Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/177/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200177 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514200177.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: X.. D. J., R.. XX.XX.XXXX, D. W. XX, D., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o obnove konania, na odvolania žalobcu proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava V č. k. 43C/1/2014-82 zo dňa 11. apríla 2016 a č. k. 43C/1/2014-108 zo dňa 3. mája 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 43C/1/2014-82 zo dňa 11. apríla 2016 a č. k. 43C/1/2014-108 zo dňa 3. mája 2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením č. k. 43C/1/2014-82 zo dňa 11. apríla 2016 súd prvej inštancie návrh žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/101/2011 v celom rozsahu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobcu na obnovu konania je nedôvodný. Po právnej stránke posúdil vec v zmysle ust. § 228, § 230 ods. 1, 3 a § 234 ods. 1, 2 O.s.p. a v rámci rozhodovania o povolení prípustnosti obnovy konania sa súd prvej inštancie v prvom rade vysporiadal s podmienkou pre povolenie obnovy podľa § 230 ods. 1 O.s.p., teda či bol návrh podaný pred uplynutím tzv. subjektívnej lehoty, ktorá je trojmesačná a začína plynúť odo dňa, resp. od času, kedy sa ten, kto obnovu konania navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo od času, kedy ho mohol uplatniť. Žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 3.4.2014, pričom napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2013. Žalobca nepreukázal, že by bola zachovaná trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Dôvody uvádzané žalobcom v podaním zo dňa 22.2.2016 ako osobné prekážky na strane žalobcu nemožno považovať za zachovanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. Navrátenie lehoty nie je prípustné. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že neboli splnené ani podmienky prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1, 2 O.s.p.. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Okresný súd Bratislava V konaní sp. zn. 50C/101/2011 návrh zamietol z dôvodu, že žalobcom namietaný nesprávny úradný postup nebol v konaní Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 32C/147/2005 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov preukázaný. Žalobca nebol účastníkom konania a v uvedenom konaní nemohla žalobcovi vzniknúť škoda. V spore vedenom pod sp. zn. 50C/101/2011 mu chýbala aktívna vecná legitimácia. Rozhodovaciu činnosť súdu nemožno stotožniť s nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. V konaní pod sp. zn. 50C/101/2011 nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 32C/147/2005 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Oprávnení na podanie opravných prostriedkov v uvedenom konaní boli jeho účastníci, čo i v danom konaní žalobkyňa urobila. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vecne správny rozsudok nemôže byť dôsledkom nesprávneho úradného postupu. Žalobcom predložené dôkazy sú rovnaké, ako boli predložené v konaní sp. zn. 32C/147/2005, kde bol žalobca vypočutý ako svedok, právoplatne skončenom dňa 31.7.2009, ako aj v konaní sp. zn. 50C/101/2011, právoplatne skončenom dňa 28.1.2013. Nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie o veci už s poukazom na skutočnosť, že v konaní absentovala aktívna vecná legitimácia žalobcu a nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdu v konaní 32C/147/2005. O tom, že predmetné dôkazy preukazujúce priamu finančnú účasť žalobcu boli použité v konaní sp. zn. 32C/147/2005 svedčí i odkaz samotného žalobcu v návrhu na obnovu konania na to, že sú založené v spise sp. zn. 32C/147/2005. 