Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513245225 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513245225.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej ,v právnej veci navrhovateľa: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, číslo registrácie v SAK: 2359, so sídlom Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpený: Ružička Csekes s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmenkovej sumy 6 272,84 EUR s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 39/2014-169 zo dňa 17.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 39/2014-169 zo dňa 17.02.2015 p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 263,04 EUR rukám právneho zástupcu navrhovateľa a v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 1CbZm 39/2014-169 zo dňa 17.02.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním odporcu, Okresný súd Bratislava V vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu, keď ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm 1290/2013-19 zo dňa 17.01.2014 a tiež zaviazal odporcu k úhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v sume 1576,98 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.12.2013 domáhal, aby súd prvej inštancie vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým zaviaže odporcu k zaplateniu zmenkovej sumy 6 272,84 EUR s príslušenstvom tvoreným zákonným úrokom 6% ročne zo zmenkovej sumy od 01.08.2013 do zaplatenia, s odmenou zo zmenky 1/3 % zmenkovej sumy, teda 20,19 EUR a uplatňoval si voči odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ svoj návrh dôvodil tým, že na základe zmluvy o rýchlom spotrebnom úvere č. 79301905, poskytol odporca úver dlžníkovi R. F.. Úverový dlžník sa zaviazal splácať úver v prospech veriteľa - odporcu. Úver poskytnutý dlžníkovi, bol zabezpečený vlastnou bianco zmenkou, ktorú za účelom zabezpečenia vystavil dlžník v prospech odporcu - úverového veriteľa. Zmenka bola vystavená ako bianco zmenka na rad veriteľa a na zmenke chýbal údaj o splatnosti a výške zmenkovej sumy. Úverový dlžník a odporca uzatvorili tiež dohodu o vyplňovacom práve, ktorou udelil zmenkový dlžník veriteľovi oprávnenie vyplniť zmenku sumou a splatnosťou. Výška sumy závisela od výšky nesplatenej zabezpečovanej pohľadávky v čase uplatnenia práva. Splatnosť zmenky bola zhodná s dátumom uplatnenia práva vyplniť zmenku. Odporca následne uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou BBF capital, a.s., IČO: 36 618 268, ktorou postúpil na postupníka BBF capital, a.s. pohľadávky, okrem iných aj pohľadávku z úverovej zmluvy č. 79301905 s dlžníkom p. F.. Následne spoločnosť BBF capital, a.s. postúpila ďalej túto pohľadávku spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., IČO: 36 435 601 a spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. uzatvorila ďalšiu zmluvu o postúpení dňa 18.12.2008, ktorou ako postupník nadobudol predmetnú pohľadávku z úverovej zmluvy navrhovateľ. Navrhovateľ súdu uviedol, že spolu s prevodom pohľadávky z úverovej zmluvy, nadobudol navrhovateľ tiež vyplňovacie právo z Dohody o vyplňovacom práve k bianco zmenke, ktorá dohoda bola pôvodne uzatvorená medzi odporcom a zmenkovým, resp. úverovým dlžníkom. Navrhovateľ tiež uviedol, že okrem nadobudnutia pohľadávky voči p. F., nadobudol tiež práva majiteľa zmenky. K prevodu zmenky na navrhovateľa ako zmenkového veriteľa došlo rubopisom. Odporca ako pôvodný zmenkový veriteľ zmenku indosoval v prospech spoločnosti BFF capital, a.s. Následne BFF capital, a.s. indosovala zmenku na spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. a tá následne indosovala zmenku v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ k veci uviedol, že je oprávneným zo zmenky v dôsledku indosovania zmenky a tiež je oprávneným veriteľom kauzálnych pohľadávok, teda nadobudol tiež vyplňovacie právo k bianco zmenke. Podľa zmluvy o vyplňovacom práve a v súlade so zmluvou o prevode pohľadávok zo dňa 18.12.2008, doplnil navrhovateľ na zmenku chýbajúci údaj o zmenkovej sume - 6 272,84 EUR ako výšku zabezpečovanej pohľadávky v čase výkonu práva doplniť údaj na zmenku a vyplnil tiež dátum splatnosti - 31.07.2013, ktorý bol zhodný s dátumom výkonu tohto práva. Navrhovateľ poukázal na znenie § 15 odsek 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový (ďalej ako „ZZŠ“), v zmysle ktorého ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Zároveň poukázal navrhovateľ na solidaritu všetkých zmenkovo zaviazaných osôb s poukazom na § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., podľa ktorého všetci ktorí zmenku prijali, vstavili, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. V súlade so svojim právom zmenkového veriteľa, zaslal navrhovateľ zmenkovému dlžníkovi výzvu, aby sa dostavil na platobné miesto zmenky v deň splatnosti 31.07.2013 za účelom zaplatenia zmenkovej sumy. Navrhovateľ uviedol súdu, že zmenkový dlžník sa namiesto platenie v dátum splatnosti nedostavil a zmenku neuhradil. Navrhovateľ odvodil svoj nárok voči odporcovi súladne s § 15 ods. 1 a § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., podľa ktorého ak nesplní svoj záväzok zmenkový dlžník, môže majiteľ zmenky žiadať plnenie od indosanta, ktorý je zodpovedný za plnenie zo zmenky. Navrhovateľ poukázal na splnenie povinnosti notifikovať nezaplatenie zmenky zmenkovým dlžníkom predchádzajúcemu indosantovi, čo veriteľ vykonal oznámením tejto skutočnosti predošlému indosantovi v zákonnej lehote 4 pracovných dní od zaslania výzvy na zaplatenie. Nakoľko k uhradeniu zmenky zmenkovým dlžníkom nedošlo, uplatnil si práva zo zmenky navrhovateľ v súlade s § 47 ZZŠ voči jednému z indosantov, a to voči odporcovi. Titulom istiny si uplatnil navrhovateľ zmenkovú sumu, ako aj si uplatnil príslušenstvo podľa § 48 ods. 1 ZZŠ a to zmenkové úroky 6% zo zmenkovej sumy od 01.08.2013 - deň nasledujúci od splatnosti zmenky, zmenkovú odmenu vo výške 20,91 EUR a uplatnil si náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči odporcovi. Navrhovateľ svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi a to predložením prvopisu zmenky, upovedomením indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy dlžníkom s fotokópiou doručenky, výzvou adresovanou zmenkovému dlžníkovi na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkovou dohodou medzi odporcom a zmenkovým dlžníkom zo dňa 25.08.2005. 3. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz č. 4Zm1290/2013-19 dňa 17.01.2014. Citovaným zmenkovým platobným rozkazom zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej istiny vo výške 6 272,84 EUR s príslušenstvom v zmysle návrhu navrhovateľa. 4. Odporca podal voči zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Námietky dôvodil odporca kauzálnymi námietkami v súlade s § 17 ods. 1 ZZŠ, taktiež namietal rozpor so zásadou ekvity zo strany navrhovateľa, namietal neexistenciu vyplňovacieho práva, namietal tiež absenciu vyplňovacieho práva navrhovateľa voči odporcovi, namietal premlčanie práva vyplniť zmenku, nepreukázanie výšky zmenkovej sumy a tiež namietal zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie s následkom straty postihového práva voči indosantovi. