Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/352/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513242223 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513242223.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: V. L., nar. X.XX.XXXX, bytom Bratislava, L. X, o zaplatenie 1702,96 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. októbra 2014 č.k. 10C 440/2013-38 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. júla 2016 č.k. 10C 440/2013-61 a o čiastočnom späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku takto r o z h o d o l : Odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby v časti žalovanej sumy 1 631,15 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne zo sumy 62,69 Eur od 18.1.2011 do 21.1.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.2.2011 do 26.2.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.3.2011 do 30.3.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.11.2011do 12.6.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.12.2012 do 12.6.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.1.2012 do 12.6.2012, zo sumy 46,88 Eur od 13.6.2012 do 12.7.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.2.2012 do 12.7.2012, zo sumy 59,57 Eur od 13.7.2012 do 12.8.2012, zo sumy 9,57 Eur od 13.8.2012 do 12.9.2012, zo sumy 1943, 39 Eur od 21.2.2012 do 12.9.2012, zo sumy 1902,96 Eur od 13.9.2012 do 9.10.2012, zo sumy 1852,96 Eur od 10.10.2012 do 12.11.2012 zo sumy 1802,96 od 13.11.2012 do 11.12.2012, zo sumy 1752,96 Eur od 12.12.2012 do 14.1.2013, zo sumy 1702,96 Eur od 15.1.2013 do zaplatenia p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. júla 2016 č. k. 10C 440/2013-61 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e. V časti počiatku omeškania rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 71,81 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania od 15.1.2013 do zaplatenia. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. júla 2016 č.k. 10C 440/2013-61 žalovanému povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 71,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 21.2.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému, a to zaplatenia sumy 1702,96 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo súm jednotlivých splátok úveru zo sumy 62,69 Eur od 18.01.2011 do 21.01.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.02.2011 do 26.02.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.03.2011 do 30.03.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.11.2011 do 12.06.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.12.2011 do 12.06.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.01.2012 do 12.06.2012, zo sumy 46,88 Eur od 13.06.2012 do 12.07.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.02.2012 do 12.07.2012, zo sumy 59,57 Eur od 13.07.2012 do 12.08.2012, zo sumy 9,57 Eur od 13.08.2012 do 12.09.2012, zo sumy 1 943,39 Eur od 21.02.2012 do 12.09.2012, zo sumy 1 902,96 Eur od 13.09.2012 do 09.10.2012, zo sumy 1 852,96 Eur od 10.10.2012 do 12.11.2012, zo sumy 1 802,96 Eur od 13.11.2012 do 11.12.2012, zo sumy 1 752,96 Eur od 12.12.2012 do 14.01.2013, zo sumy 1 702,96 Eur od 15.01.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 170 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 170,00 Eur len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 702,96 Eur do zaplatenia, a trovy právneho zastúpenia, z titulu plnenia zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom ako dlžníkom zo dňa 9.12.2010. 3. Súd prvej inštancie prejednal vec podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov s odôvodnením, že žalobca a jeho právny zástupca neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním, doručeným súdu až 2 dni po pojednávaní, pričom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. 4. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta, oznámením o zosplatnení, s výpisom z obchodného registra navrhovateľa. 5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi (stranami sporu) dňa 9.12.2010 úver vo výške 1 170,00 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach po 62,69 Eur, splatných mesačne do 17 dňa pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02 % a RPMN 68,47 %. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru (celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) bola 2 632,98 Eur a odplata za poskytnutie služby 168,17 Eur (čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody o poskytnutí služby). Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Podľa bodu 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti, všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Podľa Karty klienta žalovaný uhradil splátky spolu v sume 930,02 Eur, poslednú dňa 15.1.2013. 6. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 63 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Vyslovil názor, že túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. 