3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že nakoľko si žalovaný trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluva č. 130809/01 o prevode bytu do osobného vlastníctva ukladala splatiť zostatok úveru bytovému družstvu v čiastke 30 790,- Kčs, ktorý žalovaný (v konaní sp. zn. 32C/147/2005) odmietol zaplatiť. Za tejto situácie žalobca prisľúbil finančný dar na splatenie úveru bytovému družstvu výlučne žalobkyni (v konaní sp. zn. 32C/147/2005). Žalobca (v konaní sp. zn. 32C/147/2005) napriek tejto skutočnosti následne podpísal zmluvu č. 13809/01, aby získal byt podvodom bez splatenia alikvotnej časti zostatku úveru bytovému družstvu. Novými dôkazmi pre priaznivejšie rozhodnutie sú darovacia zmluva spolu so zápisom pre pamäť zo dňa 28.8.2001. Orgán verejnej moci bol povinný vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k nehnuteľnosti v konaní sp. zn. 32C/147/2005. Orgán verejnej moci, aby zakryl podvod žalovaného (v konaní sp. zn. 32C/147/2005) vysporiadal BSM k bytu podľa § 150 Občianskeho zákonníka napriek existencii darovacej zmluvy. Z obsahu rozsudku sp. zn. 32C/147/2005 nevyplýva, že by žalobkyňa (v konaní sp. zn. 32C/147/2005) mala záujem na inom vysporiadaní ako podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Orgán verejnej moci kupčil s právami žalobkyne. Keďže orgáne verejnej moci neurobil úkony podľa § 143 Občianskeho zákonníka, potom jeho konanie je jednoznačne nesprávnym úradným postupom. Postup orgánu verejnej moci zmenil okolnosť pre poskytnutie daru žalobkyni (v konaní sp. zn. 32C/147/2005), pretože žalobca nemal v úmysle poskytovať dar k nadobudnutiu bytu pre Ing. Panáčka pre ustavičné domáce násilie. Kvôli nesprávnemu úradnému postupu súdu v konaní sp. zn. 32C/147/2005 žalobca trval na vylúčení vkladu za nadobudnutý byt na samostatné konanie. Preto žiadal o vstup do konania sp. zn. 32C/147/2005. Orgán verejnej moci neurobil úkony vyčlenenia vkladu pre osobitné konania, čím druhýkrát konal nesprávnym úradným postupom. Zmierovacie konanie v konanie sp. zn. 32C/147/2005 o zaplatení 40 000,- € nebolo slobodným prejavom vôle žalobkyne (v konaní sp. zn. 32C/147/2005). Orgán verejnej moci jednoznačne nadržiaval žalovanému v súvislosti s podpísanou zmluvou č. 13809/01 a zápisom pre pamäť. Zmluva č. 13809/01 vykazuje znaky podvodu a je neplatným právnym úkonom. Ak orgán verejnej moci v konaní sp. zn. 32C/147/2005 túto skutočnosť nezohľadnil a neurobil úkon pre jej neplatnosť, jeho konanie je nesprávnym úradným postupom. K zachovaniu subjektívnej lehoty na uplatnenie návrhu na obnovu konania žalobca uviedol, že od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k. 50C/101/2011-102, resp. 6Co 583/2012-121 dňom 28.1.2013 do podania návrhu na obnovu zo dňa 3.1.2014 subjektívna lehota neuplynula s ohľadom na dôvodné prekážky celospoločenského významu. V listinných dôkazoch postúpených súdu dňa 22.2.2016 k veci sp. zn. 43C/1/2014 existujú dôkazy odôvodňujúce prípustnosť obnovy konania, ktoré rozhodne sú považované za nové dôkazy pre obnovu konania a obsah ktorých je celospoločenskou požiadavkou zameranou proti úplatkom v obstarávaní vecí všeobecného záujmu, či proti bezdôvodnému obohateniu. Tieto nové dôkazy nemohol žalobca použiť bez svojej viny v konaní sp. zn. 50C/101/2011 k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo veci. Zo subjektívnej stránky preto, že aktuálnosť nových dôkazov je zaujímavá až do 10.1.2013 - 21.12.2013, nie v období konania sporu sp. zn. 50C/101/2011, ktorý bol právoplatne skončený dňa 28.1.2013. Z objektívnej stránky žalobca nebol účastníkom konania sp. zn. 32C/147/2005. O jeho nekalom obsahu sa dozvedel až dňa 21.12.2013. Pred týmto dátumom mal dôkaznú núdzu. Tvrdenia žalovaného o tzv. osobných prekážkach žalobcu sú neopodstatnené. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. 8. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. 9. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 10. Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e). 11. Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné. 12. Podľa § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. 13. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne. 14. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol byť znova prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. 15. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu subjektívnej lehoty t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Tieto lehoty boli ustanovené Občianskym súdnym poriadkom účinným do 30.6.2016 zhodne s Civilným sporovým poriadkom účinným odo dňa 1.7.2016. 16. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k totožnému záveru, že v súdnej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal splnenie objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania t.j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto strany. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/101/2011 bolo skončené dňa 28.1.