Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/103/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513240648 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513240648.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: R.É. F., P. F. E. P. XXX/XX, XXX XX H., G.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Alexandra Skybová, advokátka, Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 12.280 eur s prísl. a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm/224/2014 - 51 zo dňa 26.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm/224/2014 - 51 zo dňa 26.05.2015 v časti III. a IV. výroku p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zmenkový platobný rozkaz zrušil v zmenkovej sume 7.666,50 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 23.10.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 25,55 eur, v ktorej časti konanie súčasne zastavil. Druhým výrokom zrušil zmenkový platobný rozkaz aj v trovách konania 459,50 eur. Tretím výrokom ponechal zmenkový platobný rozkaz vo zvyšku v platnosti. Štvrtým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a posledným výrokom rozhodol, že žalobcovi vráti súdny poplatok za návrh vo výške 452,80 eur po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že vo veci bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, voči ktorému podala v zákonnej lehote námietky žalovaná, v ktorých uviedla, že zmenka zabezpečovala úver, ktorý jej mal žalobca podľa bodu 1.1 zmluvy poskytnúť vo výške 9.210 eur, no v skutočnosti dostala len 5.000 eur, lebo zmluvnú odmenu 4.210 eur, dojednanú v bode 4.1. zmluvy, si žalobca započítal ako vzájomnú pohľadávku hneď pri podpise zmluvy. Takýmto spôsobom zamaskoval úžernícky takmer 40 % úrok. Tiež podotkla, že žalobca hneď pri prvej príležitosti na súde uplatnil zmenku na sumu 12.280 eur, pritom mu doposiaľ splatila 5.219 eur. Namietala, že zaisťovaná pohľadávka zanikla, resp. neexistovala a tým aj zanikol dôvod zmenky. Dovolávala sa zlej viery žalobcu a uviedla, že platnosť zmluvy bude predmetom posúdenia súdom, na základe osobitnej žaloby o jej neplatnosť. 3. Konajúci súd uviedol, že podľa splátkového kalendára, ktorý je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, mala žalovaná úver splatiť v 30 splátkach po 307 eur. K námietkam pripojila doklady preukazujúce zaplatenie 14 splátok. Konajúci súd zistil, že oprávnenie vyplniť blankozmenku žalobca využil až v októbri 2013, nie hneď pri prvej príležitosti. Z ďalších tvrdení žalovanej mal konajúci súd za to, že žalovaná dojednaný úrok považuje za neplatný a tým aj celú zmluvu o revolvingovom úvere. Skonštatoval, že uvedenú zmluvu uzavrela žalovaná ako podnikateľka a peňažné prostriedky boli poskytnuté na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. Vzťah, ktorý bol zmluvou založený, je preto obchodnoprávny. Súd prvej inštancie uviedol, že keďže ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka upravujúci splatnosť a platenie úrokov z úveru, nemá kogentnú povahu, účastníci si mohli dojednať, že zmluvná odmena 4.210 eur, ktorá plní funkciu úrokov z úveru, sa stáva splatnou ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a bude zaplatená započítaním proti pohľadávke žalovanej, vyplývajúcej z bodu 1.1. zmluvy. Tiež skonštatoval, že zmluva o úvere sa nestáva neplatnou, ak je v nej dohodnutý neprimerane vysoký úrok, ale podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úrok len v najvyššej prípustnej výške. Takéto právo si však žalovaná v námietkach neuplatnila. Vzhľadom na to, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za neplatnú pre dojednanú výšku úroku, ktorý žalovaná označila za úžernícky a iné dôvody neplatnosti v námietkach skutkovo nevymedzila, nie je možné považovať námietku neexistencie zabezpečovanej pohľadávky za dôvodnú. Ďalej poukázal na to, že ku dňu splatnosti zmenky zostal neuhradený zvyšok úveru 5.219 eur. Žalobca potvrdil, že mu žalovaná platila splátky po 307 eur aj po splatnosti zmenky, a to dňa 25.10.2013, 10.12.2013, 13.01.2014, 08.02.2014, 07.03.2014 a 02.04.2012. Celkovo uhradila 1.842 eur a v tejto časti vzal návrh späť a tiež netrval na zaplatení zmenkovej sumy 5.824,50 eur zodpovedajúcej časti zmluvných pokút. Celkovo vzal návrh späť v sume 7.666,50 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 23.10.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 25,55 eur, preto v tejto časti súd zmenkový platobný rozkaz zrušil. 4. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Podľa jej názoru z toho, že v námietkach uviedla, že hodlá podať žalobu o neplatnosť predmetnej zmluvy, súd vyvodil, že žalovaná pokladá predmetnú zmluvu za neplatnú a zrejme aj záver, že v dôsledku toho sa platnosťou zmluvy nemusí zaoberať. Podľa názoru žalovanej to však nestačilo, pretože pokiaľ iné samostatné konanie o neplatnosť tejto zmluvy neprebiehalo, mal súd zo zákona povinnosť skúmať platnosť predmetnej zmluvy sám. V danom prípade z vyjadrenia súdu prvej inštancie preukázateľne plynie, že sa otázkou platnosti zmluvy nezaoberal, a pritom napadnutý rozsudok je prekážkou samostatnej žaloby o vyslovenie neplatnosti zmluvy z dôvodu prekážky res iudicata. 