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, odporca sa odvolával na znenie § 17 ods. 1 prvá veta ZZŠ, ktorý uvádza že „kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka“. Odporca k veci uviedol, že považuje konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi a navyše navrhovateľ podľa názoru odporcu konal pri prevzatí rubopisu zmenky vedome na škodu odporcu. Vedomé konanie na škodu odporcu vnímal v tom, že navrhovateľ si bol vedomý toho, že úmyslom odporcu a osoby na ktorú previedol zmenku a zabezpečované pohľadávky bol ten, že nadobúdateľ prevzal pohľadávky, ktoré sa javili ako nevymožiteľné respektíve problematické a preto ich nadobudol za relatívne nízku hodnotu (26% ich nominálnej hodnoty), pričom bolo na jeho šikovnosti ako ich vymôcť a získať určité plnenie od dlžníka s tým, že odporca ako postupca nezodpovedal za ich vymožiteľnosť. Zmenka bola súčasťou prevodu pohľadávky a mala len zabezpečiť plnenie primárneho úverového záväzku, uľahčiť prípadné dokazovanie, nemalo sa tým na mysli previesť zmenku ako osobitnú ďalšiu pohľadávku, i keď zmenka je relatívne samostatná. Tým, že navrhovateľ vedel o týchto kauzálnych súvislostiach a vedel že zmenka sa prevádzala len ako zabezpečenie a nie ako osobitný záväzok, konal vedome na škodu odporcu keď prevzal práva zo zmenky s tým, že ich mienil uplatniť priamo voči indosantovi, napriek tomu že vedel že zmenka bola len zabezpečovací prostriedok. Za vedomé konanie na škodu odporcu vnímal odporca aj postup, kedy od prvého rubopisu z odporcu na BFF capital s.r.o. došlo k dvom ďalším indosamentom, s cieľom sťažiť pozíciu odporcu na uplatnenie kauzálnych námietok. V súvislosti s kauzou, odporca poukázal na to, že zmenka by sa nemala formálne striktne vykladať ako cenný papier oddelený od kauzy, ktorou je úverový vzťah, ale mala by sa chápať ako zabezpečovací prostriedok. Keďže zmenka mala zabezpečiť kauzálny vzťah ktorý bol medzi odporcom a dlžníkom z úveru, navrhovateľ ako osoba stojaca mimo týchto kauzálnych vzťahov nemá právo na zmenkovú sumu, keďže zmenka sa týkala kauzálneho vzťahu. Zároveň poukázal odporca na zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorej sa odporca ako postupca výslovne zbavil zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok a aj z tohto dôvodu boli pohľadávky prevedené za nižšiu cenu ako nominálna (26%) a preto je v rozpore s dobrými mravmi, aby následne navrhovateľ vymáhal 100% pohľadávky z titulu zmenky. Navrhovateľ vediac o vylúčení zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok, vymáha celú sumu zo zmenky od osoby, ktorá sa zbavila zodpovednosti v zmluve o postúpení, čo je podľa názoru odporcu rozporné s dobrými mravmi. Navrhovateľ tiež poukazoval na rozpor so zásadou ekvity. Podľa názoru odporcu navrhovateľ porušuje dobré mravy a uplatňuje svoje práva zo zmenky v rozpore s tým, čo si strany medzi sebou dojednali v zmluve o prevode pohľadávok a teda že prevádzajúci nebude zodpovedať za ich vymožiteľnosť, pričom navrhovateľ zneužíva relatívnu abstraktnosť zmenky a jej oddelenie od úverovej pohľadávky, čím dochádza k šikanóznemu výkonu jeho práva. Odporca uviedol, že napriek tomu že jeho rubopis neobsahoval formuláciu „sine obligo“, na výslovné vylúčenie zodpovednosti indosanta za platenie zmenky, zmluvné strany tento úmysel vyjadrili už v zmluve o prevode pohľadávok. Podľa názoru odporcu tak navrhovateľ vedome koná v rozpore s dobrými mravmi, uplatňuje svoje právo na škodu iného a takýto výkon práv je zakázaný podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako subsidiárny právny predpis žiadal odporca aplikovať nielen § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj § 265 Obchodného zákonníka, ktorý tiež odopiera právnu ochranu výkonu práva ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odporca tiež namietal, že dohoda o vyplňovacom práve je veľmi neurčitá, keďže nedefinuje tú konkrétnu zmenku, o ktorej vyplnenie sa má jednať. Z dohody podľa názoru odporcu nevyplýva, že sa viaže na zmenku, ktorá je predmetom tohto konania a preto ako nejasná a neurčitá, je táto dohoda neplatná a k zmenke absentuje vyplňovacie právo. Odporca namietal tiež absenciu vyplňovacieho práva navrhovateľa voči odporcovi, pre prípad že by súd posúdil dohodu o vyplňovacom práve ako takú za platnú. Odporca namietal, že vyplňovacie právo bolo výhradne medzi odporcom a pôvodným zmenkovým dlžníkom, pričom toto právo nebolo nijako prevedené. Vyplňovacie právo patrí len osobe, ktorej ho výslovne dlžník udelí a keďže odporca neudelil toto právo navrhovateľovi, navrhovateľ nemá voči odporcovi právo zmenku vyplniť a žiadať jej zaplatenie. Z opatrnosti namietol odporca tiež premlčanie práva zmenku vyplniť. Keďže zmenka mala zabezpečiť záväzok z úveru, keď sa dlžník dostane do omeškania, pre stanovenie začiatku premlčania bolo potrebné zistiť kedy sa dlžník dostal do omeškania. Do omeškania sa pôvodný dlžník dostal už 15.10.2005 a teda týmto momentom datoval odporca začiatok 3 ročnej premlčacej doby, ktorá podľa názoru odporcu uplynula 15.10.2008. Keďže navrhovateľ zmenku vyplnil až dňa 31.07.2013, vykonal tak oneskorene. Odporca citoval príslušné ustanovenia Občianskeho aj obchodného zákonníka, ktoré upravujú premlčanie a prišiel k názoru, že všetky majetkové aj nemajetkové práva sa premlčujú, okrem tých o ktorých zákon vyslovene určuje, že sú nepremlčateľné. Keďže ZZŠ nepremlčateľnosť práva vyplniť bianco zmenku neuvádza, konštatuje odporca, že sa toto právo premlčuje v lehote 3 rokov odkedy sa toto právo mohlo uplatniť a v danom prípade od omeškania dlžníka. Odporca tiež namietal výšku zmenkovej sumy, ktorej výšku navrhovateľ nepreukázal, Navrhovateľ podľa názoru odporcu nepreukázal, že zabezpečovaná pohľadávka bola v čase uplatnenia práva zmenku vyplniť, práve vo výške ktorú na zmenku vypísal a ktorú žaluje. V závere tiež odporca konštatoval že navrhovateľ zmeškal povinnú lehotu na predloženie zmenky k plateniu od dlžníka s následkom straty práva vymáhať ju od indosanta podľa § 53 ods. 1 ZZŠ, keďže nepreukázal doručenie výzvy dlžníkovi. Odporca na preukázanie svojich tvrdení súd predložil ftk. Zmlúv o postúpení pohľadávok medzi odporcom a spoločnosťou BBF capital, a.s. z 26.09.2006, potvrdenie o omeškaní vydané odporcom, z ktorého vyplýva že P. N. Z., V..Z.. potvrdzuje omeškanie dlžníka od 15.10.2005 a tiež dokument „analýza směnky“ vypracovaný M.. F. Y. A.. Odporca žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie, na ktorom návrh navrhovateľa bude v celom rozsahu zamietnutý. 