Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/330/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513241002 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513241002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcom: X/ C. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Q. X, XXX XX H., t.č. na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou Ľ. U., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV, 2/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, H. C. X, XXX XX Q., t.č. na neznámom mieste zastúpená opatrovníčkou Z. T., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 2.888,60 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5.2.2015, č.k. 42C/256/2014-74, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e. Odporcom v 1/ a 2/ rade s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa , ktorým sa domáhal uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 2.888,60 euro s príslušenstvom a s použitím § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) odporcom v 1/ a 2/ rade nepriznal náhradu trov konania. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“), § 1 ods.2, § 2 písm. a/, b/, c/, d/ , g/, h/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 504 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej „Obch. zákonník“), § 120 ods.1,4, § 122, § 132, § 153 ods.1 O.s.p. a vecne tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. V rámci konania navrhovateľ nijako nepodložil svoje tvrdenia o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ bol povinný predložiť súdu listinné dôkazy, ktorými by preukázal postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 00 151 653 na navrhovateľa v rámci koncentračnej zásady a v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., kedy účastník je povinný najneskôr do konca vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí preukázať svoje tvrdenia a predložiť dôkazy. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcov 1/ a 2/ rade zaviaže k povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu 2.888,60 euro s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 2.497,45 euro od 22.3.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 775,17 euro, všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zistenie súdu prvého stupňa o nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní mal v rozpore s predloženým dôkazom (písomným oznámením postupcu odporcom o postúpení pohľadávky odvolateľovi ako postupníkovi) preukazujúcim jeho aktívnu legitimáciu, ktorý naviac súd prvého stupňa v priebehu konania vykonal. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel vo vzťahu k uplatnenému nároku k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len čo do dôvodov odvolateľa obsiahnutých v podanom odvolaní. K zásadnému odvolaciemu dôvodu navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu 2.888,60 euro s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. ročne zo sumy 2.497,45 euro od 22.3.2013 do zaplatenia nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Zásadným dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa bol súdom prvého stupňa zistený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ preukáže že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré v konaní ide a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane navrhovateľa pritom vo všeobecnosti ide v prípade, ak niekto o sebe v návrhu tvrdí, že je výlučným nositeľom hmotnoprávneho oprávnenie o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie je nositeľom výlučným. O takomto nedostatku návrhu - vedúceho v konečnom dôsledku jeho zamietnutiu, resp. o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, neposkytuje súd ani poučenie v zmysle ust. § 5 O.s.p., príp. iných ustanovení a to predovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov len o ich procesných právach a povinnostiach, pričom so žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že nie je v spore aktívne legitimovaný, pretože by to už nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale už poučením hmotnoprávnym, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť (R 38/94). V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že nárok tvoriaci predmet daného konania vyplýva zo Zmluvy o splátkovom úvere č.: XXXXXXXXXX zo dňa 7.7.2009, ktorú uzavreli odporcovia v 1/ a 2/ rade so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653. Z listinných dôkazov doložených k návrhu vyplýva i to, že odporcovia svoj záväzok neplnili riadne a včas v lehotách splatnosti, čím porušili podmienky zmluvy. Vzhľadom na ich trvajúce omeškanie s platením zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru im Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala list zo dňa 27.2.2013, ktorým vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami úveru (splatnou sa stala pohľadávka vo výške 2.923,84 euro pozostávajúca z istiny vo výške 2.497,45 euro a neplatených úrokov a poplatkov vo výške 426,39 euro) a ktorým odporcov v 1/ a 2/ rade vyzvala na okamžitú úhradu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pohľadávka voči odporcom v 1/ a 2/ rade bola na neho postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom U. XX, H.. Podľa ust.§ 524 ods.1,2 Obč. zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods.1,2 Obč. zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník svojho záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Postúpenie pohľadávky je taká zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka. Ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, dochádza k zmene osoby veriteľa už samotným uzavretím zmluvy, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil, prípadne či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Po uzavretí zmluvy nastupuje nový veriteľ (postupník) namiesto pôvodného veriteľa (postupcu). Postupník je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. Postupník sa tak stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými a v dôsledku cesie vstupuje do všetkých práv, ktoré mal predtým postupca. V posudzovanom prípade je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa o nepreukázaní aktívnej legitimácie v konaní navrhovateľom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods.1 O.s.p.) . Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods.1 O.s. p.) a nie účastníkov konania. V prejednávanom prípade navrhovateľ k návrhu na začatie konania doložil listinné dôkazy - Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.7.2009, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.2.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované odporcom 1/, 2/, Úverovú históriu odporcov, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., VOP Slovenskej sporiteľne, a.s.. Výzvou súdu prvého stupňa zo dňa 16.9.2014 ( čl. 45) bol vyzvaný na doloženie Zmluvy o postúpení pohľadávok spolu so zoznamom postúpených pohľadávok. Následným písomným podaním zo dňa 29.1.2015 navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 5.2.2015 o 9,00 hod. a súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti. V prílohe ospravedlnenia doložil kompletný Položkovitý výpis z úverového účtu, Rozpis platieb na úverovú zmluvu počas trvania úverového vzťahu, Úverové podmienky, Prehľad spôsobu započítania platieb po internom zúčtovaní a Vyčíslenie úrokov. Tým, že v návrhu a ani v ďalšom priebehu konania (vrátane odvolacieho konania) navrhovateľ nedoložil Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú dňa 28.3.2013 so Slovenskou sporiteľňou spolu, a.s. (ktorej prílohou bol zrejme i zoznam postúpených pohľadávok) navodil v konaní stav, kedy nie je možné dospieť k záveru o preukázaní, že je nositeľom tvrdeného hmotnoprávneho práva vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.7.2009 uzavretej medzi odporcami v 1/ a 2/ rade a Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní argumentuje tým, že svoju aktívnu legitimáciu preukázal doručením písomného oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. odporcom v 1/ a 2/ rade o postúpení pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na navrhovateľa odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto argumentácie nemajúcej žiaden vplyv na právne posúdenie veci. V danom prípade nebolo totiž preukázané, že oznámenie pôvodného veriteľa (Slovenskej sporiteľne, a.s.) zo dňa 5.4.2013 bolo odporcovi v 1/ rade riadne doručené a dostalo sa do jeho dispozície. Vzhľadom na charakter procesného spoločenstva na strane účastníkov konania na strane odporcov (§ 91 ods.2 O.s.p.) potom nie je možné dospieť ani k záveru o tom, že postúpenie pohľadávky bolo odporcom v 1/ a 2/ rade postupcom riadne a bez zbytočného odkladu oznámené (§ 526 Obč. zákonníka). Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom, ktorí náhradu trov konania v lehote podľa § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslili, právo na náhradu trov konania nepriznal. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.