Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/206/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513244063 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513244063.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobca: L. D., B.. XX.XX.XXXX, O. X.: G. X, X., v zast.: JUDr. Marek Pavlík, advokátska kancelária so sídlom: L. Novomestského 2695/1, Trenčín, proti žalovanému: 21 Classic, s.r.o., IČO: 46 618 767, so sídlom: Vyšehradská 12, Bratislava, o zaplatenie 12.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 10C/70/2014-69 zo dňa 21.01.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutej časti z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 720 € a trovy právneho zastúpenia v sume 2 218,33 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 720 € na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 747, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa svojím návrhom podaným na súd dňa 25.11.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny v sume 12 000,- €, spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v lehote dojednanej v Dohode o zložení rezervačnej zálohy z dôvodov na strane vlastníkov nehnuteľnosti, preto je žalovaný povinný vrátiť zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosti podľa čl. V. ods. 4 tejto dohody. 3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, uviedol, že k uzavretiu Kúpnej zmluvy nedošlo pre dôvody na strane žalobcu, ktorý do času trvania záväzkového vzťahu z Dohody o zložení rezervačnej zálohy hoci vedel aké ťarchy na nehnuteľnosti viažu, sa rozhodol nezaplatiť mu za služby a sabotovať uzavretie kúpnej zmluvy. Uviedol, že z tohto dôvodu si započítal žalovanú sumu ako zmluvnú pokutu podľa čl. V ods.3 Dohody. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného, s Dohodou o zložení rezervačnej zálohy zo dňa 21.08.2013, výpismi z I. Č.. XXXX zo dňa 21.11.2013, 09.06.2014 a zistil tento skutkový stav: 5. Žalobca a žalovaný ako realitná kancelária uzavreli dňa 21.08.2013 Dohodu o zložení rezervačnej zálohy (ďalej Dohoda) podľa § 262 a 269 ods. 2 Obch. zák. Predmetom zmluvy bola „rezervácia“ nehnuteľností domu č. XX na adrese X. X. XX a pozemkov na parc. Č.. XXXXX C. P. XXX T., v Katastrálnom území P. za účelom budúceho prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zo strany vlastníkov manželov P. na žalobcu. Ako prejav vážneho záujmu žalobca zaplatil v zmysle čl. IV. bod 1 Dohody na účet žalovaného ako realitnej kancelárie zálohu na budúcu kúpnu cenu v sume 12 000,- €. Túto sumu žalobca zaplatil dňa 22.08.2013. V zmysle čl. IV. bod 2 Dohody si strany dohodli, že ak lehote v zmysle čl. V. bodu 2. Dohody, alebo obojstranne predĺženej lehote dôjde k podpisu kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, medzi žalobcom a treťou stranou vlastníkmi nehnuteľnosti, bude táto rezervačná záloha započítaná ako splátka kúpnej ceny. 6. Oprávnenie ponechať si zloženú zálohu nevznikla žalovanému ani zo žiadneho zmluvného dojednania, keďže z obsahu Dohody o rezervačnej zálohe vyplýva, že zložená čiastka bola žalovanému poskytnutá nie ako protiplnenie k záväzku žalovaného umožniť žalobcovi uzatvoriť zmluvu k budúcej kúpnej zmluve, ale táto čiastka bola zverená za účelom započítania na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť, teda za účelom výplaty tretím osobám (článok IV. bod 2) Dohody. Ak boli poskytnuté finančné prostriedky, za účelom ich výplaty tretej osobe na kúpnu cenu pri uzatvorení kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej zmluve, a k uzatvoreniu takejto zmluvy nedošlo vzniklo odporcovi t. j. osobe, ktorá prostriedky prijala povinnosť vydať ich zložiteľovi z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože právny dôvod ich poskytnutia neuzatvorením kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej zmluve, odpadol (§ 451 ods. 2, § 456, 458 Občianskeho zákonníka). 7. Pokiaľ zloženú čiastku odporca považuje za zmluvnú pokutu podľa čl. V bod 3, je potrebné uviesť, že toto zmluvné dojednanie Dohody o rezervačnej zálohe je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ,podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 8. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi poručením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 9. Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute ako zabezpečovacieho prostriedku je existencia hlavného záväzku, ktorý má zmluvná pokuta zabezpečiť čo je výrazom akcesorickej povahy zabezpečenia. Ak má byť záväzok k zaplateniu zmluvnej pokuty dohodnutý platne musí z dojednania o zmluvnej pokute jednoznačne vyplývať splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, tzn. pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. 10. Pre vyriešenie sporu je podľa názoru súdu zásadnou otázkou posúdenie platnosti dojednania o zmluvnej pokute, ktorá je obsiahnutá v čl. V bod 3 Dohody o rezervačnej zálohe, ktoré je aj podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania dojednaním o zmluvnej pokute, pretože ním je dohodnutá majetková sankcia (prepadnutie zloženej zálohy). V zmysle citovaného čl. V bod 3 Zmluvná pokuta predstavuje povinnosť zaplatiť čiastku vo výške rezervačného zálohy, ktorá je predmetom konania v prípade ak z akýchkoľvek dôvodov na strane navrhovateľa ako zložiteľa nedôjde k podpisu Kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. Teda zmluvná pokuta nebola dohodnutá k zabezpečeniu záväzku vyplývajúceho z Dohody o zložení rezervačnej zálohy, ale bola dohodnutá k zabezpečeniu hlavného záväzku - uzatvoriť kúpnu zmluvu zložiteľa s treťou osobou. 11. Ako priamo vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu si môžu dohodnúť iba zmluvné strany pre prípad porušenie povinností vyplývajúcich s nimi uzatvorenej zmluvy. 12. Inými slovami povedané zmluvnú pokutu môžu dohodnúť iba osoby v postavení veriteľ - dlžník hlavného /zmluvnou pokutou zabezpečeného/ záväzku. V danom prípade žalovaný ako uschovávateľ nebol zmluvnou stranou Kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej sa zmluvná pokuta viazala a preto ani nemohol dojednať zmluvnú pokutu pre prípad nesplnenia tohto hlavného záväzku - uzavretie kúpnej zmluvy. Veriteľom tohto záväzku bol predávajúci a iba on mohol s žalobcami ako kupujúcimi uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute. Uvedenému záveru nasvedčuje čl. IV bod 1 a 2 Dohody o zložení rezervačnej zálohy, ktorý označil zloženú zálohu za súčasť - splátku kúpnej ceny. 13. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dohoda o zmluvnej pokute odporuje zákonu a to priamo § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a je preto neplatná v dôsledku čoho je odporca, ktorý si ponechal rezervačný poplatok vo výške 12.000,- € ako zmluvnú pokutu povinný toto bezdôvodné obohatenie /majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu/ v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vydať. 14. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca žiadnym spôsobom neporušil žiadnu zo svojich zmluvných povinností, a ani preto nevznikol žalovanému- realitnej kancelárii nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.000,- €. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a vlastníkmi nehnuteľnosti došlo z dôvodov na strane vlastníkov. Ich vlastnícke právo s vecou nakladať, užívať ju, bolo záložnými právami obmedzené. 15. Súd preto návrh žalobcu posúdil ako dôvodný a vyhovel mu tak ak je vo výroku rozsudku uvedené. 16. Nakoľko žalovaný zloženú rezervačnú zálohu nevrátil podľa čl. V. bod 4 do 15.10.2013, dostal sa do omeškania od 16.10.2013. 17. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 12.000,- € od 16.10.2013. Súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi zákonný úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy, ktorá má po právnej stránke charakter nepomenovanej zmluvy a súčasne aj znaky zmluvy spotrebiteľskej. Žalovaný ako dodávateľ plnenia - vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu aby klient - žalobca mohol uzavrieť kúpnu zmluvu, konal v rámci jeho predmetu obchodnej činnosti. Žalobca obchodnú alebo podnikateľskú činnosť nevykonáva, do zmluvného vzťahu vstúpil ako fyzická osoba, spotrebiteľ (§ 52 OZN). Na druhej strane súd konštatuje, že predmetná Dohoda o zložení rezervačnej zálohy nie je typovou, formulárovou zmluvou, podmienky v nej si strany individuálne dojednali, preto súd pre účely poplatkovej povinnosti, zaplatiť súdny poplatok za návrh neposúdil postavenie žalobcu ako žalobcu, ktorý sa domáha svojich práv podľa osobitného zákona (Zák. č. 250/2007) podľa § 4za Zák. o súdnych poplatkoch a uložil mu povinnosť zaplatiť tento poplatok za návrh v sume 720 €. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi vznikli trovy konania pozostávajúce z trov konania- súdneho poplatku za návrh v sume 720 € a trov právneho zastúpenia v sume 2 218,33 € 20. Proti predmetnému rozsudku podal v časti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 720 eur odvolanie žalobca. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil tým, že napadnutá časť rozsudku súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom je daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Žalobca je toho názoru, že má vo vzťahu k žalovanému postavenie spotrebiteľa a teda od súdneho poplatku má byť oslobodený podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok zmenil a to tak, že žalobca bude oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku. 21. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 22. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. 23. Odvolanie podané do 30. júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod pre odmietnutie odvolania z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ až e/ O.s.p. (napríklad preto, lebo odvolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné) vyvolalo procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci odvolaciemu súdu meritórne rozhodnúť o odvolaní. 24. Majúc na pamäti vzájomný vzťah medzi ustanoveniami Civilného sporového poriadku § 470 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. je odvolací súd toho právneho názoru, že napriek tomu, že účinná platná úprava má princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem podľa § 470 ods. 1 C.s.p., procesný účinok odvolaní musí byť zachovaný taktiež aj po 30. júni 2016 vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. V nadväznosti na to je odvolací súd toho názoru, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní a samotnom odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu okamžite od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. sa okamžite aplikujú v plnom rozsahu až pri odvolaniach podaných od 01.júla 2016. Takýto záver je v súlade so zásadou právnej istoty a legitímnych očakávaní sporových strán (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 36/1995). Strana, ktorá sa vo svojom konaní opierala o dôveru v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaná 25. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ to zákon nevylučuje podľa § 201 ods. 1 O.s.p. Odvolanie nie je možné proti rozhodnutia uvedeným v ustanovení § 202 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. 26. V danom prípade je odvolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, voči ktorému bolo možné podať odvolanie. 27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, čo odôvodnil tým, že predmetná Dohoda o zložení rezervačnej zálohy nie je typovou, formulárovou zmluvou, podmienky v nej si strany individuálne dojednali, preto súd pre účely poplatkovej povinnosti, zaplatiť súdny poplatok za návrh neposúdil postavenie navrhovateľa ako navrhovateľa, ktorý sa domáha svojich práv podľa osobitného zákona (Zák. č. 250/2007) podľa § 4za Zák. o súdnych poplatkoch a uložil mu povinnosť zaplatiť tento poplatok za návrh v sume 720 €. Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval predmetnú uzavretú zmluvu za formulárovú. Pod pojmom formulárová zmluva, treba rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ v dvoch a viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená, resp. obsahuje aj predformulované znenia rôznych variánt zmlúv, alebo ustanovenia zmlúv. Vzhľadom k uvedenému, je treba považovať žalobcu v danom konaní za spotrebiteľa, ktorý vzhľadom k ust. § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. je oslobodený od poplatkovej povinnosti. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k názoru, že nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.d/ C. s. p. zrušil. 30. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj keď má podľa § 392 C.s.p. rozhodovať rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, o odvolaní, ktorým sa napadlo uznesenie, rozhoduje odvolací súd vždy uznesením; to platí, aj keď sa napadnutý výrok zahrnul do rozsudku, ale mal povahu uznesenia. Pretože predmetom odvolacieho konania zostal už len výrok o zaplatení súdneho poplatku, o ktorom sa má podľa § 234 ods. 2 C.s.p. rozhodnúť formou uznesenia, odvolací súd nerozhodol rozsudkom, ale formou uznesenia. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).