Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/425/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514204730 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514204730.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o F. I. A., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: D.. F. A., K. B. B. X, XXX XX B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, a P. A., K. B. A.A. L. X, XXX XX B., zastúpený JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., advokátkou, so sídlom Matejkova 8, 841 05 Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.05.2015, č.k. 17P/250/2014-206, jednohlasne (pomerom hlasov 3: 0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V zo dňa 20.05.2015, č.k. 17P/250/2014-206, zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že výživné v zmysle návrhu otca znížiť možné nie je, pre nejestvujúcu trvalú, resp. dlhodobú zmenu pomerov na jeho strane. Uviedol, že u otca zmena pomerov vo vzťahu k plneniu jeho vyživovacej povinnosti preukázaná nebola, naďalej disponuje rovnakými schopnosťami a možnosťami v danom smere a jeho opakujúce sa návrhy na zníženie výživného vyhodnotil ako účelové. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotný stav otca si nielen že nevyžaduje čiastočnú invalidizáciu, o ktorej sa zmieňoval, ale okrem odporúčania nezdvíhať ťažké bremená, nemá ani podstatný a zásadný vplyv na jeho pracovnú spôsobilosť. Pokiaľ otec svoj návrh zdôvodňuje stratou možnosti vykonávať doterajšiu živnostenskú aktivitu pre zdravotné problémy, pričom pre výkon iného povolania nemá dostatočné vzdelanie, alebo kvalifikáciu, čo mu sťažuje uplatnenie na trhu práce, súd prvej inštancie uviedol, že z oboznámených správ lekárov, na ktorých sa otec odvolával, nevyplýva znížená, resp. obmedzená pracovná spôsobilosť a ani žiadne iné okolnosti, ktoré by mu znemožňovali výkon jeho doterajšej pracovnej aktivity, príp. výkon akejkoľvek zárobkovej činnosti. Nevyplýva z nich dokonca ani to, že by bol v dlhodobej liečbe odborných lekárov, čo by sa vzhľadom na ním referovanú závažnosť zdravotných problémov s určitosťou vyžadovalo. Mal za to, že otec žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal svoju nespôsobilosť zabezpečiť si pravidelný príjem z pracovnej aktivity pre svoj zdravotný stav, pričom odporúčanie lekára nezdvíhať ťažké bremená výrazne a podstatne neprekračuje bežné zdravotné problémy veľkej časti populácie vyššieho stredného veku. Vyjadril názor, že pokiaľ otec subjektívne pociťuje neschopnosť vykonávať doterajšiu profesiu, nakoľko býva v Bratislave s najširším trhom práce a je ešte stále v produktívnom veku (48,5 roka), nielen ako absolvent odbornej školy s dlhoročnou praxou, ale aj ako pracovník v inej sfére nevyžadujúcej si prísnu špecializáciu, má možnosti uplatnenia sa v pracovnom procese nielen v súkromnom, ale aj v štátnom sektore. S poukazom na uvedené, nezohľadnil evidenciu otca na úrade práce a absenciu akéhokoľvek jeho príjmu, keďže nebolo preukázané, že by otec nebol spôsobilý zárobkovej činnosti. Zdôraznil, že k jeho cti rozhodne neslúži, že mu finančne vypomáhajú jeho rodičia, ktorí sú v dôchodkovom veku. Vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti otca prihliadol na to, ako sa rodičia maloletej vyporiadali so svojim spoločne nadobudnutým majetkom na čas po rozvode manželstva, pričom nie je možné obísť to, že otec žije sám v rozľahlej nehnuteľnosti, rodinnom dome, ktorý je predmetom súdneho konania, a ktorého odpredaj a následné rozdelenie finančného obnosu matka dlhodobo navrhuje. Otec pritom, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia, nie je schopný uspokojiť finančné výdavky spojené s užívaním domu, podľa jeho vyjadrení je odkázaný na finančnú pomoc rodičov, pričom pri prenájme či predaji nehnuteľnosti, by