Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202680 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514202680.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, číslo registrácie v SAK: 2359, so sídlom Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 o návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmenkovej sumy 2.596,45 EUR s príslušenstvom, odmenou 18,65 eur zo zmenky a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 303/2014-211 zo dňa 21.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 303/2014-211 zo dňa 21.06.2016 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 101,25 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. 1CbZm 303/2014-211 zo dňa 21.06.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním odporcu, Okresný súd Bratislava V vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu, keď ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm 42/2014-19 zo dňa 28.04.2014 a tiež zaviazal odporcu k úhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v sume 394,51 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 04.02.2014 domáhal, aby súd prvého stupňa vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým zaviaže odporcu k zaplateniu zmenkovej sumy 2.596,45 EUR s príslušenstvom tvoreným zákonným úrokom 6% ročne zo zmenkovej sumy od 07.08.2013 do zaplatenia, s odmenou zo zmenky 1/3 % zmenkovej sumy, teda 8,65 EUR a uplatňoval si voči odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ svoj návrh dôvodil tým, že na základe zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 44300805, poskytol odporca ako veriteľ úver dlžníkovi T. Y., ktorý sa ho zaviazal splatiť riadne a včas podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Úver poskytnutý dlžníkovi, bol zabezpečený vlastnou bianko zmenkou, ktorú za účelom zabezpečenia vystavil dlžník v prospech odporcu - úverového veriteľa a na zmenke chýbal údaj o splatnosti a výške zmenkovej sumy. Úverový dlžník a odporca uzatvorili tiež dohodu o vyplňovacom práve, ktorou udelil zmenkový dlžník veriteľovi oprávnenie vyplniť zmenku splatnosťou a zmenkovou sumou rovnajúcou sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva. Odporca následne uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou BBF capital, a.s., IČO: 36 618 268, ktorou postúpil na postupníka BBF capital, a.s. pohľadávky, okrem iných aj pohľadávku z úverovej zmluvy č. 44300805 s dlžníkom p. Y.. Následne spoločnosť BBF capital, a.s. postúpila ďalej túto pohľadávku spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., IČO: 36 435 601 a spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. uzatvorila ďalšiu zmluvu o postúpení dňa 18.12.2008, ktorou ako postupník nadobudol predmetnú pohľadávku z úverovej zmluvy navrhovateľ. Navrhovateľ súdu uviedol, že spolu s prevodom pohľadávky z úverovej zmluvy, nadobudol navrhovateľ tiež vyplňovacie právo z Dohody o vyplňovacom práve k bianco zmenke, ktorá dohoda bola pôvodne uzatvorená medzi odporcom a zmenkovým, resp. úverovým dlžníkom. Navrhovateľ tiež uviedol, že okrem nadobudnutia pohľadávky voči p. Y., nadobudol tiež práva majiteľa zmenky. Odporca ako pôvodný zmenkový veriteľ zmenku indosoval v prospech spoločnosti BFF capital, a.s. Následne BFF capital, a.s. indosovala zmenku na spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. a tá následne indosovala zmenku v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ k veci uviedol, že je oprávneným zo zmenky v dôsledku indosovania zmenky a tiež je oprávneným veriteľom kauzálnych pohľadávok, teda nadobudol tiež vyplňovacie právo k bianco zmenke. Uvedená zmenka bola súčasným zmenkovým veriteľom- navrhovateľom vyplnená dňa 06.08.2013, ktorý bol dňom výkonu práva a ako dlžná suma bola uvedená suma rovnajúca sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva vo výške 2.596,45 eur. Miestom platenia bol na zmenke uvedený údaj: U., Š. XXX, XXX XX U.. Navrhovateľ poukázal na znenie § 15 odsek 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový (ďalej ako „ZZŠ“), v zmysle ktorého ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Zároveň poukázal navrhovateľ na solidaritu všetkých zmenkovo zaviazaných osôb s poukazom na § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., podľa ktorého všetci, ktorí zmenku prijali, vstavili, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. V súlade so svojim právom zmenkového veriteľa, zaslal navrhovateľ zmenkovému dlžníkovi výzvu, aby sa dostavil na platobné miesto zmenky v deň výkonu práva za účelom zaplatenia zmenkovej sumy. Navrhovateľ uviedol súdu, že v uvedený deň však nedošlo k splneniu povinnosti dlžníka a k uspokojeniu nároku navrhovateľa. Navrhovateľ odvodil svoj nárok voči odporcovi súladne s § 15 ods. 1 a § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., podľa ktorého ak nesplní svoj záväzok zmenkový dlžník, môže majiteľ zmenky žiadať plnenie od indosanta, ktorý je zodpovedný za plnenie zo zmenky. Navrhovateľ poukázal na splnenie povinnosti notifikovať nezaplatenie zmenky zmenkovým dlžníkom predchádzajúcemu indosantovi, čo veriteľ vykonal oznámením tejto skutočnosti predošlému indosantovi v zákonnej lehote 4 pracovných dní od zaslania výzvy na zaplatenie. Nakoľko k uhradeniu zmenky zmenkovým dlžníkom nedošlo, uplatnil si práva zo zmenky navrhovateľ v súlade s § 47 ZZŠ voči jednému z indosantov, a to voči odporcovi. Titulom istiny si uplatnil navrhovateľ zmenkovú sumu, ako aj si uplatnil príslušenstvo podľa § 48 ods. 1 ZZŠ a to zmenkové úroky 6% zo zmenkovej sumy od 07.08.2013 - deň nasledujúci od splatnosti zmenky, zmenkovú odmenu vo výške 8,65 EUR a uplatnil si náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči odporcovi. Navrhovateľ svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi a to predložením prvopisu zmenky, upovedomením indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy dlžníkom, výzvou adresovanou zmenkovému dlžníkovi na zaplatenie zmenkovej sumy, správou pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy, zmenkovou dohodou medzi odporcom a zmenkovým dlžníkom zo dňa 25.08.2005. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz č. 4Zm42/2014-19 dňa 28.04.2014. Citovaným zmenkovým platobným rozkazom zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej istiny vo výške 2.596,45 EUR s príslušenstvom v zmysle návrhu navrhovateľa. Odporca podal voči zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Námietky dôvodil odporca kauzálnymi námietkami v súlade s § 17 ods. 1 ZZŠ, taktiež namietal rozpor so zásadou ekvity zo strany navrhovateľa, namietal neexistenciu vyplňovacieho práva, namietal tiež absenciu vyplňovacieho práva navrhovateľa voči odporcovi, namietal premlčanie práva vyplniť zmenku ako aj práva na zaplatenie zmenky, nepreukázanie výšky zmenkovej sumy a tiež namietal zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie s následkom straty postihového práva voči indosantovi. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, odporca sa odvolával na znenie § 17 ods. 1 prvá veta ZZŠ, ktorý uvádza že „kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka“. Odporca namietal, že kauzálny vzťah medzi ním a navrhovateľom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči odporcovi ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou z 26.9.2006 spoločnosti BBF capital, a.s., ktorej súčasne indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči navrhovateľovi, ani jeho predchodcom. V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodol, že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov, a v čl. III. ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Odporca mal za to, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením, ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa navrhovateľovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Odporca k veci uviedol, že považuje konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi a navyše navrhovateľ podľa názoru odporcu konal pri prevzatí rubopisu zmenky vedome na škodu odporcu. Vedomé konanie na škodu odporcu vnímal v tom, že navrhovateľ si bol vedomý toho, že úmyslom odporcu a osoby na ktorú previedol zmenku a zabezpečované pohľadávky bol ten, že nadobúdateľ prevzal pohľadávky, ktoré sa javili ako nevymožiteľné respektíve problematické, a preto ich nadobudol za relatívne nízku hodnotu (26% ich nominálnej hodnoty), pričom bolo na jeho šikovnosti ako ich vymôcť a získať určité plnenie od dlžníka s tým, že odporca ako postupca nezodpovedal za ich vymožiteľnosť. Zmenka bola súčasťou prevodu pohľadávky a mala len zabezpečiť plnenie primárneho úverového záväzku, uľahčiť prípadné dokazovanie, nemalo sa tým na mysli previesť zmenku ako osobitnú ďalšiu pohľadávku, i keď zmenka je relatívne samostatná. Tým, že navrhovateľ vedel o týchto kauzálnych súvislostiach a vedel že zmenka sa prevádzala len ako zabezpečenie a nie ako osobitný záväzok, konal vedome na škodu odporcu keď prevzal práva zo zmenky s tým, že ich mienil uplatniť priamo voči indosantovi, napriek tomu že vedel že zmenka bola len zabezpečovací prostriedok. Za vedomé konanie na škodu odporcu vnímal odporca aj postup, kedy od prvého rubopisu z odporcu na BFF capital s.r.o. došlo k dvom ďalším indosamentom, s cieľom sťažiť pozíciu odporcu na uplatnenie kauzálnych námietok. V súvislosti s kauzou, odporca poukázal na to, že zmenka by sa nemala formálne striktne vykladať ako cenný papier oddelený od kauzy, ktorou je úverový vzťah, ale mala by sa chápať ako zabezpečovací prostriedok. Keďže zmenka mala zabezpečiť kauzálny vzťah, ktorý bol medzi odporcom a dlžníkom z úveru, navrhovateľ ako osoba stojaca mimo týchto kauzálnych vzťahov nemá právo na zmenkovú sumu, keďže zmenka sa týkala kauzálneho vzťahu. Zároveň poukázal odporca na zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorej sa odporca ako postupca výslovne zbavil zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok a aj z tohto dôvodu boli pohľadávky prevedené za nižšiu cenu ako nominálna (26%), a preto je v rozpore s dobrými mravmi, aby následne navrhovateľ vymáhal 100% pohľadávky z titulu zmenky. Navrhovateľ vediac o vylúčení zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok, vymáha celú sumu zo zmenky od osoby, ktorá sa zbavila zodpovednosti v zmluve o postúpení, čo je podľa názoru odporcu rozporné s dobrými mravmi. Odporca tiež poukazoval na rozpor so zásadou ekvity. Podľa názoru odporcu navrhovateľ porušuje dobré mravy a uplatňuje svoje práva zo zmenky v rozpore s tým, čo si strany medzi sebou dojednali v zmluve o prevode pohľadávok, a teda že prevádzajúci nebude zodpovedať za ich vymožiteľnosť, pričom navrhovateľ zneužíva relatívnu abstraktnosť zmenky a jej oddelenie od úverovej pohľadávky, čím dochádza k šikanóznemu výkonu jeho práva. Odporca uviedol, že napriek tomu že jeho rubopis neobsahoval formuláciu „bez záväzkov“, na výslovné vylúčenie zodpovednosti indosanta za platenie zmenky, zmluvné strany tento úmysel vyjadrili už v zmluve o prevode pohľadávok. Podľa názoru odporcu tak navrhovateľ vedome koná v rozpore s dobrými mravmi, uplatňuje svoje právo na škodu iného a takýto výkon práv je zakázaný podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako subsidiárny právny predpis žiadal odporca aplikovať nielen § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj § 265 Obchodného zákonníka, ktorý tiež odopiera právnu ochranu výkonu práva ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. A podľa jeho názoru je súd povinný takýto výkon práva odmietnuť. Odporca tiež namietal, že dohoda o vyplňovacom práve je veľmi neurčitá, keďže neobsahuje dostatočnú identifikáciu zmenky, ku ktorej jej vyplňovacie právo udeľované. Z obsahu dohody podľa názoru odporcu nevyplýva, že ktorá blankozmenka môže byť na základe vyplňovacieho práva udeleného touto dohodou vyplnená, a preto ako nejasná a neurčitá, je táto dohoda neplatná a k zmenke absentuje vyplňovacie právo. Odporca namietal tiež absenciu vyplňovacieho práva navrhovateľa voči odporcovi, pre prípad že by súd posúdil dohodu o vyplňovacom práve ako takú za platnú. Odporca namietal, že vyplňovacie právo bolo výhradne medzi odporcom a pôvodným zmenkovým dlžníkom, pričom toto právo nebolo nijako prevedené. Vyplňovacie právo patrí len osobe, ktorej ho výslovne dlžník udelí, a keďže odporca neudelil toto právo navrhovateľovi, navrhovateľ nemá voči odporcovi právo zmenku vyplniť a žiadať jej zaplatenie. Z opatrnosti namietol odporca tiež premlčanie práva zmenku vyplniť a namietol aj premlčanie práva na zaplatenie zmenky. Keďže zmenka mala zabezpečiť záväzok z úveru, keď sa dlžník dostane do omeškania, pre stanovenie začiatku premlčania bolo potrebné zistiť kedy sa dlžník dostal do omeškania. Do omeškania sa pôvodný dlžník dostal už 21.02.2006 a teda týmto momentom datoval odporca začiatok 3 ročnej premlčacej doby, ktorá podľa názoru odporcu uplynula 21.02.2009. Keďže navrhovateľ zmenku vyplnil až dňa 06.08.2013, vykonal tak oneskorene. Odporca citoval príslušné ustanovenia Občianskeho aj obchodného zákonníka, ktoré upravujú premlčanie a prišiel k názoru, že všetky majetkové aj nemajetkové práva sa premlčujú, okrem tých o ktorých zákon vyslovene určuje, že sú nepremlčateľné. Keďže ZZŠ nepremlčateľnosť práva vyplniť bianko zmenku neuvádza, konštatuje odporca, že sa toto právo premlčuje v lehote 3 rokov odkedy sa toto právo mohlo uplatniť a v danom prípade od omeškania dlžníka. Pre prípad, že by súd tento názor neuznal, odporca vzniesol námietku premlčania samotného zmenkového nároku proti nemu ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a § 340 ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát. Mal za to, že ak by právo vyplniť blankozmenku nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych, v podstate nepremlčateľných práv, a v prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať od dlžníka prostredníctvom zmenky plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná. Odporca tiež namietal výšku zmenkovej sumy, ktorej výšku navrhovateľ nepreukázal, Navrhovateľ podľa názoru odporcu nepreukázal, že zabezpečovaná pohľadávka bola v čase uplatnenia práva zmenku vyplniť, práve vo výške ktorú na zmenku vypísal, a ktorú žaluje. V závere tiež odporca konštatoval že navrhovateľ zmeškal povinnú lehotu na predloženie zmenky k plateniu od dlžníka s následkom straty práva vymáhať ju od indosanta podľa § 53 ods. 1 ZZŠ, keďže nepreukázal doručenie výzvy dlžníkovi. Odporca na preukázanie svojich tvrdení súd predložil potvrdenie o omeškaní vydané odporcom, z ktorého vyplýva že OTP Banka Slovensko, a.s. potvrdzuje omeškanie dlžníka so splácaním spotrebného úveru. Odporca žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie, na ktorom návrh navrhovateľa bude v celom rozsahu zamietnutý. Navrhovateľ sa k námietkam odporcu vyjadril písomným podaním zo dňa 19.12.2014. Navrhovateľ najmä zdôraznil, že ZZŠ ako zásadný právny predpis k tejto veci nepozná pojem platobnej alebo zabezpečovacej zmenky, na ktorý rozdiel za odvolával odporca. Navrhovateľ uplatnil právo zo zmenky, ktorá je dokonalým skriptúrnym cenným papierom, pričom text zmenky v sebe inkorporuje právo jej majiteľa. Navrhovateľ predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti osvedčil svoj nárok z nej vyplývajúci. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že navrhovateľ nemá vyplňovacie právo k zmenke, nakoľko toto právo nebolo prevedené a patrí len odporcovi vo vzťahu k dlžníkovi, navrhovateľ poukázal na aplikáciu § 14 ods. 1 ZZŠ, podľa ktorého s indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky, a teda aj právo vyplniť zmenku, pokiaľ bola indosovaná bianko zmenka. Nový majiteľ zmenky vstupuje nielen do práv zo zmenky, ale aj do práv so zmenkou spojených. Taktiež pri prevode pohľadávok podľa všeobecného predpisu občianskeho práva, sa s prevodom pohľadávky prevádzajú všetky práva s ňou spojené. Podľa názoru navrhovateľa teda nebolo potrebné osobitne prevádzať aj právo vyplňovacie k bianko zmenke. Zároveň navrhovateľ podotkol, že právo vyplniť zmenku bolo uskutočnené voči dlžníkovi a nie voči odporcovi ako indosantovi, preto jeho námietka je nedôvodná. K námietke ohľadne vedomého konania na škodu odporcu, navrhovateľ uviedol, že ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek tvrdenie odporcu o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky považoval len za účelové, a teda sa voči nemu nedá konštatovať, že konal alebo koná na škodu odporcu. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, navrhovateľ opäť odkázal na charakter zmenky, ktorá je abstraktným cenným papierom a je oddelená od kauzy medzi zmenkovým dlžníkom a veriteľom. Navyše pri nepriamom dlžníkovi, akým indosant je, jeho záväzok za zmenku vyplýva priamo zo zákona, v prípade naplnenia podmienky, že primárny dlžník zmenku neuhradí, nastupuje garančný účinok indosamentu v podobe možnosti veriteľa postihnúť indosanta ako sekundárneho dlžníka. Predpokladom pre postih voči indosantovi je, že zmenkový dlžník svoj záväzok neuhradil, a že garančný charakter indosamentu nebol vylúčený. Keďže odporca nijako nevylúčil zákonný garančný charakter indosamentu podľa § 15 ods. 1 ZZŠ, hoci mal na to možnosť, privodil si dôsledok v podobe zodpovednosti za platenie zmenky. Navrhovateľ konal v súlade so zmenkovými predpismi, keď si uplatnil právo voči indosantovi a jeho výkon práva tak nemôže byť posúdený ako rozporný s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Pokiaľ by pri rubopise zmenky došlo zo strany odporcu k odmietnutí zodpovednosti doložkou „sine obligo“, jeho indosament by mal len prevodné účinky. Ohľadne premlčania práva vyplniť zmenku sa navrhovateľ vyjadril tak, že ako nemajetkové právo sa toto právo nepremlčuje a je akcesorickým právom odvodeným od zmenky, teda existuje dovtedy kým existuje zmenka. Pokiaľ ide o namietanie nesprávnosti zmenkovej sumy, navrhovateľ uviedol, že odporca síce namieta výšku zmenkovej sumy, ale nijako nekonkretizuje prečo je suma nesprávna, čo ako námietka nemôže obstáť. Odporca namieta i správnosť vyplnenia blankozmenky v súlade s vyplňovacím oprávnením, odporca súce využil svoje námietkové právo v zmysle ustanovenia § 10 ZZŠ, avšak nepreukázal, že navrhovateľ nadobudol v zmysle tohto ustanovenia zmenku v zlej viere alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Pokiaľ ide o zmeškanie lehoty na vyzvanie dlžníka k úhrade s následkom straty práv voči indosantovi, navrhovateľ poukázal na ftk. Notárskej zápisnice č. N 875/2013, ktorá bola spísaná na Notárskom úrade T.. O. I. so sídlom v X.. Uvedená notárska zápisnica osvedčuje, že sa v deň platenia zmenky 06.08.2013 na platobné miesto dostavil zástupca navrhovateľa s notárom, pričom napriek výzve, ktorú adresoval navrhovateľ dlžníkovi, dlžník sa na miesto platenia nedostavil a zmenku nezaplatil, čo osvedčuje notárska zápisnica. Následne ako uvádza vo vyjadrení navrhovateľ, dňa 07.08.2013 zaslal notifikačnú správu svojmu indosantovi v súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ o tom, že dlžník zmenku nezaplatil. Z uvedeného vyplýva podľa názoru navrhovateľa, že splnil všetky zákonné povinnosti na uplatnenie práva zo zmenky voči indosantovi, a preto námietky odporcu považuje za účelové a žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti a uplatnil si voči odporcovi náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, a to predloženými listinnými dôkazmi a so súhlasom účastníkov konania prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, sp. zn. 1CbZm/39/2014, v ktorej bol dňa 18.11.2014 vypočutý svedok Y.. O. ako štatutárny zástupca BBF Capital, a.s. a LICITOR factoring,s.r.o. a dňa 2.2.2015 bolo vypočutý navrhovateľ, pán N.. G.. Súd prvého stupňa z dôvodu hospodárnosti upustil od ich vypočutia a upustil aj od výsluchu svedka p. Y. - vystaviteľa zmenky, ktorého výsluch tiež navrhol odporca s cieľom objasniť postup navrhovateľa pri vyzývaní zmenkového dlžníka na uhradenie zmenky, objasniť, či bol vystaviteľ zmenky ochotný dostaviť sa v deň splatnosti do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel a nakoniec objasniť skutočnosť, či sa navrhovateľ alebo jeho predchodcovia pokúsili voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou zabezpečenú pohľadávku vymáhať. Súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko o neúspešnosti platenia zmenky zmenkovým dlžníkom a splnenia povinnosti navrhovateľa svedčia listinné dôkazy, svedecká výpoveď nebola nutná. Súd prvého stupňa sa následne zaoberal jednotlivými námietkami odporcu. K námietke absencie vyplňovacieho práva k zmenke navrhovateľa a tvrdeniu, že odporca je zaviazaný len v rozsahu pôvodnej bianco zmenky, súd túto námietku hodnotil ako nedôvodnú. Súd uviedol, že odporca ako priamy účastník dohody o vyplňovacom práve, vedel o možnosti vyplniť zmenku sumou a splatnosťou pri omeškaní dlžníka. Odporca preto, aj keď on sám oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina bude doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. Následne teda musel mať vedomosť o možnosti doplniť zmenku a nie je možné na jeho prípad aplikovať § 69 ZZŠ, teda nemôže byť viazaný len pôvodným textom zmenky. Odporca pri inodosovaní vedel, že je zmenka neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka, ktoré súdu predložil, už v tom čase vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musel, preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. Odporca sa na zmenku podpísal s vedomím že je zmenkový dlžník v omeškaní, bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, a teda musel mať vedomosť o možnosti zmenku vyplniť. Odporca tiež namietal absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, z dôvodu jej neurčitosti k akej zmenke sa viaže. Súd prvého stupňa konštatoval, že táto dohoda je platná, nakoľko identifikuje zmluvné strany, ktoré sú zmenkovým veriteľom a dlžníkom, identifikuje kauzálnu pohľadávku, číslo úverovej zmluvy. Za okolností kedy súdu nebolo známe, že by ten istý dlžník vystavil na zabezpečenie totožnej úverovej zmluvy v prospech odporcu ešte aj inú zmenku, je nepochybné že sa jednalo práve o zmenku, ktorá je predmetom tohto konania. Súd tiež konštatoval, že žiaden právny predpis neupravuje podstatné náležitosti zmenkovej dohody a pre tento prípad, kedy dlžník vystavil len jednu zmenku, pre tú konkrétnu úverovú zmluvu, nie je pochýb že sa dohoda viaže k zmenke ktorá sa týmto konaním prejednáva. Zároveň súd konštatoval že odporca bol priamym účastníkom zmenkovej dohody a on túto dohodu koncipoval, čo je súdu známe aj z inej rozhodovacej činnosti. Odporca túto dohodu pri jej kreovaní považoval za dostatočne určitú a teraz sa domáha jej neplatnosti, z titulu neurčitosti, čo súd neakceptoval. Súd sa zaoberal tiež námietkou premlčania, ktorú hodnotil ako nedôvodnú. Právo vyplniť zmenku nie je majetkovým právom, a preto ho súd mal za nepremlčateľné. Toto právo sa viaže k vlastníckemu právu inkorporovaného v zmenke a ako akcesorické sa viaže na existenciu zmenky ako takej. Inými slovami, pokiaľ existuje zmenka, existuje aj právo vyplniť ju. Zároveň súd skonštatoval, že právo vyplniť zmenku nebolo v zmenkovej dohode nijako časovo obmedzené. V teoretickej rovine tiež súd konštatoval, že námietku premlčania je možné uplatniť len voči právu, ktoré sa ešte len uplatňuje a nie voči právu ktoré už zaniklo. Navrhovateľ uplatnením práva vyplniť zmenku spôsobil, že toto právo zaniklo jeho vykonaním. Pokiaľ sa teoreticky mohol odporca dovolávať určitého premlčania, toto právo mu poskytuje špeciálny predpis k zmenkám a to ZZŠ v § 70 ods. 2, ktoré upravuje, že nároky majiteľa zmenky s doložkou bez trov voči indosantom sa premlčujú v lehote jedného roka od splatnosti zmenky. K takémuto premlčaniu však nedošlo. Nakoľko je zmenka abstraktným cenným papierom, oddeleným od kauzy, ktorú zabezpečuje, dokonca aj v prípade, že by sa premlčala pohľadávka ktorú kryje, nič nebráni majiteľovi zmenky v tom, aby bianko zmenku vyplnil. Odporca tiež namietal výšku zmenkovej sumy. Tieto námietky súd prvého stupňa tiež neakceptoval vzhľadom na to, že odporca síce namietal správnosť zmenkovej sumy, avšak túto námietku ďalej bližšie nedefinoval. Odporca tvrdil že zmenková suma bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, ale neuviedol aká je správna suma. Súd konštatoval, že podľa § 10 ZZŠ pri neúplnej zmenke, možno namietať voči majiteľovi nesprávne vyplnenie vtedy, ak zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Súd poukázal na znenie § 495 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá povinnosť veriteľa preukazovať dôvod záväzku s výnimkou záväzkov z cenných papierov, vrátane zmenky. Podľa názoru súdu, navrhovateľ nebol povinný preukazovať dôvod ani výšku zmenkovej pohľadávky, ale naopak pokiaľ mal odporca výhrady voči zmenkovej sume, z dôvodu znenia § 495 OZ, prináležalo dôkazné bremeno o preukázaní nesprávnosti práve na ňom. Súd prvého stupňa tiež poukázal na rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. II/2009-1769 zo dňa 12.10.2009, ktorý predložil navrhovateľ. Rozhodcovský súd posudzoval nárok žalovaný navrhovateľom voči úverovému dlžníkovi z pôvodného kauzálneho záväzku. Rozhodcovským rozsudkom bol dlžník zaviazaný k zaplateniu úverovej pohľadávky s úrokom, úroky z omeškania a trovy konania. Týmto rozsudkom navrhovateľ preukázal výšku zabezpečovanej pohľadávky. Zmenkovú sumu, ktorú doplnil navrhovateľ do zmenky teda súd akceptoval, nakoľko odporca v námietkach správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietal, nemohol by sa súd jej výškou zaoberať ani v prípade, ak by navrhovateľ do blankozmenky doplnil sumu, ktorá by nároky priznané rozhodcovským rozsudkom prekračovala. Odporca tiež namietal stratu postihových práv navrhovateľa z dôvodu nepreukázania predloženia zmenky jej dlžníkovi na platenie. Súd k tejto námietke konštatoval, že navrhovateľ dostatočne súd presvedčil o tom, že si voči dlžníkovi splnil povinnosť vyzvať ho na zaplatenie, čo doložil poštovým dokladom o pokuse doručiť výzvu na zaplatenie a tiež tým, že sa dostavil na platobné miesto v čase platenia a dlžník zmenku neuhradil, o čom svedčí ftk. Notárskej zápisnice. Navrhovateľ dodržal svoje povinnosti vyzvať dlžníka k zaplateniu a tiež notifikačnú povinnosť voči svojmu indosantovi a teda neúspešné doručenie zmenkovému dlžníkovi