7. Vychádzal z čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Taktiež vychádzal z čl. 4 bod 4.1., 4.2. Zmluvných dojednaní revolving podľa ktorého je automatické navýšenie schváleného úveru o dvanásťnásobok schválenej mesačnej splátky úverov, pri úvere so splatnosťou dvanásť a osemnásť mesiacov, resp. osemnásťnásobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou dvadsaťštyri a tridsať mesiacov, resp. dvadsaťštyri násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou tridsaťšesť, štyridsaťdva a štyridsaťosem mesiacov. 8. Poukázal aj na čl 5. odsek 5.2. Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru, podľa ktorého sa dlžník zaväzuje zaplatiť zmluvnú odmenu, ktorá bude dlžníkovi oznámená podľa článku 2. odsek 2.2 tejto zmluvy a je splatná ku dňu poskytnutia revolvingového úveru, čl. 5. odsek 5.3 zmluvy za poskytnutie každého revolvingu, podľa ktorého sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa článku 2. odsek 2.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu. Tiež na čl. 5. odsek 5.4 zmluvy, podľa ktorého zmluvná odmena za poskytovanie úveru revolvingu predstavuje úročenie úveru (revolvingu), pričom ročný úrok v percentuálnom vyjadrení je vypočítaný ako podiel budúcej hodnoty úveru (revolvingu) (F) a súčasnej hodnoty poskytnutého úveru (revolvingu) (P) umocnený hodnotou 1/T, pričom T vyjadruje pomer celkového počtu splátok, poskytnutých úveru (revolvingu) a počtu kalendárnych mesiacov v roku. Budúca hodnota (F) je schválená výška úveru, súčasná hodnota (P) je schválená výška úveru znížená o zmluvnú odmenu. 9. Uviedol, že Oznámením o zosplatnení zo dňa 30.1.2012, žalobca upovedomil žalovaného o jeho omeškaní s úhradou splátok 11, 12, 13 a o zosplatnení úveru po uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému doručené dňa 3.2.2012. Z podaného návrhu vyplýva, že žalovaný mal uhradiť zosplatnenú sumu do 15 dní od doručenia oznámenia teda do dňa 18.2.2012. podľa tvrdenia žalobcu do 20.2.2012. 10. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 11. Poukázal aj na ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 12. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená dňa 19.12.2010 zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1 170 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 42 mesačnými splátkami po 62,69 €, t.j. spolu sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 2 639,98 € (42x 62,69 €) mimo zmluvnej odmeny. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil len sumu 930,02 €. Žiadnu ďalšiu splátku žalovaný neuhradil. Preto žalobca v súlade s bodom 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní a v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru. 13. Uviedol, že podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 14. Súd prvej inštancie vyvodil, že účastníci (sporové strany) uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bol revolvingový úver. Ten je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Revolvingový úver sa poskytuje klientovi na dobu neurčitú v prípade pravidelného splácania, taktiež aj úverová karta k čerpaniu finančných prostriedkov z úverového rámca. Celková suma, ako aj ani dátum splatnosti úveru nie je možné vopred určiť s ohľadom na možnosť čerpania finančných prostriedkov pri pravidelnom splácaní. Daný úverový vzťah je podľa neho povahou občianskoprávny vzťah, uzavretý medzi účastníkmi a patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravu povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu. 15. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku vo výške 70,02 % ročne má podľa súdu prvej inštancie povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti žalovaného ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnuté v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, súd je k tomu v prípade spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti. 16. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v článku 14 v odsekoch 14.1, 14.2, 14.3, 14.4 a v článku 18 týchto zmluvných dojednaní. Pri porovnaní citovaných ustanovení mal za zrejmé, že sankcie stanovené v článku 14 odseky 1 až 3 sa mohli kumulovať a tak za jedno a to isté omeškanie dlžníka s úhradou splátky úveru, veriteľ mohol požadovať jednak zmluvnú pokutu 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, potom ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky po 15 dňoch omeškania, po 30 dňoch omeškania mohol požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky a nakoniec v prípade omeškania viac ako 35 dní mohol požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške až 50 % z nominálnej výšky úveru. Takúto kumuláciu sankcií, aj keď je zmluvná pokuta zabezpečovacím inštitútom v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, za omeškanie dlžníka trvajúce viac ako 35 dní, ktoré môže byť navyše sankcionované vzhľadom na vyššie ustanovenie článku 13 zmluvných dojednaní a je možnosťou veriteľa odstúpiť od zmluvy a stanoviť predčasnú splatnosť úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä, ak takéto porušenie povinností splácať úver riadne a včas môže byť sankcionované ešte aj uplatnením