mali finančný zisk obidvaja rodičia. Otec však možnosť takéhoto príjmu odmieta a zostáva žiť sám v priestoroch pre jednu osobu viac než nadštandardných. U maloletej, od posledného rozhodnutia súdu, mal súd prvej inštancie preukázanú zmenu pomerov nárastom výdavkov na jej potreby, v súvislosti s jej fyzickým vekom a nástupom na stredoškolské štúdium, ako aj vývojom životných nákladov za predošlé obdobie s tým, že náklady na výživu maloletej sú dlhodobo zvýšené aj v dôsledku jej vážnych zdravotných problémov. Zdôraznil, že aj keď bol príjem matky zo zamestnania do nástupu na materskú dovolenku nadpriemerný, otca to nezbavuje jeho povinnosti participovať na výžive maloletej v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami, navyše po nástupe matky na materskú, resp. neskôr rodičovskú dovolenku bude jej schopnosť podieľania sa na výžive maloletej značne oslabená. Vec právne posúdil podľa § 75 ods. 1, § 78 ods. 1. 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a výživné na maloletú znížiť v zmysle jeho návrhu. Súdu prvej inštancie vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie sa podujal na posúdenie tak vysoko odbornej otázky, akou je posúdenie jeho zdravotného stavu, pričom k takémuto hodnoteniu nemal ani oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal odporúčania súdu, týkajúce sa jeho možného uplatnenia v štátnom sektore, ako aj jeho ďalšie závery v súvislosti s finančnou výpomocou jeho rodičov, ktoré považuje voči svojej osobe za dehonestujúce. Uviedol, že matka ani súd ho nemôžu nútiť k spolužitiu s cudzími osobami, čím by došlo do neprimeraného zásahu do jeho súkromia a aj rozporu so záujmami maloletej, ktorá ma v dome zriadenú vlastnú izbu. Poukázal na skutočnosť, že už dva roky má pozastavené prevádzkovanie svojej živnosti a je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to z dôvodu závažného zhoršenia zdravotného stavu. Zdôraznil, že jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje v dôsledku čoho naďalej absolvuje vyšetrenia u neurológov, rehabilitačných lekárov a rádiológov. Poukázal na oznámenie F.. T. Š., jeho všeobecnej lekárky, ktorá dňa 24.06.2015 oznámila Sociálnej poisťovni, že spĺňa kritéria pre uznanie plnej invalidity. V závere uviedol, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku nevysporiadal s tým, že príjem nemá a obmedzil sa iba na konštatovanie, že k zmene pomerov na jeho strane nedošlo, bez odôvodnenia svojho záveru. 4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia uvedené v odvolaní otca hodnotila, ako snahu otca o vytvorenie dojmu, že jeho zdravotné ťažkosti mu zabraňujú v jeho podnikaní a vzhľadom na svoj vek a kvalifikáciu si nie je schopný nájsť inú prácu. Zdôraznila, že otec svoju podnikateľskú činnosť vykonával aj prostredníctvom subdodávok čo aj sám na pojednávaní potvrdil, on sám pracovnú činnosť len koordinoval, teda nemusel vykonávať ťažkú fyzickú prácu čo znamená, že v takomto rozsahu je aj naďalej spôsobilý svoju profesiu vykonávať. Poukázala na stále fungujúcu internetovú stránku, prostredníctvom ktorej otec svoje služby stále ponúka. Neobstojí ani argument otca o tom, že jeho rodičia, odkázaní na starobný dôchodok finančne prispievajú na jeho výdavky a prevádzku rozsiahleho rodinného domu, ktorý sám obýva. Z konania otca je zrejmé, že sa snaží znížiť svoje príjmy, na čo mu má poslúžiť aj evidencia na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, aby nemusel platiť výživné v stanovenej výške. Jeho snaha je o to nepochopiteľnejšia, že maloletá v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu má náklady oveľa vyššie, ako zdravé deti v jej veku. Poukázala na otcom úmyselné predlžovanie sporu o vysporiadanie ich BSM, ktorý rovnako neakceptuje jej návrhy o predaji ich spoločnej nehnuteľnosti a rozdelenia