nemalo na jeho práva voči indosantovi žiaden dosah. Napokon sa súd vysporiadal tiež s kauzálnymi námietkami odporcu. Odporca definoval konanie navrhovateľa ako vedomé na škodu odporcu, keď napriek vedomosti o tom, že odporca mienil vylúčiť zodpovednosť za vymožiteľnosť pohľadávok, ktoré previedol zmluvou o postúpení, uplatnil v rozpore s týmto dojednaním postih voči indosantovi, čím zneužil abstraktný charakter zmenky. Odporca tvrdil že navrhovateľ vedel za akých okolností bola pohľadávka postúpená a vedel že zmenka je len zabezpečovacím prostriedkom a napriek vylúčeniu zodpovednosti odporcu, vymáhal pohľadávku zo zmenky voči nemu. Podľa odporcu o vedomom konaní na škodu svedčí personálne prepojenie firiem BFF capital, a.s. a LICITOR factoring, s.r.o., ktoré spoločnosti sú tiež prepojené s navrhovateľom. Odporca považoval za vedomé konanie na škodu keď navrhovateľ s vedomosťou že kauzálna pohľadávka bola postúpená len za 26 % svojej nominálnej hodnoty, následne vymáha voči odporcovi 100 % jej hodnoty, a že tento postup považuje za zneužitie práva. Za podozrivé považoval odporca dojednanie postúpenia pohľadávky medzi navrhovateľom a LICITOR factoring, s.r.o., kedy postupca previedol na navrhovateľa pohľadávku s 1 % stratou. Zároveň poukazoval na znenie článku 4.2 zmluvy o postúpení, z ktorého vyplýva že v prípade že sa zabezpečovací prostriedok prevádzanej pohľadávky ukáže ako neúspešný, postupník má právo uplatniť si u postupcu právo na zľavu. Odporca mal za to, že zmyslom prevodu pohľadávok bolo len prevedenie zmeniek, pričom od počiatku nemal navrhovateľ záujem vymáhať kauzálnu pohľadávku a úkony k jej uspokojeniu považoval len za formálne. Súd prvého stupňa vzal do úvahy vyjadrenie navrhovateľa, ktorý k veci uviedol, že mu bolo známe že úverové pohľadávky sa prevádzali bez garancie ich vymožiteľnosti, nakoľko taká je bežná prax. Zároveň k veci uviedol, že pri nadobudnutí pohľadávok spolu so zmenkami, nebol znalý zmenkového práva a zmenky uložil v trezore a nezaoberal sa nimi. Primárne začal navrhovateľ vymáhať kauzálne pohľadávky voči dlžníkom, o čom svedčí aj rozsudok rozhodcovského súdu a začaté exekučné konanie voči dlžníkovi. Až následne po zistení, že na zmenkách chýba doložka o vylúčení zodpovednosti indosanta, tie pohľadávky ktoré sa nepodarilo vymôcť voči kauzálnym dlžníkom, začal navrhovateľ vymáhať voči indosantovi, ktorý opomenul svoju zmenkovú garanciu vylúčiť. Súd prvého stupňa tiež vzal do úvahy výsluch svedka Y.. O., ktorý k veci vypovedal, že navrhovateľ nadobudol niekoľko pohľadávok so zmenkami od LICITOR factoring, s.r.o., z dôvodu že táto spoločnosť kapacitne nestíhala vymáhať všetky nadobudnuté pohľadávky, pričom pri uzatvorení zmluvy o postúpení si ani postupca nebol vedomý garancie pomerne bonitného indosanta za zaplatenie zmenky. Pokiaľ by o tomto navrhovateľ vedomosť mal, zrejme by odkúpil aj väčšie množstvo pohľadávok. Súd prvého stupňa pri posudzovaní všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti skonštatoval, že konanie navrhovateľa sa nepreukázalo ako vedomé na škodu voči odporcovi, a preto kauzálne námietky odporcu neuznal. Navrhovateľ tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky odporca svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčil, a keďže ani z ostatných vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu odporkyne. Nedbanlivosť navrhovateľa, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že odporkyňa je nepriamou zmenkovou dlžníčkou, súdu prvého stupňa nepostačovala. Takéto skutočnosti preukázané v konaní neboli, a preto súd prvého stupňa kauzálne námietky neuznal. Rovnako odmietavo sa súd prvého stupňa postavil k námietke odporcu o šikanóznom výkone práva navrhovateľa. Odporca uviedol, že považuje jednanie navrhovateľa za špekulatívny obchod, kedy od počiatku nebolo jeho snahou vymáhať kauzálne pohľadávky, ale v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky uplatňovať kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky, a tým sa na jeho úkor obohatiť. Navrhovateľ mal podľa názoru odporcu zneužiť opomenutie indosanta vylúčiť garančný účinok rubopisu zmenky. S poukazom na zákaz zneužitia práva podľa OZ aj ObZ, žiadal odporca aby súd prvého stupňa odoprel takémuto šikanóznemu výkonu práva právnu ochranu. Súd prvého stupňa posúdil túto námietku ako nedôvodnú, pre výlučnú aplikáciu ZZŠ ako špeciálneho predpisu na zmenkové vzťahy. ZZŠ obsahuje komplexnú úpravu postihovania nepoctivého výkonu práva, v už spomínanom § 17, ktorý pri vedomom konaní na škodu pri nadobúdaní zmenky, dáva indosantovi možnosť pri preukázaní takto vedomého konania, využiť kauzálne námietky. Pri takto komplexnej úprave postihu už nie je možné tento postih viac rozširovať o úpravu obsiahnutú v § 3 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka, ktorá by sa využívala len pri absencii úpravy v lex specialis. Súd prvého stupňa konštatoval, čo považoval za zásadné v prejednávanej veci a tým je abstraktná povaha zmenky a to aj zmenky, ktorá zabezpečuje kauzálny záväzok. Zmenka je oddelená od kauzy, pričom jedine pri preukázaní vedomého konania na škodu dlžníka, skúmal by súd kauzálne okolnosti prípadu. Súd zdôraznil, že vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie, musí byť preukázané pri nadobúdaní zmenky, čo v konaní odporca nepreukázal. Pokiaľ by sa aj súd zaoberal nepoctivým postupom nasledujúcim po nadobudnutí zmenky, respektíve pri vymáhaní nárokov z nej, došlo by k porušeniu § 17 ZZŠ, ktorý skúma len okolnosti pri jej nadobúdaní. Odporca taktiež požadoval, aby súd zvážil prílišne formálne chápanie právnych predpisov, pri ktorom môže dôjsť k poškodeniu práva, s odvolaním sa na judikát Ústavného súdu Českej republiky č. ÚS 457/10. Nález ÚS ČR vyslovil názor, že nemožno priznať ochranu právu, ktoré je jeho zneužitím. Súd prvého stupňa však dodal, že ÚS ČR riešil zmenkové vzťahy, v ktorých na strane zmenkového dlžníka stál spotrebiteľ, a teda tento vzťah nebol rovnovážny a od počiatku bol značne nevyvážený. Nakoľko v prejednávanej veci stoja oproti sebe dva podnikateľské subjekty, nebolo by spravodlivé jednému z týchto subjektov poskytnúť extenzívnejší rozsah právnej ochrany, nad rámec tej, ktorú mu poskytuje zmenkový zákon. Odporca v záverečnom vyjadrení upozornil na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 20Obdo/19/2014 z 29.10.2015, v ktorom v obdobnej veci vyslovil názor, že ak sa z obsahu spisu javí zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“, treba sa zaoberať aj otázkou, či je zmenka platná. Z toho vyvodil, že je súd povinný ex offo skúmať, či je dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú on uzavrel so zmenkovým dlžníkom - vystaviteľom zmenky a zároveň spotrebiteľom, dostatočne zrozumiteľná, či formulár dohody dostatočne chráni práva spotrebiteľa v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či ide o absolútne neplatnú zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Súčasne poukázal na novelizované znenie čl. I. § 17 zmenkového zákona a mal za to, že súd aj v tomto konaní musí z úradnej povinnosti prihliadať na spotrebiteľský charakter zmenky. Podľa názoru súdu prvého stupňa účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 zavedené do zmenkového zákona (čl. I. § 17 a čl. III. § 3a) bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Napriek tomu, že o spotrebiteľskom charaktere príčinného vzťahu zmenky súd nemal pochybnosť, zaviazanosť odporcu zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej on mal postavenie dodávateľa, ale výlučne a jedine len v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. Odporca sa preto nemôže dovolávať ochrany, ktorú zmenkový zákon priznáva len spotrebiteľovi, ani očakávať, že súd bude ex offo skúmať zmluvné podmienky, ktoré on sám vo formulári dohody o vyplňovacom práve k zmenke koncipoval. Otázkou neplatnosti dohody sa už súd prvého stupňa v rozsahu včas uplatnenej námietky zaoberal. K neskôr podaným námietkam nie je možné v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP prihliadať. Okrem toho zmenka sa nestáva neplatnou v dôsledku neplatnosti dohody oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky, prípadná neplatnosť vyplňovacej dohody len umožňuje zmenkovému dlžníkovi vzniesť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Zmenka, z ktorej si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje postihové práva, nebola platobná, jej prostredníctvom nemal byť spotrebiteľský úver platený. Išlo o zmenku zabezpečovaciu a vzhľadom na to, že bola vystavená 25.8.2005, v ktorom čase nebolo zákonom zakázané použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nebolo možné zmenkový prejav považovať za neplatný ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona. Súd prvého stupňa po