5. Navrhovateľ sa k námietkam odporcu vyjadril prípisom dňa 26.03.2014. Navrhovateľ najmä zdôraznil, že ZZŠ ako zásadný právny predpis k tejto veci nepozná pojem platobnej alebo zabezpečovacej zmenky, na ktorý rozdiel za odvolával odporca. Navrhovateľ uplatnil právo zo zmenky, ktorá je dokonalým skriptúrnym cenným papierom, pričom text zmenky v sebe inkorporuje právo jej majiteľa. Navrhovateľ predložením originálu zmenky ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti osvedčil svoj nárok z nej vyplývajúci. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že navrhovateľ nemá vyplňovacie právo k zmenke, nakoľko toto právo nebolo prevedené a patrí len odporcovi vo vzťahu k dlžníkovi, navrhovateľ poukázal na aplikáciu § 14 ods. 1 ZZŠ, podľa ktorého s indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky a teda aj právo vyplniť zmenku, pokiaľ bola indosovaná bianco zmenka. Taktiež pri prevode pohľadávok podľa všeobecného predpisu občianskeho práva, sa s prevodom pohľadávky prevádzajú všetky práva s ňou spojené. Podľa názoru navrhovateľa teda nebolo potrebné osobitne prevádzať aj právo vyplňovacie k bianco zmenke. Zároveň navrhovateľ podotkol, že právo vyplniť zmenku bolo uskutočnené voči dlžníkovi a nie voči odporcovi ako indosantovi, preto jeho námietka je nedôvodná. K námietke ohľadne vedomého konania na škodu, navrhovateľ uviedol, že pri prvom rubopise zmenky odporcu, nebol navrhovateľ prítomný a teda spôsob akým sa prevod uskutočnil nemohol ovplyvniť a teda sa voči nemu nedá konštatovať, že konal alebo koná na škodu odporcu. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, navrhovateľ opäť odkázal na charakter zmenky, ktorá je abstraktným cenným papierom a je oddelená od kauzy medzi zmenkovým dlžníkom a veriteľom. Navyše pri nepriamom dlžníkovi, akým indosant je, jeho záväzok za zmenku vyplýva priamo zo zákona, v prípade naplnenia podmienky, že primárny dlžník zmenku neuhradí, nastupuje garančný účinok indosamentu v podobe možnosti veriteľa postihnúť indosanta ako sekundárneho dlžníka. Predpokladom pre postih voči indosantovi je, že zmenkový dlžník svoj záväzok neuhradil a že garančný charakter indosamentu nebol vylúčený. Keďže odporca nijako nevylúčil zákonný garančný charakter indosamentu podľa § 15 ods. 1 ZZŠ, hoci mal na to možnosť, privodil si dôsledok v podobe zodpovednosti za platenie zmenky. Navrhovateľ konal v súlade so zmenkovými predpismi keď si uplatnil právo voči indosantovi a jeho výkon práva tak nemôže byť posúdený ako rozporný s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Pokiaľ by pri rubopise zmenky došlo zo strany odporcu k odmietnutí zodpovednosti doložkou „sine obligo“, jeho indosament by mal len prevodné účinky. Ohľadne premlčania práva vyplniť zmenku sa navrhovateľ vyjadril tak, že ako nemajetkové právo sa toto právo nepremlčuje a je akcesorickým právom odvodeným od zmenky, teda existuje dovtedy kým existuje zmenka. O nepremlčateľnosti svedčí aj rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. 9Cmo274/2004, ktorý navrhovateľ citoval a podľa ktorého „právo na vyplnenie zmenky sa nepremlčuje“. Pokiaľ ide o namietanie nesprávnosti zmenkovej sumy, navrhovateľ uviedol, že odporca síce namieta výšku zmenkovej sumy, ale nijako nekonkretizuje prečo je suma nesprávna, čo ako námietka nemôže obstáť. Pokiaľ ide o zmeškanie lehoty na vyzvanie dlžníka k úhrade s následkom straty práv voči indosantovi, navrhovateľ poukázal na ftk. Notárskej zápisnice č. N 252/2013, ktorá bola spísaná na Notárskom úrade M.. G. G. so sídlom v U.. Uvedená notárska zápisnica osvedčuje, že sa v deň platenia zmenky 31.07.2013 na platobné miesto dostavil navrhovateľ s notárom, pričom napriek výzve z 08.07.2013, ktorú adresoval navrhovateľ dlžníkovi, dlžník sa na miesto platenia nedostavil a zmenku nezaplatil, čo osvedčuje notárska zápisnica. Následne ako uvádza vo vyjadrení navrhovateľ, dňa 01.08.2013 zaslal notifikačnú správu svojmu indosantovi v súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ o tom, že dlžník zmenku nezaplatil. Z uvedeného vyplýva podľa názoru navrhovateľa, že splnil všetky zákonné povinnosti na uplatnenie práva zo zmenky voči indosantovi a preto námietky odporcu považuje za účelové a žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti a uplatnil si voči odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľ súdu tiež predložil ftk. súdnych rozhodnutí, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 3CoZm/4/2012-134 a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 15CoZm/5/2012-162. V oboch rozsudkoch súdy ako odvolacie posudzovali nároky medzi totožnými sporovými stranami, vplývajúce z totožných právnych a skutkových okolností, teda zmenkové nároky navrhovateľa ako indosatára voči odporcovi a námietky odporcu, pričom oba zmienené rozsudky ako rozhodnutia odvolacej inštancie, nároky navrhovateľa voči odporcovi v totožných právnych veciach priznali v plnom rozsahu. Navrhovateľ k námietkam predložil ftk. spomínanej Notárskej zápisnice a ftk. doručenky z výzvy na uhradenie adresovanej dlžníkovi, ktorú si dlžník neprevzal v odbernej lehote. Navrhovateľ tiež súdu podal ftk. Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp zn. II /2009-1861 z 22.02.2010, ktorý súd priznal úverovú pohľadávku navrhovateľovi voči primárnemu dlžníkovi. Navrhovateľ súdu tiež predložil potvrdenie súdneho exekútora M.. C. o nevymožení pohľadávky voči primárnemu dlžníkovi. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, okrem predložených listinných dôkazov, tiež svedeckými výpoveďami svedkov, ktorých navrhol odporca a to štatutárnych zástupcov spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľa, pána L.. F. a p. M.. H.. Súd prvej inštancie upustil od výsluchu svedka p. F., ktorého výsluch tiež navrhol odporca s cieľom objasniť postup navrhovateľa pri vyzývaní zmenkového dlžníka na uhradenie zmenky. Súd prvej inštancie sa konštatoval, že nakoľko o neúspešnosti platenia zmenky zmenkovým dlžníkom a splnenia povinnosti navrhovateľa svedčia listinné dôkazy, svedecká výpoveď nebola nutná. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal jednotlivými námietkami odporcu. K námietke absencie vyplňovacieho práva k zmenke navrhovateľa a tvrdeniu, že odporca je zaviazaný len v rozsahu pôvodnej bianco zmenky, súd túto námietku neakceptoval. Súd uviedol, že odporca ako priamy zmluvný účastník zmluvy o vyplňovacom práve, vedel o možnosti vyplniť zmenku sumou a splatnosťou pri omeškaní dlžníka. Následne teda musel mať vedomosť o možnosti doplniť zmenku a nie je možné na jeho prípad aplikovať § 69 ZZŠ, teda nemôže byť viazaný len pôvodným textom zmenky. Odporca sa na zmenku podpísal s vedomím že je zmenkový dlžník v omeškaní a teda musel mať vedomosť o možnosti zmenku vyplniť. Odporca tiež namietal absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, z dôvodu jej neurčitosti k akej zmenke sa viaže. