svojím konaním však otec prenáša značnú časť svojej vyživovacej povinnosti na matku, ktorá bola v zlej sociálnej situácii, keď bola ekonomicky nečinná, čerpala predĺženú materskú dovolenku až do septembra 2013 z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu jej mladšej dcéry G.. Pokiaľ matke pomáha jej matka a priateľ matky, títo potreby maloletej zabezpečujú dobrovoľne a suplujú základnú zákonnú povinnosť otca maloletej. Otec svojou pasivitou sa podľa názoru súdu nezodpovedne postavil k svojej vyživovacej povinnosti, nepreukázal žiadnu neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne, vo zvyšku je návrh zamietol. Zmenu pomerov súd prvého stupňa ustálil od 1. 9. 2013 t. j. od nástupu maloletej na strednú školu. Od 01.09. 013 vyčíslil zročné výživné, toto uložil otcovi zaplatiť podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Vec právne posúdil podľa § 62 - 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, súdu prvého stupňa uložiť vo veci ďalej konať a rozhodnúť vo veci výživného maximálne na úroveň navrhnutú kolíznym opatrovníkom t. j. sumu 150,- eur mesačne. Zdôraznil, že nikdy nebol proti zvýšeniu výživného, vzhľadom k jeho momentálnej situácii však žiada o zvýšenie v únosnej miere tak, aby nedošlo k ohrozeniu životnej úrovne jeho druhého dieťaťa. Jasne uviedol, že jeho súčasný príjem je len vo výške 397,- eur, pričom táto suma nestačí ani s príjmom jeho terajšej družky na krytie ich výdavkov, finančne mu vypomáha jeho brat z dôvodu, aby ako rodina neprišli o byt zaťažený hypotékou. Súdu jasne preukázal, že je dlhodobo nezamestnaný, nie z vlastnej viny, bol nezákonne prepustený zo zamestnania, súdi sa od roku 2009. Snažil sa zamestnať, bol vedený na úrade práce, kde mu nevedeli pomôcť a na ich doporučenie sa dobrovoľne odhlásil. Má problém sa zamestnať z dôvodu, že v prepúšťacej správe Železničnej polície má uvedené, že bol prepustený z dôvodu podozrenia spáchania trestného činu, čo nie je pravda. Súd vôbec nebral do úvahy, že jeho družka je zdravotne ťažko postihnutá, má diabetes. Zaoberal sa však zdravotným stavom druhej dcéry matky, maloletej G. C.. Náklady maloletej S., ktoré matka vyčíslila považoval za nadhodnotené rovnako poukázal na to, že bol ochotný prispievať maloletej S.. Keď s ňou telefonoval, povedala mu, že nič nepotrebuje. Kúpil jej však pred nástupom do školy notebook, naposledy jej kúpil smartfón v hodnote 100,- eur, nakoľko svoj rozbila. Pokiaľ ide o výšku výživného, túto mu súd zvýšil viac ako o 100 %, dokonca mu neumožnil ani splátky na zaplatenie zročného výživného. Takéto rozhodnutie súdu mu pripadá ako jednostranné a nie nezávislé. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej a matka maloletej. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že otec nepreukázal žiadnym spôsobom svoju zdravotnú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na plnenie svojej vyživovacej povinnosti a vzhľadom na vek a potreby maloletej výživné určené súdom prvého stupňa považoval za primerané. Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že v danej veci od času určenia výživného sa viackrát zmenili pomery na strane maloletej, potreby maloletej nesporne vzrástli, nakoľko má 17 rokov, je študentkou strednej školy, v čase rozhodovania o výživnom mala 7 rokov. Pokiaľ otec v odvolaní uviedol, že nie je proti zvýšeniu výživného, ale tvrdí, že objektívnym dôvodom pre nezvýšenie výživného je jeho situácia, zdôraznila, že otec v prvom rade ako každý iný človek je povinný usporiadať si svoj život tak, aby bol schopný plniť svoje záväzky, a to v takom poradí v akom vznikli. To znamená, že nemá brať na seba ďalšie záväzky, ak tie skoršie nie je schopný plniť. V danom prípade otec je už 6 rokov nezamestnaný, na pojednávaní opätovne vyhlásil, že sa nezamestná pokiaľ nebude rozhodnuté o jeho prepustení zo zamestnania. Otec týmito výhovorkami iba zakrýva podstatu veci, že si neplní vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére v dostatočnom rozsahu a úmyselne nekoná tak, aby túto povinnosť plnil. Zneužíva situáciu oficiálneho príjmu - výsluhového dôchodku. Je po celý týždeň v okolí Bratislavy, chodí na rôzne fušky, ako to dosvedčila jeho sestra, a tvrdí, že finančne mu pomáha brat alebo rodičia. Možností ako získať príjem je veľa, otec by mohol ako ona podnikať ako živnostník a tak zvýšiť svoj príjem, aby zabezpečil výživné pre svoje obe dcéry, chorú manželku a nemusel čakať na podporu brata a rodičov. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere, došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia, túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami, rozhodnými pre určovanie výživného pre maloletú, t. j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III rozsudkom zo dňa 23.03.2005, č.k. 7C/118/2004-32. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo ako na strane maloletej tak aj na strane rodičov k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, táto je nesporná, keďže od roku 2005 kedy bolo výživné určované, prešlo obdobie 10 rokov, maloletá je v období dospievania, zmenila sa aj štruktúra jej výdavkov vo vzťahu k plneniu školskej dochádzky, záujmových aktivít, ktoré skutočnosti spolu s nárastom životných nákladov súd prvého stupňa správne premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide o náklady spojené so školskou dochádzkou maloletej, je nesporné, že náklady žiaka prvého ročníka základnej školy sú iné ako náklady študenta strednej školy. Rovnako primerane veku sa zvýšili náklady na stravu, oblečenie, hygienu, záujmové aktivity a podobne. Za daného zisteného skutkového stavu, konštatovanie súdu prvého stupňa o podstatnej zmene pomerov na strane maloletej v zmysle nárastu jej odôvodnených potrieb, so zohľadnením zmeny štruktúry výdavkov maloletej, je plne v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Určené - zvýšené výživné zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ktoré súd prvého stupňa taktiež správne vyhodnotil. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca pracovať, aj v tomto smere odvolací súd zaujal zhodné stanovisko s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, t.j., že otec v konaní nepreukázal žiaden objektívny dôvod, pre ktorý nepracuje. Za takejto situácie, že otec má zo zákona dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a vyživovaciu povinnosť k svojej, ako tvrdí ťažko chorej družke, za takýto rozhodne nemožno považovať ním tvrdené čakanie na rozhodnutie súdu vo veci jeho nezákonného prepustenia zo služobného pomeru (keď bude treba tak aj 10 rokov). Za danej situácie, pokiaľ otec z uvedeného dôvodu od roku 2009 nepracuje, súd prvého stupňa správne pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností a možností otca, tak ako mu to ukladá ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a nie z príjmu - výšky výsluhového dôchodku, tak ako žiadal zohľadniť otec v konaní. Naviac, z obsahu spisu je zrejmé, že otec pracuje formou brigád (neoficiálne), ktorú skutočnosť je možné vyvodiť z výpovede sestry otca maloletej a skutočnosti, že rodina otca (otec, maloleté dieťa otca a družka otca) by neboli schopní pokrývať náklady svojej domácnosti z výšky výsluhového dôchodku otca (397,89 eur) a príjmu družky otca vo výške 530,- eur. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, s jednotlivými námietkami otca sa vysporiadal súd prvého stupňa v konaní, keďže tvorili obranu otca a výsledky zistení na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil v písomnom vyhotovení rozsudku tak ako to ukladá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Nové námietky, ktoré neboli predmetom dokazovania vo veci na súde prvého stupňa otec neuviedol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Súd prvého stupňa správne určil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletej, t.j. od 01.09.2013, správne vyčíslil výšku zročného výživného a správne určil aj lehotu splatnosti zročného (30 dní od právoplatnosti rozsudku). Pokiaľ otec v odvolaní s touto nesúhlasil a žiadal poskytnúť splátky na zaplatenie zročného výživného, odvolací súd dáva do pozornosti, že výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter, je potrebné ho plniť pravidelne, možnosť povoliť zaplatiť zročné výživné z dôvodu ochrany práv maloletého dieťaťa je v zákone formulované len ako výnimka, ktorú možno uplatniť, napr. ak sa povinný rodič bez vlastného zavinenia ocitne v nepriaznivej finančnej situácii. Uvedenú výnimku vzhľadom na prístup otca k hľadaniu si zamestnania a jeho dobrovoľnej nezamestnanosti od roku 2009 preto nie je možné použiť. Naviac, od rozhodnutia súdu prvého stupňa dňa 04.06.2015 prešla dosť dlhá doba na to, aby si otec zabezpečil finančné prostriedky, najmä začal pracovať, a to aj v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 26.08.2015, vo veci vedenej pod sp.zn. 5S/274/2012. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.