podrobnom posúdení všetkých námietok, nemal inú možnosť ako zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd prvého stupňa rozhodoval o trovách vzniknutých po zmenkovom konaní. Trovy konania boli ako strane úspešnej v spore priznané navrhovateľovi a to v rozsahu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli navrhovateľovi priznané v rozsahu 3 úkonov právnej služby v sume 394,51 EUR voči odporcovi. Odporca podal voči rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie dňa 14.07.2016 dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., písm. d) O.s.p. a písm. b) O.s.p. Odporca mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozsudok má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil posúdenie námietky absencie kauzy zmenky. Odporca namietal vecnú správnosť rozsudku prvostupňového súdu, nakoľko považoval názor prvostupňového súdu, ktorým súd vyhodnotil kauzálne námietky odporcu ako neprípustné, za nesprávny, keď podľa prvostupňového súdu z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu odporcu. Odporca z tohto dôvodu považuje rozsudok súdu prvého stupňa za arbitrárny a nepreskúmateľný. Odporca zdôraznil, že z dôkazov vykonaných pred prvostupňovým súdom dostatočne vyplýva, že navrhovateľ sa pri nadobudnutí zmenky dopustil vedomého konania na škodu odporcu v zmysle § 17 ZZŠ. Odporca namietal, že zmenka uplatnená navrhovateľom voči odporcovi nemá žiadnu kauzu, že navrhovateľ si prostredníctvom nej uplatňuje voči odporcovi právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom odporcu, hoci takéto právo voči odporcovi nemá, čo je podľa názoru odporcu dostatočne jasne stanovené v zmluve o postúpení pohľadávok odporcu uzavretou so spoločnosťou BBF capital, a.s. zo dňa 26.9.2006, pričom súčasne s postúpením pohľadávok odporca na túto spoločnosť indosoval aj zmenky, o čom mal navrhovateľ úplnú vedomosť. BBF capital, a.s. postúpila tieto úverové pohľadávky a zmenky na spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. a tá postúpila tieto úverové pohľadávky a zmenky na navrhovateľa, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008. Z rozhodovacej praxe Najvyššie ho súdu SR vyplýva, že skutočnosť, že majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je možné vyvodiť výlučne z nepriamych dôkazov. Prvostupňový súd preto podľa názoru odporcu postupoval v konaní nesprávne, ak sa snažil nájsť len priamy dôkaz o vedomom konaní navrhovateľa na škodu odporcu pri nadobúdaní zmenky, či už v listinných dôkazoch alebo vo výpovedi konateľa navrhovateľa N.. G., či konateľa spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. Y.. O.. Odporca prvostupňovému súdu vytkol, že v odôvodnení rozsudku na str. 12 súd len faktograficky skonštatoval, že z výpovede Y.. O. ani z výpovede navrhovateľa nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že odporca príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za je zaplatenie, čím de jure poskytol zabezpečenie. Prvostupňový súd vôbec neposúdil vierohodnosť tohto ich vyjadrenia a len zreprodukoval ich výpoveď, pričom súčasne neprihliadol na ostatné vyjadrenia a zreteľné okolnosti, z ktorých vyplývalo, že toto vyjadrenie svedkov bolo nepravdivé. Odporca poukázal na to, navrhovateľ v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, ktoré sa prevádzali na nadobúdateľa v rovnaký deň, vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a zároveň aj vedel, že odporca za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, a že spätné uplatnenie zmeniek voči odporcovi v plnej výške by odporcovi spôsobilo škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym vzťahom, vedel, že nadobudnutím zmenky by mohol oslabiť možnosť kauzálnych námietok odporcu a napriek tomu a zrejme s týmto úmyslom, nechal na seba blankozmenky previesť a následne ich vyplnil. Odporca podotkol, že navrhovateľ rovnako ako aj LICITOR factoring, s.r.o. a rovnako BBF Capital, a.s. má v predmete podnikania faktoring a forfaiting a špecializuje sa na správu a vymáhanie pohľadávok. Ide teda o osobu podnikajúcu v oblasti vymáhania dlhov, od ktorej možno očakávať zvýšenú mieru odbornej starostlivosti pri nadobúdaní pohľadávok aj zmeniek, a aj preto možno dôvodne predpokladať, že o kauzálnych okolnostiach namietaných odporcom, navrhovateľ v čase nadobúdania zmeniek vedel. Odporca poukázal na to, že v praxi sú časté účelové viacnásobné indosamenty zmeniek, ktoré sa robia len preto, aby sa čo najviac oslabili kauzálne námietky zmenečne zaviazaných osôb. Podľa názoru odporcu aj zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou navrhovateľ nadobudol úverovú pohľadávku voči úverovému dlžníkovi, zabezpečenú zmenkou uplatnenou v tomto konaní je evidentné, že navrhovateľ sám mal pochybnosti o svojom nároku z tejto zmenky, čo vyplýva z čl. 4.2 zmluvy. Navrhovateľ si podľa odporcu bol v kontexte kauzálnych námietok odporcu vedomý, že zmenka v súdnom konaní nemôže spravodlivo obstáť a tieto oprávnené obavy premietol do zmluvy so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., od ktorej nadobudol úverovú pohľadávku voči úverovému dlžníkovi a zároveň aj zmenku, ktorá túto pohľadávku zabezpečovala. I táto skutočnosť podľa odporcu potvrdzuje, že navrhovateľ od počiatku vedel, že zmenky voči odporcovi nemôže uplatniť a napriek tomu ich na seba nechal indosovať, čím konal vedome na škodu odporcu. Podľa odporcu súd nesprávne právne posúdil vec, keď aj napriek tomu, že mal preukázanú vedomosť navrhovateľa o tom, že zmenka voči odporcovi nezabezpečuje vymožiteľnosť pohľadávok voči úverovým dlžníkom, dospel k záveru, že vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu odporcu nebolo v konaní preukázané. Odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne posúdil aj skutočnosť, či navrhovateľ v čase nadobúdania zmenky vedel aj o chýbajúcej doložke „sine obligo“ na zmenke, teda či v čase nadobúdania zmenky vedel, že zmenka mu formálne umožňuje postih aj voči odporcovi. Podľa odporcu, vedomosť navrhovateľa o absencii príslušnej doložky vylučujúcej garančný účinok indosamentu zmenky však nemá žiadnu relevanciu z hľadiska zistenia vedomého konania navrhovateľa na škodu odporcu. Navrhovateľ sa nedozvedel o potenciálnej škode na strane odporcu pre prípad uplatnenia zmenky vtedy, keď zistil, že garančný účinok indosamentu nebol na zmenke vylúčený ale vtedy, keď zistil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť pôvodný indosant neručí, pretože ju predáva len za 26% jej nominálnej hodnoty, čiže by mu ručenie za jej vymožiteľnosť spôsobilo škodu vo výške 74% nominálnej hodnoty pohľadávky. Podľa názoru odporcu, vedomosť navrhovateľa o škode odporcu vo výške 74% nominálnej hodnoty pohľadávok vzniklo okamihom, keď si uvedomil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť odporca neručí. Podľa názoru odporcu teda postačuje, že navrhovateľ v čase nadobúdania zmenky vedel o vylúčení zodpovednosti odporcu za vymožiteľnosť úverových pohľadávok, ktorej špekulatívne vyvodzovanie zo strany navrhovateľa pod zámienkou iného právneho titulu - zmenky by prirodzene spôsobilo odporcovi škodu. Odporca vytýkal prvostupňovému súdu, že si nesprávne skutkovo vyhodnotil význam čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, keď z nej nevyvodil, že hlavným predmetom obchodu uzatvoreného medzi LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľom boli zmenky. Podľa názoru odporcu je zrejmé, že ak by navrhovateľ v tomto konaní neuspel voči odporcovi v dôsledku dôvodnosti tejto kauzálnej námietky odporcu, navrhovateľ by mal právo na základe extenzívneho výkladu čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok požadovať od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. vrátenie celej odplaty za touto zmenkou zabezpečenú úverovú pohľadávku, akoby úverová pohľadávka sama o sebe bola bez zmenky bezcenná, teda predmetom celého obchodu boli len zmenky. Je teda nepochybné, že úverové pohľadávky sami o sebe bez zmeniek boli pre navrhovateľa bezcenné, inak by si zľavu z ceny viazanú len na zmenky v zmluve nevymienil. To podľa odporcu preukazuje zjavný úmysel, že LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľ urobili obchod, v ktorom v skutočnosti išlo o zmenky, ktoré nemohol uplatniť voči odporcovi priamo LICITOR factoring, s.r.o., a preto touto úlohou poveril navrhovateľa. Odporca považoval výklad tohto zmluvného ustanovenia, vykonaného prvostupňovým súdom na strane 13 za nezodpovedajúci hodnotiacej úvahe, vychádzajúcej zo zisteného skutkového stavu veci ale považoval ho za ľubovoľnú úvahu súdu bez opory vo vykonanom dokazovaní. Odporca vytkol prvostupňovému súdu, že nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 OSP, keď toto ustanovenie vykladal len izolovane a nie aj vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou N.. G., ktorý vo svojej výpovedi priznal, že žalovať zmenku voči úverovým dlžníkom by pre navrhovateľa znamenalo len získanie druhého exekučného titulu, preto zmenky navrhovateľ vypĺňal vždy len s úmyslom uplatniť ich voči odporcovi, voči úverovým dlžníkom ich nikdy nezamýšľal uplatniť. Prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nijako neprihliadol na skutočnosť, že hoci spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. nadobudla úverové pohľadávky a zmenky práve za účelom ich vymáhania od úverových dlžníkov, počas tohto obdobia sa ani raz nepokúsila žiadnu úverovú pohľadávku ani zmenku vymáhať od úverových dlžníkov, ale pohľadávky a zmenky len špekulatívne previedla na tretiu osobu - navrhovateľa. Podľa odporcu súd nesprávne vyhodnotil význam účasti Y.. O. na rokovaní so zástupcami odporcu o zaplatení žalovaných zmeniek. Túto skutočnosť súd len neakceptovateľne zreprodukoval výpoveďou Y.. O., ktorý uviedol, že nikdy s odporcom za navrhovateľa nerokoval. Odporca však zdôraznil, že Y., O. vo svojej výpovedi nehovoril o tom, že by s odporom rokoval o zmenkách patriacich stále spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., o ktorých žiadne súdneho spory neprebiehajú, ale Y.. O. hovoril o účasti na rokovaní, týkajúcom sa zmenkových sporov prebiehajúcich pred súdmi výlučne medzi odporom a navrhovateľom. Bez povšimnutia prvostupňového súdu ostalo aj vyjadrenie Y.. O., ktorý vo svojej výpovedi sám uviedol, že bol na stretnutí označený zástupcami odporcu za podvodníka a bol obvinený z vydierania, čo len zodpovedá o úmysle konať na škodu odporcu. Odporca považoval za nesprávny právny názor prvostupňového súdu, podľa ktorého na zmenkovo-právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenie § 3 OZ ako lex generalis, keď podľa prvostupňového súdu ZZŠ ako lex specialis obsahuje už v ustanovení § 17 limitovanú reguláciu zneužitia práva, ktorá podľa prvostupňového súdu vylučuje aplikáciu ustanovenia § 3 OZ ako lex generalis. Odporca odmietol názor prvostupňového súdu, že § 17 ZZŠ predstavuje lex specialis k § 3 OZ. Zatiaľ čo § 3 OZ posudzuje konanie subjektu vzhľadom na objektívne hľadisko dobrých mravov, § 17 ZZŠ rieši subjektívny vzťah nadobúdateľa zmenky a dlžníka. Výklad prvostupňového súdu, ktorý vylučuje pravidlá správania priečiace sa dobrým mravom, zakotvené vo všeobecnom predpise len preto, že ZZŠ obsahuje navyše iné prostriedky obrany v § 17, je podľa názoru odporcu neprípustne formalistický a neprávny, pretože sa obmedzuje len na formálnu aplikáciu predpisov zmenkového práva bez prihliadnutia na ostatné súkromnoprávne princípy. Súd prvého stupňa tiež podľa názoru odporcu nevzal do úvahy, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy majiteľ zmenky môže pri uplatnení svojich práv porušovať dobré mravy tým, že môže svoje právo zo zmenky uplatňovať šikanózne a duplicitne. Odporca mal za to, že prvostupňový súd neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý si pod zámienkou zmenky uplatňuje voči odporcovi kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom, hoci vedel o vylúčení takejto zodpovednosti na strane odporcu, svojim konaním zneužil inštitút zmenkového práva, aby získal od odporcu plnenie, ktoré mal vymáhať len od úverových dlžníkov. Podľa názoru odporcu je celý tento spor len výsledkom špekulatívneho obchodu navrhovateľa a predchádzajúcich majiteľom zmenky. Prvostupňový súd podľa názoru odporcu svojim rozsudkom legalizoval také podnikania, pri ktorom si obchodníci s pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich úverovým dlžníkom za 26% ich nominálnej hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky aj dlžníkov duplicitne po 100% nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi dohodami. Odporca poukázal na skutočnosť, že rozsudok je spôsobilý navodiť taký stav, že navrhovateľ získa totožné plnenie dvakrát, pod zámienkou dvoch nezávislých titulov. Reálne hrozí, že navrhovateľ raz získa totožné plnenie od odporcu z titulu uplatnenej zmenky v tomto konaní a druhýkrát od úverového dlžníka odporcu z titulu kauzálnej úverovej pohľadávky. V konečnom dôsledku ak odporca preplatí navrhovateľovi zmenku na základe výsledku tohto konania, odporca má v súlade s § 50 ZZŠ právo, aby mu bola zmenka vydaná, a má tiež právo prečiarknuť všetky indosamenty na zmenke a stáva s novým majiteľom zmenky oprávneným uplatniť voči vystaviteľovi v druhom stupni rembursný postih podľa § 49 ZZŠ a žiadať od neho celú sumu, ktorú zaplatil zo zmenky navrhovateľovi. Odporca sa domnieva, že prvostupňový súd tak svojim rozsudkom odmietol poskytnúť ochranu nielen odporcovi, ale aj úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi, ktorý na šikanózne zneužitie zmenky zo strany navrhovateľa môže najviac doplatiť. Odporca vo svojom odvolaní súdu prvého stupňa zároveň vytkol, že nerešpektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v identickej veci. Predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 2 Obdo/19/2014, ktorým súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č.k. 2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v identickej skutkovej a právnej veci navrhovateľa proti odporcovi. Aj v tomto konaní odporca uviedol, že v rámci identickej obchodnej transakcie, ktorej predmetom bolo postúpenie úverových pohľadávok odporcu z nesplatených úverov poskytnutých odporcom fyzickým osobám, odporca urobil formálnu chybu, keď svoju zodpovednosť síce vylúčil pri postúpení úverových pohľadávok, opomenul ju však vylúčiť aj v zmenkách. Najvyšší súd SR mal pri posudzovaní napadnutého rozsudku za to, že odvolací súd riadne neodôvodnil najmä namietané nesprávne posúdenie kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenoval pozornosť námietke odporcu, a to konanie navrhovateľa v rozpore s poctivým obchodným stykom a konanie navrhovateľa smerujúce k šikanóznemu výkonu práva. Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach najmä z ďalšieho dôvodu a to, že z obsahu spisu sa javí predmetná zmenka ako zmenka spotrebiteľská. Z tohto pohľadu súdy nižšieho stupňa sa nezaoberali a nezdôvodnili, či predmetná zmenka je platná. Odporca namietal nezákonnosť prvostupňového súdu, keď súd namiesto toho, aby sa riadnym spôsobom vysporiadal s právnymi názormi NSSR ohľadne kauzálnych námietok odporcu a posúdením zmenky ako neplatnej, nakoľko v konaní uplatnená zmenka je zmenkou spotrebiteľskou, prvostupňový súd sa obmedzil na konštatovanie o koncentračnej zásade námietkového konania podľa § 175 ods. 2 OSP a tým, že účastníkom tohto sporu nie je spotrebiteľ. Celkom tým ignoroval skutočnosť, že ani v spore rozhodnutom uznesením NSSR nebol účastníkom spotrebiteľ, ale navrhovateľ a odporca. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou, ktorou Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke uzavretá medzi odporom a spotrebiteľom je. Podľa názoru odporcu v zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania a to aj v každom druhu konania, a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa v ňom nejedná o spotrebiteľský vzťah. Odporca uviedol, že Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že súdy sa v identickom prípade musia ex offo zaoberať platnosťou zmenky ako zmenky spotrebiteľskej. Z tohto pohľadu je potrebné, aby súd skúmal, či Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, uzavretá medzi odporom ako zmenkovým veriteľom a vystaviteľom zmenky, ako zmenkovým dlžníkom a spotrebiteľom zároveň je dostatočne zrozumiteľná a určitá, najmä v rozsahu ustanovení tvoriacich predmet Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a či je vôbec platná. Odporca poukázal na to, že prvostupňový súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou odporcu premlčania práva vyplniť blankozmenku a námietku premlčania práva na zaplatenie zmenky. Odporca uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd neuznal dôvodnosť námietky premlčania, tak potom Dohoda o vyplňovacom práve jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti. Tak ako odporca v námietkach uviedol, v prípade blankozmenky, keď splatnosť zmenky závisí od jej doplnenia majiteľom zmenky, by sa premlčanie práva na zaplatenie zmenky nemalo odvíjať od času splatnosti doplneného majiteľom zmenky ale od okamihu, keď tak mohol majiteľ zmenky po prvý raz urobiť, teda keď mohol prvý raz určiť čas splatnosti zmenky-vyplniť blankozmenku. Ak by išlo v tomto spore, kde je žalovaná právnická osoba o nepodstatnú vec, či ide o platnú spotrebiteľskú zmenku, Najvyšší súd SR by to vo svojom zrušujúcom rozhodnutí neuvádzal ako vec, ktorou sa súdy majú zaoberať. Odporca poukázal aj na nové znenie § 17 ZZŠ po jeho novelizácii zákonom č. 438/2015 Z.z., ktoré výslovne upravuje, že každý, kto je žalovaný zo zmenky a koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, teda nie len samotný spotrebiteľ, môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, a to vždy. Odporca mal za to, že vymáhaný nárok preukázane vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky Dohody ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom pri neprípustnom zneužití neplatných spotrebiteľských zmeniek navrhovateľa voči odporcovi. Odporca vo svojom odvolaní znova poukázal na rozšírenú ochranu spotrebiteľa, ktorá bola ako novelizácia zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z. okrem iných predpisov, tiež do Zmenkového zákona v § 17 ods. 1 a 2. S poukazom na absenciu prechodných ustanovení Zák. č. 438/2015 Z.z. poukázal odporca na to, že zákon sa vzťahuje od svojej účinnosti 23.12.2015 aj na vzťahy vzniknuté a konania prebiehajúce podľa doterajších predpisov. S odkazom na už uplatnené odvolacie dôvody a tiež dôvod, že zmenku považuje odporca za spotrebiteľskú, žiadal priznať ochranu, ktorá spotrebiteľovi prináleží. Odporca zároveň pre svoju úplnú právnu istotu navrhol podľa § 238 ods. 3 OSP, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to najmä: a) keďže navrhovateľ v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel, že odporca za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, pripúšťa kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ, nakoľko okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že navrhovateľ konal pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu dlžníka, b)či je vylúčená aplikácia § 3 OZ na zmenky s ohľadom na § 17 ZZŠ, c) či sa aplikuje koncentračná zásada na posúdenie absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy súdom, d) či má súd dôvod neposudzovať absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ je zmenka vystavená spotrebiteľom, keď spotrebiteľ nie je účastníkom konania, e) či sú prípustné kauzálne námietky podľa platného § 17 ods. 2 ZZŠ zo strany toho, kto je žalovaný zo zmenky, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to aj v konaniach kde bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Odporca súdu tiež vytkol formálny nedostatok rozsudku, v ktorom v rozpore s § 175 ods. 4 O.s.p. súd opomenul definovať, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Odporca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz bude v plnom rozsahu zrušený. K odvolaniu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 9.11.2016 vyjadril navrhovateľ. Podľa názoru navrhovateľa odporca nepreukázal, že by navrhovateľ konal vedome na škodu odporcu, práve naopak, konanie navrhovateľa preukazuje jeho dobromyseľnosť a vylučuje jeho vedomé konanie na škodu odporcu. Navrhovateľ si totiž v zmysle úverovej zmluvy prvotne uplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly v rozhodcovskom konaní, na základe ktorých navrhovateľ následne vymáhaním pohľadávok poveril exekútorský úrad Y.. V.Á.. Navrhovateľ takto konal vo všetkých prípadoch odkúpených pohľadávok. Až následne keď jeho nárok nebol uspokojený týmto spôsobom a uvedomil si účinky indosamentu, postupoval v zmysle ZZŠ. Ak by navrhovateľ už v čase nadobúdania zmeniek vedel, že na týchto absentuje doložka „bez záväzkov“ a mal by zámer konať vedome na škodu dlžníka tak, ako sa to snaží preukázať odporca, odkúpil by od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. i ďalšie balíky pohľadávok, nielen jeden z nich. Navrhovateľ sa ako nadobúdateľ zmenky na indosovaní zmenky odporcom vôbec nepodieľal a ani podieľať nemohol, nakoľko indosovanie zmenky odporcom prebehlo v čase, keď navrhovateľ majiteľom zmenky nebol a proces indosovania nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Navrhovateľ mal za to, že tvrdenie odporcu o účelovosti, zlomyseľnosti navrhovateľa a o jeho zámere konať vedome na škodu dlžníka, nemajú oporu ani v právnej, ani v logickej argumentácii. Navrhovateľ si kauzálnu pohľadávku proti pôvodnému dlžníkovi uplatnil riadne v súdnom konaní, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Navrhovateľ má zato, že ním uvedené skutkové tvrdenia dostatočným spôsobom preukazujú, že z jeho strany k uvedenému konaniu na škodu dlžníka nedošlo a odporca v konaní ani nepriamymi dôkazmi nepreukázal opak a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Podľa názoru navrhovateľa tento spor nie je sporom spotrebiteľským, ale sporom zmenkovým, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla na základe garančného účinku indosamentu a vôbec nie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ a ani odporca nie sú spotrebiteľmi, sú podnikateľmi, pričom ani jeden z nich nie je slabšou stranou. Bolo by teda v rozpore s dobrými mravmi, keby tento zmenkový spor medzi podnikateľmi požíval právnu ochranu určenú výlučne pre spotrebiteľa ako fyzickú osobu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, odporca nemôže namietať neplatnosť zmenky, nakoľko on sám túto zmenku vyhotovil, predložil vystaviteľovi na podpis a podpisom zmenky podmienil poskytnutie úveru. Odporca bol v čase podpisu zmenky presvedčený, že táto je platná, čiže je vylúčené, aby sa domáhal neplatnosti zmenky. S ohľadom na uvedené považuje navrhovateľ obranu odporcu za účelovú a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. V odvolacom konaní si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu a to podanie písomného vyjadrenia na súd v hodnote 101,25 EUR s DPH. Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže v tomto prípade ide práve o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze začaté pred 01.07.2016, keď nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, krajský súd pri prejednaní a rozhodnutí o odvolaní odporcu proti rozsudku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa ohľadne abstraktnosti zmenky, či už sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je potrebné rozlišovať medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva odporca ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Skutočne zmenka má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvého stupňa, keď odkázal na prepojenie zmenkového zákona k lex generalis - Občianskemu zákonníku v § 495. Odvolací súd považuje za duplicitné vyjadrovať sa jednotlivo k obsiahlym námietkam odporcu, nakoľko sa súd prvého stupňa venoval každej jednej námietke vyčerpávajúcim odôvodnením, s ktorým sa v plnej miere odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd sa teda obmedzí len na posúdenie jednotlivých odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď mal za to, že zmenka bola predložená jej oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom indosamentov, ako aj preukázal splnenie povinností podľa zmenkového zákona, ktoré sú potrebné na uplatnenie postihu proti indosantovi. V súlade s § 11 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej správy. Uvedené zákonné ustanovenia Zmenkového zákona svedčia tomu, že navrhovateľ preukázal svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ, s rubopisom na nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva, právo vyplniť bianko zmenku nevylučujúc, ak oprávnený vlastník zmenky, doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Navrhovateľ tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že odporca ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky navrhovateľa boli len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy a splatnosť, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola navrhovateľovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť v akej výške sa nachádza peňažný nárok navrhovateľa a teda akú sumu bol oprávnený v zmenke vyplniť. Navrhovateľ vyplnil zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd teda konštatuje že odvolací dôvod odporcu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodný. Nesprávne právne posúdenie vytýkal odporca aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd opäť musí konštatovať, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením Zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495 Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase kedy navrhovateľ zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na škodu odporcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že bol to práve odporca, ktorý prvý krát zmenku rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu zavedený prvým indosantom. Odvolací súd konštatuje, že odporca ako podnikateľ, obchodujúci v bankovom sektore, mal mať na zreteli nuansy zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal možnosť svoj garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. Odvolací súd po štúdiu rozsiahleho materiálu po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu odporcu zo strany navrhovateľa, ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Odporca