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto dohoda je platná, nakoľko identifikuje zmluvné strany ktoré sú zmenkovým veriteľom a dlžníkom, identifikuje kauzálnu pohľadávku, číslo úverovej zmluvy. Za okolností kedy súdu nebolo známe, že by ten istý dlžník vystavil na zabezpečenie totožnej úverovej zmluvy v prospech odporcu ešte aj inú zmenku, je nepochybné že sa jednalo práve o zmenku, ktorá je predmetom tohto konania. Súd tiež konštatoval, že žiaden právny predpis neupravuje podstatné náležitosti zmenkovej dohody a pre tento prípad, kedy dlžník vystavil len jednu zmenku, pre tú konkrétnu úverovú zmluvu, nie je pochýb že sa dohoda viaže k zmenke ktorá sa týmto konaním prejednáva. Zároveň súd konštatoval že odporca bol priamym účastníkom zmenkovej dohody a on túto dohodu koncipoval, čo je súdu známe aj z inej rozhodovacej činnosti. Odporca túto dohodu pri jej kreovaní považoval za dostatočne určitú a teraz sa domáha jej neplatnosti, z titulu neurčitosti, čo súd neakceptoval. Súd sa zaoberal tiež námietkou premlčania, ktorú neakceptoval. Právo vyplniť zmenku nie je majetkovým právom a preto ho súd mal za nepremlčateľné. Toto právo sa viaže k vlastníckemu právu inkorporovaného v zmenke a ako akcesorické sa viaže na existenciu zmenky ako takej. Inými slovami, pokiaľ existuje zmenka, existuje aj právo vyplniť ju. Zároveň súd skonštatoval, že právo vyplniť zmenku nebolo v zmenkovej dohode nijako časovo obmedzené. V teoretickej rovine tiež súd konštatoval, že námietku premlčania je možné uplatniť len voči právu, ktoré sa ešte len uplatňuje a nie voči právu ktoré už zaniklo. Navrhovateľ uplatnením práva vyplniť zmenku spôsobil, že toto právo zaniklo jeho vykonaním. Pokiaľ sa teoreticky mohol odporca dovolávať určitého premlčania, toto právo mu poskytuje špeciálny predpis k zmenkám a to ZZŠ v § 70 ods. 2, ktoré upravuje že nároky majiteľa zmenky s doložkou bez trov voči indosantom a premlčujú v lehote jedného roka od splatnosti zmenky. K takémuto premlčaniu však nedošlo. Nakoľko je zmenka abstraktným cenným papierom, oddeleným od kauzy, ktorú zabezpečuje, dokonca aj v prípade, že by sa premlčala pohľadávka ktorú kryje, nič nebráni majiteľovi zmenky v tom, aby bianco zmenku vyplnil. Odporca tiež namietal výšku zmenkovej sumy. Tieto námietky súd prvej inštancie tiež neakceptoval vzhľadom na to, že odporca síce namietal správnosť zmenkovej sumy, avšak túto námietku ďalej bližšie nedefinoval. Odporca tvrdil že zmenková suma bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, ale neuviedol aká je správna suma. Súd konštatoval, že podľa § 10 ZZŠ pri neúplnej zmenke, možno namietať voči majiteľovi nesprávne vyplnenie vtedy, ak zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Súd poukázal na znenie § 495 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá povinnosť veriteľa preukazovať dôvod záväzku s výnimkou záväzkov z cenných papierov, vrátane zmenky. Podľa názoru súdu, navrhovateľ nebol povinný preukazovať dôvod ani výšku zmenkovej pohľadávky, ale naopak pokiaľ mal odporca výhrady voči zmenkovej sume, z dôvodu znenia § 495 OZ, prináležalo dôkazné bremeno o preukázaní nesprávnosti práve na ňom. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. II/2009-1861 zo dňa 22.02.2010, ktorý predložil navrhovateľ. Rozhodcovský súd posudzoval nárok žalovaný navrhovateľom voči úverovému dlžníkovi z pôvodného kauzálneho záväzku. Rozhodcovským rozsudkom bol dlžník zaviazaný k zaplateniu žalovanej sumy v rozsahu istiny 2049,58 EUR s príslušenstvom: úrokom 360,37 EUR, úrokom 17,73 % p.a. z 1949,28 EUR od 27.09.2006 do zaplatenia, úrokom z omeškania 203,12 EUR, úrokom z omeškania 8 % p.a. z 1949,28 EUR od 16.08.2008 do zaplatenia a k náhrade trov konania 389,80 EUR. Týmto rozsudkom navrhovateľ preukázal výšku zabezpečovanej pohľadávky. Zmenkovú sumu, ktorú doplnil navrhovateľ do zmenky teda súd akceptoval, nakoľko bola adekvátna k vysúdenej úverovej pohľadávke a najmä námietky odporcu k správnosti sumy, tento účastník nijako bližšie nedefinoval. Odporca tiež namietal stratu postihových práv navrhovateľa z dôvodu nepreukázania predloženia zmenky jej dlžníkovi na platenie. Súd k tejto námietke konštatoval, že navrhovateľ dostatočne preukazne súd presvedčil o tom, že si voči dlžníkovi splnil povinnosť vyzvať ho na zaplatenie, čo doložil poštovým dokladom o pokuse doručiť výzvu na zaplatenie a tiež tým, že sa dostavil na platobné miesto v čase platenia a dlžník zmenku neuhradil, o čom svedčí ftk. Notárskej zápisnice. Navrhovateľ dodržal svoje povinnosti vyzvať dlžníka k zaplateniu a tiež notifikačnú povinnosť voči svojmu indosantovi a teda neúspešné doručenie zmenkovému dlžníkovi nemalo na jeho práva voči indosantovi žiaden dosah. Napokon sa súd vysporiadal tiež s kauzálnymi námietkami odporcu. Odporca definoval konanie navrhovateľa ako vedomé na škodu odporcu, keď napriek vedomosti o tom, že odporca mienil vylúčiť zodpovednosť za vymožiteľnosť pohľadávok, ktoré previedol zmluvou o postúpení, uplatnil v rozpore s týmto dojednaním postih voči indosantovi, čím zneužil abstraktný charakter zmenky. Odporca tvrdil že navrhovateľ vedel za akých okolností bola pohľadávka postúpená a vedel že zmenka je len zabezpečovacím prostriedkom a napriek vylúčeniu zodpovednosti odporcu, vymáhal pohľadávku zo zmenky voči nemu. Podľa odporcu o vedomom konaní na škodu svedčí personálne prepojenie firiem BFF capital, a.s. a LICITOR factoring, s.r.o., ktoré spoločnosti sú tiež prepojené s navrhovateľom. Odporca považoval za vedomé konanie na škodu keď navrhovateľ s vedomosťou že kauzálna pohľadávka bola postúpená len za 26 % svojej nominálnej hodnoty, následne vymáha voči odporcovi 100 % jej hodnoty a že tento postup považuje za zneužitie práva. Za podozrivé považoval odporca dojednanie postúpenia pohľadávky medzi navrhovateľom a LICITOR factoring, s.r.o., kedy postupca previedol na navrhovateľa pohľadávku s 1 % stratou. Zároveň poukazoval na znenie článku 4.2 zmluvy o postúpení, z ktorého vyplýva že v prípade že sa zabezpečovací prostriedok prevádzanej pohľadávky ukáže ako neúspešný, postupník má právo uplatniť si u postupcu právo na zľavu. Odporca mal za to, že zmyslom prevodu pohľadávok bolo len prevedenie zmeniek, pričom od počiatku nemal navrhovateľ záujem vymáhať kauzálnu pohľadávku a úkony k jej uspokojeniu považoval len za formálne. Súd prvej inštancie vzal do úvahy vyjadrenie navrhovateľa, ktorý k veci uviedol, že mu bolo známe že úverové pohľadávky sa prevádzali bez garancie ich vymožiteľnosti, nakoľko taká je bežná prax. Zároveň k veci uviedol, že pri nadobudnutí pohľadávok spolu so zmenkami, nebol znalý zmenkového práva a zmenky uložil v trezore a nezaoberal sa nimi. Primárne začal navrhovateľ vymáhať kauzálne pohľadávky voči dlžníkom, o čom svedčí aj rozsudok rozhodcovského súdu a začaté exekučné konanie voči dlžníkovi. Až následne po zistení, že na zmenkách chýba doložka o vylúčení zodpovednosti indosanta, tie pohľadávky ktoré sa nepodarilo vymôcť voči kauzálnym dlžníkom, začal navrhovateľ vymáhať voči indosantovi, ktorý opomenul svoju zmenkovú garanciu vylúčiť. Súd prvej inštancie tiež vzal do úvahy výsluch svedka M.. H., ktorý k veci vypovedal, že navrhovateľ nadobudol niekoľko pohľadávok so zmenkami od LICITOR factoring, s.r.o., z dôvodu že táto spoločnosť kapacitne nestíhala vymáhať všetky