5. Ďalej uviedla, že sa nedomnieva, že neplatnosť predmetnej zmluvy by mal spôsobovať iba neprimeraný úrok. To, že sa ju žalobca pokúsil zámerne obskúrnymi formuláciami použitými v zmluve obrať o 3,5 násobok toho, čo jej poskytol ako úver, je podvod. Tiež to, že žalobca zobral z časti svoj návrh späť, nemení nič na tom, že na základe tejto zmluvy na úkor žalovanej sa pokúsil obohatiť o celých 17.499 eur. Žalovaná sa domnievala, že námietky boli dostatočne konkrétne, takže súd mal aplikovať na vec ustanovenia § 502 ods. 1 ako aj § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko predmetná zmluva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 14.02.2014 vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/1120/2013-13, ktorým žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 12.280 eur s 6 % úrokom ročne zo zmenkovej sumy od 23.10.2013 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Žalovaná dňa 14.04.2014 podala námietky proti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu, ktoré odôvodnila tým, že zmenka zabezpečovala pohľadávku zo Zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej mal žalobca požadovať úžernícky úrok takmer 40 % ročne za poskytnutých 5.000 eur. Poukázala na to, že z poskytnutých 5.000 eur doposiaľ splatila žalobcovi 5.219 eur. Mala za to, že zabezpečená pohľadávka žalobcu zanikla, resp. neexistovala, a tým aj zanikol dôvod zmenky. Zároveň sa dovolávala zlého úmyslu žalobcu, ktorý mal byť podľa jej názoru z obsahu zmluvy neprehliadnuteľný. 8. Odvolací súd zistil, že v zmysle bodu 5.2 predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 13.09.2012 dlžník vystavil a odovzdal žalobcovi vlastnú blankozmenku, pričom obsah oprávnenia na jej vyplnenie bol dohodnutý v bode 5.4 tejto zmluvy tak, že veriteľ bol oprávnený blankozmenku vyplniť, ak sa dlžník oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku zo zmluvy, ako údaj splatnosti bol oprávnený vyplniť ľubovoľný dátum po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky a ako sumu bol oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrňujúcu, ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Žalovaná nepreukázala, že blankozmenka mala byť vyplnená inak, resp. že vyplňovacie právo zo strany žalobcu nebolo dodržané. Z obsahu predložených listín nevyplýva, že žalobca vyplňovacie právo porušil, a teda že by zmenku nadobudol zlomyseľne. 9. Žalovaná v námietkach namietala neplatnosť Zmluvy o revolvingovom úvere, ale len s poukazom na neprimeraný úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie sa nezaoberal neplatnosťou zmluvy o úvere. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že túto otázku konajúci súd posudzoval v rozsahu námietkami vymedzených dôvodov a odvolací súd má za to, že s touto otázkou sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, keď poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého mal za to, že zmluva o úvere sa nestáva neplatnou, ak je v nej dojednaný neprimerane vysoký úrok, ale dlžník je v takom prípade povinný úrok platiť len v najvyššej prípustnej výške. 10. Iné dôvody neplatnosti zmluvy žalovaná v námietkach neuviedla a ani v súvislosti s dovolávaním sa zlej viery žalobcu nekonkretizovala, na základe ktorých ďalších skutočností považuje zmluvu o úvere za neplatnú. Žalovaná len vo všeobecnej rovine poukázala na nečestný úmysel žalobcu. Až v odvolaní argumentovala tým, že neplatnosti zmluvy sa dovoláva nielen kvôli neprimerane vysokému úroku, ale z dôvodu, že sa ju žalobca pokúsil obrať o 3,5 násobok toho, čo jej poskytol ako úver a že ide o podvod. V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu však nenamietala žiadne ďalšie ustanovenia zmluvy o úvere, ktorými by skutkovo vymedzila iné dôvody neplatnosti pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 12. Na záver odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pre konanie o námietkach sa uplatňuje koncentračná zásada, spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, preto odvolací súd v zásade ani nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré boli uplatnené po uplynutí uvedenej lehoty. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť žalovanej poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, rozhodnutie o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti, bolo správne a s ním aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi však odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 15. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).