Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/103/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514000834 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514000834.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného N. C.Á., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.9.2015, sp.zn. 0T/256/2014, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 25. októbra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému N. C., U.. X.X.XXXX H. R., F. R. R., Ľ. Č.. X, u k l a d á podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.9.2015, sp.zn. 0T/256/2014, bol obžalovaný N. C. uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 17.11.2014 v čase asi o 10.40 hod. v R. na R. ceste v smere na N. cestu viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. D. XXXX, EČ:BL-XXXGO, a to i napriek tomu, že mal trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 4T/22/2014-116 zo dňa 21.2.2014, právoplatným dňa 26.5.2014, mimo iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní troch rokov, a to na dobu od 27.5.2014 do 26.5.2017. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr.zák. § 38 ods. 2, § 56 ods. 1 Tr.zák. a § 4 ods. 4 Trestného poriadku peňažný trest vo výmere 550 eur s tým, že pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, bol podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Zároveň bol obžalovanému uložený - podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní šesť rokov, - podľa § 53 ods. 1 Tr.zák. trest domáceho väzenia v trvaní šesť mesiacov s tým, že podľa § 53 ods. 2 Tr.zák. je obžalovaný povinný po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich priestorov v čase od 00.00 hod. do 05.00 hod. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) prokurátor písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 29.9.2015, a to proti výroku o treste pre jeho neprimeranosť v neprospech obžalovaného. Odvolateľ uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil možnosti nápravy obžalovaného, ktorý spáchal skutok v čase plynutia skúšobnej doby v trvaní 2 roky a 6 mesiacov uloženej k úhrnnému podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorý obžalovanému uložil Okresný súd Bratislava V trestným rozkazom sp.zn. 4T/22/2014 zo dňa 21.2.2014, právoplatným dňa 26.5.2014 spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 rokov. Vzhľadom k tomu, že trestným rozkazom sp.zn. 4T/22/2014 bol obžalovaný odsúdený za skutok spočívajúci v ublížení na zdraví pri autonehode a následnom neposkytnutí pomoci a vzhľadom k tomu, že obžalovaný asi pol roka po právoplatnosti tohto odsúdenia znova viedol motorové vozidlo, má odvolateľ za to, že obžalovaný svoje podmienečné odsúdenie berie naľahko a vôbec sa z neho nepoučil. Uložený trest v napadnutom rozsudku preto považuje za nedostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, nakoľko pre obžalovaného a aj jeho okolie to je odkaz, že ani pri ublížení na zdraví, neposkytnutí pomoci a následnom vedení motorového vozidla napriek súdnemu zákazu páchateľovi takýchto činov nehrozí trest odňatia slobody, ktorý zrejme jediný je spôsobilý reálne odradiť od páchania trestnej činnosti. Zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, na základe ktorého sa prakticky realizuje trest domáceho väzenia, je účinný až od 1.1.2016, čím je tento trest nevykonateľný (v čase podania odvolania), a teda bez akéhokoľvek prevýchovného vplyvu na obžalovaného. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok poľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súčasne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu C.. R. H. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora doručenom na prvostupňový súd dňa 20.6.2016 navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por. Uviedol, že obžalovaný nebral na ľahkú váhu svoje predošlé odsúdenie a nesadol do auta len tak pre nič za nič, čo by nasvedčovalo pohŕdaniu predošlým odsúdením. So svojou priateľkou viedli reštauráciu a keď mu táto v kritický deň oznámila, že majú na prevádzke problém s propán-butánovou bombou, zareagoval tak, že sadol do auta a prišiel na prevádzku, aby sa nestalo niečo horšie. Samozrejme pripúšťa, že toto momentálne rozhodnutie nebolo správne. Chce tým len poukázať na to, že nešlo o pohŕdanie predošlým odsúdením. Na druhej strane však v prospech obžalovaného svedčí fakt, že sa k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal, napomáhal orgánom činným v trestnom konaní s objasňovaním trestnej činnosti. Od spáchania skutku vedie riadny život, je zamestnaný a navyše zaňho bola podaná spoločenská záruka, ktorú súd pri ukladaní trestu prijal a zohľadnil v rozsudku. Uložený trest je plne v súlade s rámcom individuálnej a generálnej prevencie a u obžalovaného plne postačuje na splnenie účelu tak, ako to má na mysli Trestný zákon. Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní prvostupňovým súdom dňa 8.9.2016. Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomne podanom odvolaní s tým, že navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody pri zachovaní rovnakého trestu zákazu činnosti. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu. Čo sa týka predchádzajúceho odsúdenia sp.zn. 4T/22/2014, tak ten skutok je spred 10 rokov, odvtedy žije obžalovaný riadnym životom. Čo sa týka prejednávanej veci, ak by nebol zavolaný na prevádzku z dôvodu, že sú problémy s propán-butánovou bombou, určite by takto nepostupoval a nedopustil sa trestnej činnosti. Okolnosti, ktoré nastali, ho prinútili takto konať, pretože mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu. Má za to, že trest uložený prvostupňovým súdom postačuje na prevýchovu obžalovaného a navrhol z týchto dôvodov odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že chce ešte raz oľutovať svoj čin. V reštaurácii pracovali denne aj s priateľkou. Boli na pokraji fyzických a psychických síl, a preto reagoval tak, že išiel danú situáciu riešiť. Pritom si dostatočne neuvedomil dôsledky svojho konania. V evidenčnej karte vodiča má zaznamenané priestupky, ale to boli skôr hlúposti z mladosti, kedy bol veľmi ovplyvnený. Teraz má už 8 rokov priateľku, snaží sa viesť usporiadaný život. Pripojil sa k prednesu svojho obhajcu. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6 Tr.zák. tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr.zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Podľa § 48 ods. 2 Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa § 61 ods. 2 Tr.zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len výrok o treste a jeho zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a jeho obhajcovi bola riadne doručená obžaloba (zo spisu nevyplýva doručovanie výzvy na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr.por.), pričom spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania potom, ako prokurátor a obžalovaný podali odpor voči trestnému rozkazu vydanému v prejednávanej veci. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle dotknutých ustanovení Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne boli súdom zisťované skutočnosti v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo žalovaného skutku a vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykoná dokazovanie len ohľadom výroku o treste. Následne boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a záruka dôveryhodnej osoby a po vyhlásení dokazovania za skončené bolo po záverečných rečiach a poslednom slove rozhodnuté vo veci rozsudkom tak, ako je to uvedené na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj dovtedy vykonané dôkazy a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. a spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným zo spáchania tohto prečinu. K samotnému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou Trestným zákonom pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (v § 348 ods. 1 Tr.zák. je ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody 0 až 2 roky), teda ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania trestného činu podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Prvostupňový súd uložil obžalovanému tri druhy trestov - peňažný trest, trest domáceho väzenia a trest zákazu činnosti. Na druhej strane zákonodarca zároveň v Trestnom zákone ustanovil v § 49 ods. 2, že súd nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedeného je zrejmé, že týmto sprísňujúcim ustanovením oproti predošlému Trestnému zákonu č. 140/1961 Zb. účinnému do 31.12.2005, bolo ustanovené, že pokiaľ sa osoba, ktorej plynie skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody (resp. podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody), dopustí úmyselného trestného činu, mal by byť takej osobe prioritne ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákonodarca síce výslovne nevylúčil možnosť uloženia takej osobe iného druhu trestu, ale z podstaty tejto zákonnej úpravy vyplýva, že by malo by ísť o výnimočnú situáciu a na taký prípad by mali byť zistené vážne dôvody hodné osobitného zreteľa, čo v prejednávanej veci odvolací súd nezistil. Z prejednávanej veci vyplýva, že pred spáchaním žalovaného skutku bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.2.2014 č.k. 4T/22/2014-116, právoplatným dňa 26.5.2014, odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr.zák. a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr.zák. (ako vodič motorového vozidla spôsobil dopravnú nehodu s ťažkou ujmou na zdraví spolujazdcovi, ktorému