nadobudnuté pohľadávky, pričom pri uzatvorení zmluvy o postúpení si ani postupca nebol vedomý garancie pomerne bonitného indosanta za zaplatenie zmenky. Pokiaľ by o tomto navrhovateľ vedomosť mal, zrejme by odkúpil aj väčšie množstvo pohľadávok. Ku kúpnej cene sa navrhovateľ vyjadril tak, že s postupom času sa znižuje vymožiteľnosť pohľadávok a preto je pre veriteľa výhodnejšie predať pohľadávku aj pod cenu, ako nevymôcť nič. Nakoniec aj odporca ako pôvodný postupca svoju pohľadávku predal so stratou len za 26 % jej nominálnej hodnoty. Tento fakt teda nemôže svedčať o prepojenosti alebo špekulácii navrhovateľa a LICITOR factoring, s.r.o. Súd prvej inštancie pri posudzovaní všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti skonštatoval, že konanie navrhovateľa sa nepreukázalo ako vedomé na škodu voči odporcovi a preto kauzálne námietky odporcu neuznal. Navrhovateľ by podľa názoru súdu prvej inštancie musel poznať konkrétne kauzálne námietky, ktoré mohol teoreticky využiť odporca a vedomým vstupom do zmenkových vzťahov zabránil využitiu týchto kauzálnych námietok. Takéto skutočnosti preukázané v konaní neboli a preto súd prvej inštancie kauzálne námietky neuznal. Rovnako odmietavo sa súd prvej inštancie postavil k námietke odporcu o šikanóznom výkone práva navrhovateľa. Odporca uviedol, že považuje jednanie navrhovateľa za špekulatívny obchod, kedy od počiatku nebolo jeho snahou vymáhať kauzálne pohľadávky, ale obohatiť sa na úkor odporcu. Navrhovateľ mal podľa názoru odporcu zneužiť opomenutie indosanta vylúčiť garančný účinok rubopisu zmenky. S poukazom na zákaz zneužitia práva podľa OZ aj ObZ, žiadal odporca aby súd prvej inštancie odoprel takémuto šikanóznemu výkonu práva právnu ochranu. Súd prvej inštancie posúdil túto námietku ako nedôvodnú, pre výlučnú aplikáciu ZZŠ ako špeciálneho predpisu na zmenkové vzťahy. ZZŠ obsahuje komplexnú úpravu postihovania nepoctivého výkonu práva, v už spomínanom § 17, ktorý pri vedomom konaní na škodu pri nadobúdaní zmenky, dáva indosantovi možnosť pri preukázaní takto vedomého konania, využiť kauzálne námietky. Pri takto komplexnej úprave postihu už nie je možné tento postih viac rozširovať o úpravu obsiahnutú v § 3 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka, ktorá by sa využívala len pri absencii úpravy v lex specialis. Súd prvej inštancie konštatoval, čo považoval za zásadné v prejednávanej veci a tým je abstraktná povaha zmenky a to aj zmenky, ktorá zabezpečuje kauzálny záväzok. Zmenka je oddelená od kauzy, pričom jedine pri preukázaní vedomého konania na škodu dlžníka, skúmal by súd kauzálne okolnosti prípadu. Súd zdôraznil, že vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie, musí byť preukázané pri nadobúdaní zmenky, čo v konaní odporca nepreukázal. Pokiaľ by sa aj súd zaoberal nepoctivým postupom nasledujúcim po nadobudnutí zmenky, respektíve pri vymáhaní nárokov z nej, došlo by k porušeniu § 17 ZZŠ, ktorý skúma len okolnosti pri jej nadobúdaní. Odporca taktiež požadoval, aby súd zvážil prílišne formálne chápanie právnych predpisov, pri ktorom môže dôjsť k poškodeniu práva, s odvolaním sa na judikát Ústavného súdu Českej republiky č. ÚS 457/10. Nález ÚS ČR vyslovil názor, že nemožno priznať ochranu právu, ktoré je jeho zneužitím. Súd prvej inštancie však dodal, že ÚS ČR riešil zmenkové vzťahy, v ktorých na strane zmenkového dlžníka stál spotrebiteľ a teda tento vzťah nebol rovnovážny a od počiatku bol značne nevyvážený. Nakoľko v prejednávanej veci stoja oproti sebe dva podnikateľské subjekty, nebolo pri spravodlivé jednému z týchto subjektov poskytnúť extenzívnejší rozsah právnej ochrany, nad rámec tej ktorú mu poskytuje zmenkový zákon. Súd prvej inštancie po podrobnom posúdení všetkých námietok, nemal inú možnosť ako zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd prvej inštancie rozhodoval o trovách vzniknutých po zmenkovom konaní. Trovy konania boli ako strane úspešnej v spore priznané navrhovateľovi a to v rozsahu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli navrhovateľovi priznané v rozsahu 6 úkonov právnej služby v sume 1576,98 EUR voči odporcovi. 7. Odporca podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 20.03.2015 dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm f) O.s.p., písm. d) O.s.p. a písm. b) O.s.p. Odporca napadnutému rozsudku vyčítal že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozsudok (mysliac zrejme konanie) má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odporca súdu vytkol že nesprávne posúdil námietku absencie kauzy, keď vyhodnotil konanie navrhovateľa ako súladné s princípmi dobrých mravov a poctivého obchodného styku, respektíve nezhodnotil postup navrhovateľa ako vedomý na škodu odporcu. Odporca zotrval v názore, že všetky vykonané nepriame dôkazy mali preukázať že sa pri nadobúdaní zmenky navrhovateľ dopustil vedomého konania na škodu odporcu. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepoprel že pri nadobudnutí zmenky a pri vstúpení do kauzálnych vzťahov, bol oboznámený s tým že odporca za vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky neručil. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ majúci vedomosť o tom že odporca za vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky neručí, v rozpore s týmto dojednaním, uplatnil si nárok vo výške 100 % hodnoty prevedenej pohľadávky práve voči odporcovi, čím naplnil znaky vedomého konania na škodu. Podľa odporcu súd nesprávne právne posúdil povahu konania navrhovateľa, keď jeho vedomosť o nezodpovedaní za vymožiteľnosť odporcom, neposúdil ako vedomé konanie na škodu. Podľa názoru odporcu je irelevantné, že sa o garancii indosanta dozvedel navrhovateľ až neskôr, avšak dôležité je, že mal vedomosť o tom, že odporca pohľadávku previedol zo stratou, len za 26 % jej nominálnej hodnoty a následne si navrhovateľ uplatnil túto pohľadávku v jej 100 % - nej hodnote. Odporca vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil okolnosti pri prevode pohľadávky zo spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. na navrhovateľa. LICITOR factoring, s.r.o. je spoločnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti je vymáhanie pohľadávok a prevod zmeniek a kauzálnych pohľadávok považuje odporca za špekulatívny, pričom jeho cieľom nebolo vymáhanie úverových pohľadávok, ale len zmeniek voči indosantovi. Podľa odporcu, jeho tvrdeniu svedčí článok 4.2 zmluvy o postúpení, ktorý si súd nesprávne vyložil. V zmysle tohto článku, si zmluvné strany dojednali, že v prípade neúspešného vymoženia pohľadávky z dôvodu na strane zabezpečovacieho prostriedku, postupník má nárok na zľavu z odmeny. Podľa názoru odporcu tento článok svedčí tomu, že skutočným úmyslom prevodu boli len zmenky. Podľa odporcu sa javí tiež ako špekulatívne, že po nadobudnutí zmeniek a pohľadávok spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., táto spoločnosť počas dvoch rokov bola absolútne nečinná a následne zmenky rubopisovala a pohľadávky