zákonného úroku z omeškania. Takéto vymedzenie zmluvných pokút, ktoré majú nielen zabezpečovací ale aj sankčný charakter, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v súčasnosti vymedzená v ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka a teda za neplatnú. Článok 18 zmluvných dojednaní vymedzuje riešenie sporov rozhodcovskou doložkou. Jednotlivé odseky tohto článku nadväzujú predovšetkým na odsek 18 ods. 1, v zmysle ktorého, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky, uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporu podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Článok 18 ods. 2 zahrňoval rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne vyjednaná, lebo bola súčasťou zmluvného predtlačeného formulára a v Zmluvných dojednaniach vopred nakoncipovaných navrhovateľom a v tejto časti spôsobuje neplatnosť zmluvy. Povahu a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana spotrebiteľa, považoval za opodstatnené, pokiaľ príslušný súd má posudzovať a posudzuje ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tak vyrovnáva nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a žalobcom. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nemal za podstatné zavinenie. Mal za to, že súd nemusí preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že žalobca pripraví do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, mal za postačujúcu k tomu, aby ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve ohľadom dojednania zmluvnej pokuty ako aj rozhodcovskej doložky treba podľa neho považovať za neplatné, pričom táto neplatnosť je absolútna. 17. Súd prvej inštancie dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1 462,98 Eur (2 632,98 - 1 170) vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke úveru 1 170 Eur považoval za neplatné zmluvné dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je podľa neho možné akceptovať takúto výšku odmeny, pretože táto vysoko prevyšuje úrokové sadzby v bankách pri porovnateľných spotrebiteľských úveroch. Z karty klienta jasne vyplýva, že odporcovi bola poskytnutá a vyplatená len čiastka 1 001,83 Eur /1 170 Eur - 168,17 Eur/, teda nie suma úveru 1 170 Eur. Pričom pri výpočte zaplatených splátok odporcom, ktoré boli nepravidelné a nie vždy v dojednanej výške, je nesporné, že zaplatil sumu 930,02 Eur. Za absolútne neprijateľný považoval postup žalobcu, ktorý si stiahol pri vyplatení sumy úveru žalovanému odplatu za službu v zmysle č. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody o poskytnutí služby, ktorou službou nanútil žalovanému možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtováva v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či odporca bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Po vykonanom dokazovaní súd úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2010 posúdil za neplatnú vo vyššie uvedených článkoch. Keďže žalovaný uhradil z daného revolvingového úveru sumu 930,02 Eur, poskytnutý úver bol fakticky iba v sume 1 001,83 Eur, dospel k záveru, že žalovaný dlhuje s poukazom na neplatnosť jednotlivých článkov predmetnej úverovej zmluvy iba sumu 71,81 € (1 001,83 € - 930,02 €) a preto bolo vo zvyšku potrebné žalobu zamietnuť. Splnenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného ako sa žalobou domáhal žalobca, za existencie vyššie uvedených neprijateľných a nekalých zmluvných podmienok nemožno podľa jeho názoru požívať ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom odmietnutý. 18. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.2 O.s.p. 19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie ním žalovaných nárokov a náhrady trov konania. Považoval záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy v časti dojednania odplaty zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru vyjadrujúcej vyčíslenie úroku z omeškania na celú dobu trvania zmluvy za v rozpore s platnou právnou úpravou a že tento nepoužil príslušnú právnu normu a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nemal za zrejmé, prečo neaplikoval ust. § 53 ods. 4 Obč. zák. Bol toho názoru, že otázka odplaty za spotrebiteľské zmluvy a jej obmedzenie - regulácia bola z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej úpravy od 1.7.2008, kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č.238/2008 Z.z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a aj následne po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne (nie všeobecne na základe pravidla o dobrých mravoch) a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Mal za to, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej úpravy upravujúcej maximálnu výšku odplaty, kde zákonodarca určil presné kritériám na posudzovanie jej výšky Uviedol, že zákonodarca pri zavedení regulácie sa zameral na to, aby obmedzil maximálnu výšku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov, teda nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty s tým, že len samotná úroková sadzba nepredstavuje vyjadrenie odplaty za požičanie peňazí. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 23.7.2010 výslovne regulovaná, a to v zmysle ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., účinného ku dňu uzavretia zmluvy Podľa neho v zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má vziať do úvahy nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti, čo nebolo rešpektované. V súvislosti so závermi o výške odplaty napadol aj záver, podľa ktorého by dojednanie o výške úroku malo predstavovať neprijateľnú zmluvné podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. Uviedol, že úrok v prípade spotrebiteľskej zmluvy o prenechaní peňazí na užívanie, t.j. pôžička, úver predstavuje odplatu, resp. cenu plnenia, ktorým v danom, prípade je požičanie peňažných prostriedkov na dohodnutú dobu so záväzkom ich vrátiť, cenou plnenia je odplata za toto požičanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vo veci neaplikoval ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., ktorého časť v znení. To platí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, úzko súvisiacu s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. Konštatoval, že zákonodarca na jednej strane a v súlade so smernicou 93/13/EHS vylúčil, aby dojednanie o úroku bolo neprijateľnou podmienkou a na druhej strane upravil mechanizmus stanovenia maximálnej výšky odplaty, súčasťou ktorej je práve aj úrok. Túto výšku a jej obmedzenie v prípade uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere mal za zachované, čo podľa neho súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Poukázal na to, že Dohoda o poskytnutí služby nemôže vzniknúť bez toho, aby nebola zo strany spotrebiteľa podpísaná a žalovaný vedome uzavrel dohodu o poskytnutí služby, vedel o jej obsahu, aj využil odklad splátok. Nemal za zrejmé, v čom by mala spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach. To, či spotrebiteľ službu zakúpenú na základe dohody o poskytnutí služby využije alebo nie, záleží na jeho rozhodnutí a žiadny predajca (dodávateľ) nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie. 20. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 21. Žalobca podaním zo dňa 16.8.2016 vzal svoju žalobu v časti žalovanej sumy 1631,15 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne zo sumy 62,69 Eur od 18.1.2011 do 21.1.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.2.2011 do 26.2.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.3.2011 do 30.3.2011, zo sumy 62,69 Eur od 18.11.2011do 12.6.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.12.2012 do 12.6.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.1.2012 do 12.6.2012, zo sumy 46,88 Eur od 13.6.2012 do 12.7.2012, zo sumy 62,69 Eur od 18.2.2012 do 12.7.2012, zo sumy 59,57 Eur od 13.7.2012 do 12.8.2012, zo sumy 9,57 Eur od 13.8.2012 do 12.9.2012, zo sumy 1943, 39 Eur od 21.2.2012 do 12.9.2012, zo sumy 1902,96 Eur od 13.9.2012 do 9.10.2012, zo sumy 1852,96 Eur od 10.10.2012do 12.11.2012 zo sumy 1802,96 od 13.11.2012 do 11.12.2012, zo sumy 1752,96 Eur od 12.12.2012 do 14.1.2013, zo sumy 1702,96 Eur od 15.1.2013 do zaplatenia, teda v zamietajúcej časti späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť s odôvodnením, že sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 702,9+6 Eur s prísl., keď na účet žalovaného poskytol úver vo výške 1 001,93 Eur, z ktorého zaplatil 930,02 Eur a žalovaná suma tak predstavuje sumu 71,81 Eur ako nezaplatenú sumu úveru. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby § 370 C.s.p. 23. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa § 370 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 24. Odvolací súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom, pričom výzvu považoval za doručenú žalobcovi v zmysle § 112 C.s.p. a žalovaný nesúhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadril. 25. Odvolací súd preto vzhľadom k tomu, že žalobca vzal čiastočne svoju žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie predtým, ako nadobudlo právoplatnosť (§ 370 ods. 1 C.s.p.) a žalovaný s týmto späťvzatím nesúhlas neprejavil, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v časti späťvzatia žaloby žalobcom zastavil (§ 370 ods. 2 C.s.p.). 26. Vzhľadom na čiastočné späťvzatiie žaloby žalobcom aj v časti počiatku z omeškania, keď súd prvej inštancie tento určil vo vyhovujúcej časti svojho rozsudku od 21.2.2012 a vo výške 8 % ročne z dlžnej prisúdenej ním sumy 71,81 Eur, odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71,81 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania od 15.1.2013 do zaplatenia. 27. V časti trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.) z dôvodu nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia, keď ho vecne neodôvodnil a procesne tým znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva a tento nedostatok nebolo možné odvolacím súdom napraviť. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť nárok na náhradu rov konania z hľadiska úspechu v konaní i procesného zavinenia a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).