má za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Odvolací súd prišiel k záveru, že práve postup navrhovateľa, ktorý najprv vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si, že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový dlžník, fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že odporca sa v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky, snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne správanie navrhovateľa, čo však preukázané nebolo a preto kauzálne námietky účinné nie sú. Odvolací súd tiež konštatuje, že ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. neobstojí v argumentácii odporcu, nakoľko súd prvého stupňa správne posúdil všetky predložené dôkazy, z ktorých vyvodil správne skutkové závery a tie správne právne posúdil. Pokiaľ ide o posledný uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teda že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tento odvolací dôvod odporca nijako ďalej nedefinoval, preto je obtiažne sa k nemu vyjadriť. Odvolací súd však v konaní na súde prvého stupňa nezistil vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ ide o odporcom predložené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že by odporcovi dávali za pravdu. Najvyšší súd SR prijal dovolanie odporcu z procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku Krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok odporcu, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. Prvostupňový súd sa veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami odporcu a správne konštatoval oprávnenosť nároku navrhovateľa. Odvolací súd má teda za to, že odporcom predložené rozhodnutia nijako nesvedčia jeho tvrdeniam, keďže namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval Najvyšší súd ako dôvod dovolania, je vadou ktorou mohol trpieť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, avšak tunajší súd prvého stupňa sa tejto chyby nedopustil. Je potrebné konštatovať tiež to, že dovolací súd sa nijako nevyjadruje k hmotnoprávnym okolnostiam veci, teda nepotvrdzuje názory odporcu v skutkových tvrdeniach. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k otázke spotrebiteľskej ochrany, ktorej sa domáha odporca vo svojom záverečnom vyjadrení a v odvolaní. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok odporcu nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie, ale nakoľko odporca sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa úspešne domáhal nárokov na právnu ochranu aké prislúchajú len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom. Odvolací súd je oboznámený s novelizáciou vykonanou zákonom č. 438/2015 Z.z. a je si vedomý toho, že tento zákon poskytujúci zvýšenú ochranu spotrebiteľom, zasahuje aj do už prebiehajúcich sporov. Odvolací súd však zdôrazňuje povahu tejto novely a dôvod jej prijatia, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Odporca sám nie je spotrebiteľom a preto by bolo v rozpore s úmyslom zákona č. 438/2015 Z.z., poskytnúť ochranu podnikateľskému subjektu, ktorý jednoznačne nie je znevýhodnený v tomto konaní inak ako vlastnou nedbanlivosťou pri rubopisovaní zmeniek. Zároveň súd poukazuje na vetu z cit. Ustanovenia § 17 (oba odseky) „koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“. Odvolací súd konštatuje, že viazanosť odporcu vznikla zo zákona pôsobením garančného účinku indosamentu a nie zo spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zvážiť procesnú stránku veci a to, či je vôbec prípustné vzhľadom na koncentračnú zásadu zmenkového konania, uplatňovať iné námietky, ako tie ktoré boli odporcom uplatnené v lehote na podanie námietok. Nakoľko sa odporca ochrany z titulu spotrebiteľskej zmenky nedomáhal už v námietkovom konaní, ale na túto okolnosť poukazuje až v odvolacom konaní, jeho odvolací dôvod v tomto smere nie je možný v tomto štádiu konania akceptovať. Aj v súčasnej situácii kedy sa spotrebiteľom poskytuje zvýšená ochrana prostredníctvom súdnej povinnosti ex offo skúmať spotrebiteľskú povahu záväzku, koncentračná zásada v zmenkovom konaní by tým nemala byť narušená. Pokiaľ by tento argument použil odporca v námietkovom konaní, súd sa ním mohol zaoberať a vykonať dokazovanie, či spotrebiteľskou zmenkou došlo k ujme práv spotrebiteľa a či bola spotrebiteľská zmenka znakom znevýhodnenia a či došlo k uplatneniu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú ako zakázané neplatné. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v čase kedy bola spotrebiteľská úverová zmluva zabezpečená zmenkou, bola táto prax bežná a v súlade so zákonom. Bolo by preto potrebné skúmať, či sa skutočne jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku natoľko znevýhodňujúcu postavenie spotrebiteľa, že je takáto zmenka neplatná. Dané skúmanie a dokazovanie však bolo možné len za predpokladu, že námietku spotrebiteľskej ochrany mal využiť odporca v námietkovom konaní, čo však neurobil, preto vzhľadom na koncentračnú zásadu je v tomto štádiu neúčinná. Odvolací súd tiež považuje za potrebné pripomenúť, že spotrebiteľský úver a zmenku, ktorej neplatnosti sa teraz odporca dovoláva, koncipoval v počiatku sám odporca a to v pozícii podnikateľa voči spotrebiteľovi. Podľa názoru odvolacieho súdu sa javí ako v rozpore s dobrými mravmi dovolávať sa neplatnosti, ktorú sám odporca spôsobil a tiež sa javí ako šikanózny výkon takého práva, respektíve následkov, ktoré sám v počiatku spôsobil. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a ako vecne správne rozhodnutie v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. tento potvrdil. Pokiaľ ide o návrh odporcu na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti svojmu rozsudku, odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady uvedené v ust. § 238 ods. 3 O.s.p.. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný právny význam po právnej stránke vtedy, ak zahrňuje posúdenie právnej otázky relevantné aj pre posúdenie iných, obdobných právnych pomerov, a je spôsobilé ovplyvniť všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdov. Uvedený predpoklad je splnený predovšetkým v prípadoch týkajúcej sa právnej otázky judikatúrou vyšších súdov doposiaľ neriešenou ( resp. riešenou nejednotne) alebo tam ,kde odvolací súd posúdil určitú právnu otázku odlišne od konštantnej judikatúry, prípadne ak odvolací súd vzhľadá nutnosť sa od súčasnej judikatúry odchýliť. Odvolací súd konštatuje, že návrh odporcu na pripustenie dovolania z dôvodov uvedených a z otázok položených v jeho odvolaní nepredstavuje riešenie závažných právnych otázok, ktoré doposiaľ judikatúrou vyšších súdov neboli posúdené, alebo výklad ktorých v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo odvolacím súdom riešený inak ako ustálenou judikatúrou vyšších súdov. Pokiaľ ide o prvý dôvod uvádzaný odporcom v odvolaní na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom ( uvedený pod písm. a) ) a teda prípustnosť kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ za okolností, keď podľa odporcu navrhovateľ vedel v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv, odvolací súd uvedenú otázku nepovažuje ani za právnu otázku, avšak len za riešenie skutkovej otázky, resp. posúdenie správnosti alebo úplnosti skutkových zistení. Tu je na mieste potrebné konštatovať, že pre iné, ako právne otázky nemožno prípustnosť dovolania vysloviť. Právne otázka nastolená odporcom v odvolaní ( uvedená pod písm. b) ) bola riadne vysvetlená a odôvodnená v rozhodnutí prvostupňového súdu, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a dodáva, že uvedené právne konštatovanie súdom prvého stupňa (totožne odvolacím) nie je odklonom od konštantnej judikatúry a teda nie je vecou doposiaľ neriešenou a odvolací súd nemá príčinu, z dôvodov vyššie uvedených v samotnom odôvodnení, sa od doterajšej rozhodovacej činnosti súdov odkloniť. Ostatné právne otázky uvedené pod písm. c) d) a e) odvolania odvolací súd vzhliadol ako nesúvisiace s uvedeným sporom, keďže účastníkom tohto konania nie je spotrebiteľ. S poukazom na vyššie uvedené , odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a teda oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu nevyužil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. podľa, ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech a odvolací súd mu prisúdil náhradu trov odvolacieho konania. Súd v súlade s písomným vyčíslením trov právneho zastúpenia, priznal navrhovateľovi za jeden úkon právnej služby spočívajúci v písomnom vyjadrení navrhovateľa zo dňa 09.11.2016 k odvolaniu odporcu odmenu vo výške 101,25 eur v zmysle § 10 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 1CbZm 303/2014-211 zo dňa 21.6.2016 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.