postúpila navrhovateľovi. Cieľom tohto prevodu mala byť snaha o zamedzenie možnosti odporcu využiť kauzálne námietky. Za špekulatívny považoval odporca tiež prevod pohľadávky, ktorý sa uskutočnil s 1 % - nou stratou pre postupcu, čo svedčí o tom, že zmluvné strany mali medzi sebou iné súkromné dojednania. Odporca tiež vytkol súdu, že neprikladal dôležitosť spôsobu akým navrhovateľ vyzval zmenkového dlžníka k úhrade zmenkovej sumy. Podľa názoru odporcu navrhovateľ konal čisto formálne a nesnažil sa skutočne od dlžníka zaplatenie zmenky vymôcť, o čom svedčí to, že sa uspokojil s vrátenou zásielkou, o ktorej sa dlžník ani nedozvedel a viac sa navrhovateľ nesnažil dlžníka kontaktovať. Odporca tiež nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne výlučnej aplikácie zmenkového zákona ako lex specialis a s tým, že súd odmietol aplikovať § 3 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Podľa odporcu nie je možné zmenku izolovať od ostatného právneho poriadku, tak ako tom urobil súdu. Odporca dodal, že ochrana pred šikanóznym výkonom práva v § 17 ZZŠ a § 3 OZ je odlišná. Zatiaľ čo § 3 OZ posudzuje konanie subjektu vzhľadom na objektívne hľadisko dobrých mravov, § 17 ZZŠ rieši subjektívny vzťah nadobúdateľa zmenky a dlžníka. Tým, že súd odoprel právnu ochranu prostredníctvom všeobecných predpisov, umožnil tak zneužitiu situácie navrhovateľom. Súd prvej inštancie tiež podľa názoru odporcu nevzal do úvahy, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy si bude navrhovateľ vymáhať pohľadávku od p. F., ako aj zmenkovú od odporcu a teda dôjde k duplicitnému obohateniu, pod zámienkou dvoch nezávislých titulov. Následkom vymoženia pohľadávky od odporcu bude, že tento ako indosant bude oprávnený v súlade s § 49 ZZŠ vymáhať celú zmenkovú sumu od pôvodného dlžníka titulom rembursného postihu. Následnom špekulatívneho obchodu a výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi bude, že poškodeným bude napokon spotrebiteľ. Odporca súdu tiež vytkol formálny nedostatok rozsudku, v ktorom v rozpore s § 175 ods. 4 O.s.p. opomenul definovať, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Odporca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz bude v plnom rozsahu zrušený. 8. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Opätovne zdôraznil povahu zmenky ako abstraktného cenného papiera, ktorý je oddelený od kauzálneho záväzku, čo platí aj pri zabezpečovacej zmenke. Dôkazom tejto oddelenosti od kauzy je práve to, že navrhovateľ predkladajúci perfektnú zmenku majúcu všetky náležitosti, nemá povinnosť dokazovať kauzu. Je na odporcovi, ktorý má kauzálne námietky, preukázať vedomé konanie na škodu a v prípade že sa tak stane, môže sa súd nimi zaoberať. Odporca dáva nesprávne do spojenia vylúčenie zodpovednosti za vymožiteľnosť kauzálnych pohľadávok s vylúčením garancie indosamentu v zmenke, čo sú dve rozdielne stránky prípadu a dve rozdielne pohľadávky. Podľa názoru navrhovateľa súd správne posúdil, že odporca nepreukázal vedomé konanie na škodu navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky a teda nepripustil kauzálne námietky. Navrhovateľ uviedol, že má exekučný titul voči dlžníkovi, ktorý ani v exekučnom konaní nič neplnil a teda sa nedalo predpokladať že by plnil zo zmenky. Bolo by nehospodárne a nelogické uplatniť voči tomu istému dlžníkovi nárok aj zo zmenky za situácie, kedy navrhovateľ jeden exekučný titul voči tejto osobe má a táto kauzálna pohľadávka, hoci priznaná súdom, je nevymožiteľná. Navrhovateľ si splnil všetky zákonné povinnosti vyzvať dlžníka na plnenie zo zmenky a následne uplatnil postih voči indosantovi. Odporcom tvrdený špekulatívny obchod so zmenkami navrhovateľ zásadne odmietol. Navrhovateľ nadobudol zmenky od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. s tým, že nevedel o garančnom účinku indosamentu a zároveň postupca mu tiež previedol kauzálnu pohľadávku. Kauzálna pohľadávka bola síce prevedená so stratou 1 % z nominálnej hodnoty, avšak dôvodom je objektívne sťaženie vymožiteľnosti s odstupom času, teda pre veriteľa je výhodnejšie pohľadávku predať s minimálnym ziskom, ako nevymôcť nič. Skutočnosť že LICITOR factoring, s.r.o. svoje nároky dva roky nevymáhala nepreukazuje špekulatívnosť, ale len to že z kapacitných dôvodov nemal veriteľ čas tieto pohľadávky uplatniť a teda ich previedol ďalej aspoň s minimálnou stratou. Pokiaľ by navrhovateľ ako vedel o garancii odporcu za zmenku, nevynakladal by financie na poplatky v rozhodcovských konaniach a nevymáhal by kauzálne pohľadávky, ale by priamo vymáhal zmenku od indosanta, čo svedčí o jeho počiatočnej nevedomosti. Pokiaľ ide o šikanózny výkon práva, navrhovateľ poukázal na iné konania, ktoré sa viedli a vedú medzi zhodnými sporovými stranami. V týchto konaniach navrhovateľ vždy ponížil žalovanú zmenkovú pohľadávku voči indosantovi priamo počas konania, ak došlo k plneniu zo strany kauzálneho dlžníka. Zároveň navrhovateľ podotkol, že pokiaľ si následným rembursným postihom podľa § 49 ZZŠ, odporca uplatní voči zmenkovému dlžníkovi to, čo bude plniť navrhovateľovi, je otázne aká škoda mu konaním navrhovateľa vzniká. S ohľadom na uvedené považuje navrhovateľ obranu odporcu za účelovú a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. V odvolacom konaní si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu a to podanie písomného vyjadrenia na súd v hodnote 263,04 EUR s DPH. 9. Odporca reagoval na vyjadrenie navrhovateľa prípisom zo dňa 19.04.2016, ktorým odvolaciemu súdu predložil ftk. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 2 Obdo/19/2014 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. 2CoZm/3/2016-231. Uvedené konanie bolo vedené medzi totožnými účastníkmi, pričom jeho skutkový základ bol postavený na totožných okolnostiach, navrhovateľ si uplatňoval nároky zo zmenky voči odporcovi ako indosantovi z titulu garančného účinku indosanta. Nakoľko skutkové okolnosti prevodu kauzálnych pohľadávok a zmeniek odporcom a následne spoločnosťami BFF capital, a.s., LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľom boli totožné, odporca v uvedenom konaní využil rovnaké námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu, pričom súd prvej inštancie obdobne ako v tomto konaní, ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, keď neakceptoval ani jednu námietku odporcu. Následne podal odporca voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že aj odvolanie bolo dôvodené totožne ako v spore na tunajšom súde. Krajský súd v Košiciach po odvolaní odporcu, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom č. 2CoZm/3/2013-166. Následne podal odporca dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Uznesením NSSR č. 2Obdo/19/2014 zo dňa 29.10.2010, Najvyšší súd ako dovolací súd vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia NSSR vyplýva, že aj dovolanie dôvodil odporca totožne s poukazom na kauzálne námietky, respektíve absenciu kauzy, vedomé konanie na škodu, premlčanie, rozpor