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 50C/101/2011-102 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 6Co 583/2012-121. Žalobca pritom podal žalobu na obnovu konania dňa 3.1.2014. Dôkazy, ktorými žalobca mienil preukázať dôvod obnovy konania (Darovacia zmluva zo dňa 7.10.2001 uzavretá medzi žalobcom a C. N.Č., Zápis pre pamäť zo dňa 28.8.2001, kde je ako svedok podpísaný žalobca, poštové peňažné poukazy a bankový príkaz na úhradu z rokov 1985 až 2001, Analýza úhrad za účet nájomné zo dňa 4.2.2005, Pokus o zmier Bytového družstva Petržalka zo dňa 19.1.2005), mu mali, resp. mohli byť k dispozícií už v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v konaní sp. zn. 50C/101/2011, resp. žalobca neuviedol žiaden určitý a zrozumiteľný dôvod, pre ktorý by ich nemohol použiť v konaní sp. zn. 50C/101/2011. Na plynutie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nemajú vplyv údajné (navyše nepreukázané) prekážky osobnej povahy na strane žalobcu. 17. Podľa odvolacieho súdu sú rovnako správne aj ďalšie závery súdu prvej inštancie zdôvodňujúce zamietnutie návrhu žalobcu. Žalobcom navrhované dôkazy mohli byť vykonané už v konaní sp. zn. 50C/101/2011, nejde o prípad, že by ich žalobca bez svojej viny v pôvodnom konaní nemohol použiť. Rovnako má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že navrhnuté dôkazy navrhované žalobcom by neboli spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 50C/101/2011 bola žaloba navrhovateľa o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci štátom (súdom) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 32C/147/2005, kde žalobca ani nevystupoval ako strana a v ktorom nebol rozsudok, ktorým bolo konanie skončené, zrušený alebo zmenený pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Žalobcom navrhnuté dôkazy sa tejto rozhodujúcej skutočnosti už zo svojej povahy nijako netýkajú. 18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie zistil náležite skutkový stav, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom aj odôvodnil, keď odôvodnenie má v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. (účinných v čase rozhodovania) všetky náležitosti a s ktorým sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje. Námietky žalobcu uplatnené v odvolaní sú právne irelevantné a nespôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko žalobca. 19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie č. k. 43C/1/2014-82 zo dňa 11. apríla 2016 ako vecne správne v zmysle § 381 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 20. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby na obnovu konania správne uznesením v zmysle vtedy účinného § 234 ods. 1 O.s.p. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne. Z tohto dôvodu a s poukazom na § 470 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom, keďže potvrdzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá obnova konania. 21. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu proti uzneseniu č. k. 43C/1/2014-108 zo dňa 3. mája 2016, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. 22. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na § 138 ods. 1 O.s.p. tým, že majetkové pomery žalobcu oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňujú. Z Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov súd prvej inštancie zistil, že žalobca má spolu s manželkou stály príjem 898,60 €. Vzhľadom k tomu, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, posudzoval súd prvej inštancie majetkové pomery žalobcu spolu s majetkovými pomery jeho manželky. Žalobca nemá vyživovaciu povinnosť, žiadne dlhy, je spoluvlastníkom bytu a viacerých pozemkov. Nejde o nemajetnú osobu. Výdavky na lieky žalobca nepreukázal. Ďalšie výdavky, ktoré žalobca uviedol (na holiča a kaderníka, opravu hodín a trovy právneho zastúpenia), nemožno prirátať k mesačným výdavkom, ktoré žalobcu postihujú pravidelne. Tieto pomery vzhľadom na výšku príjmov a výdavkov, ktoré v Tlačive uviedol, neodôvodňujú oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie taktiež prihliadol na skutočnosť, že súdny poplatok, ktorý je vo výške 99,50 € je jednorazovým poplatkom, ktorý platiteľa nepostihuje pravidelne. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či u žalobcu ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, nakoľko podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť splnené kumulatívne. 23. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v podstate žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalobcovi prizná oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že ako dôchodca nie je povinný vyživovať ďalšie osoby pre oslobodenie do súdnych poplatkov. Dôchodok je určený na zachovanie existencie života dôchodcov. Súd nesprávne prihliadal na pozemky žalobcu, ktoré sú z väčšej časti vyvlastnené pre rýchlostnú cestu R2 Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., zatiaľ bez náhrady. K iným pozemkom je mu pre výstavbu rýchlostnej cesty znemožnený prístup. Ďalšie pozemky sú svojvoľne obhospodarované firmou M-trade AG, s.r.o. bez dohody a odplate, o čom je vedený súdny spor. Nejedná sa o zo strany o žalobcu o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd mal vec nároku na vklad do bytu vybaviť v konaní sp. zn. 32C/147/2005 bez súdneho poplatku, čo neurobil z dôvodu nadržiavania žalovanému. Teraz žiadaný súdny poplatok je dôvodom podozrenia žalobcu z vydierania. 24. Podľa § 254 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. 25. O oslobodenie od súdnych poplatkov musí strana sporu požiadať. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery strán sporu, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. 26. Po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobca - žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov - vzhľadom k svojim majetkovým pomerom nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležite a komplexne posúdil pomery žalobcu vzhľadom na to, ako ním boli prezentované, riadne sa vysporiadal so skutkovým stavom a so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom dospel k správnemu záveru, že celkovo posudzované pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 27. Žalobca vo svojom odvolaní pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, namietal najmä to, že podľa jeho názoru on ako dôchodca nemusí mať inú vyživovaciu povinnosť, aby mu bolo priznané oslobodenie do súdnych poplatkov, zároveň uviedol, že z pozemkov, ktoré vlastní nemá žiaden úžitok. Absencia vyživovacej povinnosti a vlastníctvo pozemkov však neboli jedinými či podstatnými dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Súd prvej inštancie a spolu s ním i odvolací súd má za preukázané, že celkové majetkové a sociálne pomery žalobcu a jeho domácnosti sú uspokojivé a v žiadnom prípade ich nemožno hodnotiť ako natoľko nepriaznivé, že by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Príjem žalobcovej domácnosti, ktorej obaja členovia sú dôchodcovia, je 898,60 €, pričom žalobcu a jeho manželku nezaťažujú žiadne také pravidelné platobné nároky, ktoré by bolo možné považovať za neprimerané ich príjmu. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobca napríklad nespláca žiaden úver či pôžičku, ani nemá vyživovaciu povinnosť (ktorá nemusí zaťažovať len pracujúcich, ako sa mylne domnieva žalobca v odvolaní). Ich náklady na základné potreby ako bývanie, zdravotná starostlivosť, strava či hygiena sú v súhrne podstatne nižšie ako ich príjem a umožňujú žalobcovi splniť si svoju poplatkovú povinnosť s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku za odvolanie, ktorý predstavuje 99,50 €. Mimoriadne či jednorazové náklady, ako napríklad platenie trov právneho zastúpenia, nemožno pri posudzovaní pomerov žalobcu zohľadňovať. Aj súdny poplatok za odvolanie predstavuje len jednorazový výdavok, vzhľadom na čo je vylúčené, aby pri jeho výške 99,50 € výrazne negatívne zasiahol žalobcovu schopnosť napĺňať odôvodnené potreby seba a svojej domácnosti. Už len na základe porovnania príjmov žalobcovej domácnosti z dôchodkov jej členov a ich výdavkov možno vyvodiť, že žalobca nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Je bez významu, že žalobca okrem toho nemá ešte dodatočné príjmy z pozemkov, ktoré vlastní. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcove osobné, sociálne a majetkové pomery neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, je nadbytočné, ako správne skonštatoval i súd prvej inštancie, zaoberať sa otázkou, či zo strany žalobcu nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. 29. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, že u žalobcu nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 43C/1/2014-108 zo dňa 3. mája 2016 ako vecne správne potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).