Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/251/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200940 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514200940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, Bratislava, o zaplatenie 447,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. marca 2015 č. k. 24C 436/2014-59 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej, v rámci konania pred súdom prvej inštancie zastúpenej opatrovníčkou v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“) domáhal zaplatenia sumy 447,70 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nedodržania dohodnutých podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. 2. Rozhodol tak právne veci posúdiac poukazom na ust. § 52 ods. 1 § 53 ods. 1, §54 ods. 1, § 879f ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 12.1.2006 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.526,92 Eur prevodom na jej účet, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať poskytovateľovi formou mesačných splátok vo výške 40,70 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola určená na 20.2.2006, poslednej na 20.12.2010. Účastníci zmluvy sa dohodli na úročení úveru úrokovou sadzbou vo výške 17,30 % p. a. po celú dobu trvania úverového vzťahu, výška ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 9,48%, neoddeliteľnú súčasť zmluvy predstavovali všeobecné úverové podmienky. Uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil žalovanou nezaplatené splátky úveru splatné v období od 20.2.2010 do 20.12.2010 v počte 11 v celkovej výške 447,70 Eur. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 zistil, že žalovaná poslednú úhradu realizovala dňa 10.2.2009 vo výške 40,23 Eur, úrok z omeškania z jednotlivých splátok je vyčíslený odo dňa splatnosti každej splátky samostatne do dňa splatnosti splátky nasledujúcej v celkovej výške 16,72 Eur a úrok z omeškania z nezaplatených splátok od 21.12.2010 do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiaden dôvod na neaplikovanie ust. § 54 Občianskeho zákonníka na predmetný právny vzťah, keď spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy je nutné považovať za typické občianskoprávne vzťahy. Podľa súdu prvej inštancie nemožno poprieť, že v danej veci ide o tzv. absolútny obchod a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, pričom však predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve regulovanej osobitnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, keď úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. 4. Mal potom za náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je nutné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie právo podnikateľské. Uviedol, že s účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva, keď najvýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Poukázal na uznesenie ÚS SR zo dňa 19.6.2013, I.ÚS 402/2013-10, podľa ktorého použitie najvýhodnejšieho podnikateľského práva a nie práva občianskeho na spotrebiteľský vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Mal za to, že niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky, vrátane premlčania, v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna prax regulujúca vzťahy medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Na základe uvedeného preto aplikoval ust. § 5b zákona č. 102/2014 Z. z. a v danej veci uplatnil všeobecnú premlčaciu lehotu ex offo a návrh ako premlčaný zamietol, keďže žalobca sa domáhal priznania istiny predstavujúcej nezaplatené splátky úveru za obdobie od 20.2.2010 do 20.12.2010 a žalobu podal dňa 22.1.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. 6. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 12.1.2006, keď v tomto období až do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, pričom daná zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Mal za to, že novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú vzťahy a nároky vzniknuté pred 1.1.2008. To podľa neho znamená, že ak bola pred 1.1.2008 uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné jeho práva a povinnosti posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ale podľa Obchodného zákonníka. V tomto smere poukázal na niektoré výsledky súdnej praxe (rozhodnutia NS SR 2MCdo 3/2011, 6MCdo 4/2012, rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 132/2013 a sp. zn. 15Co 28/2013, rozhodnutia KS v Trnave sp. zn. 9Co 138/2013 a 11 Co 71/2013, rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 9Co64/2013. Taktiež nesúhlasil s postupom podľa ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov účinného od 1.5.2014. vzhľadom na Ústavou SR garantovaný zákaz retroaktivity právnych noriem. Mal za to, že aplikáciou tohto ustanovenia došlo k porušeniu princípov právneho štátu a k porušeniu zákazu diskriminácie, keď platná právna úprava do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej lehoty vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala NRSR ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov s povinnosťou súdov prihliadať na premlčanie ex offo bez stanovenia pravidiel aplikácie v prechodných ustanoveniach. Mal za to, že aplikáciou daného ustanovenia dochádza k popretiu právnej istoty a k porušeniu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných právnych noriem musí byť v súlade s Ústavou SR. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie týmto postupom je spôsobilý privodiť mu škodu. 7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015, ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite novej procesnej normy podaním odvolania žalobcu proti danému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v ich zmysle o odvolaní i rozhodnúť. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky dokazovania správne zhodnotil a správne aj aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. na daný vzťah. Vo veci vyvodil správny skutkový i právny záver o charaktere daného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, keď uplatnený nárok správne vyhodnotil ako premlčaný. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si ani nežiada doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku uplatneného žalobou, ktorý je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy spotrebiteľskej a na ktorého premlčanie bolo potrebné prihliadať v danom konaní ex offo. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 10. Odvolací súd sa tak nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že vzhľadom na uzatvorenie zmluvy v roku 2006 a so zreteľom na to, že ju treba charakterizovať ako absolútny obchod, je potrebné pri jej posudzovaní aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania nároku z nej vyplývajúceho je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené a odobril ho aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený Obchodným zákonníkom nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Na uvedené uznesenie ÚS SR poukázal i súd prvej inštancie a súd odvolací nemal dôvod sa od ním vysloveného právneho názoru odchýliť. Napokon novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom je iba expresis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. I NS SR vo svoje aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal názor, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného, sa od jeho účinnosti (1.5.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016). Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom stotožnil. 11. Ak žalobca v rámci podaného odvolania namietal aplikáciu ust. § 5b, ktoré bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedené s účinnosťou od 1.5.2014 novelou č. 102/2014 Z. z. argumentujúc tým, že je ho ako hmotnoprávne ustanovenie možné použiť len na tie právne vzťahy, ktoré vznikli po jeho účinnosti, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení novely č. 102/2014 Z. z. účinnej od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Niet pochýb o tom, že ust. § 5b má procesnoprávny charakter, nakoľko pojednáva o rozhodovaní orgánu, čo je procesná činnosť, a zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní so spotrebiteľským charakterom preskúmať, či nárok nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by znemožňovala nárok priznať. Napriek tomu, že samotné premlčanie má charakter hmotnoprávny, procesná povaha citovaného ustanovenia 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide teda o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej novely, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, bol súd prvej inštancie povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo pred jeho účinnosťou. Ide o režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch. Tento výklad je v súlade so Stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatom na jeho rokovaní dňa 5.2.2015, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. 12. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a ich náhradu úspešnej žalovanej priznal v plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 3 CSP). 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ako to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 os. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).