so zásadou ekvity a ostatné námietky využité aj v tunajšom konaní. Najvyšší súd akceptoval dovolací dôvod odporcu spočívajúci vo vadách konania uvedených v § 237 O.s.p., nakoľko podmienky prípustnosti dovolania neboli z iných dovolacích dôvodov splnené. Dovolací súd tak pripustil dovolanie podľa § 237 písm. f) O.s.p., že postupom odvolacieho súdu, bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolací súd pripustil argumentáciu odporcu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebol riadne zdôvodnený, čím bolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces, respektíve bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Iné vady konania dovolací súd nezistil. Dovolací súd vytkol Krajskému súdu v Košiciach, že riadne nezdôvodnil namietané nesprávne posúdenie kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenoval pozornosť námietke žalovaného vo vzťahu ku konaniu žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a jeho šikanóznemu výkonu práv. Zároveň vytkol dovolací súd súdu nižšieho stupňa, že opomenul skúmať zmenku z hľadiska spotrebiteľského, nakoľko sa javí ako spotrebiteľská. Z daného pohľadu sa súd nižšieho stupňa v konaní dopustil chýb, na základe ktorých Najvyšší súd túto vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. V novom konaní Krajský súd v Košiciach uznesením č. 2CoZm/3/2016-231 z 26.02.2016, na základe dikcie dovolacieho súdu, zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 30Zm/8/2011-43, ktorým súd prvej inštancie ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému. V novom konaní Krajský súd v Košiciach postupoval v intenciách pokynov dovolacieho súdu a konštatoval, že dovolanie bolo pripustené z procesného dôvodu nedostatku riadneho odôvodnenia. Na základe pokynu dovolacieho súdu, Krajský súd zadal úlohu Okresnému súdu, aby po vrátení v novom konaní doplnil dokazovanie o skúmanie, či je zmenka spotrebiteľská, či sa jednalo o zabezpečovaciu zmenku s možnosťou kauzálnych námietok, či nedošlo k zakázanému šikanóznemu výkonu práv v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, ďalej skúmal námietku premlčania a výšku zmenkovej sumy, ako aj okolnosti nadobudnutia zmenky a kauzálnej pohľadávky. Okrem predloženia citovaných súdnych rozhodnutí, odporca vo vyjadrení znova poukázal na dôvody odvolania, ktoré uplatnil aj v doterajšom konaní. Nad rámec už zopakovaných dôvodov sa tiež odvolal na rozšírenú ochranu spotrebiteľa, ktorá bola ako novelizácia zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z. okrem iných predpisov, tiež do Zmenkového zákona v § 17 ods. 1 a 2. S poukazom na absenciu prechodných ustanovení Zák. č. 438/2015 Z.z. poukázal odporca na to, že zákon sa vzťahuje od svojej účinnosti 23.12.2015 aj na vzťahy vzniknuté a konania prebiehajúce podľa doterajších predpisov. S odkazom na už uplatnené odvolacie dôvody a tiež dôvod, že zmenku považuje odporca za spotrebiteľskú, žiadal priznať ochranu, ktorá spotrebiteľovi prináleží a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že Zmenkový platobný rozkaz č. 4Zm/1290/2013-19 bude v plnom rozsahu zrušený. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 01.07.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 13. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ohľadne abstraktnosti zmenky, či už sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je potrebné rozlišovať medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva odporca ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Skutočne zmenka má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď odkázal na prepojenie zmenkového zákona k lex generalis - občianskemu zákonníku v § 495. Odvolací súd považuje za duplicitné vyjadrovať sa jednotlivo k obsiahlym námietkam odporcu, nakoľko sa súd prvej inštancie venoval každej jednej námietke vyčerpávajúcim odôvodnením, s ktorým sa v plnej miere odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd sa teda obmedzí len na posúdenie jednotlivých odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď mal za to, že zmenka bola predložená jej oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom indosamentov, ako aj preukázal splnenie povinností podľa zmenkového zákona, ktoré sú potrebné na uplatnenie postihu proti indosantovi. 15. V súlade s § 11 ZZŠ Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). 16. V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. 17. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ Ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. 18. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ O tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom. 19. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ Ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. 20. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ Majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej správy. 21. Uvedené zákonné ustanovenia Zmenkového zákona svedčia tomu, že navrhovateľ preukázal svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o. a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ, s rubopisom na nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva, právo vyplniť bianco zmenku nevylučujúc, ako oprávnený vlastník zmenky, doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Navrhovateľ tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že odporca ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky navrhovateľa boli len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy a splatnosť, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola navrhovateľovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť v akej výške sa nachádza peňažný nárok navrhovateľa a teda akú sumu bol oprávnený v zmenke vyplniť. Navrhovateľ vyplnil zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd teda konštatuje že odvolací dôvod odporcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodný. Nesprávne právne posúdenie vytýkal odporca aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd opäť musí konštatovať, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením Zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495 Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase kedy navrhovateľ zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na škodu odporcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že bol to práve odporca, ktorý prvý krát zmenku rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu zavedený prvým indosantom. Odvolací súd konštatuje, že odporca ako podnikateľ, obchodujúci v bankovom sektore, mal mať na zreteli nuansy zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal možnosť svoj garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. Odvolací súd po štúdiu rozsiahleho materiálu po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu odporcu zo strany navrhovateľa, ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Odporca má za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Odvolací súd prišiel k záveru, že práve postup navrhovateľa, ktorý najprv vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový dlžník, fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že odporca sa v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky, snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne správanie navrhovateľa, čo však preukázané nebolo a preto kauzálne námietky účinné nie sú. 22. Odvolací súd tiež konštatuje, že ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. neobstojí v argumentácii odporcu, nakoľko súd prvej inštancie správne posúdil všetky predložené dôkazy, z ktorých vyvodil správne skutkové závery a tie správne právne posúdil. Pokiaľ ide o posledný uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teda že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tento odvolací dôvod odporca nijako ďalej nedefinoval, preto je obtiažne sa k nemu vyjadriť. Odvolací súd však v konaní na súde prvej inštancie nezistil vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. 