neposkytol po nehode potrebnú zdravotnú pomoc) na úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so skúšobnou dobou 30 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky, takže skúšobná doba mu plynula aj dňa 17.11.2014, kedy bol podľa napadnutého rozsudku spáchaný prejednávaný skutok, ktorý napĺňa znaky úmyselného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. V tejto súvislosti treba uviesť, že je nepodstatným, kedy bol vo veci Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/22/2014 spáchaný skutok, keďže skúšobná doba podmienečného odsúdenia plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd uložený trest odôvodnil tým, že u obžalovaného s prihliadnutím na okolnosti spáchania trestného činu, možnosť nápravy a pomery páchateľa vymeral obžalovanému trest, ktorý považoval za primeraný. V prospech obžalovaného prihliadol na jeho priznanie a účinnú ľútosťa zistil jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností uložil súd obžalovanému peňažný trest vo výmere 550 eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, trest domáceho väzenia v trvaní 6 mesiacov s tým, že obžalovaný je povinný sa čase od 00.00 hod. do 05.00 hod. zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich priestorov a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov s poukazom na skutočnosť, že z evidenčnej karty vodiča zistil, že obžalovaný porušuje ustanovenia pravidiel cestnej premávky. Uvedené tresty považoval prvostupňový súd za dostatočné v rámci individuálnej aj generálnej prevencie, pričom neuložil trest odňatia slobody aj z toho dôvodu, že obžalovaný po spáchaní trestného činu po dobu necelého jedného roku vedie riadny život. Prokurátor naopak v odvolaní popri uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá žiadal uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 8 mesiacov z dôvodov vyššie uvedených pri odvolaní prokurátora. Odvolací súd po posúdení hore uvedených skutočností má za to, že v princípe bol prvostupňovým súdom uložený trest neprimerane mierny, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd musí uviesť, že trest domáceho väzenia uložený prvostupňovým súdom s určením povinnosti obžalovanému zdržiavať sa vo svojom obydlí v čase od polnoci do piatej hodiny ráno nespĺňa základné zákonné kritéria určené pre trest v § 34 ods. 1 Tr.zák. Ďalej treba uviesť, že prvostupňový súd vo výroku o treste v rozpore so zákonom použil ustanovenie § 4 ods. 4 Tr.por., ktoré ani žiadnym spôsobom nezdôvodnil, čo zakladalo spolu s nesprávnym určením poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. Prvostupňový súd ustanovenie § 4 ods. 4 Tr.por. vzhľadom na obsah ponúknutej záruky jednou osobou G.. B. C. zo dňa 10.3.2015 nemohol aplikovať. Podľa § 4 ods. 4 Tr.por. môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obžalovaného iba záujmové združenie občanov, ktorým sa podľa § 4 ods. 2 Tr.por. rozumejú najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nie však individuálna osoba. Individuálnu osobu možno posudzovať iba za tzv. dôveryhodnú osobu, ktorá však môže spolupôsobiť iba v prípadoch uvedených § 5 ods. 2 Tr.por., t. j. pri nahradení väzby, pri podávaní žiadosti o milosť a žiadosti o zahladenie odsúdenia, nie však pri rozhodovaní o treste. Hoci vzhľadom na podané odvolanie len voči výroku o treste a už uvedený obmedzený revízny princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a právne posúdenie skutku, podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý odvolaním, obžalovaný ako vodič viedol motorové vozidlo v čase, keď mal súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, teda nerešpektoval súdne rozhodnutie o zákaze činnosti. Navyše v tejto súvislosti treba poukázať, že zo spisu vyplýva, že obžalovaný sa policajnej hliadke pri kontrole preukázal vodičským preukazom, ktorý bol povinný odovzdať Policajného zboru do siedmich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu súd uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo (v zmysle § 98 ods. 1 písm. d/ a § 100 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Obžalovaný pritom uvádzal pri výsluchu na prvostupňovom súde dňa 20.11.2014 (č.l. 35), že motorové vozidlo viedol kvôli tomu, že potreboval niečo vyriešiť v prevádzke reštaurácie (obhajca vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora a na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uvádzal, že na prevádzke mal byť problém s propán-butánovou bombou). Obžalovanému, ktorý vedel, že má súdom uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, nič nebránilo, aby zvolil iný spôsob dopravy na uvedené miesto a pokiaľ bol skutočne problém s propán-butánovou bombou na prevádzke, uvedené sa dalo riešiť buď zavolaním príslušného odborníka na