si výťažku. Vyjadrila názor, že pokiaľ by bol otec skutočne bez finančných prostriedkov, tým skôr by sa snažil nehnuteľnosť predať. Uviedla, že v danom prípade treba konanie otca, ktorý bez relevantných dôvodov prestal svoju živnosť prevádzkovať, vyhodnotiť, ako vzdanie sa dobre platenej práce, čo nemôže byť na ťarchu maloletej. K otcom predloženým lekárskym správam v odvolacom konaní uviedla, že tak z nich, ako aj z ostatných lekárskych správ predkladaných otcom v konaní pred súdom prvej inštancie, nevyplýva znížená či obmedzená pracovná spôsobilosť otca a dokonca ani to, že by bol v dlhodobej liečbe odborných lekárov. Zdôraznila, že otcom predložená lekárska správa z 02.06.2015 v ktorej sa neurológ nevyjadruje k jeho spôsobilosti vykonávať jeho povolanie začína vetou „ prišiel si po nejaký papier“, z čoho je možné usúdiť, že pohnútkou otca neboli bolesti, alebo jeho zhoršený zdravotný stav, ale snaha získať ďalší lekársky nález za účelom jeho predloženia v odvolacom konaní. 5. Kolízny opatrovník maloletej vo svojom písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol v záujme maloletej rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. 6. V odvolacom konaní otec dňa 19.10.2015 doručil súdu lekárske nálezy od ďalších dvoch neurológov F.. T. L. X.., T. F.. V. G., zo dňa 14.09.2015 a dňa 23.09.2015, z ktorých vyplýva odporúčanie infúzneho preliečenia optimálne 2x denne na neurologickom lôžku, po nezlepšení zdravotného stavu predpokladaná nutnosť operácie s vnútorným fixátorom a náhradou platničky. 7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 8. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava I, rozsudkom z 21.03.2012 č.k. 1P/39/2011-158 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12.02.2013 č.k. 11CoP 337/2012-176. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorých by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletú. 10. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletej, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho zdravotného stavu, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2, C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2, C.s.p. poukazuje. 11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil, Tvrdenia otca, že súd neprihliadol na ním predložené dôkazy, zo spisu a najmä z vykonaného dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie nevyplývajú. Vo vzťahu k uvedenému súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvod uvedený v návrhu otca na zníženie výživného - jeho zdravotný stav je tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že v dôsledku svojho zdravotného stavu nie je spôsobilý vykonávať primerané zamestnanie na zabezpečenie si príjmu a už viac ako 2 roky je tak bez akéhokoľvek príjmu odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom predkladané lekárske správy a nálezy jeho tvrdenia o neschopnosti vykonávať svoje povolanie či akúkoľvek pracovnú činnosť nepreukazujú. Zárobkové možnosti a schopnosti otca sa nezmenili a rovnako tak ani jeho majetkové pomery a životná úroveň, ktorý si naďalej môže dovoliť finančne zabezpečiť nadštandardné bývanie, tak ako vo svojom odvolaní uviedol. Odvolací súd neprihliadol na tvrdenia otca o finančnej odkázanosti na jeho rodičoch - dôchodcoch a do pozornosti mu dáva, že vzhľadom na výkon jeho doterajších pracovných aktivít a doposiaľ nezmenenej životnej úrovni je jeho povinnosťou prispievať na potreby maloletej výživným, ktoré súd v roku 2012 upravil vo výške XXX Eur mesačne a ktoré vzhľadom na vek a potreby maloletej v súčasnom období nepokrýva ani polovicu jej reálnych nákladov. 12. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletú, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C. m.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).