23. Pokiaľ ide o odporcom predložené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že by odporcovi dávali za pravdu. Najvyšší súd SR prijal dovolanie odporcu z procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku Krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok odporcu, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. Tunajší súd sa veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami odporcu a správne konštatoval oprávnenosť nároku navrhovateľa. Odvolací súd má teda za to, že odporcom predložené rozhodnutia nijako nesvedčia jeho tvrdeniam, keďže namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval Najvyšší súd ako dôvod dovolania, je vadou ktorou mohol trpieť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, avšak tunajší súd prvej inštancie sa tejto chyby nedopustil. Je potrebné konštatovať tiež to, že dovolací súd sa nijako nevyjadruje k hmotnoprávnym okolnostiam veci, teda nepotvrdzuje názory odporcu v skutkových tvrdeniach. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k otázke spotrebiteľskej ochrany, ktorej sa domáha odporca vo svojom záverečnom vyjadrení. 24. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 25. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok odporcu nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie, ale nakoľko odporca sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa úspešne domáhal nárokov na právnu ochranu aké prislúchajú len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom. Odvolací súd je oboznámený s novelizáciou vykonanou zákonom č. 438/2015 Z.z. a je si vedomý toho, že tento zákon poskytujúci zvýšenú ochranu spotrebiteľom, zasahuje aj do už prebiehajúcich sporov. Odvolací súd však zdôrazňuje povahu tejto novely a dôvod jej prijatia, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Odporca sám nie je spotrebiteľom a preto by bolo v rozpore s úmyslom zákona č. 438/2015 Z.z., poskytnúť ochranu podnikateľskému subjektu, ktorý jednoznačne nie je znevýhodnený v tomto konaní inak ako vlastnou nedbanlivosťou pri rubopisovaní zmeniek. Zároveň súd poukazuje na vetu z cit. Ustanovenia § 17 (oba odseky) „koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“. Odvolací súd konštatuje, že viazanosť odporcu vznikla zo zákona pôsobením garančného účinku indosamentu a nie zo spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zvážiť procesnú stránku veci a to, či je vôbec prípustné vzhľadom na koncentračnú zásadu zmenkového konania, uplatňovať iné námietky, ako tie ktoré boli odporcom uplatnené v lehote na podanie námietok. Nakoľko sa odporca ochrany z titulu spotrebiteľskej zmenky nedomáhal už v námietkovom konaní, ale na túto okolnosť poukazuje až v odvolacom konaní, jeho odvolací dôvod v tomto smere nie je možný v tomto štádiu konania akceptovať. Aj v súčasnej situácii kedy sa spotrebiteľom poskytuje zvýšená ochrana prostredníctvom súdnej povinnosti ex offo skúmať spotrebiteľskú povahu záväzku, koncentračná zásada v zmenkovom konaní by tým nemala byť narušená. Pokiaľ by tento argument použil odporca v námietkovom konaní, súd sa ním mohol zaoberať a vykonať dokazovanie, či spotrebiteľskou zmenkou došlo k ujme práv spotrebiteľa a či bola spotrebiteľská zmenka znakom znevýhodnenia a či došlo k uplatneniu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú ako zakázané neplatné. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v čase kedy bola spotrebiteľská úverová zmluva zabezpečená zmenkou, bola táto prax bežná a v súlade so zákonom. Bolo by preto potrebné skúmať, či sa skutočne jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku natoľko znevýhodňujúcu postavenie spotrebiteľa, že je takáto zmenka neplatná. Dané skúmanie a dokazovanie však bolo možné len za predpokladu, že námietku spotrebiteľskej ochrany mal využiť odporca v námietkovom konaní, čo však neurobil, preto vzhľadom na koncentračnú zásadu je v tomto štádiu neúčinná. Odvolací súd tiež považuje za potrebné pripomenúť, že spotrebiteľský úver a zmenku, ktorej neplatnosti sa teraz odporca dovoláva, koncipoval v počiatku sám odporca a to v pozícii podnikateľa voči spotrebiteľovi. Podľa názoru odvolacieho súdu sa javí ako v rozpore s dobrými mravmi dovolávať sa neplatnosti, ktorú sám odporca spôsobil a tiež sa javí ako šikanózny výkon takého práva, respektíve následkov, ktoré sám v počiatku spôsobil. 26. Čo sa týka trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodoval v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný v odvolacom konaní, odvolací súd mu priznal náhradu 100 % z uplatnených trov konania, ktoré trovy konania si uplatnil tento účastník v rozsahu jedného úkonu právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Navrhovateľ vyčíslil jeden úkon právnej služby za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu odporcu, vo výške 210,81 EUR plus náhradu režijného paušálu v roku 2015 v sume 8,39 EUR a DPH 20 % k tejto sume, teda spolu náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslil v sume 263,04 EUR. Navrhovateľ si trovy vyčíslil v súlade s Vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb a preto odvolací súd túto náhradu priznal účastníkovi v plnom rozsahu. 27. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny v celej výrokovej časti. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 1CbZm 39/2014-169 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať dovolanie ak to Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.z. pripúšťa a to na základe zásad a pravidiel prípustnosti dovolania, ktoré podrobne uvádza v §§ 419 - 423. Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie je možné dôvodiť len na základe dovolacích dôvodov podľa § 431 a nasl. CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom sa nevyžaduje len v prípade, že je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo že je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo že je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.