manipuláciu s touto bombou alebo jej uzavretím resp. vypnutím do príchodu obžalovaného. Obžalovanému v čase skutku plynula skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody za trestný čin spáchaný na úseku dopravy v súvislosti s vedením motorového vozidla. Pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne neuvedomoval a mal k nej neuvážený postoj, keďže v čase prejednávaného skutku okrem plynutia uvedenej skúšobnej doby, mal aj súdom uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, bolo by v rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť iný druh trestu, ako nepodmienečný trest odňatia slobody, a to napriek obžalovaným uvádzaným skutočnostiam ohľadom vedenia riadneho života po spáchaní skutku. Teda odvolací súd po posúdení týchto všetkých skutočností dospel k záveru, že účelu trestu v prejednávanej veci z pohľadu druhu trestu zodpovedá jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody spoločne s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Ohľadom výmery trestu odvolací súd zohľadnil tie skutočnosti, ktoré prvostupňový súd nesprávne zohľadňoval vo zvýšenej miere pri určení druhu uloženého trestu. Týmito skutočnosťami sú obžalovaného priznanie a oľutovanie spáchaného trestného činu a okolnosti týkajúce sa jeho osobného života, a preto mu bol uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere tri mesiace (aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho blízke osoby) so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovanému bol pritom ukladaný trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 0 až 16 mesiacov, keďže u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti a v takom prípade sa podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr.zák. znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Treba uviesť, že podľa odvolacieho súdu by bolo neúmerným a v rozpore s účelom trestu ukladanie obžalovanému trestu odňatia slobody v polovici trestnej sadzby ako to žiadal v odvolaní prokurátor. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nesprávne posúdil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného a tým aj ich pomer. Správne prvostupňový súd určil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. vzhľadom na priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie obžalovaným. Naopak prvostupňový súd nesprávne zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák., teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaný bol už síce odsúdený za trestný čin, avšak ohľadom prvého odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.5.2010, sp.zn. 1T/2/2010, právoplatným dňa 10.5.2010, sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade druhého, už vyššie spomínaného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.2.2014, č.k. 4T/22/2014-116, ide o rozhodnutie, ktorého výkon obžalovaný maril a v takom prípade vzhľadom k tomu, že by išlo o tzv. dvojité pričítanie tej istej skutočnosti (ako zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu a zároveň ako priťažujúcej okolnosti), taký postup výslovne vylučuje ustanovenie § 38 ods. 1 Tr.zák. a v ňom vyjadrená zásada „ne bis in idem“ (rozhodnutie č. 21 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2009). K uloženému trestu zákazu činnosti odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. V takom prípade, je potrebné podľa ustálenej súdnej praxe z pohľadu účelu trestu zakázať dotknutej osobe vykonávať takú činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie, resp. ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden až desať rokov. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol síce opakovane postihnutý za dopravné priestupky, ale išlo o priestupky menej závažné vybavené blokovými pokutami až na dva prípady, kedy mu bola v roku 2005 uložená pokuta a v roku 2008 pokuta a zákaz činnosti. Prvostupňovým súdom uložený trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby vo výmere 6 rokov bol vzhľadom na druh a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, napriek osobe obžalovaného, ktorý už bol za protiprávnu činnosť na úseku dopravy sankcionovaný, trestom neadekvátnym, uloženým v rozpore s účelom trestu a primeraným trestom zákazu činnosti zodpovedajúcim účelu trestu je uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere dva roky, teda vo výmere o jeden rok navýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zhrnutím teda odvolací súd na záver uvádza, že na základe podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému uložil pri priznaní poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. l) Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní dva roky. Vo zvyšnej časti zostal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.